Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 226/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. mája 2014

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti MANAGEMENT ERES s. r. o.,

Prešovská 40, Bratislava, zastúpenej advokátom JUDr. Jánom Burocim, Advokátska

kancelária, Chrapčiakova 7, Spišská Nová Ves, vo veci namietaného porušenia jej

základných práv podľa a Listiny

základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

zo 16. januára 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti MANAGEMENT ERES s. r. o. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. marca 2014

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti MANAGEMENT ERES s. r. o., Prešovská 40,

Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. Jánom Burocim,

Advokátska kancelária, Chrapčiakova 7, Spišská Nová Ves, ktorou namieta porušenie

svojich základných práv podľa (ďalej len

„ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. zo

16. januára 2014 (ďalej len „uznesenie krajského súdu“).

Zo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva:

„V súlade s ust. sťažovateľ... Daňovému úradu

Bratislava, oznámil, že ako právny nástupca platiteľa dane... ktorá... zanikla bez likvidácie,

sa dňa 14.08.2013 stal právnym nástupcom zanikajúcej spoločnosti a tým aj platiteľom

dane z pridanej hodnoty. ...

Správca dane listom... oznámil sťažovateľovi, že sa nestáva platiteľom dane

z pridanej hodnoty zo zákona podľa § 4 ods. 6 zákona o DPH, preto správca dane

osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty spoločnosti nevydal...

Keďže správca dane nekonal vo veci oznámenia vzniku zákonnej registrácie

sťažovateľa za platiteľa dane z pridanej hodnoty... začaté daňové konanie neukončil

prijatím meritórneho rozhodnutia, ale vec vybavil len neformálnym oznámením, sťažovateľ

sa obrátil s ochranou jeho práv na Krajský súd v Bratislave vo veci návrhu na vyslovenie

povinnosti orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť.“

Podľa sťažovateľky je «... jednoznačné, že dňom oznámenie o právnom nástupníctva

bol správca dane povinný začať daňové konanie v danej veci, pričom rozhodnutie mal vydať

v zákonnej 7 dňovej lehote. Nakoľko v prípade vyhovenia je správca dane povinný vydať

osvedčenie, toto osvedčenie je podľa § 67 ods. 7 meritórnym rozhodnutím v daňovom

konaní!

Predpokladom pre uplatnenie žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy je

nekonanie bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom.

Oznámenie o nevydaní osvedčenia nie je procesným úkonom definovaným daňovým

poriadkom ani ..

Vydanie oznámenia je teda jednoznačne potrebné považovať za nekonanie bez

vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom, keďže žiaden

právny predpis nepredpokladá, že správny orgán vybaví vec len neformálnym oznámení.

Rovnako vydanie oznámenie je nečinnosťou správneho orgánu, keďže ten aj napriek

uplynutie zákonných lehôt v danej veci nevydal rozhodnutie v zmysle zákona. ...

Je primárnou povinnosťou orgánu štátnej správy konať zákonom upraveným

postupom. ... Za nečinnosť je nutne potrebné považovať aj taký stav, keď štátny orgán

odmieta vydať rozhodnutie a vec vybaví len neformálnym listom, čo je aj tento prípad...

Závery Krajského súdu v Bratislave sú však v úplnom rozpore s ústavne konformným

výkladom právnych predpisov, nerešpektujúc základne vymedzenie pôsobnosti štátnych

orgánov a rešpektovania základných práv účastníkov konaní.

Právnu argumentáciu Krajského súdu Bratislave je možné považovať za arbitrárnu

vychádzajúcu z úplného nepochopenia procesného postup orgánu verejnej správy. Okrem

toho právne závery súdu sú v rámci rešpektovania základných práv fyzických osôb

a právnických osôb neakceptovateľné.

Krajský súd uvádza: „Zo zákona o DPH ani z daňového poriadku, na ktorého

primerané použitie zákon o DPH odkazuje (§ 84) nevyplýva, že by bol správca dane

povinný vydať vo veci registrácie právnych nástupcov bez likvidácie zaniknutého platiteľa

DPH formálne rozhodnutie. Uvedené právne predpisy nestanovujú osobitný procesný

postup, v ktorom by bol správca dane povinný vybaviť žiadosti navrhovateľa o registráciu

s výnimkou stanovenia lehoty 7 dni pre vykonanie registrácie, vydanie osvedčenia

a pridelenie čísla pre DPH plynúcej odo dňa doručenia oznámenia o právnom nástupníctve

po platiteľovi DPH a zaniknutom bez likvidácie“.

Ďalej súd uvádza „Keďže z právneho poriadku SR nevyplýva odporcovi povinnosť

vydať vo veci formálne rozhodnutie so zákonom stanovenými náležitosťami, nemôže súd

odporcovi z tohto pohľadu nič vytknúť ani konštatovať jeho nečinnosť.“ ...

Osvedčenie o registrácii za platiteľa dane je podľa

Z. z. meritórnym rozhodnutím vo veci, ktorým správca dane registruje daňový subjekt.

Osvedčenie je individuálnym správnym aktom, ktorý z dôvodu, že žiadosti je vyhovené

v plnom rozsahu, sa vydáva v zjednodušenej forme. Je úplne prirodzené, že ak orgán štátnej

správy vyhovie návrhu jedného účastníka konania, že zákon nahrádza rozhodnutie

osvedčením. Ak by sa však akceptoval právny názor Krajského súdu v Bratislave, tak

účastníkovi, ktorému sa návrhu v plnom rozsahu vyhovie, by sa poskytla vyššia miera

právnej istoty, ako účastníkovi, ktorého návrhu sa nevyhovelo. Uvedené nemôže byť

v žiadnom prípade v súlade s materiálnym chápaním právneho štátu, keďže účastník,

ktorému sa podaniu nevyhovelo má evidentne vyšší záujem poznať dôvody takéhoto

odmietnutia.

Za žiadnych okolností tak nie je možné považovať názor súdu za ústavne konformný,

ak uvádza, že „z právneho poriadku SR nevyplýva povinnosť vydať vo veci formálne

rozhodnutie“. Týmto názorom súd neprimerane zasiahol do základných práv sťažovateľa na

spravodlivé konanie. ...

Sťažovateľ je toho názoru, že postavenie platiteľa dane z pridanej hodnoty vzniklo

sťažovateľovi na základe hmotného práva. Ide teda o zákonnú povinnosť správcu dane

splniť si povinnosť ustanovenú v Podľa sťažovateľa, súd

v navrhovanom petite neprikáže správcovi dane rozhodnúť vo veci určitým spôsobom, ale

rozhodne splniť si zákonnú povinnosť. Táto zákonná povinnosť je jednoznačná, vyplýva

z hmotného práva a neumožňuje správcovi dane svojvôľu. To že samotné hmotné právo

ustanovuje povinnosť registrovať právneho nástupcu bez ďalšej zákonnej podmienky, keďže

právny nástupca získava postavenie svojho právneho predchodcu (o ktorom bolo

rozhodnuté v daňovom konaní a ktorému bolo vydané rozhodnutie vo forme osvedčenia,

a ktorý je správca dane v súlade s prezumpciou správnosti právoplatného individuálneho

aktu povinný rešpektovať) je deklarované aj krátkou zákonnou lehota na rozhodnutie, keďže

ide o skutočnosť právne nespochybniteľnú! ...

Z pohľadu univerzálnej sukcesie do práv a povinnosti právneho predchodcu, ktorá je

rešpektovaná celým právnym poriadkom, jednoznačne vyplýva, že právny nástupca získava

postavenie svojho právneho predchodcu. Je evidentne zákonnou povinnosťou správcu dane

konať v súlade s ust.

Sťažovateľ nemá povinnosť oznamovať a ani preukazovať iné skutočnosti, ako sú tie

uvedené v zákone. Správca dane nemôže svojvoľne spochybňovať univerzálnu sukcesiu, ale

musí rešpektovať právne postavenia právneho predchodcu priznané právoplatným

individuálnym správnym aktom (vydaným osvedčením o registrácii pre právneho

predchodcu). Je teda zákonnou povinnosťou správcu dane, v prípade, že odmieta vydať

osvedčenie a registrovať právneho nástupcu za platiteľa preukázať, že neexistujú zákonné

dôvody na splnenie si povinnosť v súlade s ust. »

Sťažovateľka žiadala tiež o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, ktoré

odôvodnila takto: „Zamietnutím návrhu sťažovateľa Krajský súd Bratislava odňal základné

právo sťažovateľa na spravodlivé konanie. Z dôvodu zamietnutia návrhu tak o nároku

sťažovateľa na registráciu sťažovateľa za platiteľa dane z pridanej hodnoty v zmysle § 4

ods. 6 ako právneho nástupcu, sa neviedlo ani zákonné daňové

konanie a ani nebude vydané meritórne rozhodnutie, voči ktorému by mohol uplatniť

sťažovateľ príslušné právne prostriedky na ochranu práv sťažovateľa...

Keďže Krajský súd v Bratislave neprimerane zasiahol do základného práva

sťažovateľa na spravodlivé konanie; ktorý považoval postup správcu dane, ktorý

o postavení sťažovateľa ani nezačal daňové konanie a nevydal meritórne rozhodnutie,

za zákonný; pričom sťažovateľovi ako právnickej osobe založenej len za účelom

dosahovania zisku je bránené voľne túto činnosť vykonávať, nakoľko v zmysle univerzálnej

sukcesie práv mal sťažovateľ nadobudnúť postavenie svojho právneho predchodcu, čo však

správca dane odmietol učiniť, sťažovateľ požaduje primerané finančné zadosťučinenie

vo výške 1 000,- Eur (slovom jedentisíc eur). Uvedené finančné zadosťučinenie je

odôvodnené aj skutočnosťou, že postavenie zdaniteľnej osoby bolo sťažovateľovi priznané

hmotným právom na základe prechodu práv a povinností z právneho predchodcu. Aj

napriek uvedenému, však sťažovateľ ako právny nástupca sa musí domáhať svojich

jednoznačných práv a o uvedenom ani príslušný orgán štátnej správy nechce začať ani

daňové konanie a príslušný súd neposkytol sťažovateľovi žiadnu ochranu. Sťažovateľovi,

ako spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorá vznikla za účelom vykonávania

podnikateľskej činnosti, je tak neprimerane bránené voľne túto činnosť vykonávať, keďže

ako právny nástupca platiteľa dane, ak sa nepreukáže opak, má získať také isté postavenie

ako mal právny predchodca.“

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo MANAGEMENT ERES s.r.o. domáhať sa zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na súde zaručené v

a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a právo na spravodlivé súdne konanie

zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením

Krajského súdu v Bratislave č.k. zo dňa 16. 01. 2014 porušené bolo.

2. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. zo dňa 16. 01. 2014

zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

3. Spoločnosti MANAGEMENT ERES s.r.o. priznáva primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 1 000,- Eur (slovom jedentisíc eur), ktoré jej je Krajský súd

v Bratislave povinný vyplatiť do 2 mesiacov od doručenia tohto nálezu

4. Spoločnosti MANAGEMENT ERES s.r.o. priznáva náhradu trov právneho

zastúpenia, ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť na účet jej právneho zástupcu

JUDr. Jána Burociho, so sídlom Chrapčiakova 7, Spišská Nová Ves, do jedného mesiaca od

právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Za zjavne neopodstatnenú možno považovať sťažnosť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného

práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej

súvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci alebo jeho rozhodnutím

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. O zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide preto vtedy, ak pri jej predbežnom

prerokovaní ústavný súd nezistil možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie

(napr. rozhodnutia , , , ,

, ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Ústavný súd nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch v rámci

sústavy všeobecných súdov. V zásade preto nie je oprávnený posudzovať správnosť

skutkových a následne na nich založených právnych záverov všeobecného súdu, ktoré ho

pri výklade a uplatňovaní zákonov v konkrétnom prípade viedli k rozhodnutiu (obdobne

napr. , ). Úlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné

súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov ().

Do právomoci ústavného súdu však patrí kontrola zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách. Skutkové a právne závery súdu môžu byť predmetom kontroly

zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo

arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali

za následok porušenie základného práva alebo slobody (m. m. , ,

, , ). O zjavnú neodôvodnenosť alebo

arbitrárnosť súdneho rozhodnutia ide spravidla vtedy, ak ústavný súd zistí takú interpretáciu

a aplikáciu právnej normy zo strany súdu, ktorá zásadne popiera jej účel a význam, alebo ak

dôvody, na ktorých je založené súdne rozhodnutie, absentujú, sú zjavne protirečivé alebo

popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky, prípadne ak sú tieto dôvody zjavne

jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti (,

, ).

Ústavný súd v prvom rade skúmal námietky sťažovateľky týkajúce sa možnosti

porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa napadnutým

uznesením krajského súdu vydaným v konaní podľa

(ďalej aj „OSP“).

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho

práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom

základného práva podľa , resp. listiny a práva podľa

ods. 1 dohovoru sú obdobné záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým

a nestranným súdom postupom ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto

právach nemožno vidieť podstatnú odlišnosť ().

Krajský súd napadnutým uznesením rozhodol o návrhu sťažovateľky zo 17. októbra

2013 (ďalej len „návrh sťažovateľky“), ktorým sa domáhala, aby krajský súd rozhodol

takto: „Súd ukladá odporcovi Daňovému úradu Bratislava povinnosť konať vo veci

registrácie navrhovateľa za platiteľa dane z pridanej hodnoty ako právneho nástupca

platiteľa, pričom odporca je povinný navrhovateľa registrovať pre daň, vydať mu

osvedčenie o registrácii pre daň a prideliť ma identifikačné číslo pre daň bezodkladne,

najneskôr do siedmich dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.“

K namietanému porušeniu základných a iných práv sťažovateľky malo dôjsť

nesprávnym právnym názorom krajského súdu vyjadreným v napadnutom uznesení, podľa

ktorého z právneho poriadku nevyplýva daňovému úradu v prípade odmietnutia vydania

osvedčenia o registrácii pre DPH vydať rozhodnutie so všetkými formálnymi náležitosťami.

V relevantnej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia krajského súdu sa uvádza:

„Z pripojeného administratívneho spisu odporcu súd zistil, že navrhovateľ písomným

podaním zo dna 16.8.2013 doručenou 22.8.2013 správcovi dane oznámil, že ako právny

nástupca platiteľa dane spoločnosti ERES CORP, s.r.o..., ktorá v zmysle projektu

rozdelenia... zanikla bez likvidácie sa dňa 14.8.2013 stal právnym nástupcom zanikajúcej

spoločnosti a tým aj platiteľom DPH.

Navrhovateľ žiadal týmto Daňový úrad o vydanie osvedčenia o registrácii pre DPH,

prideliť identifikačné číslo pre daň bezodkladne najneskôr do 7 dní.

Listom zo dňa 3.9.2013 č. 9101302/5/401963/13/Mol oznámil odporca

navrhovateľovi. že osvedčenie podľa ust. nevydá. Toto

oznámenie odôvodnil posúdením skutkového stavu a reálnosti naplnenia možnosti

rozdelenia spoločnosti, ktoré je podľa odporcu rozhodujúce pre posúdenie opodstatnenosti

registrácie.

Podľa osi. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že

orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným

právnym predpisom, tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil

povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak

navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Podľa

ods. 4 veta prvá, cit. ust. súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením.

Ust. 4 hlavy 5 časti upravujúce konanie proti nečinnosti orgánov verejnej

správy umožňuje sudu poskytnúť ochranu každej fyzickej alebo právnickej osobe, do práv

ktorej bolo zasiahnuté nečinnosťou orgánov verejnej správy a to tým, že na návrh dotknutej

osoby môže súd uložiť nečinnému orgánu povinnosť v danej veci konať a v primeranej

lehote rozhodnúť, Samozrejme za predpokladu, že po oboznámení sa s príslušným spisom

zistí, že orgán verejnej správy vo veci- týkajúcej navrhovateľa bez vážneho dôvodu nekoná

spôsobom upraveným príslušným právnym predpisom, hoci by konať mohol a mal.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že na ich základe možno nečinnému orgánu

verejnej správy len uložiť povinnosť zaoberať sa vecou navrhovateľa a vydať o tom

rozhodnutie. Súd nie je v tomto konaní oprávnený akýmkoľvek spôsobom zasiahnuť

do spôsobu posúdenia danej vecí príslušným orgánom, prípadne mu prikázať rozhodnúť

vo veci určitým spôsobom.

Zo zákona o DPH ani z daňového poriadku, na ktorého primerané použitie zákon

o DPH odkazuje (§ 84) nevyplýva, že by bol správca dane povinný vydať vo veci registrácie

právnych nástupcov bez likvidácie zaniknutého platiteľa DPH formálne rozhodnutie.

Uvedené právne predpisy nestanovujú osobitný procesný postup, v ktorom by bol správca

dane povinný vybaviť žiadosti navrhovateľa o registráciu s výnimkou stanovenia lehoty

7 dní pre vykonanie registrácie, vydanie osvedčenia a pridelenie čísla pre DPH plynúcej

odo ona doručenia oznámenia o právnom nástupníctve po platiteľovi DPH a zaniknutom

bez likvidácie.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že odporca, ktorému bolo dňa 22.8.2013

ako správcovi dane oznámené, že sa stal právnym nástupcom platiteľa dane spoločnosti

ERES CORP, s.r.o. Bratislava, dal jednoznačne navrhovateľovi písomným oznámením zo

dňa na vedomie, že osvedčenie o registrácii pre DPH nevydá, nakoľko

navrhovateľ nespĺňa podmienky kladené zákonom o DPH pre platiteľa tejto dane.

Oznámenie navrhovateľa o právnom nástupníctve po zaniknutej spoločnosti ERES

CORP, s.r.o.. Bratislava, teda odporca vybavil spôsobom z ktorého je zrejmé, že záležitosť

registrácie navrhovateľa pre DPH z titulu právneho nástupníctva po zaniknutom platiteľovi

považuje za skončenú.

Súd konštatoval, že v predmetnej veci odporca rozhodol tým, že neformálnym listom

vyrozumel navrhovateľa o tom, že sa nestal platiteľom DPH zo zákona a preto mu

osvedčenie o registrácii pre DPH nevydáva. Keďže z právneho poriadku SR nevyplýva

odporcovi povinnosť vydať vo veci formálne rozhodnutie so zákonom stanovenými

náležitosťami, nemôže sud odporcovi z tohto pohľadá nič vytknúť ani konštatovať jeho

nečinnosť.

Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že nakoľko odporca vo veci registrácie

navrhovateľa pre DPH, vydanie osvedčenia a identifikačného čísla pre DPH nebol ku dňu

podania návrhu navrhovateľa na súd nečinný, preto postupoval súd podľa § 250t ods. 4

posledná veta a návrh ako nedôvodný zamietol.“

Ústavný súd v súvislosti s argumentáciou sťažovateľky obsiahnutou v sťažnosti

považoval za potrebné pripomenúť podstatu a účel konania proti nečinnosti orgánu verejnej

správy podľa štvrtej hlavy piatej časti , ktorú možno vyvodiť

predovšetkým z prvej vety a spočíva v možnosti účastníkov konania pred

orgánom verejnej moci domáhať sa prostredníctvom žaloby odstránenia nečinnosti orgánu

verejnej správy, ktorý vo veci nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným

príslušným právnym predpisom, pričom týmto odstránením nečinnosti orgánu verejnej

správy sa vytvoria predpoklady aj na odstránenie právnej neistoty účastníkov tohto konania.

Úloha súdu v tomto konaní spočíva v povinnosti preskúmať na základe žaloby, či je

dotknutý orgán verejnej správy (žalovaný ústav) v napadnutom konaní skutočne nečinný,

resp. či nekoná bez vážneho, t. j. právne relevantného a akceptovateľného dôvodu, a na

tomto základe rozhodnúť buď tak, že dotknutému orgánu verejnej správy uznesením uloží,

aby v primeranej lehote vo veci rozhodol, alebo ak dospeje k záveru, že žaloba je

nedôvodná alebo neprípustná, žalobu uznesením zamietne ().

Ústavný súd zotrváva na svojej konštantnej judikatúre, podľa ktorej súčasťou obsahu

základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa je aj právo

účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva

odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej

ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však

nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré

majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ

rozhodnutia, a to s ohľadom na to, o aké rozhodnutie ide (meritórne alebo procesné)

a v akom štádiu súdneho konania je rozhodnutie vydané. Odôvodnenie rozhodnutia

všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,

postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na

spravodlivý proces (napr. , , , ,

, rovnako aj rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva Ruiz Torija

c. Španielsko z 9. decembra 1994, Annuaire, č. 303-B).

Ako z citovanej časti napadnutého uznesenia krajského súdu vyplýva, krajský súd

jasne a zrozumiteľne uviedol, prečo návrh sťažovateľky zamietol.

Ústavný súd preto konštatuje, že krajský súd sa v danom prípade ústavne

akceptovateľným spôsobom zaoberal návrhom sťažovateľky. Závery napadnutého

uznesenia sú dostatočne odôvodnené, pričom ústavný súd nezistil ani to, že by závery,

ku ktorým krajský súd dospel, boli svojvoľné. Podľa názoru ústavného súdu si krajský súd

primeraným a pritom ústavne akceptovateľným spôsobom splnil úlohu vyplývajúcu mu

z ustanovení štvrtej hlavy piatej časti . Skutočnosť, že

sťažovateľka sa s právnym názorom krajského súdu nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť

k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani

právomoc ústavného súdu nahradiť právny názor krajského súdu svojím vlastným.

Vzhľadom na to ústavný súd uzavrel, že námietky sťažovateľky neindikujú také pochybenie

zo strany krajského súdu, ktoré by umožnilo ústavnému súdu po prijatí sťažnosti vo vzťahu

k napadnutému rozsudku krajského súdu dospieť k záveru, že by ním mohlo byť porušené

základné právo sťažovateľky podľa . Tvrdenia sťažovateľky prednesené

v sťažnosti podľa názoru ústavného súdu sledujú len dosiahnutie zmeny výsledku súdneho

konania, ktoré skončilo pre ňu nepriaznivo. K tomuto záveru ústavný súd dospel hlavne

s poukazom na obsah sťažovateľkinho návrhu na začatie konania, kde sa nedomáhala toho,

aby krajský súd uložil daňovému úradu vydať v jej veci rozhodnutie, a nie iba neformálne

oznámenie, ako to tvrdí v sťažnosti, ale domáhala sa toho, aby krajský súd uložil daňovému

úradu vydať osvedčenie o registrácii pre daň.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľky ako zjavne

neopodstatnenú podľa .

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa

ďalšími návrhmi sťažovateľky uplatnenými v petite jej sťažnosti vrátane návrhu na odklad

vykonateľnosti napadnutého uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. mája 2014