Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 202/2014
PDF · 139.72 KB
No categories available
I. ÚS 202/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. mája 2014
predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,
Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej advokátom doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD.,
Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, vedené pod
sp. zn. Rvp 22479/2013 a sp. zn. Rvp 22482/2013 vo veci namietaného porušenia jej
základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa
čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
ako aj namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 14 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd a zároveň namietaného porušenia čl. 47
Charty základných práv Európskej únie postupom Krajského súdu v Trenčíne a jeho
uzneseniami sp. zn. 2 CoE 105/2013 zo 4. júla 2013 a sp. zn. 41 CoE 205/2013
zo 7. augusta 2013 v spojení s uzneseniami Okresného súdu Bánovce nad Bebravou
sp. zn. 3 Er 1722/2003 z 11. júla 2012 a sp. zn. 7 Er 37/2009 zo 4. októbra 2012 a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod
sp. zn. Rvp 22479/2013 a sp. zn. Rvp 22482/2013 s p á j a na spoločné konanie, ktoré
bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 22479/2013.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a pre
nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 8. novembra
2013 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalej len
„sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dohovor“), základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, práva
na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) a zákazu diskriminácie
zaručeného čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru a zároveň aj porušenie práva na účinný
prostriedok nápravy a spravodlivý proces podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej
únie (ďalej len „charta“) postupom Krajského súdu v Trenčíne a jeho uzneseniami sp. zn.
2 CoE 105/2013 zo 4. júla 2013 a sp. zn. 41 CoE 205/2013 zo 7. augusta 2013 v spojení
s uzneseniami Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 3 Er 1722/2003 z 11. júla
2012 a sp. zn. 7 Er 37/2009 zo 4. októbra 2012.
2. V petite podaných sťažností sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd vydal nález,
v ktorom vysloví porušenie jej v záhlaví tohto rozhodnutia označených práv postupom
Krajského súdu v Trenčíne a jeho uzneseniami sp. zn. 2 CoE 105/2013 zo 4. júla 2013
a sp. zn. 41 CoE 205/2013 zo 7. augusta 2013 v spojení s uzneseniami Okresného súdu
Bánovce nad Bebravou sp. zn. 3 Er 1722/2003 z 11. júla 2012 a sp. zn. 7 Er 37/2009
zo 4. októbra 2012, ktoré ďalej zruší a predmetné veci vráti na ďalšie konanie, prizná jej
primerané finančné zadosťučinenie a úhradu trov konania.
II.
3. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti
o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov
ustanoví zákon.
4. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie
sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže
odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
III.
K spoločnému prerokovaniu vecí
5. Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha
veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia
zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len
„OSP“). V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť
na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých
istých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak
v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa
čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
6. S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.
Rvp 22479/2013 a sp. zn. Rvp 22482/2013, z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú
súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky,
okresného súdu a krajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný
súd uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto
uznesenia.
IV.
7. Ústavný súd je v súlade s § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný petitom
sťažnosti (návrhom na rozhodnutie) a môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ
domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil
za porušovateľa svojich práv (m. m. II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05).
8. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému
súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne
proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu
a navrhovaného dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ alebo jeho zástupca. Podľa § 50
ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných náležitostí uvedených v § 20
musí obsahovať označenie... b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu,
ktorým sa porušili základné práva a slobody, c) proti komu sťažnosť smeruje. Podľa § 50
ods. 2 zákona o ústavnom súde k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného rozhodnutia,
opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.
9. Ústavný súd zdôrazňuje svoju viazanosť návrhom na začatie konania i ostatnými
požadovanými zákonnými náležitosťami osobitne v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce
ochranu svojich základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom. Z uvedeného vyplýva,
že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde presne definované právomoci,
uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných náležitostí
návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde). Až
na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je ústavný súd pritom viazaný návrhom na
začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde).
10. Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že uznesenie Okresného súdu Bánovce nad
Bebravou sp. zn. 3 Er 1722/2003 z 11. júla 2012 v spojení s uznesením Krajského súdu
v Trenčíne sp. zn. 2 CoE 105/2013 zo 4. júla 2013, ktoré sťažovateľka namieta v sťažnosti
doručenej ústavnému súdu 8. novembra 2013 a vedenej pod sp. zn. Rvp 22479/2013, ako aj
uznesenie Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 7 Er 37/2009 zo 4. októbra 2012
v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 41 CoE 205/2013 zo 7. augusta
2013, ktoré sťažovateľka namieta v sťažnosti doručenej ústavnému súdu 8. novembra 2013
a vedenej pod sp. zn. Rvp 22482/2013 neboli nikdy týmito orgánmi súdnej moci vydané.
K sťažnostiam priložené uznesenia Krajského súd v Banskej Bystrici sp. zn.
2 CoE 105/2013 zo 4. júla 2013 a sp. zn. 41 CoE 205/2013 zo 7. augusta 2013 v spojení
s uzneseniami Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 3 Er 1722/2003 z 11. júla 2012
a sp. zn. 7 Er 37/2009 zo 4. októbra 2012 nemajú súvis s petitom sťažovateľkou podaných
sťažností vedených pod sp. zn. Rvp 22479/2013 a sp. zn. Rvp 22482/2013 a tam
namietaných rozhodnutí všeobecných súdov. V dôsledku uvedených zistení ústavný súd
vyslovuje nesúlad sťažovateľkou podaných sťažností vedených pod sp. zn. Rvp 22479/2013
a sp. zn. Rvp 22482/2013 s § 20 ods. 1, § 50 ods. 1 písm. b) a c) a § 50 ods. 2 zákona
o ústavnom súde a postupujúc podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde konštatuje, že
petit podaných sťažností je v obidvoch prípadoch zmätočný a ako taký nemôže byť
východiskom ústavného súdu pre rozhodnutie v predmetných veciach.
11. V súvislosti s uvedeným nedostatkom (bod 10) ústavný súd pripomína, že tento
nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúži inštitút povinného
právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričom z doterajšej rozhodovacej
činnosti ústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok
zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (napr. IV. ÚS 77/08,
I. ÚS 368/2010, III. ÚS 357/2010, II. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010,
III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010). Podľa § 18 ods. 2
zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.
o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je
povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva
a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony
právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne
spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na
to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom
ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom. Aj v tomto
ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí
právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).
12. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd konštatuje, že obidve sťažnosti vykazujú
taký nedostatok náležitostí predpísaných zákonom (označenie neexistujúcich rozhodnutí
všeobecných súdov), že nie je možné preskúmať splnenie hoci len procesných podmienok
konania pred ústavným súdom, a preto ich z uvedeného dôvodu odmietol už pri ich
predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. mája 2014