Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 83/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. apríla 2014

v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej

a sudcu Jána Lubyho (sudca spravodajca) v konaní o sťažnosti M. Š., zastúpeného

advokátom JUDr. Ladislavom Potockým, Mydlárska 19, Žilina, vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva podľa postupom

Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. , za účasti

Okresného súdu Bratislava I, takto

rozhodol:

1. Základné právo M. Š. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. M. Š. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 6 000 € (slovom šesťtisíc

eur), ktoré mu j e Okresný súdu Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť M. Š. trovy konania v sume

275,94 € (slovom dvestosedemdesiatpäť eur a deväťdesiatštyri centov) na účet jeho

právneho zástupcu JUDr. Ladislava Potockého, Mydlárska 19, Žilina, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.

z 18. februára 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť M. Š. (ďalej len „sťažovateľ“, v citáciách

aj „navrhovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal 20. októbra 2000 okresnému súdu návrh

na vydanie osobného motorového vozidla, alternatívne na zaplatenie sumy 344 000 Sk

(11 418,70 €) s príslušenstvom.

Sťažovateľ uvádza, že ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo konanie

v jeho právnej veci právoplatne skončené.

Sťažovateľ v nadväznosti na to navrhuje, aby ústavný súd podľa

vyslovil, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené jeho základné

právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , zároveň

navrhuje prikázať okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov.

Napokon sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 20 000 € a úhrady trov

konania.

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti prípisom

sp. zn. Spr. 3118/2014 (doručeným ústavnému súdu 24. marca 2014), v ktorom sa okrem

iného uvádza:

„Pokiaľ ide o Vašu otázku týkajúcu sa skutkovej a právnej zložitosti sporu, mám

za to, že po právnej i skutkovej stránke sa jedná o štandardnú občianskoprávnu vec

patriacu do rozhodovacej agendy všeobecného súdnictva. Zložitou sa však vec vedená pod

sp. značkou javí z dôvodu viacerých účastníkov konania vystupujúcich

na strane odporcu, keď v rámci konania dochádzalo k rušeniu jednotlivých účastníkov –

odporcov a prechodu ich práv a povinností na tretie osoby a z toho vyplývajúcej

komplikovanej situácie pri ustaľovaní okruhu účastníkov konania. Mám za to, že k celkovej

dĺžke súdneho konania prispel i samotný navrhovateľ, ktorý, hoci zastúpený právnym

zástupcom, nesprávne označil jednotlivých odporcov, v dôsledku čoho ho súd musel

opakovane vyzývať na špecifikáciu účastníkov súladnú s ust. §-u 79 ods. 1 Zároveň

v obdobiach od 11. 10. 2007 do 24. 2. 2009, od 11. 5. 2009 do 23. 4. 2010, od 30. 11. 2010

do 29. 7. 2011 a od 15. 4. 2013 do 6. 9. 2013 sa súdny spis nachádzal mimo dispozície

tunajšieho súdu, bol na Krajskom súde v Bratislave.

Vzhľadom na uplynutie času od začatia konania na Okresnom súde Bratislava I však

musím konštatovať, že konanie je poznačené zbytočnými prieťahmi v konaní aj zo strany

Okresného súdu Bratislava I.“

Súčasťou vyjadrenia okresného súdu k sťažnosti bol aj tento prehľad procesných

úkonov vykonaných v doterajšom priebehu napadnutého konania:

„Predmetným návrhom (doručeným okresnému súdu 20. októbra 2000, pozn.) sa

sťažovateľ M. Š. voči odporcom označeným ako: 1. Ministerstvo vnútra SR, 2. Krajský úrad

policajného zboru SR, Bratislava 3. R. F., 4. M. S., 5. Krajský úrad policajného zboru SR,

Žilina, 6. Okresný úrad policajného zboru SR, Žilina, 7. Colný úrad, Bratislava, 8. Okresný

úrad, Bratislava II, 9. M. B. domáhal vydania osobného motorového vozidla alebo

zaplatenia 344.000,- Sk s prísl.

Dňa 12. 3. 2001 daný pokyn na zaslanie žalobného návrhu odporcom spolu s výzvou

na vyjadrenie sa k nemu.

Dňa 19. 2. 2003 daný pokyn zákonnej sudkyne na ďalší postup vo veci, vyrubenie

súdneho poplatku za návrh.

Dňa 30. 10. 2003 zákonná sudkyňa vo veci na deň 3. 3. 2004 vytýčila termín

pojednávania.

Dňa 3. 3. 2004 a 8. 3. 2004 na súd doručené podanie navrhovateľa, ktorým upravil

okruh účastníkov konania.

Dňa 3. 3. 2004 sa vo veci konalo pojednávanie, ktoré bolo za účelom ustálenia

okruhu účastníkov na strane odporcu odročené na neurčito.

Dňa 14. 6. 2004 výzva súdu adresovaná navrhovateľovi na doručenie potrebného

počtu rovnopisov jeho podania upravujúceho okruh účastníkov na strane odporcu.

Dňa 7. 1. 2005 súd vydal uznesenie č. kon.: -62, ktorým pripustil, aby

na miesto odporcu v 2. rade vstúpilo Krajské riaditeľstvo PZ SR Bratislava, namiesto

odporcu v 5. rade vstúpilo Krajské riaditeľstvo PZ SR Žilina, namiesto odporcu v 7. rade

Colné riaditeľstvo SR.

Dňa 14. 2. 2005 súd prostredníctvom Centrálneho registra obyvateľov zisťoval pobyt

odporcu – R. F., dňa 22. 2. 2005 doručená odpoveď.

Dňa 22. 2. 2005 súd zisťoval, či odporca, ktorého označenie malo správne znieť R. F.

nie je vo väzbe alebo výkone trestu odňatia slobody.

Dňa 10. 8. 2005 odporcovi – R. F. ustanovená opatrovníčka.

Dňa 8. 12. 2005 vo veci vytýčený termín pojednávania na deň 16. 1. 2006.

Dňa 5. 1. 2006 vytýčený termín pojednávania zrušený z dôvodu dlhodobej PN

zákonnej sudkyne.

Dňa 13. 1. 2006 na tunajší súd doručené podanie navrhovateľa, v ktorom oznámil, že

dopĺňa okruh účastníkov konania.

Dňa 9. 2. 2006 zákonná sudkyňa vo veci na deň 10. 5. 2006 vytýčila termín

pojednávania.

Dňa 10. 5. 2006 sa vo veci konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené na deň

18. 9. 2006.

Dňa 8. 8. 2006 vyhotovené výzvy adresované Krajskému dopravnému inšpektorátu

a Colnému úradu Bratislava.

Dňa 18. 9. 2006 zápisnica o pojednávaní, ktoré bolo odročené z dôvodu

telefonického ospravedlnenia navrhovateľa a jeho PZ (právneho zástupcu, pozn.),

predmetné pojednávanie bolo odročené na deň 29. 11. 2006. Výzva súdu adresovaná

obvodnému úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie, dňa 19. 10. 2006 doručená

odpoveď.

Dňa 29. 11. 2006 sa vo veci konalo pojednávanie, ktoré bolo z dôvodu

administratívneho pochybenia pri zápise do zápisnice z predch. pojednávania odročené

na termín 31. 1. 2007.

Dňa 31. 1. 2007 sa vo veci konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené na deň

12. 3. 2007.

Dňa 12. 3. 2007 sa vo veci konalo pojednávame, na ktorom došlo k vyhláseniu

rozsudku vo veci č. kon.: -224, ktorým bol odporca v 3. rade zaviazaný

zaplatiť navrhovateľovi sumu 344.000,- Sk s príslušenstvom, voči odporcom v 1., 2., 4., 5.

a 6. rade návrh zamietnutý. Vydané uznesenie č. kon.: -219, ktorým konanie

voči odporkyni v VIII. rade zastavené, rozhodnuté o trovách konania v uvedenej časti,

zároveň vydané uznesenie č. kon.: -222, ktorým súd opravil zápisnicu

z pojednávania konaného dňa 10. 5. 2006.

Dňa 19. 6. 2007, 21. 6. 2007 na súd doručené odvolanie navrhovateľa podané voči

uzneseniu č. kon.: -219.

Dňa 9. 7. 2007 súdny spis predložený na rozhodnutie o podanom odvolaní

Krajskému súdu v Bratislave, dňa 23. 7. 2007 vyžiadaný späť, nakoľko navrhovateľ dňa

13. 7. 2007 doručil odvolanie podané i voči rozsudku vo veci č. kon. -224.

Dňa 17. 7. 2007 odvolanie navrhovateľa zaslané ostatným účastníkom konania, dňa

16. 8. 2007 navrhovateľ vyzvaný na úhradu súdneho poplatku za podané odvolanie.

Dňa 11. 10. 2007 súdny spis predložený na rozhodnutie Krajskému súdu v

Bratislave.

Dňa 24. 2. 2009 bol súdny spis tunajšiemu súdu vrátený za účelom vydania

opravného uznesenia k rozsudku vo veci – ohľadom dátumu vyhlásenia rozsudku.

Dňa 19. 3. 2009 súd vydal opravné uznesenie č. kon.: -276 a súdny

spis dňa 11. 5. 2009 opätovne predložený KS BA (Krajskému súdu v Bratislave, pozn.)

Dňa 23. 4. 2010 odvolací súd súdny spis tunajšiemu súdu opätovne vrátil ako

predčasne predložený s odôvodnením, že je potrebné rozhodnúť o návrhu navrhovateľa

z 3. 3. 2004.

Dňa 30. 4. 2010 výzva súdu adresovaná Okresnému úradu Policajného zboru SR

Žilina, dňa 26. 5. 2010 doručená žiadaná odpoveď.

Dňa 1. 7. 2010 výzva súdu adresovaná Okresnému riaditeľstvu policajného zboru SR

Žilina, dňa 4. 8. 2010 doručená odpoveď z Krajského riaditeľstva policajného zboru

v Žiline.

Dňa 3. 9. 2010 vydané uznesenie o zastavení konania voči odporcovi v 8. rade –

Okresnému úradu Policajného zboru SR Žilina.

Dňa 30. 11. 2010 súdny spis opätovne predložený Krajskému súdu v Bratislave

na rozhodnutie o odvolaní proti rozsudku č. kon.: -224.

Dňa 31. 5. 2011 Krajský súd v Bratislave uznesením č. kon.: -288

zo dňa 31. 5. 2011 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie

konanie.

Dňa 29. 7. 2011 súdny spis vrátený tunajšiemu súdu na ďalší postup, dňa 2. 8. 2011

účastníkom doručované rozhodnutie odvolacieho súdu.

Dňa 5. 9. 2011 výzva zákonnej sudkyne adresovaná právnemu zástupcovi

navrhovateľa, aby tento upresnil okruh odporcov v súlade s uznesením odvolacieho súdu

č. kon.: -288.

Dňa 2. 11. 2011 právny zástupca doručil súdu žiadosť o predĺženie lehoty

na vyjadrenie.

Dňa 1. 1. 2012 opätovná výzva súdu adresovaná právnemu zástupcovi navrhovateľa,

aby tento upresnil okruh odporcov v súlade s uznesením odvolacieho súdu

č. kon.: -288.

Dňa 9. 1. 2012 na súd doručené podanie právneho zástupcu navrhovateľa.

Dňa 17. 2. 2012 daný pokyn vyššej súdnej úradníčky na lustráciu pobytu odporcu –

R. F., dňa 23. 2. 2012 a 7. 3. 2012 doručené odpovede.

Dňa 29. 3. 2012 súd uznesením vyzval navrhovateľa na presnú špecifikáciu

odporcov, súladnú s ust. §-u 79 ods. 1

Dňa 24. 5. 2012 výzva súdu adresovaná subjektu - Obvodnému úradu pre cestnú

dopravu a pozemné komunikácie ohľadom preukázania jeho právnej subjektivity.

Dňa 24. 7. 2012 opätovná výzva súdu adresovaná Obvodnému úradu pre cestnú

dopravu a pozemné komunikácie ohľadom preukázania jeho právnej subjektivity, dňa

13. 8. 2012 doručená žiadaná odpoveď.

Dňa 23. 9. 2012 súd opätovne uznesením vyzval navrhovateľa na presnú špecifikáciu

odporcov, súladnú s ust. §-u 79 ods. 1

Dňa 31. 10. 2012 súd uznesením č. kon. -316 zastavil konanie voči

odporcom v 6. a 7. rade.

Dňa 26. 11. 2012 na súd doručené odvolanie navrhovateľa podané voči uzneseniu

č. kon. 10 C/155/2000- 316, toto dňa 28. 11. 2012 na vedomie zaslané zvyšným účastníkom.

Dňa 22. 1. 2013 na súd doručené podanie Krajského riaditeľstva policajného zboru

v ZA (v Žiline, pozn.) – oznámenie o prechode práv a povinností z tohto subjektu

na Ministerstvo vnútra SR.

Dňa 27. 2. 2013 vykonaná opätovná lustrácia odporcu – R. F., a to prostredníctvom

Sociálnej poisťovne, registra obyvateľov a ústrednej evidencie väzňov.

Dňa 13. 3. 2013 daný pokyn vyššej súdnej úradníčky na ďalší postup vo veci –

reklamácia doručenky zo zásielky adresovanej odporcovi v 4. rade a doručovanie zásielky

opatrovníčke odporcu – R. F.

Dňa 15. 4. 2013 súdny spis predložený na Krajský súdu v Bratislave na rozhodnutie

o odvolaní podanom navrhovateľom voči uzneseniu č. kon. -316.

Krajský súd v Bratislave vo veci rozhodol uznesením č. kon. -334

zo dňa 24. 7. 2013, napadnuté uznesenie súdu zrušil. Súdny spis vrátený tunajšiemu súdu

dňa 6. 9. 2013. Rozhodnutie odvolacieho súdu účastníkom doručované dňa 13. 9. 2013.

Dňa 8. 10. 2013 daný pokyn vyššej súdnej úradníčky na ďalší postup vo veci.

Dňa 24. 10. 2013 zákonná sudkyňa vo veci na deň 5. 3. 2014 vytýčila termín

pojednávania.

Dňa 22. 1. 2014 súd uznesením nariadil vo veci preklad písomností, ustanovil

do konania prekladateľa a tlmočníka.

Dňa 3. 2. 2014 na súd doručené preložené písomnosti spolu s vyúčtovaním odmeny.

Dňa 7. 2. 2014 súd ustanovenej prekladateľke uznesením priznal odmenu za preklad.

Dňa 10. 2. 2014 na súd doručené podanie odporcu v 7. rade pôvodne Krajského

úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Bratislave), ktorým súdu oznámil, že

jeho právnym nástupcom sa stal Okresný úrad Bratislava, Staromestská 6, Bratislava.

Dňa 5. 3. 2014 sa vo veci konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 7. 5. 2014

z dôvodu žiadosti právneho zástupcu navrhovateľa , ktorý vzhľadom na výpoveď právneho

zástupcu odporcu v siedmom rade požiadal súd o poskytnutie lehoty, počas ktorej zdôvodní

podanie žaloby voči odporcovi v 7. rade.“

Sťažovateľ v podaní z 15. apríla 2014 súhlasil s upustením od ústneho pojednávania

v konaní pred ústavným súdom, pričom k vyjadreniu okresného súdu k sťažnosti stanovisko

nezaujal.

Obsah súvisiaceho spisu okresného súdu potvrdzuje úkony uvedené v jeho vyjadrení

zo 17. marca 2014, ktoré ústavný súd považuje za preukázané.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety

, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa druhej vety povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná

povinnosť pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže

odročiť len z dôležitých dôvodov, a z , ak súd zistí, že existuje dôležitý

dôvod na odročenie pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli

predvolaní alebo upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, kedy bude konať nové

pojednávanie, a dôvod na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Predmetom posudzovaného konania je rozhodovanie o návrhu sťažovateľa

v občianskoprávnej veci „o vydanie osobného motorového vozidla alebo zaplatenie

344 000 Sk a prísl.“. Ústavný súd v zhode s názorom predsedníčky okresného súdu

uvedeným vo vyjadrení k sťažnosti nepovažuje vec za právne zložitú a konštatuje, že patrí

do štandardnej rozhodovacej agendy všeobecných súdov. Podľa názoru ústavného súdu

možno však pripustiť určitú mieru skutkovej zložitosti v súvislosti s ustálením okruhu

odporcov, čo však nemôže zbaviť okresný súd zodpovednosti za stav konania v čase

rozhodovanie o sťažnosti ústavným súdom.

2. Správanie sťažovateľa ako účastníka tohto súdneho konania je druhým kritériom

pri rozhodovaní o tom, či v napadnutom konaní pred okresným súdom mohlo dôjsť

k zbytočným prieťahom v zmysle .

Ústavný súd konštatuje, že priebeh napadnutého konania bol ovplyvnený

aj opakovanou zmenou okruhu účastníkov na strane odporcov, pričom na uvedenej

skutočnosti majú podiel tak okresný súd, ako aj sťažovateľ, a to napriek tomu, že v konaní

pred okresným súdom bol kvalifikovane zastúpený advokátom. Ústavný na to prihliadol

v súvislosti s posudzovaním nároku na priznanie finančného zadosťučinenia.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či mohlo dôjsť

k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , bol postup okresného súdu v napadnutom konaní.

Ústavný súd v priebehu napadnutého konania zistil jedno obdobie takmer 2-ročnej

nečinnosti okresného súdu, a to od 12. marca 2001 (okresný súd vyzval odporcov

na vyjadrenie k návrhu) do 19. februára 2003 (pokyn zákonnej sudkyne na ďalší postup

vo veci).

Okrem nečinnosti bol postup okresného súdu v konaní poznačený neefektívnosťou

aj nesústredenosťou, o ktorej okrem iného svedčí aj skutočnosť, že Krajský súd v Bratislave

(ďalej len „krajský súd“) ako súd odvolací opakovane vrátil okresnému súdu súdny spis

(24. februára 2009 a 23. apríla 2010) ako predložený predčasne na odstránenie nedostatkov.

O nesústredenosti postupu okresného súdu v konaní taktiež svedčí to, že zrejmú

nesprávnosť v písaní musel napraviť vydaním uznesenia z 19. marca 2009, v dôsledku čoho

došlo k spomaleniu priebehu napadnutého konania.

Neefektívnosť postupu okresného súdu vyplýva predovšetkým z toho, že krajský súd

uznesením sp. zn. z 31. mája 2011 zrušil meritórny rozsudok okresného súdu

z 12. marca 2007 a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Krajský súd v odôvodnení

uznesenia z 31. mája 2011 okrem iného uviedol:

„Súd prvého stupňa si neujasnil základnú otázku, kto je účastníkom konania,

t. j. okruh účastníkov na strane odporcov, či sú všetci účastníci spôsobilí byť účastníkmi

konania a aké procesné dispozície s návrhom proti nim navrhovateľ v konaní urobil, čo

viedlo k zmätočnosti celého konania, nakoľko z jeho jednotlivých priebežných procesných

rozhodnutí nie je celkom zrejmé koho sa týkali. Z týchto skutočností vyplýva, že pokiaľ

aj súd prvého stupňa reagoval na jednotlivé nejasné dispozície navrhovateľa s návrhom

a rozhodol o zmene účastníkov, prípadne zastavil proti niektorým konanie urobil to

spôsobom, ktorý je zmätočný a navyše ho nie je možné preskúmať, pretože nebol žiadnym

spôsobom odôvodnený.“

Ako neefektívny je potrebné vyhodnotiť aj postup okresného súdu v súvislosti s jeho

uznesením z 31. októbra 2012, ktorým zastavil konanie voči odporcom v 6. a 7. rade.

Po podaní odvolania proti tomuto uzneseniu ho totiž krajský súd uznesením sp. zn.

z 24. júla 2013 zrušil a vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, pričom

v jeho odôvodnení okrem iného uviedol:

„V občianskom súdnom konaní sú účastníkmi konania (pozri ) žalobca

a žalovaný. Podľa spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má

spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva. V zmysle § 103

je súd povinný kedykoľvek za konania prihliadať na to, či sú splnené podmienky,

za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Ak ide o taký nedostatok podmienky

konania, ktorý možno odstrániť, súd konanie zastaví ( ). Ak ide

o nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť, súd urobí pre to vhodné opatrenia,

pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa

konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky konania odstrániť, konanie zastaví

( )...

V danej veci sa navrhovateľ domáhal vydania motorového vozidla zn... zelenej farby,

evidenčné číslo..., číslo motora..., číslo karosérie... aj s dvoma kusmi kľúčov s diaľkovým

ovládaním alebo solidárneho zaplatenia 344.000,- Sk s príslušenstvom. Zo spisu mal

odvolací súd za preukázané, že navrhovateľ v priebehu konania viacerými podaniami

upravoval a menil okruhu odporcov, na upresnenie ktorého ho súd prvého stupňa dňa

05. 09. 2011 vyzval. Navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa 09. 01. 2012, doplneným

dňa 30. 04. 2012 a dňa 26. 09. 2012 označil ako odporcu v 6. rade Slovenskú republiku

zastúpenú Colným riaditeľstvom SR a ako odporcu v 7. rade označil Slovenskú republiku

zastúpenú Obvodným úradom pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie. V tejto súvislosti

odvolací súd poznamenáva, že neoznačenie toho, kto má za štát konať, má za následok

neúplnosť návrhu so súčasným vznikom povinnosti súdu pokúsiť sa o odstránenie tejto vady

postupom podľa V prípade, že navrhovateľ síce štátny orgán, ktorý má za štát

konať, označí subjekt, ktorý štátnym orgánom nie je, resp. nie je ani právnym subjektom,

nejde o vadu návrhu ani o nedostatok podmienky konania. V predmetnom konaní sa súd

prvého stupňa pokúsil odstrániť vady návrhu v zmysle , pričom navrhovateľ

označil ako odporcu v 6. aj 7. rade Slovenskú republiku. Nesprávne však označil orgán,

ktorý má za štát konať. Podľa názoru odvolacieho súdu je síce toto vadou konania, ale

vadou odstrániteľnou.

Vzhľadom na to, že navrhovateľ v odvolaní voči uzneseniu súdu prvého stupňa tento

nedostatok odstránil a správne označil odporcu v 6. a 7. rade, je potrebné v konaní s týmito

účastníkmi ďalej pokračovať.“

V súvislosti s neefektívnym a nesústredeným postupom okresného súdu ústavný súd

už vo svojej predchádzajúcej judikatúre zdôraznil, že nielen nečinnosť, ale aj nesprávna

(nesústredená a neefektívna) činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť

porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a to

v prípade, ak táto činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty

týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci

rozhodol (obdobne napr. , , , ).

Ústavný súd napokon dodáva, že z ústavnoprávneho hľadiska nemožno akceptovať,

aby konanie pred všeobecným súdom nebolo po viac ako 13 rokoch od jeho začatia

právoplatne skončené.

Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa .

III.

Podľa ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa bolo postupom

okresného súdu porušené, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov

a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľ domáhajúci sa

rozhodnutia súdu vo svojej veci.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľ sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 20 000 €

z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti. Svoj pocit právnej neistoty odôvodňuje tým, že

„za obdobie 13 rokov od podania návrhu nebolo v dôsledku prieťahov zo strany

prvostupňového súdu právoplatne rozhodnuté v merite veci“.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti

prípadu.

S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.

, berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, ako aj skutočnosť, že

posudzované konanie vo veci nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené,

ústavný súd považoval priznanie sumy 6 000 € za primerané finančné zadosťučinenie

podľa .

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní o jeho sťažnosti advokátom

JUDr. Ladislavom Potockým. Podľa ústavný súd môže

v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému

účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2012, ktorá

bola 781 €.

Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia

a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“), a to každý úkon po 130,16 €, t. j. spolu 260,32 €, čo spolu s režijným paušálom

2 x 7,81 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 275,94 €.

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľa ( v spojení s ) v lehote

uvedenej v bode 4 výroku tohto nálezu.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto

rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. apríla 2014