Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 229/2013
PDF · 239.69 KB
No categories available
II. ÚS 229/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. mája 2014 v senáte
zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ivetty Macejkovej
a sudcu Sergeja Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť L. K., zastúpeného advokátkou
JUDr. Darinou Solárovou, Advokátska kancelária, Škultétyho 3, Košice, vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 38 Er 364/2009 a takto
rozhodol:
1. Okresný súd Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 38 Er 364/2009 p o r u š i l
základné právo L. K., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené
v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote
zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Okresnému súdu Košice II vo veci vedenej pod sp. zn. 38 Er 364/2009
p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.
3. L. K. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc eur),
ktoré j e Okresný súd Košice II p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
4. L. K. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 407,55 € (slovom
štyristosedem eur a päťdesiatpäť centov), ktorú j e Okresný súd Košice II p o v i n n ý
vyplatiť na účet jeho advokátky JUDr. Dariny Solárovej, Advokátska kancelária,
Škultétyho 3, Košice, do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
II. ÚS 229/2013-9 z 18. apríla 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť L. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou
namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie
veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 38 Er 364/2009 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
1.1 Zo sťažnosti vyplynulo najmä, že „Sťažovateľ návrhom na začatie exekúcie
zo dňa 4. 2. 2009 doručeným súdnemu exekútorovi dňa 11. 2. 2009 sa domáhal
od povinného SWAM s. r. o. Vozárova 1, Košice vymoženia mu súdom prisúdenej
pohľadávky 36.166.- Sk bezúročne, pričom vysvetlil obsahom pripojenej žiadosti
z 18. 2. 2008 (sťažnosti) na nesprávny postup súdu čo bol dôvod prečo nemôže pripojiť
exekučný titul s vyznačenou doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti a domnieval sa, že
konajúci súd má k dispozícií exekučný titul s vyznačenou doložkou právoplatnosti
a vykonateľnosti, keďže sťažovateľovi doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti súd
odmietal dlhšiu dobu opatriť exekučný titul.
Súd v skutočnosti jeho vyšší súdny úradník uznesením zo dňa 16. 3. 2009 č. k.
3Er/364/2009-21 žiadosť súdneho exekútora o udelenie povolenia na vykonanie exekúcie
nezákonne zamietol.
Pretože sťažovateľ považoval rozhodnutie súdu vydané vyšším súdnym úradníkom za
zjavne nezákonné podal proti uvedenému uzneseniu odvolanie zo dňa 27. 3. 2009 a keďže
mu konečne po opakovaných ústnych a písomných žiadostiach a sťažnostiach exekučný titul
bol doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti opatrený, pripojil ho k odvolaniu proti
uzneseniu súdu zo dňa 16. 3. 2009 a očakával, že o jeho odvolaní rozhodne zákonne sudca
alebo prípadne vec predloží na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Pretože odporca nielenže vydal zjavne nezákonné uznesenie, ale bol navyše aj
dlhodobo nečinný, podal sťažovateľ u predsedu súdu sťažnosť na prieťahy v konaní zo dňa
28. 9. 2012, keďže nepoznal číslo odvolacieho konania a domnieval sa, že jeho vec
rozhodne sudca, ktorý opraví zjavne nezákonné rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka
zo dňa 16. 3. 2009.
Sťažovateľ až po podaní sťažnosti z doručeného mu uznesenia odvolacieho
Krajského súdu v Košiciach zo dňa 3. 10. 2012 č. k. 16CoE/160/2012-35 zistil, že jeho vec
ležala ľadom na súde I. stupňa cca 3 roky a nie na odvolacom súde a teda súd I. stupňa bol
dlhodobo nečinný.
Sťažovateľ preto, že ide tu v exekučnom konaní o pracovnoprávny charakter už
nespornej na súde veci, mala byť jeho vec rozhodnutá konečným rozhodnutím t. z.
povolením udeleným súdnemu exekútorovi už pred 3 rokmi súdom a len zavinením súdu
rozhodnutá nebola a preto toto súdne exekučné konanie trvá cca 4 rok bez efektu, je nútený
podať túto ústavnú sťažnosť.
Preto, že súdne konanie nepokračovalo po podaní odvolania sťažovateľa dňa
27. 3. 2009 efektívne a v konaní sa nepostupovalo bez zbytočných prieťahov, sťažovateľ má
za to, že pomalým a v rozpore s ust. § 6, § 100 prvá veta O. s. p. postupom súdu bolo a je
naďalej porušované jeho právo na prejednanie exekučne vymáhaného nároku na náhradu
mzdy v exekučnom konaní bez zbytočných prieťahov, zaručené mu čl. 48 ods. 1 Ústavy SR
ako aj právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené mu čl. 6 ods. 1
Dohovoru(...), domáha sa sťažovateľ ochrany svojho práva na ústavnom súde, lebo ani
sťažnosť sťažovateľa zo dňa 28. 9. 2012 na ktorú odpovedal predseda súdu listom zo dňa
24. 10. 2012, tak že ju uznal za dôvodnú nepomohla urýchliť exekučné konanie aj keď bola
uznaná za čiastočne dôvodnú, podáva sťažovateľ túto sťažnosť.
(...) sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vydal tento NÁLEZ
Okresný súd Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 38Er/364/2009 poruši1
základné právo L. K., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov zaručené
v čl. 48 ods. 2 Ústavy(...) a právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6
ods. 1 Dohovoru(...)
Okresnému súdu Košice II prikazuje konať vo veci vedenom pod sp. zn.
38Er/364/2009 bez zbytočných prieťahov.
L. K. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 3.000 Eur, ktoré je mu
povinný Okresný súd Košice II vyplatiť v lehote do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.
Okresný súd Košice II je povinný vyplatiť L. K. 269,58 Eur do 2 mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu na účet advokátky JUDr. Dariny Solárovej, Škultétyho 3,
040 01 Košice.
Dôvodom pre ktorý si sťažovateľ uplatňuje aj primerané finančné zadosťučinenie za
v pracovnoprávnej veci priznanú pohľadávku, ktorú povinný dobrovoľne na základe
rozhodnutí súdu neuhradil si musí exekučne vymáhať, je pocit právnej neistoty sťažovateľa
v to kedy súd jeho vec, ktorá sa nepovažuje za právne a ani za fakticky zložitú právoplatne
rozhodne konečným rozhodnutím. Sťažovateľ takýmto pomalým postupom súdu utrpel
morálnu a aj faktickú finančnú ujmu, ak ani do 4 rokov od začatia exekučného konania nie
je definitívne exekučné konanie ukončené konečným rozhodnutím a najmä pripísaním mu
súdom prisúdenej pohľadávky na jeho účet a to napriek tomu, že súdom priznaný nárok
na náhradu mzdy je nepochybný a súd postupoval nesprávne ak žiadosť súdneho exekútora
zamietol ako to vyplýva z uznesenia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 3. 10. 2012 č. k.
16CoE/160/2012-35 a vyplývajúci z k návrhu na začatie exekučného konania a z k nemu po
vyznačení právoplatnosti pripojených rozhodnutí súdov.“.
2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci
konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedom, listom sp. zn. 1 SprV 312/2013 z 3. júna
2013 a právna zástupkyňa sťažovateľa stanoviskom k vyjadreniu okresného súdu
zo 14. júna 2013.
2.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol chronológiu úkonov
vykonaných v danej veci a dodal tieto relevantné skutočnosti:
„(...) S poukazom na(...) chronológiu vo veci možno konštatovať, že v konaní došlo
k prieťahom v konaní, posúdenie dôvodnosti prieťahov nechávam na zvážení ústavného
súdu.
Vo veci bola dňa 2. 10. 2012 podaná sťažovateľom sťažnosť na prieťahy v konaní
v zmysle zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov, sťažnosť bola vybavená listom zo dňa 24. 10. 2012 evidovaným
pod Spr. 171/2012, sťažnosť bola uznaná za dôvodnú.
Zároveň Vám oznamujem, že v súlade s ustanovením § 30 ods. 2 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.(...), súhlasím s upustením od ústneho
pojednávania. (...)“
2.2 Právna zástupkyňa sťažovateľa vo svojom podaní k vyjadreniu predsedu
okresného súdu uviedla:
„(...) Vyjadrenie predsedu súdu považujem za korektné a faktograficky za súladné
s chronológiou vo veci vykonaných oneskorených úkonov súdu, ktoré vyplývajú zo spisu
súdu a z ktorej už samej chronológie úkonov vyplýva opodstatnenosť predmetnej ústavnej
sťažnosti, čo predseda súdu korektne uznáva.
Žiaľ predseda súdu ako to oznámil sťažovateľovi na opakované sťažnosti sťažovateľa
nemohol zasahovať do rozhodovacej činnosti zákonného sudcu a preto boli vydané
arbitrárne nesprávne rozhodnutia súdu, zatiaľ 2x zrušené odvolacím súdom, len preto, že
konajúci sudca nie je v stave pochopiť, že rozsudok súdu I. stupňa, v tej časti v ktorej nebol
podaný riadny opravný prostriedok t. j. v nenapadnutej časti nadobúda právoplatnosť a aj
vykonateľnosť. Preto ak z uvedeného dôvodu exekučné konanie trvá už takmer 4 a pol roka
a vzhľadom na posledný procesný postup súdu zrejme bude trvať viac ako 5 rokov, po 3
očakávanom rozhodnutí odvolacieho súdu, keďže základné konanie trvalo tiež cca 5 rokov,
sťažovateľ sa tak nemôže domôcť svojho práva po doba cca viac ako 10 rokov čo je
povážlivo dlhá doba. Preto trvám v plnom rozsahu na predmetnej ústavnej sťažnosti
a navrhujem jej v plnom rozsahu vyhovieť.
(...) netrvám na tom aby sa v predmetnej veci konalo ústne pojednávanie.“
3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a v čl. 6 ods. 1 dohovoru.
II.
Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania
a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu (ktorý bol ústavnému súdu zapožičaný až
v marci 2014) ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde
pod sp. zn. 38 Er 364/2009:
Dňa 19. februára 2009 súdny exekútor JUDr. Peter Cirbes (ďalej len „súdny
exekútor“) podal okresnému súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
vo veci sťažovateľa ako oprávneného proti povinnému SWAM s. r. o. Regionálny Renault,
zmluvný partner so sídlom Košiciach, o zaplatenie sumy 1 200,49 € (36 166 Sk) s prísl.
na základe rozsudku okresného súdu sp. zn. 19 C 228/03 z 12. decembra 2006. Vec bola
na okresnom súde zaevidovaná pod sp. zn. 38 Er 364/2009.
Dňa 16. marca 2009 okresný súd uznesením č. k. 38 Er 364/2009-21 žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia zamietol.
Dňa 31. marca 2009 sťažovateľ podal proti uvedenému uzneseniu odvolanie.
Dňa 18. júla 2012 bol spis predložený Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len
„krajský súd“), aby rozhodol o predmetnom odvolaní sťažovateľa.
Dňa 3. októbra 2012 krajský súd uznesením č. k. 16 CoE 160/2012-35 napadnuté
rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Dňa 4. októbra 2012 bol spis vrátený okresnému súdu.
Dňa 14. novembra 2012 okresný súd uznesením č. k. 38 Er 364/2009-41 žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia opakovane zamietol.
Dňa 3. decembra 2012 sťažovateľ podal proti uzneseniu okresného súdu č. k.
38 Er 364/2009-41 odvolanie.
Dňa 6. februára 2013 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o ostatnom
odvolaní sťažovateľa.
Dňa 24. októbra 2013 krajský súd uznesením č. k. 16 CoE 138/2013-54 napadnuté
rozhodnutie okresného súdu potvrdil.
Dňa 30. októbra 2013 bol spis vrátený okresnému súdu.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal(...)
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či v exekučnom konaní
vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 38 Er 364/2009 dochádzalo k porušeniu základného
práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a jeho práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov(...)
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)
Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto
v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby
neodstráni. Až právoplatným rozhodnutím súdu sa vytvára právna istota. Pre splnenie
ústavného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval.
Ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa zásadne naplní až
právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia
právnej neistoty ohľadom svojich práv (II. ÚS 26/95).
Pokiaľ ide o právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdom podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), pod konaním, v ktorom sa takáto
vec prerokováva, je potrebné rozumieť nielen konanie prvostupňového súdu, ale aj konanie
odvolacieho a dovolacieho súdu, ďalej konanie v správnom súdnictve, ako aj konanie
o výkon rozhodnutia. Tento právny názor ústavného súdu vychádza z toho, že ani ústava
a ani procesné predpisy upravujúce činnosť súdov v občianskych a trestných veciach
nevynímajú z ich povinnosti konať bez zbytočných prieťahov žiadnu vec, ktorej môže byť
poskytnutá súdna ochrana (napr. I. ÚS 70/98, I. ÚS 56/02).
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo
alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti
každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,
správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou
Európskeho súdu pre ľudské práva (čl. 6 ods. 1 dohovoru) ústavný súd prihliada aj na
predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.
I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj
v danom prípade.
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že doterajšia dĺžka
posudzovaného konania (ako na to bude poukázané v bode III/3 tohto rozhodnutia) nebola
závislá od právnej alebo skutkovej zložitosti veci. Napokon ani predseda okresného súdu
vo svojom vyjadrení nepoukázal na skutkovú alebo právnu zložitosť predmetnej veci.
2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej
veci, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jeho
ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným
prieťahom. Dĺžka napadnutého konania teda nebola vyvolaná správaním sťažovateľa.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a konštatuje, že
okresný súd bol v predmetnej veci bez akýchkoľvek zákonných alebo iných dôvodov
absolútne nečinný od 31. marca 2009 do 18. júla 2012. Okresný súd teda minimálne počas
troch rokov vo veci nevykonal žiadne úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty,
v ktorej sa sťažovateľ ako oprávnený počas napadnutého súdneho konania nachádza, čo je
základným účelom práva zaručeného v citovaných článkoch ústavy a dohovoru (pozri napr.
I. ÚS 41/02). K prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania
účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu súdu. Ústava v čl. 48 ods. 2 pritom zaväzuje
predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce
prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej
lehote.
Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie práva
sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48
ods. 2 ústavy a v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia
v bode 1.
4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany
sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci
bez zbytočných prieťahov.
5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €,
najmä z dôvodu, že v napadnutom exekučnom konaní uplatňuje „v pracovnoprávnej veci
priznanú pohľadávku, ktorú povinný dobrovoľne na základe rozhodnutí súdu neuhradil“,
pričom jeho právna neistota dlhodobo nebola odstránená.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie
porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48
ods. 2 ústavy a v čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa.
Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať sťažovateľovi aj finančné zadosťučinenie
podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti
s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa, považuje za
primerané priznať v sume 1 000 €. Ústavný súd pritom v okolnostiach danej veci prihliadol
aj na povahu veci, najmä na to, že predmetom exekúcie v prospech sťažovateľa je finančná
čiastka 1 200,49 € s prísl.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia v bode 3.
6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému
účastníkovi konania jeho trovy.
Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou za tri
úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie ústavnej sťažnosti
z 28. novembra 2012 a podanie písomného stanoviska k vyjadreniu okresného súdu 18. júna
2014). Za dva úkony vykonané v roku 2012 patrí odmena v sume dvakrát po 127,16 €
a režijný paušál dvakrát po 7,63 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2013 patrí odmena
v sume 130,16 € a režijný paušál 7,81 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy
právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkove sumu 407,55 €.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa
rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.
7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou
vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. mája 2014