Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 229/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. mája 2014 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ivetty Macejkovej

a sudcu Sergeja Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť L. K., zastúpeného advokátkou

JUDr. Darinou Solárovou, Advokátska kancelária, Škultétyho 3, Košice, vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Okresný súd Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l

základné právo L. K., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené

v a právo na prejednanie veci v primeranej lehote

zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Košice II vo veci vedenej pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. L. K. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc eur),

ktoré j e Okresný súd Košice II p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. L. K. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 407,55 € (slovom

štyristosedem eur a päťdesiatpäť centov), ktorú j e Okresný súd Košice II p o v i n n ý

vyplatiť na účet jeho advokátky JUDr. Dariny Solárovej, Advokátska kancelária,

Škultétyho 3, Košice, do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-9 z 18. apríla 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť L. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) a práva na prejednanie

veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

1.1 Zo sťažnosti vyplynulo najmä, že „Sťažovateľ návrhom na začatie exekúcie

zo dňa 4. 2. 2009 doručeným súdnemu exekútorovi dňa 11. 2. 2009 sa domáhal

od povinného SWAM s. r. o. Vozárova 1, Košice vymoženia mu súdom prisúdenej

pohľadávky 36.166.- Sk bezúročne, pričom vysvetlil obsahom pripojenej žiadosti

z 18. 2. 2008 (sťažnosti) na nesprávny postup súdu čo bol dôvod prečo nemôže pripojiť

exekučný titul s vyznačenou doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti a domnieval sa, že

konajúci súd má k dispozícií exekučný titul s vyznačenou doložkou právoplatnosti

a vykonateľnosti, keďže sťažovateľovi doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti súd

odmietal dlhšiu dobu opatriť exekučný titul.

Súd v skutočnosti jeho vyšší súdny úradník uznesením zo dňa 16. 3. 2009 č. k.

-21 žiadosť súdneho exekútora o udelenie povolenia na vykonanie exekúcie

nezákonne zamietol.

Pretože sťažovateľ považoval rozhodnutie súdu vydané vyšším súdnym úradníkom za

zjavne nezákonné podal proti uvedenému uzneseniu odvolanie zo dňa 27. 3. 2009 a keďže

mu konečne po opakovaných ústnych a písomných žiadostiach a sťažnostiach exekučný titul

bol doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti opatrený, pripojil ho k odvolaniu proti

uzneseniu súdu zo dňa 16. 3. 2009 a očakával, že o jeho odvolaní rozhodne zákonne sudca

alebo prípadne vec predloží na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Pretože odporca nielenže vydal zjavne nezákonné uznesenie, ale bol navyše aj

dlhodobo nečinný, podal sťažovateľ u predsedu súdu sťažnosť na prieťahy v konaní zo dňa

28. 9. 2012, keďže nepoznal číslo odvolacieho konania a domnieval sa, že jeho vec

rozhodne sudca, ktorý opraví zjavne nezákonné rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka

zo dňa 16. 3. 2009.

Sťažovateľ až po podaní sťažnosti z doručeného mu uznesenia odvolacieho

Krajského súdu v Košiciach zo dňa 3. 10. 2012 č. k. -35 zistil, že jeho vec

ležala ľadom na súde I. stupňa cca 3 roky a nie na odvolacom súde a teda súd I. stupňa bol

dlhodobo nečinný.

Sťažovateľ preto, že ide tu v exekučnom konaní o pracovnoprávny charakter už

nespornej na súde veci, mala byť jeho vec rozhodnutá konečným rozhodnutím t. z.

povolením udeleným súdnemu exekútorovi už pred 3 rokmi súdom a len zavinením súdu

rozhodnutá nebola a preto toto súdne exekučné konanie trvá cca 4 rok bez efektu, je nútený

podať túto ústavnú sťažnosť.

Preto, že súdne konanie nepokračovalo po podaní odvolania sťažovateľa dňa

27. 3. 2009 efektívne a v konaní sa nepostupovalo bez zbytočných prieťahov, sťažovateľ má

za to, že pomalým a v rozpore s ust. , prvá veta postupom súdu bolo a je

naďalej porušované jeho právo na prejednanie exekučne vymáhaného nároku na náhradu

mzdy v exekučnom konaní bez zbytočných prieťahov, zaručené mu SR

ako aj právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené mu čl. 6 ods. 1

Dohovoru(...), domáha sa sťažovateľ ochrany svojho práva na ústavnom súde, lebo ani

sťažnosť sťažovateľa zo dňa 28. 9. 2012 na ktorú odpovedal predseda súdu listom zo dňa

24. 10. 2012, tak že ju uznal za dôvodnú nepomohla urýchliť exekučné konanie aj keď bola

uznaná za čiastočne dôvodnú, podáva sťažovateľ túto sťažnosť.

(...) sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vydal tento NÁLEZ

Okresný súd Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. poruši1

základné právo L. K., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov zaručené

v (...) a právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v

ods. 1 Dohovoru(...)

Okresnému súdu Košice II prikazuje konať vo veci vedenom pod sp. zn.

bez zbytočných prieťahov.

L. K. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 3.000 Eur, ktoré je mu

povinný Okresný súd Košice II vyplatiť v lehote do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

Okresný súd Košice II je povinný vyplatiť L. K. 269,58 Eur do 2 mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu na účet advokátky JUDr. Dariny Solárovej, Škultétyho 3,

040 01 Košice.

Dôvodom pre ktorý si sťažovateľ uplatňuje aj primerané finančné zadosťučinenie za

v pracovnoprávnej veci priznanú pohľadávku, ktorú povinný dobrovoľne na základe

rozhodnutí súdu neuhradil si musí exekučne vymáhať, je pocit právnej neistoty sťažovateľa

v to kedy súd jeho vec, ktorá sa nepovažuje za právne a ani za fakticky zložitú právoplatne

rozhodne konečným rozhodnutím. Sťažovateľ takýmto pomalým postupom súdu utrpel

morálnu a aj faktickú finančnú ujmu, ak ani do 4 rokov od začatia exekučného konania nie

je definitívne exekučné konanie ukončené konečným rozhodnutím a najmä pripísaním mu

súdom prisúdenej pohľadávky na jeho účet a to napriek tomu, že súdom priznaný nárok

na náhradu mzdy je nepochybný a súd postupoval nesprávne ak žiadosť súdneho exekútora

zamietol ako to vyplýva z uznesenia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 3. 10. 2012 č. k.

-35 a vyplývajúci z k návrhu na začatie exekučného konania a z k nemu po

vyznačení právoplatnosti pripojených rozhodnutí súdov.“.

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedom, listom sp. zn. z 3. júna

2013 a právna zástupkyňa sťažovateľa stanoviskom k vyjadreniu okresného súdu

zo 14. júna 2013.

2.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol chronológiu úkonov

vykonaných v danej veci a dodal tieto relevantné skutočnosti:

„(...) S poukazom na(...) chronológiu vo veci možno konštatovať, že v konaní došlo

k prieťahom v konaní, posúdenie dôvodnosti prieťahov nechávam na zvážení ústavného

súdu.

Vo veci bola dňa 2. 10. 2012 podaná sťažovateľom sťažnosť na prieťahy v konaní

v zmysle o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v

znení neskorších predpisov, sťažnosť bola vybavená listom zo dňa 24. 10. 2012 evidovaným

pod Spr. 171/2012, sťažnosť bola uznaná za dôvodnú.

Zároveň Vám oznamujem, že v súlade s ustanovením § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. (...), súhlasím s upustením od ústneho

pojednávania. (...)“

2.2 Právna zástupkyňa sťažovateľa vo svojom podaní k vyjadreniu predsedu

okresného súdu uviedla:

„(...) Vyjadrenie predsedu súdu považujem za korektné a faktograficky za súladné

s chronológiou vo veci vykonaných oneskorených úkonov súdu, ktoré vyplývajú zo spisu

súdu a z ktorej už samej chronológie úkonov vyplýva opodstatnenosť predmetnej ústavnej

sťažnosti, čo predseda súdu korektne uznáva.

Žiaľ predseda súdu ako to oznámil sťažovateľovi na opakované sťažnosti sťažovateľa

nemohol zasahovať do rozhodovacej činnosti zákonného sudcu a preto boli vydané

arbitrárne nesprávne rozhodnutia súdu, zatiaľ 2x zrušené odvolacím súdom, len preto, že

konajúci sudca nie je v stave pochopiť, že rozsudok súdu I. stupňa, v tej časti v ktorej nebol

podaný riadny opravný prostriedok t. j. v nenapadnutej časti nadobúda právoplatnosť a aj

vykonateľnosť. Preto ak z uvedeného dôvodu exekučné konanie trvá už takmer 4 a pol roka

a vzhľadom na posledný procesný postup súdu zrejme bude trvať viac ako 5 rokov, po 3

očakávanom rozhodnutí odvolacieho súdu, keďže základné konanie trvalo tiež cca 5 rokov,

sťažovateľ sa tak nemôže domôcť svojho práva po doba cca viac ako 10 rokov čo je

povážlivo dlhá doba. Preto trvám v plnom rozsahu na predmetnej ústavnej sťažnosti

a navrhujem jej v plnom rozsahu vyhovieť.

(...) netrvám na tom aby sa v predmetnej veci konalo ústne pojednávanie.“

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a v dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu (ktorý bol ústavnému súdu zapožičaný až

v marci 2014) ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde

pod sp. zn. :

Dňa 19. februára 2009 súdny exekútor JUDr. Peter Cirbes (ďalej len „súdny

exekútor“) podal okresnému súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

vo veci sťažovateľa ako oprávneného proti povinnému SWAM s. r. o. Regionálny Renault,

zmluvný partner so sídlom Košiciach, o zaplatenie sumy 1 200,49 € (36 166 Sk) s prísl.

na základe rozsudku okresného súdu sp. zn. z 12. decembra 2006. Vec bola

na okresnom súde zaevidovaná pod sp. zn. .

Dňa 16. marca 2009 okresný súd uznesením č. k. -21 žiadosť súdneho

exekútora o udelenie poverenia zamietol.

Dňa 31. marca 2009 sťažovateľ podal proti uvedenému uzneseniu odvolanie.

Dňa 18. júla 2012 bol spis predložený Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len

„krajský súd“), aby rozhodol o predmetnom odvolaní sťažovateľa.

Dňa 3. októbra 2012 krajský súd uznesením č. k. -35 napadnuté

rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Dňa 4. októbra 2012 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 14. novembra 2012 okresný súd uznesením č. k. -41 žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia opakovane zamietol.

Dňa 3. decembra 2012 sťažovateľ podal proti uzneseniu okresného súdu č. k.

-41 odvolanie.

Dňa 6. februára 2013 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o ostatnom

odvolaní sťažovateľa.

Dňa 24. októbra 2013 krajský súd uznesením č. k. -54 napadnuté

rozhodnutie okresného súdu potvrdil.

Dňa 30. októbra 2013 bol spis vrátený okresnému súdu.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal(...)

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či v exekučnom konaní

vedenom na okresnom súde pod sp. zn. dochádzalo k porušeniu základného

práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a jeho práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov(...)

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , ).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby

neodstráni. Až právoplatným rozhodnutím súdu sa vytvára právna istota. Pre splnenie

ústavného práva zaručeného v nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval.

Ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa zásadne naplní až

právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia

právnej neistoty ohľadom svojich práv ().

Pokiaľ ide o právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdom podľa

(ako aj podľa dohovoru), pod konaním, v ktorom sa takáto

vec prerokováva, je potrebné rozumieť nielen konanie prvostupňového súdu, ale aj konanie

odvolacieho a dovolacieho súdu, ďalej konanie v správnom súdnictve, ako aj konanie

o výkon rozhodnutia. Tento právny názor ústavného súdu vychádza z toho, že ani

a ani procesné predpisy upravujúce činnosť súdov v občianskych a trestných veciach

nevynímajú z ich povinnosti konať bez zbytočných prieťahov žiadnu vec, ktorej môže byť

poskytnutá súdna ochrana (napr. , ).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníka konania a postup súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou

Európskeho súdu pre ľudské práva (čl. 6 ods. 1 dohovoru) ústavný súd prihliada aj na

predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.

, , ). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj

v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že doterajšia dĺžka

posudzovaného konania (ako na to bude poukázané v bode III/3 tohto rozhodnutia) nebola

závislá od právnej alebo skutkovej zložitosti veci. Napokon ani predseda okresného súdu

vo svojom vyjadrení nepoukázal na skutkovú alebo právnu zložitosť predmetnej veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej

veci, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jeho

ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným

prieťahom. Dĺžka napadnutého konania teda nebola vyvolaná správaním sťažovateľa.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a konštatuje, že

okresný súd bol v predmetnej veci bez akýchkoľvek zákonných alebo iných dôvodov

absolútne nečinný od 31. marca 2009 do 18. júla 2012. Okresný súd teda minimálne počas

troch rokov vo veci nevykonal žiadne úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty,

v ktorej sa sťažovateľ ako oprávnený počas napadnutého súdneho konania nachádza, čo je

základným účelom práva zaručeného v citovaných článkoch a dohovoru (pozri napr.

). K prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania

účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu súdu. v pritom zaväzuje

predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce

prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej

lehote.

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie práva

sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 a v dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia

v bode 1.

4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu

podľa a konať vo veci

bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €,

najmä z dôvodu, že v napadnutom exekučnom konaní uplatňuje „v pracovnoprávnej veci

priznanú pohľadávku, ktorú povinný dobrovoľne na základe rozhodnutí súdu neuhradil“,

pričom jeho právna neistota dlhodobo nebola odstránená.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48

ods. 2 a v dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa.

Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať sťažovateľovi aj finančné zadosťučinenie

podľa citovaného ustanovenia , ktoré podľa zásad spravodlivosti

s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa, považuje za

primerané priznať v sume 1 000 €. Ústavný súd pritom v okolnostiach danej veci prihliadol

aj na povahu veci, najmä na to, že predmetom exekúcie v prospech sťažovateľa je finančná

čiastka 1 200,49 € s prísl.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou za tri

úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie ústavnej sťažnosti

z 28. novembra 2012 a podanie písomného stanoviska k vyjadreniu okresného súdu 18. júna

2014). Za dva úkony vykonané v roku 2012 patrí odmena v sume dvakrát po 127,16 €

a režijný paušál dvakrát po 7,63 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2013 patrí odmena

v sume 130,16 € a režijný paušál 7,81 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy

právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkove sumu 407,55 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. mája 2014