Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 210/2014
PDF · 139.47 KB
No categories available
I. ÚS 210/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. mája 2014
predbežne prerokoval sťažnosť I. R., podanú advokátom Petrom Janíkom, Hviezdoslavova
16, Partizánske, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky rozhodnutím Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5 Co/118/2013 z
15. októbra 2013 a takto
rozhodol:
Sťažnosť I. R. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
30. decembra 2013 doručená sťažnosť I. R. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal
porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len „ústava“) rozhodnutím Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 5
Co/118 /2013 z 15. októbra 2013.
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol v procesnom postavení
odporcu v 2. rade účastníkom konania vedeného na Okresnom súde Liptovský Mikuláš
(ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 12 C/127/2004 o určenie neplatnosti právnych úkonov.
O návrhu rozhodol okresný súd tak, že návrhu vyhovel. Proti rozhodnutiu okresného súdu
sťažovateľ podal odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd tak, že napadnuté rozhodnutie
zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
V novom konaní okresný súd vyniesol rozhodnutie, ktorým žalobnému návrhu
vyhovel. Proti rozhodnutiu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd pod
sp. zn. 5 Co/118/2013 dňa 15. októbra 2013 tak, že napadnuté rozhodnutie okresného súdu
potvrdil.
Sťažovateľ v sťažnosti vyjadruje nespokojnosť s rozhodnutím okresného súdu (len
argumentačne, pretože sa nedomáha v petite jeho zrušenia), ako aj krajského súdu
predovšetkým vzhľadom na to, že „... trpia hrubými pochybeniami, nedostatkami
a porušeniami zákona, ktorých prejavom je zjavne nedostatočná odôvodnenosť, dôkazná
nepodloženosť, nepreskúmateľnosť a až arbitrárnosť týchto rozhodnutí, ktorých podstatou
sú závažné porušenia základných princípov materiálneho právneho štátu (princípu
materiálnej spravodlivosti a materiálnej ochrany zákonnosti vrátane princípov riadneho
a spravodlivého procesu vrátane riadneho, náležitého a presvedčivého odôvodnenia
rozhodnutí súdov)...“.
3. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol nálezom v tomto
znení:
„1. Krajský súd v Žiline rozhodnutím sp. zn. 5 Co/118/2013 zo dňa 15. 10. 2013
porušil sťažovateľovi I. R... základné právo na súdnu ochranu zaručené podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy SR.
2. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje rozhodnutie Krajského súdu v Žiline
sp. zn. 5 Co/118/2013 zo dňa 15. 10. 2013 a celú vec vracia Krajskému súdu v Žiline
na ďalšie konanie a rozhodnutie.
3. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi I. R... náhradu trov
konania (právneho zastúpenia), ktoré je Krajský súd povinný vyplatiť na účet jeho právneho
zástupcu Petra Janíka, advokáta so sídlom v Partizánskom, Hviezdoslavova č. 16, a to do
15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti
o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov
ustanoví zákon.
5. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie
sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie
ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné
návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané
oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
6. Ústavný súd je v súlade s § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný petitom
sťažnosti (návrhom na rozhodnutie) a môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ
domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil
za porušovateľa svojich práv (m. m. II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05).
7. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému
súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne
proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu
a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)
zástupca. Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k sťažnosti sa pripojí splnomocnenie
na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon neustanovuje inak.
V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným
súdom.
8. Ústavný súd v okolnostiach posudzovanej veci zdôrazňuje, že viazanosť ústavného
súdu návrhom na začatie konania i ostatnými požadovanými zákonnými náležitosťami
osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv
a slobôd sú zastúpené advokátom. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave
a v zákone o ústavnom súde presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na
splnenie viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127
ods. 1 ústavy, § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie
sú relevantné, je ústavný súd pritom viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3
9. Ústavný súd v zmysle už uvedeného predovšetkým konštatuje, že k sťažnosti
sťažovateľa, ktorú koncipoval jeho právny zástupca (advokát) aj ju podpísal, nebolo
pripojené splnomocnenie advokáta na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.
Zistený nedostatok sťažovateľ neodstránil a splnomocnenie nedoručil ani do času
rozhodovania o jeho sťažnosti.
10. V súvislosti s uvedeným nedostatkom (bod 9) ústavný súd pripomína, že tento nie
je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúži inštitút povinného
právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričom z doterajšej rozhodovacej
činnosti ústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok
zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (napr. IV. ÚS 77/08,
I. ÚS 368/2010, III. ÚS 357/2010, II. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010,
III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010).
11. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení
zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení
neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky,
a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú,
aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak,
aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie
sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.
Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína
konanie pred ústavným súdom. Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada
„vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby
práva znalé (napr. advokáta).
12. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažnosť vykazuje také
nedostatky náležitostí predpísaných zákonom (ako je absencia splnomocnenia advokáta), že
nie je možné preskúmať splnenie hoci len procesných podmienok konania pred ústavným
súdom, a preto ju z uvedeného dôvodu odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní
(§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. mája 2014