Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 237/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. mája 2014

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,

Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej advokátom doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD.,

Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, vo veci

namietaného porušenia jej základného práva podľa Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom a uznesením Okresného súdu Skalica sp. zn.

z 11. novembra 2011 a namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1

a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom a uznesením Krajského súdu v Trnave

sp. zn. z 30. augusta 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

3. decembra 2012 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalej

len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a uznesením

Okresného súdu Skalica (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 11. novembra 2011 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie okresného súdu“) a porušenie

svojho základného práva podľa a práva podľa dohovoru

postupom a uznesením Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“)

sp. zn. z 30. augusta 2012 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie krajského

súdu“).

2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti

zaoberá inter alia poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. Sťažovateľka poskytla

na základe zmluvy o úvere uzavretej s dlžníkom úver, ktorý bol povinný vrátiť podľa

podmienok dojednaných v úverovej zmluve. Sťažovateľka uvádza, že dlžník svoje záväzky

dobrovoľne neuhradil a tieto sa voči sťažovateľke stali splatnými a v nadväznosti

na podmienky dojednané v úverovej zmluve obsahujúce aj rozhodcovskú doložku bolo

sťažovateľkou začaté rozhodcovské konanie pred ňou zvoleným rozhodcovským súdom.

Rozhodcovský rozsudok súdu sa stal exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Súdny

exekútor na základe poverenia udeleného okresným súdom začal nútený výkon

rozhodnutia, t. j. exekúciu. Exekučný súd v priebehu exekúcie túto vyhlásil za neprípustnú,

resp. ju zastavil.

3. Sťažovateľka v sťažnosti namieta, že postupom a uzneseniami okresného súdu

a krajského súdu bolo porušené jej základné právo podľa a právo podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru. Sťažovateľka predovšetkým tvrdí, že okresný súd rozhodol nad

rámec svojej právomoci, keď v priebehu exekúcie túto zastavil a zároveň mal odňať

sťažovateľke možnosť konať pred súdom. Okresný súd i krajský súd podľa sťažovateľky

tiež nedostatočne zistili skutkový stav a nesprávne právne posúdili vec, keď chybne

interpretovali a aplikovali pre rozhodnutia relevantné právne normy.

4. Sťažovateľka sa domáha toho, aby ústavný súd vyslovil porušenie jej označených

práv, zrušil napadnuté rozhodnutie okresného súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie, zrušil

napadnuté rozhodnutie krajského súdu, priznal jej primerané finančné zadosťučinenie

a určil náhradu trov konania. Zároveň žiada, aby ústavný súd vydal dočasné opatrenie,

ktorým rozhodne o odklade vykonateľnosti napadnutého uznesenia krajského súdu.

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom alebo rozhodnutím všeobecného súdu a základným právom

alebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní

ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (,

, ).

8. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažností zistil, že sťažovateľka napriek

skutočnosti, že jej musí byť známy názor ústavného súdu na danú problematiku, podáva aj

naďalej sťažnosti vo veciach, ktoré sú skutkovo a právne takmer identické s tými, ktoré už

ústavný súd riešil, preto je zrejmé, že nesúhlasí s ustáleným názorom ústavného súdu, a teda

ani s jeho rozhodnutiami a o jej predchádzajúcich typovo zhodných alebo obdobných

sťažnostiach.

Keďže ide o sťažnosti v podstate identické, resp. obdobné vzhľadom na skutkové

a právne okolnosti s tisíckami sťažností sťažovateľky, ktoré už ústavný súd riešil,

ústavný súd odkazuje sťažovateľku v podrobnostiach napríklad na rozhodnutia

sp. zn. , , , , ,

, a sp. zn. , keď ústavný súd

sťažnosti sťažovateľky odmietol z dôvodu nedostatku právomoci a z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti.

9. Ústavný súd na základe uvedeného nezistil žiadnu možnosť porušenia

sťažovateľkou označených základných práv alebo slobôd, reálnosť ktorého by mohol

posúdiť po prijatí sťažností na ďalšie konanie, a dospel tak (opätovne) k záveru, že

sťažnosť je potrebné odmietnuť podľa z dôvodu

zjavnej neopodstatnenosti.

10. Ústavný súd s poukazom na uvedené skutočnosti prihliadajúc na zásady

procesnej hospodárnosti konania sťažovateľku upozorňuje, že pokiaľ aj naďalej bude

ústavnému súdu podávať takéto typovo zhodné sťažnosti, ktorých nedostatky sú jej známe

z jeho rozhodovacej činnosti týkajúcej sa jej obdobných vecí, môže využiť možnosť

vyplývajúcu z poslednej vety a odmietnutie sťažnosti

neodôvodniť.

11. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd už o ďalších návrhoch

sťažovateľky nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. mája 2014