Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 272/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. júla 2013

predbežne prerokoval sťažnosť A. B., Č., zastúpenej advokátom JUDr. P. P., Advokátska

kancelária, Č., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa

a základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa rozsudkom

Okresného súdu Čadca sp. zn. z 20. júla 1982 a „rozhodnutím a postupom

Okresného súdu v Čadci v konaní vedenom pod sp. zn. pri rekonštrukcii

spisu“ a takto

rozhodol:

Sťažnosť A. B. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. apríla 2013

doručená sťažnosť A. B., Č. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej

len „ústava“) a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

rozsudkom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“)

sp. zn. z 20. júla 1982 (ďalej len „rozsudok“) a „rozhodnutím a postupom

Okresného súdu v Čadci v konaní vedenom pod sp. zn. pri rekonštrukcii

spisu“ (ďalej len „napadnutý postup pri rekonštrukcii spisu“).

Z predloženej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka bola účastníčkou

konania o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vedeného okresným súdom

pod sp. zn. . Okresný súd v označenej veci rozhodol rozsudkom z 20. júla

1982, ktorým rozhodol o nároku sťažovateľky tak, že určil, že nehnuteľnosť patrí

do vlastníctva sťažovateľky.

Sťažovateľka v sťažnosti tvrdí, že v roku 2008 náhodným spôsobom prišla na to, že

v katastri nehnuteľností je vedená ako vlastníčka nehnuteľnosti na základe napadnutého

2

rozsudku, avšak v menšej výmere (o 1 356 m) oproti rozsudku, ktorý jej bol doručený.

Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že vzhľadom na túto nezrovnalosť „sa obrátila na Správu

katastra v Čadci so žiadosťou o opravu“. Správa katastra v Čadci (ďalej len „správa

katastra“) sťažovateľke listom oznámila, že „zápis v evidencii nehnuteľností bol vykonaný

v súlade s písomne doručeným súdnym rozhodnutím Okresného súdu v Čadci

sp. zn. to dňa 20.7.1982“. Zároveň jej správa katastra doručila aj kópiu

rozsudku, na základe ktorej sťažovateľka zistila, že existujú dva rozdielne vyhotovenia

rozsudkov, oba sú opatrené doložkou právoplatnosti, pričom v jej verzii rozsudku je

vykonaná oprava, respektíve doplnenie napísané rukou zákonnej sudkyne, a pri jej podpise

sa zároveň nachádza aj odtlačok pečiatky okresného súdu. Sťažovateľka ďalej uviedla, že sa

obrátila na okresný súd so „žiadosťou“, na ktorú okresný súd reagoval oznámením, že

súdny spis sp. zn. sa v archíve okresného súdu nenachádza. Následne sa

sťažovateľka obrátila na okresný súd 20. októbra 2009 so žiadosťou o poskytnutie

vysvetlenia, na ktorú reagoval predseda okresného súdu listom označeným ako

rekonštrukcia spisu, v ktorom oznamoval, že nariadil rekonštrukciu súdneho spisu podľa

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a

vojenské súdy v znení neskorších predpisov (ďalej „len vyhláška“).

Sťažovateľka ďalej tiež uviedla, že 30. januára 2013 jej okresný súd listom

označeným ako vyrozumenie podal správu o ukončení rekonštrukcie súdneho spisu.

Sťažovateľka v sťažnosti argumentuje, že postupom okresného súdu

„pri vyhotovovaní súdneho rozhodnutia“ došlo k porušeniu jej označených práv, keďže

„okresný súd v tej veci vyhotovil dva rozdielne rozsudky, pri archivácii súdneho spisu

došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces, nakoľko v dôsledku neexistencie

spisu, pri rekonštrukcii súdneho spisu bola sťažená možnosť rekonštrukcie spisu,

pri rekonštrukcii súdneho spisu okresný súd postupoval nedôsledným spôsobom“.

Sťažovateľka ďalej argumentuje, že postupom okresného súdu „pri rekonštrukcii spisu

došlo k porušeniu práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

nakoľko rekonštrukcia bola vedená od. 20.10.2009 do 30.1.2013 bez náležitej iniciatívy

Okresného súdu v Čadci a konania a porušeniu práva sťažovateľky na spravodlivý súdny

proces, nakoľko Okresný súd nevykonal rekonštrukciu spisu zákonným a spravodlivým

spôsobom“.

Sťažovateľka tiež v sťažnosti uviedla, že rozsudok nadobudol právoplatnosť

26. augusta 1982.

Sťažovateľka je presvedčená, že došlo k porušeniu jej označených práv.

Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti

rozhodol nálezom v takomto znení:

„1. Základné právo A. B. na spravodlivý súdny proces podľa článku 46 odsek 1

a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

ods. 2 rozsudkom Okresného súdu v Čadci v konaní vedenom

pod sp. zn. zo dňa 20.7.1982 a rozhodnutím a postupom Okresného súdu

v Čadci v konaní vedenom pod sp. zn. pri rekonštrukcii spisu bolo porušené.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje rozhodnutie Okresného súdu v Čadci

sp. zn. o ukončení rekonštrukcie spisu.

3. Okresnému súdu v Čadci v konaní vedenom pod sp. zn.

o rekonštrukciu spisu prikazuje, aby vo veci opäť konal a rozhodol, a to bez zbytočných

prieťahov.

4. A. B. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 eur (slovom

desaťtisíc eur), ktoré je Okresný súd v Čadci povinný zaplatiť sťažovateľke do jedného

mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Okresný súd v Čadci je povinný zaplatiť trovy právneho zastúpenia vo výške

556,34 eur (2 úkony po 270,54 eur- prevzatie a príprava zastúpenia a návrh, 2-krát režijný

paušál po 7,63 eur) na účet JUDr. P. P. do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25

ods. 2 nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. Pokiaľ ide o namietané porušenie označených práv sťažovateľky rozsudkom

a postupom pri vyhotovovaní rozhodnutia okresného súdu, ústavný súd pripomína, že

podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu.

Nedodržanie uvedenej lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie

sťažnosti ako podanej oneskorene podľa . V prípade

podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom

súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože to kogentné ustanovenie § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde neumožňuje (napr. m. m. , , ).

Napadnutý rozsudok okresného súdu nadobudol právoplatnosť podľa vyjadrenia

sťažovateľky, ako aj doložky právoplatnosti vyznačenej na rozsudku 26. augusta 1982,

z čoho vyplýva, že sťažovateľka podala sťažnosť zjavne po lehote určenej v citovanom § 53

ods. 3 . Ústavný súd preto sťažnosť v tejto časti odmietol ako

oneskorene podanú.

2. 1 Pokiaľ ide o napadnutý postup okresného súdu a „rozhodnutie“ pri rekonštrukcii

spisu z hľadiska potenciálneho porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ústavný

súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že rekonštrukcia spisu nemá charakter súdneho

konania (v rámci rekonštrukcie súdneho spisu sa nerozhoduje o žiadnych právach

a povinnostiach sťažovateľky) aj napriek tomu, že súvisí s konkrétnym súdnym konaním.

Ústavný súd pripomína, že je štátnym orgánom (nezávislým súdnym orgánom

ochrany ústavnosti) a jeden zo základných princípov právneho štátu, ktorý je pozitívne

zakotvený v , vyjadruje, že štátne orgány môžu konať iba na základe

, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ústavný súd sa preto

musí dôsledne riadiť vymedzením svojich právomocí vyplývajúcich z čl. 125

a nasledujúcich a ďalej konkretizovaných v a nemôže sa

zaoberať podaniami, ktorými sa fyzické osoby domáhajú niečoho, čo podľa a zákona

o ústavnom súde nemôže prerokúvať a rozhodnúť ().

V týchto súvislostiach ústavný súd ďalej konštatuje, že v konaní o sťažnosti podľa

je ústavný súd predovšetkým oprávnený vysloviť, že právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené základné práva alebo slobody

fyzických osôb alebo právnických osôb alebo ľudské práva a základné slobody vyplývajúce

z kvalifikovanej medzinárodnej zmluvy.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

Podľa súdy rozhodujú v občianskoprávnych a trestnoprávnych

veciach; súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť

rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.

V posudzovanom prípade podľa názoru ústavného súdu rekonštrukcia spisu nemá

charakter súdneho konania a nemožno ju považovať za rozhodovanie v občianskoprávnej,

respektíve trestnoprávnej veci, nepreskúmava sa ňou ani zákonnosť rozhodnutia verejnej

správy alebo rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu orgánu verejnej moci, pričom tento

administratívny postup súdu je upravený len rámcovo vyhláškou. Keďže v rámci

rekonštrukcie súdneho spisu nejde o rozhodovanie vo veci sťažovateľky, preto v rámci

postupu a „rozhodnutia“ súdu pri rekonštrukcii nemôže dochádzať k porušovaniu

základného práva na súdnu ochranu podľa označeného článku . Ústavný súd

v súvislosti s týmto záverom obdobne poukazuje na to, že v danom prípade nemôže

postupom všeobecného súdu pri rekonštrukcii súdneho spisu dochádzať ani k porušovaniu

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pretože ako už bolo

uvedené, nejde o rozhodovanie vo veci sťažovateľky.

Ústavný súd preto konštatuje, že nezistil relevantnú súvislosť medzi napadnutým

postupom a „rozhodnutím“ okresného súdu pri rekonštrukcii súdneho spisu a označenými

základnými právami sťažovateľky.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je považovaná sťažnosť za zjavne

neopodstatnenú vtedy, ak preskúmanie namietaného postupu, resp. rozhodnutia

všeobecného súdu v rámci predbežného prerokovania vôbec nesignalizuje možnosť

porušenia základného práva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo potrebné

preskúmať po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (, ,

).

Z uvedených dôvodov ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25

ods. 2 tú časť sťažnosti sťažovateľky, ktorou napádala porušenie

svojho základného práva na súdnu ochranu podľa postupom

a „rozhodnutím“ okresného súdu pri rekonštrukcii súdneho spisu, ako aj základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v pre jej

zjavnú neopodstatnenosť.

Pretože sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných

návrhoch sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd

už nezaoberal.

Nad rámec dôvodov ústavný súd považuje za potrebné uviesť (tak ako aj

vo viacerých iných prípadoch), že stále platí známa zásada rímskeho práva, podľa ktorej

bdelým patrí právo. V konkrétnych okolnostiach to znamená, že ak by bola sťažovateľka

venovala väčšiu starostlivosť svojim záležitostiam v minulosti, nemusela nastať tak ťažko

riešiteľná situácia, v akej sa v súčasnosti nachádza. Zároveň ústavný súd poznamenáva, že

z okolností prípadu je zrejmé, že sťažovateľke nič nebránilo, a podľa názoru ústavnému

súdu a jemu známych informácií ani nebráni, podať relevantný návrh na zápis vlastníckych

práv (nie žiadosť o opravu chyby, pozn.) k nehnuteľnostiam a týmto spôsobom žiadať, aby

príslušná správa katastra záznamom zapísala jej vlastnícke právo k nehnuteľnostiam

v rozsahu, v akom to je uvedené vo výroku rozsudku, ktorým disponuje.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. júla 2013