Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 170/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. mája 2014

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Heineken Slovensko, a. s.,

Novozámocká 2, Hurbanovo, zastúpenej advokátom JUDr. Pavlom Jurekom,

Námestie SNP 22, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej základného práva

na súdnu ochranu podľa a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd rozsudkami Okresného súdu Komárno č. k. -81

z 12. decembra 2011 a č. k. -197 z 24. apríla 2013, uzneseniami Krajského súdu

Nitra č. k. -117 z 25. júla 2012 a č. k. -257,

z 23. októbra 2013 a „rozhodnutím o nepostúpení námietky zaujatosti sudcov odvolacieho

senátu zo dňa 04.11.2013, podanú sťažovateľom Najvyššiemu súdu SR na rozhodnutie,

vydaným Krajským súdom Nitra“ a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti Heineken Slovensko, a. s., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. februára

2014 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Heineken Slovensko, a. s., Novozámocká 2,

Hurbanovo (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. Pavlom Jurekom,

Námestie SNP 22, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu

ochranu podľa (ďalej len „“) a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkami Okresného súdu Komárno (ďalej len

„okresný súd“) č. k. -81 z 12. decembra 2011 (ďalej len „rozsudok okresného

súdu z 12. decembra 2011“) a č. k. -197 z 24. apríla 2013 (ďalej len „rozsudok

okresného súdu z 24. apríla 2013“), uzneseniami Krajského súdu Nitra (ďalej len „krajský

súd“) č. k. -117 z 25. júla 2012 (ďalej len „uznesenie krajského súdu

z 25. júla 2012“) a č. k. -257, z 23. októbra 2013 (ďalej len

„uznesenie krajského súdu z 23. októbra 2013“) a „rozhodnutím o nepostúpení námietky

zaujatosti sudcov odvolacieho senátu zo dňa 04.11.2013, podanú sťažovateľom

Najvyššiemu súdu SR na rozhodnutie, vydaným Krajským súdom Nitra“.

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:

«W. K... (ďalej len W. K.) sa návrhom podaným na Okresnom súde Komárno dňa

17.3.2011 domáhal zaplatenia náhrady mzdy titulom neplatného skončenia pracovného

pomeru za 16-ty mesiac od času keď sťažovateľovi oznámil, že na ďalšom zamestnávaní

trvá (február 2011). ...

Po prejednaní veci prvostupňový súd vyhlásil dňa 12.12.2011 rozsudok, ktorým

návrh W. K. v celom rozsahu zamietol. ... Krajský súd Nitra v senáte zloženom zo sudcov:

Dr. Doležajová, Dr. Harbuta a Dr. Kálmánová uznesením zo dňa 25.7.2012 rozsudok súdu

prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. ...

Okresný súd Komárno... rozsudkom zo dňa 24.4.2013 priznal W. K. v danom

mesiaci náhradu mzdy v rozsahu predstavujúcu rozdiel medzi W. K. uplatnenou sumou a

sumou, ktorú W. K. v danom období (v mesiaci február 2011) reálne zarobil u jeho

vtedajšieho zamestnávateľa spoločnosti METRO CASH & CARRY. ...

Odvolací súd v senáte opätovne zloženom zo sudcov: Dr. Doležajová, Dr. Harbuta

a Dr. Kálmánová uznesením zo dňa 23.10.2013 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec

mu vrátil na ďalšie konanie. ...

Na odvolacom pojednávaní dňa 23.10.2013 odvolací súd - KS NR rozhodoval aj

o odvolaní W. K. voči uzneseniu zo dňa 14.2.2013, ktorým súd priznal sťažovateľovi sumu

100,- EUR a ktorým bola W. K. uložená povinnosť nahradiť odporcovi sumu 100,- EUR z

dôvodu neúčasti W. K. na pojednávaní dňa 30.1.2013. ... odvolací súd uvedené uznesenie

zrušuje. ...

V uvedenom prípade... neboli splnené podmienky na zrušenie rozhodnutia

prvostupňového súdu a tak mal súd rozhodnutie zmeniť (ak bol naozaj odlišného právneho

názoru) a to s poukazom na ustanovenie . ...

... odvolací súd nemá záujem založiť prípustnosť dovolania, nakoľko si je vedomý, že

je veľmi pravdepodobné, že by tento procesný nástroj bol zo strany sťažovateľa využitý

a Najvyšší súd SR by vzhľadom na uvedený skutkový stav mohol mať na vec úplne iný

právny názor.

... nestotožňujeme s postupom odvolacieho súdu, ktorý zrušujúcimi uzneseniami

v podstate „núti“ sudkyňu prvostupňového súdu rozhodnúť v rozpore s jej právnym

názorom a presvedčením. Takýto postup možno hodnotiť ako šikanózny a obmedzujúci

sudcovskú nezávislosť a nestrannosť. Sme toho názoru, že odvolací súd bude vec vracať

prvostupňovému súdu dovtedy, kým nerozhodne podľa vôli odvolacieho súdu (nárok W. K. v

celom rozsahu prizná).

... na pojednávaní dňa 23.10.2013 odvolací súd v predmetnej právnej veci vyslovil

odlišný názor aj k otázke právnej kvalifikácie uplatneného nároku. Tento právny názor

vyslovil prvý krát, hoci už senát predsedníčky Dr. Doležajovej v tejto veci rozhodoval a to

uznesením zo dňa 25.7.2012. Táto podľa nás mimoriadne podstatná skutočnosť v ňom však

absentuje. Odvolací súd má za to, že nárok na náhradu mzdy v zmysle ,

vzniká zamestnancovi len do okamihu právoplatnosti rozhodnutia súdu o určení neplatnosti

skončenia PP. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia má zamestnanec nárok na náhradu

mzdy pre iné prekážky v zmysle . ...

S týmto názorom sa nestotožňujeme a nerozumieme prečo ho odvolací súd zložený

z tých istých sudcov nevyslovil už v zrušujúcom uznesení zo dňa 25.7.2012. ...

Prichádza do úvahy aj tá skutočnosť, že odvolací súd tak v danom prípade vystavil

sťažovateľa trestnému stíhaniu za trestný čin nevyplatenia mzdy a odstupného v zmysle

, nakoľko náhradu mzdy v zmysle nemožno znížiť

ani nepriznať. Týmto rizikom možno sťažovateľa „nepriamo prinútiť“, aby pristúpil na

„pravidlá W. K.“ a plnil nad rámec svojej zákonnej a zmluvnej povinnosti.

V minulosti právny zástupca W. K. viackrát ústne aj písomne upozorňoval na

možnosť podania trestného oznámenia pre nevyplatenie mzdy a odstupného v zmysle § 214

na Ing. Romana Kollára, riaditeľa pre ľudské zdroje a člena

predstavenstva spoločnosti sťažovateľa.

Z uvedeného skutkového stavu sa nám javí, že za určitých okolností možno mať určité

pochybnosti o tom, či v danom prípade je v plnom rozsahu zachovaná záruka nezávislosti

a nestrannosti.

V tomto smere poukazujeme na to, že sa nestotožňujeme s právnym posúdením súdu

ani s postupom Krajského súdu v Nitre v súvislosti s vydanými uzneseniami.

Sme presvedčení, že sú naplnené zákonné predpoklady na to, aby boli sudcovia

senátu Dr. Doležajovej (25 Co) vylúčení z rozhodovania vo veci.

Paradoxne opakovane v sporoch W. K. c/a Heineken Slovensko, a.s. je na Krajskom

súde Nitra (náhrada mzdy, neplatnosť skončenia PP) „náhodne“ pridelený senát

predsedníčky Dr. Doležajovej a vo všetkých prípadoch boli prvostupňové rozhodnutia

v neprospech W. K. zrušené.

Z uvedeného dôvodu sme podali námietku zaujatosti sudcov odvolacieho senátu a to

s poukazom na . Mali sme za to, že v danom prípade je zrejme daná zaujatosť

členov senátu vo vzťahu k W. K., predovšetkým práve z nami vnímanej snahy odvolacieho

súdu nezaložiť prípustnosť dovolania s poukazom na ustanovenie , ako aj z rizika

trestného stíhania odporcu pre trestný čin v zmysle , ktoré reálne

hrozí práve v dôsledku právneho názoru odvolacieho súdu vyjadreného na pojednávaní. ...

Na naše veľké prekvapenie nám však KS NR listom zo dňa 07.01.2014, doručeným

17.01.2014 oznámil, že vzhľadom na to, že naša námietka sa týka okolností, spočívajúcich

v postupe odvolacieho senátu v odvolacom konaní a jeho rozhodovania v inej veci odvolací

súd postupujúc podľa na námietku zaujatosti neprihliadal, vec

Najvyššiemu súdu SR ako nadriadenému súdu nepredkladal a spis bol zaslaný súdu prvého

stupňa na ďalšie konania. ...

V danom prípad nejde len o okolnosti spočívajúce v postupe a rozhodovaní

odvolacieho senátu. Ide o konkrétny popis a uvedenie skutočností, z ktorých možno

jednoznačne vyvodiť záver a dôvodnú pochybnosť o nestrannosti uvedeného senátu. Sme

toho názoru, že aj postup, ktorým odmietne postúpiť spis na rozhodnutie o námietke

nadriadenému súdu odôvodňuje pochybnosť o nestrannosti vec prejednávajúceho senátu

odvolacieho súdu.

V neposlednom rade poukazujeme aj na to, že vzhľadom na postup odvolacieho

senátu, sme podali sťažnosť predsedovi súdu SR s veľmi podobným obsahom ako námietku

zaujatosti. Na podklade našej sťažnosti nám podpredseda KS NR JUDr. Roman Greguš

listom zo dňa 10.12.2013, doručeným dňa 13.12.2013 oznámil, že hoci nemá možnosť

zasiahnuť do rozhodovacej činnosti a posúdiť správnosť postupu, v danom prípade máme

možnosť ako účastník konania (vzhľadom na nami uvedené závery) podať námietku

zaujatosti sudcu. ...

Z uvedeného je zrejmé, že KS NR mal spis predložiť NS SR na rozhodnutie

o námietke zaujatosti. ...

Máme za to, že vydanými vyššie uvedenými rozhodnutiami v predmetnej veci (a to

ako meritórnymi tak procesnými) došlo k porušeniu základného ústavného práva v zmysle

a SR.

Prvostupňový súd sa nevysporiadal s dokazovaním, vec nesprávne právne posúdil

a nedostatočne zistil skutkový stav. KS NR opakovane nepreskúmal prvostupňové

rozhodnutie v rozsahu odvolania (Uznesenie KS NR -257, Uznesenie KS NR

, -117).

Zrušovacie uznesenia KS NR (-257, , 25Co/96/2012-

117), podľa nášho názoru nemali oporu v zákone predovšetkým v ustanovení § 221 písm. h)

).

Rovnako právo na spravodlivý proces porušil aj Okresný súd Komárno za

predpokladu, že prvostupňové rozsudky (Rozsudok -81 zo dňa 12.12.2011,

Rozsudok Okresného súdu Komárno, -197 zo dňa 24.4.2013) by boli

nedostatočne odôvodnené, tak ako to tvrdí KS NR vo svojich uzneseniach (Uznesenie KS NR

-257, Uznesenie KS NR , -117).

Rovnako upozorňujeme na to, že v danom prípade neexistuje predvídateľnosť práva

a bol porušený princíp právnej istoty, nakoľko súdy v danom prípade už 3 roky neboli

schopné vec právoplatne skončiť.

Je neprípustné, aby v tak jednoduchom prípade (skutkovo aj právne) súdy neboli

schopné rozhodnúť tak, aby bola vec právoplatne skončená. Zrušujúcimi uzneseniami

predlžujú medzi účastníkmi stav právnej neistoty, spôsobujú prieťahy v konaní a neúmerne

zvyšujú náklady súdneho konania. Nehovoriac o postupe Krajského súdu Nitra, ktorý

zrušujúcimi uzneseniami „núti“ sudkyňu Okresného súdu Komárno JUDr. Ivanu Jaďuďovú,

aby rozhodla v rozpore so svojím právnym názorom.

Podľa nášho názoru predmetný spor je v zásade jednoduchý a to ako z právneho tak

skutkového stavu a ide v ňom v zásade len o posúdenie otázky, či je primerané

a spravodlivé, aby W. K. dostal aj 16-tu náhradu mzdy vo výške 3 529,13 EUR. Svoj názor

na túto otázku sme niekoľkokrát prezentovali. Stručne možno len uviesť, že vzhľadom na

všetky okolnosti prípadu by bolo úplne absurdné, aby bol p. K. takýmto spôsobom

odmenený za to, že markantne prekročil svoje právomoci a zneužil svoje postavenie,

nehovoriac o výške náhrady mzdy v kontexte priemerného zárobku na Slovensku

a spôsobenej škode sťažovateľovi a o tom, že sa nezaujímal o prácu u sťažovateľa po

právoplatnom rozhodnutí súdu o určenie neplatnosti skončenia PP a do práce nenastúpil

ani na podklade výzvy, hoci bol pozvaný na nástup do práce nachádzajúcej sa (primárne

však na rokovanie k riaditeľovi pre ľudské zdroje) len neďaleko od trvalého bydliska

W. K. ...

Samotná skutočnosť, že odvolací súd po tom, čo postupoval spôsobom, ktorý podľa

nášho názoru odporuje zákonu (tak ako sme uvádzali vyššie), odmietne postúpiť námietku

zaujatosti nadriadenému súdu, či svojvoľne zrušuje a vracia prvostupňové rozsudky

a uznesenie, za predpokladu, že sú v neprospech W. K. je prejavom flagrantnej svojvôle.»

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol o jej sťažnosti týmto nálezom:

„Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd:

- Rozsudkom Okresného súdu Komárno, sp. zn.: -81 zo dňa 12.12.2011,

- Rozsudkom Okresného súdu Komárno, sp. zn.: -197 zo dňa 24.4.2013,

- Uznesením Krajského súdu Nitra sp. zn.: -117 zo dňa 25.07.2012,

- Uznesením Krajského súdu Nitra sp. zn.: -257, zo dňa

23.10.2013,

- rozhodnutím o nepostúpení námietky zaujatosti sudcov odvolacieho senátu zo dňa

04.11.2013, podanú sťažovateľom Najvyššiemu súdu SR na rozhodnutie, vydaným Krajským

súdom Nitra, bolo porušené.

Ústavný súd SR nasledovné rozhodnutia:

- Rozsudok Okresného súdu Komárno sp. zn.: -81 zo dňa 12.12.2011,

- Rozsudok Okresného súdu Komárno, sp. zn.: -197 zo dňa 24.4.2013,

- Uznesenie Krajského súdu Nitra -117 zo dňa 25.07.2012,

- Uznesenie Krajského súdu Nitra -257, zo dňa 23.10.2013,

- Rozhodnutie o nepostúpení námietky zaujatosti sudcov odvolacieho senátu zo dňa

04.11.2013, podanú sťažovateľom Najvyššiemu súdu SR na rozhodnutie, vydaným Krajským

súdom Nitra zo dňa 07.01.2014 zrušuje.

Okresný súd Komárno nie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu -

Krajského súdu Nitra, ktorý je obsiahnutý v Uznesení Krajského súdu Nitra sp. zn.:

-117 zo dňa 25.07.2012 a Uznesení Krajského súdu Nitra sp. zn.:

-257, sp. zn.: zo dňa 23.10.2013.

Ústavný súd SR prikazuje Krajskému súdu Nitra, aby predložil námietku zaujatosti

sudcov odvolacieho senátu zo dňa 04.11.2013, podanú sťažovateľom Najvyššiemu súdu SR

na rozhodnutie.

Ústavný súd SR sťažovateľovi priznáva náhradu trov konania - právneho

zastúpenia...“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľky prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal

ju zo všetkých hľadísk uvedených v .

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy,

ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného

práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo,

ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo

procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože

uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (, ,

, , ).

V súlade s uvedenými zásadami ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť

sťažovateľky podľa a skúmal, či neexistujú dôvody na

jej odmietnutie podľa .

Sťažovateľka v sťažnosti namietala porušenie základného práva na súdnu ochranu

podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru

prvým rozsudkom okresného súdu vo veci z 12. decembra 2011 a uznesením krajského súdu

z 25. júla 2012 (ktorým bol prvý rozsudok okresného súdu zrušený a vec vrátená na ďalšie

konanie), druhým rozsudkom okresného súdu vo veci z 24. apríla 2013 a uznesením

krajského súdu z 23. októbra 2013 (ktorým bol aj druhý rozsudok okresného súdu zrušený

a vec vrátená na ďalšie konanie) a tzv. „rozhodnutím o nepostúpení námietky zaujatosti

sudcov odvolacieho senátu zo dňa 04.11.2013, podanú sťažovateľom Najvyššiemu súdu SR

na rozhodnutie, vydaným Krajským súdom Nitra“.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom

základného práva podľa a práva podľa dohovoru sú obdobné

záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom

ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú

odlišnosť (, ).

K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľky rozsudkom

okresného súdu č. k. -81 z 12. decembra 2011, uznesením krajského

súdu č. k. -117 z 25. júla 2012 a rozsudkom okresného súdu č. k.

-197 z 24. apríla 2013

Zákonným predpokladom na prijatie sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začíta plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu. Podanie sťažnosti po uplynutí tejto lehoty je zákonom ustanoveným

dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako oneskorene podanej (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde).

Vzhľadom na datovanie označených rozhodnutí a ďalší postup okresného súdu

a krajského súdu v namietanom konaní, ktorý vyplýva z obsahu sťažnosti sťažovateľky a jej

príloh, je zrejmé, že sťažnosť v časti smerujúcej proti už označeným rozhodnutiam podaná

ústavnému súdu 10. februára 2014 bola podaná po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty.

Ústavný súd preto sťažnosť v tejto jej časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde v spojení s ako oneskorene podanú.

Ústavný súd zároveň konštatuje, že vo vzťahu k namietaným rozsudkom okresného

súdu je daný dôvod aj na odmietnutie sťažnosti pre nedostatok právomoci ústavného súdu

z dôvodu, že rozsudky okresného súdu z 12. decembra 2011 a 24. apríla 2013 boli

na základe prípustného odvolania preskúmané odvolacím krajským súdom v odvolacom

konaní a zrušujúce uznesenie krajského súdu z 25. júla 2012 nebolo konečným rozhodnutím

vo veci.

K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľky uznesením krajského

súdu č. k. -257, z 23. októbra 2013

Ústavný súd uvádza, že podľa rozhoduje o sťažnostiach

týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd

nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základného práva

alebo slobody môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy

pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej

prerokovanie (, ).

Toto ustanovenie limituje hranice právomoci ústavného súdu a všeobecných súdov

rozhodujúcich v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach, a to tým spôsobom, že

ochrany základného práva a slobody sa na ústavnom súde možno domáhať v prípade, ak mu

túto ochranu nemôžu poskytnúť všeobecné súdy.

Keďže prvý rozsudok okresného súdu z 12. decembra 2011 bol zrušený uznesením

krajského súdu z 25. júla 2012 a vrátený na ďalšie konania a druhý rozsudok okresného

súdu vo veci z 24. apríla 2013 bol zrušený uznesením krajského súdu z 23. októbra 2013

a vrátený na ďalšie konanie, v predmetnej veci dosiaľ neexistuje právoplatné rozhodnutie.

Ústavný súd už v rámci svojej predchádzajúcej judikatúry vyslovil, že predpokladom

na záver o porušení základného práva na súdnu ochranu podľa ,

resp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je také porušenie,

ktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľné činnosťou všeobecného súdu pred začatím

konania alebo v konaní vo veci samej, resp. ktoré nemožno napraviť procesnými

prostriedkami, ktoré sú obsiahnuté v (m. m. ,

, ). V nadväznosti na to ústavný súd pripomína, že v rámci

konania o sťažnosti zásadne preskúmava len právoplatné rozhodnutia, a to v tom zmysle, že

musí ísť o rozhodnutia, ktorými sa konanie právoplatne skončilo ().

Ak ústavný súd v rámci svojej doterajšej rozhodovacej činnosti pripustil výnimky

zo zásady možnosti preskúmavania len meritórnych právoplatných rozhodnutí, išlo

o prípady, keď ešte pred právoplatným skončením konania vo veci samej bolo v konaní

o sťažnosti napadnuté právoplatné rozhodnutie, ktorým sa skončila iba určitá časť konania

alebo ktorým sa riešila iba určitá parciálna procesná otázka. Podmienkou na pripustenie

takejto výnimky je však navyše aj to, že v konkrétnom prípade musí ísť o rozhodnutie

spôsobilé výrazne a už nezvratným (nereparovateľným) spôsobom zasiahnuť do

alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou garantovaných základných práv alebo slobôd

sťažovateľa, ale zároveň aj to, že námietka ich porušenia sa musí vzťahovať výlučne na

dané štádium konania a nemohla by už byť uplatnená neskôr (), prípadne

by sa tento negatívny dôsledok musel zároveň vzťahovať na výsledok konania a nebolo by

ho možné korigovať v ďalšom procesnom postupe alebo v opravných konaniach

().

Ústavný súd v posudzovanom prípade dospel k záveru, že vo vzťahu k zrušujúcemu

uzneseniu krajského súdu z 23. októbra 2013 nie sú dané dôvody na pripustenie výnimky

z uvedenej zásady, čím je vylúčená právomoc ústavného súdu na jej preskúmanie.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd podľa

sťažnosť sťažovateľky odmietol v tejto časti pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie

(, , ).

K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľky tzv. „rozhodnutím

o nepostúpení námietky zaujatosti sudcov odvolacieho senátu zo dňa 04.11.2013, podanú

sťažovateľom Najvyššiemu súdu SR na rozhodnutie, vydaným Krajským súdom Nitra“

Zo sťažnosti možno vyvodiť, že sťažovateľka vidí porušenie ňou označených práv

v tom, že krajský súd sťažovateľkou vznesenú námietku zaujatosti všetkých členov senátu

krajského súdu (ktorí rozhodovali o jej odvolaní proti prvému rozsudku okresného súdu

z 12. decembra 2011 aj o dovolaní proti druhému rozsudku okresného súdu z 24. apríla

2013) nepredložil na rozhodnutie nadriadenému Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky,

ale vybavil ju listom zo 7. januára 2014 doručeným sťažovateľke 17. januára 2014, ktorým

sťažovateľke oznámil, že jej námietka sa týka okolností spočívajúcich v postupe

odvolacieho senátu v odvolacom konaní a jeho rozhodovania v inej veci, a preto podľa

(ďalej len „OSP“) na námietku zaujatosti

neprihliadal a nadriadenému súdu nepredkladal. Keďže námietka zaujatosti členov senátu

krajského súdu bola sťažovateľkou podaná po rozhodnutí krajského súdu uznesením

z 23. októbra 2013 (ktorým bol aj druhý rozsudok okresného súdu zrušený a vec vrátená

na ďalšie konanie), krajský súd zároveň v liste zo 7. januára 2014 sťažovateľke oznámil,

že spis vracia na ďalšie konanie okresnému súdu.

Ústavný súd sa oboznámil s námietkou zaujatosti podanou sťažovateľkou, ako aj

s prípisom krajského súdu zo 7. januára 2014 a nezistil žiadnu skutočnosť signalizujúcu, že

krajský súd postupoval svojvoľne a bez opory v zákone.

Podľa sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak

so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať

pochybnosti o ich nezaujatosti.

Podľa dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú

v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach.

Podľa účastníci majú právo z dôvodov podľa uplatniť

námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť.

Podľa ak sa námietka zaujatosti týka len okolností ustanovených

v § 14 ods. 3, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému

súdu nepredkladá.

Krajský súd v posudzovanom prípade uzavrel, že sťažovateľka v námietke zaujatosti

namieta iba okolnosti spočívajúce v postupe zákonného sudcu v konaní o prerokovávanej

veci, v dôsledku čoho na námietku zaujatosti neprihliadal a nepredkladal ju nadriadenému

súdu.

Ústavný súd zastáva názor, že účelom inštitútu nepredloženia veci nadriadenému

súdu upraveného v je zabezpečenie plynulosti konania, pričom zákonodarca

výslovne ustanovil ako dôvod nevylúčenia sudcu okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu

v konaní o prejednávanej veci.

Podľa názoru ústavného súdu po podaní námietky zaujatosti účastníkom konania je

sudca oprávnený posúdiť, či sa v danom prípade námietka týka len okolností, ktoré

spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci, a ak dospeje k záveru, že to tak je,

môže vybaviť vec sám postupom podľa bez povinnosti predkladať vec

nadriadenému súdu. Teda zhodnotenie skutkových okolností o tom, či ide o postup sudcu

v konaní alebo nie, podľa patrí sudcovi, voči ktorému námietka smeruje.

To vyplýva z osobitosti inštitútu nepredkladania veci, ktorého účelom, ako už bolo uvedené,

je plynulosť konania. Ak by mala byť každá námietka zaujatosti predkladaná nadriadenému

súdu, uvedené by bolo popretím zákonodarcom umožneného postupu podľa § 15a ods. 5

a popretím účelu inštitútu nepredkladania veci nadriadenému súdu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd vyhodnotil argumentáciu

sťažovateľky odôvodňujúcu porušenie ňou označených práv ako nedostatočnú na to, aby na

jej základe bolo možné v prípade prijatia sťažnosti na ďalšie konanie zistiť a preskúmať

spojitosť medzi napadnutým postupom krajského súdu a namietaným porušením

označených práv. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľky v tejto časti podľa § 25 ods. 2

odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa už ústavný súd ďalšími

požiadavkami sťažovateľky na ochranu ústavnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. mája 2014