Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 281/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. mája 2014

v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Jána Lubyho (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť M.B., zastúpeného

advokátkou JUDr. Frederikou Birkovou, Štúrova 27, Košice, ktorou namieta porušenie

svojho základného práva podľa postupom

Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť M.B. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. marca 2014

doručená sťažnosť M.B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva podľa (ďalej len „“)

postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza, že „podáva Ústavnému súdu SR

sťažnosť z dôvodu, že postupom Krajského súdu v Košiciach, v konaní vedenom pod

spisovou značkou č. , vo veci oprávneného Prvá stavebná sporiteľňa, a. s.,

proti povinnému M.B. došlo k porušeniu jeho ústavného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov, ktoré vyplýva z SR“.

Ďalej sťažovateľ uvádza:

„1. Dňa 15. 10. 2010 bolo začaté konanie exekučné konanie EX 2643/10 o

vymoženie 229,06 EUR s prísl., ktoré prebieha u súdneho exekútora JUDr. Jozefa

Martišíka.

2. Uznesením Okresného súdu Košice-okolie sp. zn.: zo dňa

25. 3. 2011 bola zastavená exekúcia v sume 295,45 EUR.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podal povinný na Okresný súd Košice-okolie odvolanie

a to dňa 18. 4. 2011.

4. Dňa 24. 10. 2013 bolo na Krajský súd v Košiciach doručené podanie, ktorým

žiadal povinný o rozhodnutie vo veci z dôvodu, že od roku 2011 má súdnym exekútorom

zablokovaný majetok.

Od podania odvolania prešlo do dnešného dňa 34 mesiacov a vo veci nebolo

rozhodnuté. Vzhľadom na vyššie uvedené sťažovateľ vyčerpal všetky možnosti na ochranu

svojich základných práv, a preto je nútený obrátiť sa na Ústavný súd SR cestou tejto

sťažnosti.

Súdny exekútor zablokoval dňa 15. 12. 2010 sťažovateľovi motorové vozidlo Škoda

Felícia EVČ:... Sťažovateľ predal motorové vozidlo vo februári 2013. Pri prepise

motorového vozidla sa zistilo, že je zablokované súdnym exekútorom, preto kupujúci

12. 2. 2013 odstúpil od kúpnej zmluvy. Zbytočnými prieťahmi v konaní je sťažovateľ

obmedzený vo výkone svojho vlastníckeho práva, nemôže disponovať s motorovým

vozidlom, ktoré každým mesiacom stráca na hodnote, preto žiada finančné zadosťučinenie

vo výške 500 EUR, ktoré považuje za primeraný ekvivalent znehodnotenia vozidla

od februára 2013.“

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom

takto rozhodol:

„1. Krajský súd v Košiciach v konaní vedenom pod spisovou značkou č. k.

porušil právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručenom SR.

2. Krajskému súdu v Košiciach v konaní vedenom pod spisovou značkou č. k.

prikazuje konať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie meritórne

rozhodnutá.“

Ďalej sťažovateľ navrhuje, aby mu ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie

v sume 500 € a úhradu trov konania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom

predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť,

ktorá je zjavne neopodstatnená.

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom

všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody,

ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto

možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by

mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ).

Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o návrhu sťažovateľa

smerujúcom proti postupu krajského súdu, ktorým boli podľa neho spôsobené zbytočné

prieťahy, čím malo dôjsť aj k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa v konaní vedenom krajským súdom pod

sp. zn. .

Z vyjadrenia predsedu krajského súdu doručeného ústavnému súdu 17. apríla 2014

okrem iného vyplýva, že napadnuté konanie začalo 8. júla 2013, keď krajskému súdu bol

predložený súdny spis Okresného súdu Košice-okolie (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

spolu s odvolaním sťažovateľa proti uzneseniu z 25. marca 2011.

Z uvedeného vyjadrenia ďalej vyplýva, že krajský súd uznesením sp.zn.

z 10. apríla 2014 vec vrátil okresnému súdu na postup podľa § 166 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „OSP“), pretože podanie sťažovateľa smerujúce proti uzneseniu

okresného súdu z 25. marca 2011 vyhodnotil ako návrh na doplnenie uznesenia podľa § 166

ods. l a , a nie ako odvolanie.

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na konanie bez zbytočných prieťahov podľa môže podľa štandardnej

judikatúry ústavného súdu vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa

namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy

netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (,

).

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd zohľadnil svoju doterajšiu

judikatúru konštatujúc, že konanie na krajskom súde začalo 8. júla 2013 (keď mu bol

postúpený spis okresného súdu na rozhodnutie o odvolaní), pričom sťažnosť na porušenie

základného práva podľa bola ústavnému súdu doručená 6. marca 2014,

t. j. takmer 9 mesiacov od predloženia spisu okresného súdu krajskému súdu na rozhodnutie

o odvolaní. Ústavný súd zastáva názor, že doterajšia dĺžka napadnutého konania aj napriek

nečinnosti krajského súdu sama osebe nie je ešte takej povahy, aby len na jej základe bolo

možné v danej veci vysloviť namietané porušenie práv sťažovateľa, resp. že by doba

konania vedeného krajským súdom pod sp. zn. zasiahla z dôvodov,

za ktoré nesie zodpovednosť krajský súd, samotnú podstatu a účel základného práva

sťažovateľa podľa takým závažným spôsobom, že by to odôvodňovalo

prijatie sťažnosti na ďalšie konanie (m. m. ).

Z judikatúry ústavného súdu taktiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (napr. , ,

).

V prípade, keď ústavný súd zistil, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval

takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle , ústavný súd návrh odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr.

, , ). K takémuto záveru dospel ústavný súd aj pri

predbežnom prerokovaní tejto sťažnosti.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľa

na ochranu ústavnosti v nej uplatnenými nezaoberal.

Ústavný súd nad rámec uvedeného poznamenáva, že na základe predloženej

sťažnosti, k nej pripojených príloh a tiež z vyjadrenia predsedu krajského súdu možno

konštatovať, že eventuálne prieťahy v konaní by prichádzalo do úvahy skúmať v súvislosti

s postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , ktorý však

sťažovateľ nenamieta, a preto sa ním ústavný súd ani nezaoberal.

V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju stabilizovanú judikatúru

(napr. , ), v ktorej uviedol, že ústavný súd je podľa § 20

ods. 3 viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť ústavného

súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ

domáha. Ústavný súd teda môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite

svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv

( ). Konanie pred ústavným súdom je navyše ovládané princípom

dispozitívnosti, ktorý vylučuje, aby ústavný súd zapájal do konania o sťažnosti iný

všeobecný súd bez výslovného návrhu sťažovateľa.

Z uvedeného vyplýva, že ak by postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

v ďalšom priebehu nebol efektívny a plynulý, sťažovateľ môže po splnení

všetkých zákonných podmienok zvážiť možnosť podania sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1

.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. mája 2014