Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 326/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. septembra 2010

predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

, práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a porušenie

zákazu diskriminácie podľa čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. ,

a takto

rozhodol:

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. mája 2010

doručená sťažnosť MUDr. D. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) a porušenie zákazu diskriminácie podľa čl. 14 dohovoru

postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. (ďalej len „namietané konanie“).

Sťažovateľ okrem iného uviedol:

„Žaloba bola podaná dňa 05. 12. 2005. Súd nevykonal za celú dobu

žiaden úkon, iba pripojil vyšetrovací spis ORP-18-PP-2-2002. Predseda Okresného súdu

konštatoval prieťahy v konaní v Spr. 2017/06 zo dňa 06. 10. 2006. Predseda Krajského súdu

Bratislava konštatoval prieťahy v konaní v Spr. 2227/07 zo 16. 08. 2007. Prieťahy však

neboli odstránené a pokračujú naďalej.

Zákonná sudkyňa rozhodla vo veci samej rozsudkom -138 bez

dokazovania, bez vyhodnotenia dôkazov a samozrejme chybne, proti obsahu súdneho spisu

a za účelom ochrániť sudcov.

To však zákon zákonnej sudkyni neumožňuje. Sudkyňa M. je nečinná vo veci

, ale pritom vo veciach podaných v roku 2009 koná, čím porušuje základné

právo garantované čl. 14 – dohovoru – zákaz diskriminácie, a to robí vo veľkom...

Ide o jednoduché konanie a príčinou prieťahov sú subjektívna neochota sudkyne

konať, ktorá ignoruje predsedov súdov. Koná svojvoľne a pácha trestnú činnosť podľa

§ 326 Tr. z. ods. 1 písm. a) b) c) ods. 3 písm. c) – marí alebo sťažuje uplatňovanie

základných práv a slobôd. rovnako pácha trestný čin § 344 Tr. z. marenie spravodlivosti,

a to len preto, aby ochránila sudcov z Prešova, ktorí rozhodovali z falsifikátu – vyjadrenia

stržm. A. Š., ktoré je podpísané sfalšovaným podpisom, nejde o podpis A. Š.

Prieťahy trvajú 4-roky a 5-mesiacov.

Sťažovateľ žiada o ustanovenie advokáta na konanie pred Ústavným súdom

z dôvodu: bude úspešný, nemá žiaden príjem, žije na dlh, je plne invalidný od roku 2001, je

nositeľom ŤZP od roku 2003, nemá možnosť zárobku, žije v byte – ktorý pod hrozbou

dražby pre platobnú neschopnosť.“

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:

„II.A. Okresný súd Bratislava I v konaní porušuje základné práva

D. B. garantované a a

medzinárodného dohovoru.

II.B. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu Bratislava I

vo veci konať bez ďalších prieťahov.

II.C. Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Bratislava I zaplatiť D. B. primerané

zadosťučinenie vo výške 20.000 EUR v lehote 15 dní od dňa doručenia nálezu Ústavného

súdu. V prípade omeškania môže D. B. žiadať aj úroky z omeškania vo výške 17.6 %

z dlžnej sumy od dňa povinnosti zaplatiť do zaplatenia.

II.D. Okresný súd Bratislava I je povinný zaplatiť trovy advokáta zastupujúceho

D. B. v lehote 15 dní od dňa doručenia Nálezu.

II.E. Ústavný súd Slovenskej republiky podáva podnet na trestné konanie proti

sudkyni JUDr. Z. M. za zneužívanie právomoci verejného činiteľa a marenia spravodlivosti

§ 326, § 344, keď ani opakovane konštatované prieťahy v konaní neviedli k ich

odstráneniu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že postupom okresného súdu

v namietanom konaní došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože okresný súd bol nečinný dlhú dobu.

Sťažovateľ súčasne namieta aj porušenie zákazu diskriminácie podľa čl. 14

dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

).

Podľa čl. 14 dohovoru užívanie práv a slobôd priznaných týmto dohovorom sa musí

zabezpečiť bez diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie, rasa, farba

pleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo sociálny pôvod,

príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom

predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej neopodstatnenosti

sťažnosti (návrhu) hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo

dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, pre

nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu

a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred

orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby

tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia

alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (, , ,

, ). Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže

preto vyplývať aj z toho, že sťažovateľ namieta porušenie uvedených práv v takom konaní

pred všeobecným súdom, v ktorom už okresný súd meritórne rozhodol pred podaním

sťažnosti podľa (, ).

1. Pokiaľ sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2

a práva podľa dohovoru postupom okresného súdu v namietanom konaní,

ústavný súd poukazuje na svoju predchádzajúcu judikatúru (napr. ,

), podľa ktorej sa ochrana základnému právu vrátane základného práva podľa

poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase

uplatnenia tejto ochrany porušenie základného práva označenými orgánmi verejnej moci

(v tomto prípade okresným súdom) ešte mohlo trvať. Ak v čase, keď sťažnosť bola

doručená ústavnému súdu, už nemohlo dochádzať k porušovaniu označeného základného

práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde).

V sťažnosti je oddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný súd je podľa § 20 ods. 3

viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť ústavného súdu

návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha.

Ústavný súd teda môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej

sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv

( ). V danom prípade sťažovateľ za porušovateľa svojich práv označil

okresný súd. V čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už vo veci sťažovateľa prebiehalo

konanie na Krajskom súde v Bratislave (ďalej len „krajský súd“), proti ktorému sťažnosť

nesmeruje.

Ústavný súd sa nezaoberal možným porušovaním základného práva sťažovateľa

iným orgánom verejnej moci (iným všeobecným súdom), a to z dôvodu už spomínanej

viazanosti návrhom podľa . Konanie pred ústavným

súdom je navyše ovládané princípom dispozitívnosti, ktorý vylučuje, aby ústavný súd

zapájal do konania o sťažnosti iný všeobecný súd bez výslovného návrhu sťažovateľa.

V okolnostiach danej veci rozhodol okresný súd o žalobe sťažovateľa rozsudkom

sp. zn. z 23. októbra 2008 a v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už

vo veci samej nekonal.

Ústavný súd z predkladacej správy zo zapožičaného súvisiaceho súdneho spisu zistil,

že predmetný spis bol s odvolaním sťažovateľa proti označenému prvostupňovému

rozsudku predložený krajskému súdu 23. apríla 2009 (ktorým je vedená pod sp. zn.

) a ktorý do predbežného prerokovania sťažnosti o odvolaní sťažovateľa

ešte nerozhodol. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že okresný súd

rozhodnutím vo veci a jej odstúpením krajskému súdu (v dôsledku podaného odvolania)

v čase, keď mu bola doručená sťažnosť, t. j. 7. mája 2010, vykonal všetky zákonom

predpokladané a dovolené úkony na odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľa, a preto

už nemohol žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh konania, prípadne

prieťahy v ňom, a teda nemohol už ani porušovať sťažovateľom označené práva. Na základe

uvedeného ústavný súd so zreteľom na podstatu a účel základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa (rovnako aj práva podľa

ods. 1 dohovoru) dospel k záveru, že sťažnosť podaná proti postupu okresného súdu, tak

ako je vymedzený v sťažnosti, je v tejto časti zjavne neopodstatnená, a preto ju ústavný súd

v súlade s z uvedeného dôvodu odmietol.

2. Sťažovateľ namietal v postupe okresného súdu bez bližšieho a najmä dostatočného

odôvodnenia aj porušenie čl. 14 dohovoru (zákaz diskriminácie). Keďže ústavný súd

nemohol považovať za dostatočné odôvodnenie strohé konštatovanie sťažovateľa, že

zákonná sudkyňa v namietanom konaní je nečinná, „ale pritom vo veciach podaných v roku

2009 koná“, a keďže sťažnosť okrem uvedeného neobsahovala žiadne iné konkrétne

argumenty vo vzťahu k namietanému porušeniu čl. 14 dohovoru, ústavný súd uzavrel, že

sťažnosť je potrebné aj v tejto časti odmietnuť z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

3. Sťažovateľ napokon uviedol, že „podáva podnet na trestné konanie proti sudkyni

JUDr. Z. M. za zneužívanie právomoci verejného činiteľa a marenie spravodlivosti § 326,

§ 344, keď ani opakovane konštatované prieťahy v konaní neviedli k ich odstráneniu“.

Ústavný súd konštatuje, že v rámci konania o sťažnosti fyzickej osoby podľa čl. 127

ods. 1 nie je oprávnený posudzovať trestnú zodpovednosť sudcov všeobecných

súdov za konanie spojené s výkonom ich funkcie ani rozhodovať o zbavení sudcovskej

imunity v súvislosti s trestným stíhaním sudcov.

Ústavný súd je štátnym orgánom (nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti)

a jeden zo základných princípov právneho štátu, ktorý je pozitívne zakotvený v čl. 2 ods. 2

, vyjadruje, že štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach

a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ústavný súd sa preto musí dôsledne riadiť

vymedzením svojich právomocí vyplývajúcich z a nasledujúcich a ďalej

konkretizovaných v a nemôže sa zaoberať podaniami, ktorými sa

fyzické osoby domáhajú niečoho, čo podľa a nemôže

prerokúvať a rozhodnúť.

Na základe uvedeného ústavný súd uzavrel, že sťažnosť je potrebné v tejto časti

odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie.

Ústavný súd nad rámec odôvodnenia poznamenáva, že trestné stíhanie a vzatie do

väzby sudcu môže prebiehať iba za predpokladu, že ústavný súd dá na základe žiadosti

príslušného orgánu na takýto postup svoj súhlas ( ), pričom

sťažovateľ ako fyzická osoba nie je na podávanie uvedených návrhov aktívne procesne

legitimovaný.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo už bez právneho dôvodu zaoberať

sa ďalšími návrhmi sťažovateľa vrátane posúdenia žiadosti o ustanovenie právneho

zástupcu z radov advokátov na konanie pred ústavným súdom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. septembra 2010