Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 368/2013
PDF · 262.4 KB
No categories available
II. ÚS 368/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. júna 2014 v senáte
zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ivetty Macejkovej
a sudcu Sergeja Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť J. F., J. B., J. B., M. K., Ľ. B., Š. F.,
M. F. a A. G., zastúpených advokátkou JUDr. Ľubicou Višňovskou, Štúrova 20, Košice,
vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu
Košice I vo veci vedenej pôvodne pod sp. zn. 15 C 817/94, neskôr pod sp. zn. 15 C 289/94
a v súčasnosti pod sp. zn. 15 C 258/94 a takto
rozhodol:
1. Okresný súd Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 258/94 (pôvodne
vedenom pod sp. zn. 15 C 817/94 a neskôr aj pod sp. zn. 15 C 289/94) v období po
rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS 187/07-30 z 25. októbra 2007
p o r u š i l základné právo J. F., J. B., J. B., M. K., Ľ. B., Š. F., M. F. a A. G., aby sa ich
vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky.
2. J. F., J. B., J. B., M. K., Ľ. B., Š. F., M. F. a A. G. p r i z n á v a finančné
zadosťučinenie každému z nich v sume po 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd
Košice I p o v i n n ý vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. J. F., J. B., J. B., M. K., Ľ. B., Š. F., M. F. a A. G. p r i z n á v a náhradu trov
právneho zastúpenia v sume 1 103,76 € (slovom tisícstotri eur a sedemdesiatšesť centov),
ktorú j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý vyplatiť na účet ich advokátky JUDr. Ľubice
Višňovskej, Štúrova 20, Košice, do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
II. ÚS 368/2013-10 z 26. júna 2013 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. F., J. B., J. B., M. K., Ľ. B., Š. F., M. F.
a A. G. (ďalej spolu len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej aj „okresný súd“
alebo „súd“) vo veci vedenej pôvodne pod sp. zn. 15 C 817/94, neskôr pod sp. zn.
15 C 289/94 a v súčasnosti pod sp. zn. 15 C 258/94 v období po rozhodnutí ústavného súdu
č. k. IV. ÚS 187/07-30 z 25. októbra 2007.
2. Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že „Sťažovatelia ešte v r. 2007 podali ústavnú
sťažnosť a to vo veci pôvodného konania vedeného pod č. 15C 817/1994 v čase podania
ústavnej sťažnosti pod č. 15C 289/1994, kde ÚS SR nálezom IV. ÚS 187/07 zo dňa
25. 10. 2007 rozhodol, že právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR postupom OS Košice I, porušené bolo. Za toto
porušenie bolo priznané finančné zadosťučinenie a to každému po 80 000,- SK. (...)
Vzhľadom k tomu, že v samotnej veci ani v r. 2012 nebolo konanie ukončené
sťažovatelia podali sťažnosť k rukám predsedu a žiadali aby súd zabezpečil odstránenie
prieťahov. Poukázali na tú skutočnosť, že dňa 11. 11. 2004 pôvodná žaloba vedená pod
č. 15C 817/1994 bola spojená uznesením súdu do spoločného konania a následne mala byť
vedená pod č. 15C 289/1994. Pod týmto číslom konania súd uznesením zo dňa 11. 11. 2004
nariadil znalecké dokazovanie, pričom znalec požiadal o predĺženie lehoty a to prvýkrát
11. 4. 2005 a druhýkrát požiadal o ďalšie predĺženie lehoty a dňa 2. 1. 2006 predložil
vypracovaný znalecký posudok.
Súd následne uznesením dňa 25. 5. 2006 nariadil ďalšie znalecké dokazovanie
na ocenenie vecného bremena, znalec tento posudok vypracoval, účastníci konania
namietali znalecký posudok. Súd nariadil pojednávanie na deň 2. 3. 2007 a toto odročil
na 3. 4. 2007 na ďalšie doplnenie znaleckého posudku a to vo forme vypočutia znalca
Ing. Liptákovej. Toto konanie sa však neuskutočnilo, pretože sa znalkyňa nedostavila.
Ďalšie pojednávanie bolo určené na deň 3. 5. 2007 avšak aj toto pojednávanie bolo
odročené na 3. 7. 2007.
Od uvedeného dátumu pojednávania sa ďalšie pojednávanie konalo až 16. 5. 2008,
na ktorom pojednávaní súd vlastne z veci 15C 289/1994 znovu vylúčil pôvodnú žalobu
na samostatné konanie a to konkrétne pod pôvodné č. 15C 817/1994.
Súd pod týmto číslom konania nariadil pojednávanie na deň 11. 8. 2008 a zároveň
rozhodol tak, že zriaďuje časovo neobmedzené vecné bremeno a v časti finančnej náhrady
za vecné bremeno vylučuje tento nárok na samostatné konanie.
Rozsudok 15C 817/1994 bol doručený 20. 10. 2008, pričom žalobcovia sa voči
rozsudku odvolali a to dňa 29. 10. 2008 ale voči rozsudku sa odvolali aj žalovaní a to dňa
10. 11. 2008. Dňa 22. 12. 2008 sa žalobcovia i žalovaní vzájomne vyjadrili k svojim
odvolaniam.
Dňa 2. 10. 2010 vo veci rozhodol KS Košice a to uznesením pod č. k. 3Co 17/2009
a to tak, že rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie dokazovanie. Uznesenie bolo na OS
doručené dňa 5. 10. 2010.
Okresný súd nariadil pojednávanie na deň 12. 12. 2011, ktoré však na tomto
pojednávaní odročil na neurčito a to z toho dôvodu, že pôvodne konajúci sudca sa vrátil
na OS Košice I, a spis mu má byť naspäť pridelený.
Následne súd dňa 21. 12. 2011 vydal uznesenie o spojení veci 15C 817/1994 s vecou
15C 258/1994 s tým, že vec bude ďalej vedená pod č. 15C 258/1994.
Dňa 24. 4. 2012 do spisu právny zástupca žalobcov predkladá nález ÚS SR vo veci
rozsudku NS SR 4Cdo 180/2010 zo dňa 13. 9. 2011.
Tento stav konania súdu bol aktuálny ku dňu podania sťažnosti dňa 18. 6. 2012. (...)
Na túto sťažnosť sa vyjadroval predseda OS a to dňa 24. 8. 2012, kde sám
skonštatoval, že posledné pojednávanie sa uskutočnilo dňa 18. 5. 2012 a bolo odročené
na neurčito s tým, že dal do pozornosti sťažovateľom tú skutočnosť, že vec je právne aj
fakticky náročná a to aj podľa nálezu ÚS SR, v náleze II. ÚS 95/06 zo dňa 7. 7. 2006.
Zároveň však skonštatoval, že z analýzy doterajších úkonov však vyplýva, že súd vo veci
nekonal plynule a efektívne. (...)
Keďže od augusta r. 2012 sa vlastne znovu nič neudialo, sťažovatelia podali k rukám
predsedu ďalšiu sťažnosť 19. 2. 2013, na ktorú doposiaľ neobdržali žiadne stanovisko.
Tak ako zo spisu vyplýva pôvodne konajúci sudca sa vrátil na OS Košice I, avšak
tento v súčasnosti už nekoná na OS Košice I, a po jeho odchode vec bola pridelená novému
sudcovi. (...)
S poukazom na uvedené navrhujú sťažovatelia Ústavnému súdu Slovenskej republiky
aby(...) vydal tento nález
Právo sťažovateľov, zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy(...) na konanie bez zbytočných
prieťahov konaním Okresného súdu Košice I, pod č. 15C 258/1994 (predtým 15C 817/1994,
15C 289/1994) porušené bolo.
Ústavný súd(...) prikazuje Okresnému súdu Košice I, aby konal vo veci vedenej pod
sp. zn. 15C 258/1994.
Sťažovateľom sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške po 3 319,- €
každému, ktoré je Okresný súd Košice I povinný zaplatiť sťažovateľom do 3 dní od
právoplatnosti tohto nálezu.
Sťažovateľom sa priznáva náhrada trov konania.“.
3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci
konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedom, listom sp. zn. Spr 182/12 zo 4. septembra
2013 a právna zástupkyňa sťažovateľov prípisom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu
zo 16. septembra 2013.
3.1 Predseda okresného súdu uviedol tieto relevantné skutočnosti:
„(...) Konanie pôvodne vedené pod sp. zn. 15C/817/1994 sa začalo 10. 10. 1994. Súd
po rozsiahlom dokazovaní rozsudkom č. k. 15C/289/1994-188 (v tom čase v spojenej veci
vedenej pod sp. zn. 15C/289/1994) zo dňa 11. 8. 2008 vo veci rozhodol.
Krajský súd v Košiciach v dôsledku podaného odvolania uznesením č. k.
3Co/17/2009-255 z 2. 9. 2010 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým bolo žalobe
vyhovené a vec vrátil na ďalšie konanie.
Toho času je konanie vo veci 15C/817/1994 spojené na spoločné konanie s vecou
sp. zn. 15C/258/1994. Konanie vo veci sp. zn. 15C/258/1994 bolo uznesením č. k.
15C/258/1994-394 zo 4. 12. 2012 prerušené do právoplatného skončenia konania vo veci
sp. zn. 35C/164/2012, ktorého predmetom je návrh na povolenie obnovy konania.
Predmetné konanie je po právnej aj skutkovej stránke značne náročné. Túto
skutočnosť konštatoval aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze II. ÚS 95/06-46 zo dňa
7. 7. 2006.
Z analýzy doteraz vykonaných úkonov však vyplýva, že súd vo veci nekoná vždy
plynulo a efektívne.
Súhlasím, aby ústavný súd o sťažnosti rozhodol bez nariadenia ústneho
pojednávania. (...)“
3.2 Právna zástupkyňa sťažovateľov iba stručne uviedla:
„(...) oznamujeme, že netrváme na tom, aby sa v predmetnej veci konalo ústne
pojednávanie“.
3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.
II.
Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania
a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav
konania vedeného na okresnom súde vo veci vedenej pôvodne pod sp. zn. 15 C 817/94,
neskôr pod sp. zn. 15 C 289/94 a v súčasnosti pod sp. zn. 15 C 258/94 v období po
rozhodnutí ústavného súdu č. k. IV. ÚS 187/07-30 z 25. októbra 2007:
Dňa 12. februára 2008 žalobcovia doručili okresnému súdu podanie označené ako
„VYJADRENIE VO VECI SAMEJ A ŠPECIFIKÁCIA ŽALOBNÉHO PETITU“.
Dňa 28. apríla 2008 okresný súd priznal uznesením č. k. 15 C 289/94-545 znalcovi
z odboru geodézie a kartografie znalečné a tiež uznesením č. k. 15 C 289/94-547 priznal
znalcovi z odboru stavebníctvo odmenu za vypracovanie doplnku k znaleckému posudku.
Dňa 16. mája 2008 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na
3. jún 2008 (ktoré sa napokon neuskutočnilo).
Dňa 24. júna 2008 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 11. august 2008.
Dňa 11. augusta 2008 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom súd vyhlásil
rozsudok.
Dňa 13. augusta 2008 a 3. septembra 2008 právni zástupcovia žalobcov doručili
súdu vyčíslenie trov právneho zastúpenia.
Dňa 10. septembra 2008 zákonná sudkyňa požiadala predsedu okresného súdu
o predĺženie lehoty na vyhotovenie súdneho rozhodnutia „z dôvodu plnenia povinností
sudkyne v stavovskej organizácii, väčšieho počtu rozhodnutých vecí v mesiaci august 2008
a z dôvodu čerpania dovolenky v období augusta 2008“.
Dňa 6. októbra 2008 zákonná sudkyňa požiadala predsedu okresného súdu
o predĺženie lehoty na vyhotovenie súdneho rozhodnutia „z dôvodu náročnosti odôvodnenia
rozhodnutia“.
Dňa 13. októbra 2008 bol písomne vyhotovený rozsudok č. k. 15 C 258/94-249
z 11. augusta 2008.
Dňa 24. októbra 2008 znalkyňa Ing. Ľ. L. predložila súdu rovnopis znaleckého
posudku č. 043/2006 spolu s doplnkom k tomuto posudku č. 45/2008.
Dňa 28. októbra 2008 žalobcovia podali proti rozsudku č. k. 15 C 258/94-249
odvolanie.
Dňa 3. novembra 2008 podalo odvolanie proti rozsudku č. k. 15 C 258/94-249 aj
mesto Košice.
Dňa 12. novembra 2008 súd vyzval žalobcov, aby uhradili súdne poplatky za
odvolanie, a taktiež vyzval účastníkov konania, aby sa vyjadrili k tomu, či súhlasia
s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania.
Dňa 21. novembra 2008 a 26. novembra 2008 boli podané vyjadrenia k odvolaniam.
Dňa 24. novembra 2008 okresný súd uznesením č. k. 15 C 258/94-289 rozhodol, že
súčasťou rozsudku č. k. 15 C 258/94-249 je aj pripojený geometrický plán v znení doplnku.
V rovnaký deň žalobcovia (a neskôr aj 1. decembra 2008) uhradili súdny poplatok za
odvolanie.
Dňa 15. januára 2009 bol spis predložený Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len
„krajský súd“), aby rozhodol o podaných odvolaniach.
Dňa 2. júna 2011 krajský súd uznesením č. k. 2 Co 12/2009-346 zrušil rozsudok
okresného súdu č. k. 15 C 258/94-249 v spojení s jeho uznesením č. k. 15 C 258/94-289
a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Dňa 11. júla 2011 bol spis vrátený okresnému súdu.
Dňa 19. júla 2011 bolo uznesenie krajského súdu č. k. 2 Co 12/2009-346 doručované
účastníkom konania.
Dňa 25. októbra 2011 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 12. december 2011.
Dňa 12. decembra 2011 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na
neurčito „za účelom vykonania procesných rozhodnutí súvisiacich so spojením vecí na
spoločné konanie“.
Dňa 3. januára 2012 žalobcovia doručili okresnému súdu svoje „vyjadrenie vo veci
samej“.
Dňa 10. apríla 2012 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 18. máj 2012.
Dňa 18. mája 2012 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na
neurčito na vykonanie ďalšieho dokazovania.
Dňa 3. júla 2012 žalobcovia podali predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy
v konaní.
Dňa 3. augusta 2012 bolo v spise zaznamenané, že konajúca sudkyňa vo veci
telefonicky a e-mailom kontaktovala Štátny archív Košice.
Dňa 8. augusta 2012 okresný súd uznesením č. k. 15 C 313/94-665 spojil na ďalšie
konanie veci vedené na okresnom súde pod sp. zn. 15 C 313/94 s vecou sp. zn. 15 C 258/94
s tým, že tieto veci budú ďalej vedené pod sp. zn. 15 C 258/94.
Dňa 8. augusta 2012 okresný súd uznesením č. k. 15 C 790/94-356 spojil na ďalšie
konanie veci vedené na okresnom súde pod sp. zn. 15 C 790/94 s vecou sp. zn. 15 C 258/94
s tým, že tieto veci budú ďalej vedené pod sp. zn. 15 C 258/94.
Dňa 8. augusta 2012 okresný súd uznesením č. k. 23 C 221/2009-44 spojil na ďalšie
konanie veci vedené na okresnom súde pod sp. zn. 23 C 221/2009 s vecou sp. zn.
15 C 258/94 s tým, že tieto veci budú ďalej vedené pod sp. zn. 15 C 258/94.
Dňa 8. augusta 2012 okresný súd uznesením č. k. 23 C 34/2012-13 spojil na ďalšie
konanie veci vedené na okresnom súde pod sp. zn. 23 C 34/2012 s vecou sp. zn.
Dňa 8. augusta 2012 okresný súd uznesením č. k. 23 C 35/2012-21 spojil na ďalšie
konanie veci vedené na okresnom súde pod sp. zn. 23 C 35/2012 s vecou sp. zn. 15 C 258/94
s tým, že tieto veci budú ďalej vedené pod sp. zn. 15 C 258/94.
Dňa 4. decembra 2012 okresný súd uznesením č. k. 15 C 258/94-394 rozhodol
o prerušení konania sp. zn. 15 C 258/94 do právoplatného skončenia veci vedenej na
okresnom súde pod sp. zn. 35 C 164/2012.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu vo veci pôvodne vedenej pod sp. zn. 15 C 817/94, neskôr pod sp. zn. 15 C 289/94
a v súčasnosti pod sp. zn. 15 C 258/94 dochádza opätovne k porušovaniu základného práva
sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
ústavy aj v období po rozhodnutí ústavného súdu č. k. IV. ÚS 187/07-30 z 25. októbra 2007.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov(...)
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo
alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti
každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,
správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na
predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.
I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj
v danom prípade.
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd v zásade rovnako ako v náleze
č. k. IV. ÚS 187/07-30 z 25. októbra 2007 konštatuje, že predmetom konania pred
okresným súdom je žaloba, ktorou sa sťažovatelia (v procesnom postavení žalobcov)
domáhajú odstránenia neoprávnenej stavby, resp. alternatívne zriadenia vecného bremena.
Vzhľadom na nutnosť nariadenia znaleckého dokazovania, ako aj so zreteľom
na vstupovanie ďalších účastníkov do konania v súvislosti s právnym nástupníctvom
po zomrelých žalobcoch možno napadnuté konanie považovať po vecnej stránke
za zložitejšie. Samotnú vecnú zložitosť, ale ani určitú právnu zložitosť, na ktorú poukázal
vo svojom vyjadrení aj predseda okresného súdu, však nemožno dávať do súvislosti
s dlhotrvajúcou nečinnosťou okresného súdu opísanou v ďalšej časti tohto nálezu.
2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľov
v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil takú významnú okolnosť, ktorá by mala byť
osobitne zohľadnená na ťarchu sťažovateľov pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov
došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom. Faktom je, že okrem pôvodných žalobcov
niektorí sťažovatelia vstúpili do prebiehajúceho konania ako právni nástupcovia
po smrti svojich právnych predchodcov, avšak ústavný súd už v súvislosti so zmenou
účastníkov konania v predchádzajúcej judikatúre uviedol, že „navrhovatelia môžu
uplatňovať právo na konanie bez zbytočných prieťahov aj pre štádium konania, ktoré
predchádzalo zmene účastníkov“ (napr. IV. ÚS 403/04).
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci
a predovšetkým konštatuje, že celkové trvanie napadnutého konania už cca 20 rokov hraničí
už s odmietnutím spravodlivosti, teda takáto dĺžka súdneho konania je už sama osebe
neprimeraná. Okrem toho okresný súd bol v danej veci aj po opakovanom vyslovení
porušení základných práv (napr. II. ÚS 96/06, IV. ÚS 187/07) opäť krátkodobo nečinný od
25. októbra 2007 do 28. apríla 2008 (štyri mesiace), od 19. júla 2011 do 25. októbra 2011
(tri mesiace), od 12. decembra 2011 do 10. apríla 2012 (štyri mesiace) a od 8. augusta 2012
do 4. decembra 2012 (štyri mesiace). Uvedená nečinnosť okresného súdu nie je ničím
ospravedlniteľná, pretože počas minimálne jedného roka súd nevykonával, t. č. už v 20-
ročnej veci, úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa
sťažovatelia ako navrhovatelia v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzali, čo je
základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02).
K uvedenej nečinnosti, a teda k zbytočným prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti
veci ani správania účastníkov, ale v dôsledku postupu súdu. Ústava v čl. 48 ods. 2 pritom
zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia
umožňujúce prerokovanie veci – a teda vykonanie spravodlivosti – bez zbytočných
prieťahov.
Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva
sťažovateľov na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
v čl. 48 ods. 2 ústavy tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.
4. Vzhľadom na to, že 4. decembra 2012 okresný súd uznesením č. k. 15 C 258/94-
394 napadnuté konanie prerušil, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci
rozhodnutie podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde.
Z dôvodu prerušenia napadnutého konania pred okresným súdom, ak nedôjde
k odpadnutiu prekážky prerušeného konania postupom predvídaným v uvedenom uznesení,
nemôžu sa v prerušovanom konaní vykonávať žiadne procesné úkony smerujúce
k odstráneniu právnej neistoty účastníkov, a tým k naplneniu účelu označeného základného
práva, tak ako to už bolo uvedené. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nečinnosť súdu
v dôsledku existencie odôvodnenej prekážky jeho postupu, tak ako to je v danom prípade,
neposudzuje ako zbytočné prieťahy v súdnom konaní (mutatis mutandis II. ÚS 3/00,
5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovatelia požadovali priznať primerané finančné zadosťučinenie, každému z nich
po 3 319 € vzhľadom na dlhodobé trvanie napadnutého konania, ktoré naďalej nie je
skončené, a sťažovatelia sú tak v právnej neistote.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľov. Ústavný súd preto uznal
za odôvodnené priznať im aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona
o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti a s prihliadnutím na všetky okolnosti
zisteného porušenia práv sťažovateľov, najmä na neobyčajne dlhotrvajúce napadnuté
konanie, ktoré hraničí s denegatio iustitie, považuje každému zo sťažovateľov za primerané
vo výške 1 000 €. Ústavný súd pritom prihliadol aj na to, že vo vzťahu k napadnutému
konaniu už opakovane vyslovil porušenie základného práva účastníkov konania na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, prikázal vo veci konať bez prieťahov,
sťažovateľom uložil už pomerne vysoké satisfakcie, napriek tomu okresný súd nekoná
vo veci s osobitnou starostlivosťou.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia v bode 2 a v bode 4.
6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému
účastníkovi konania jeho trovy.
Sťažovateľom vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou za
dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti zo 7. marca
2013). Za dva úkony vykonané v roku 2013 patrí odmena v sume dvakrát po 130,16 €
a režijný paušál dvakrát po 7,81 €, preto trovy právneho zastúpenia pre jedného sťažovateľa
predstavuje suma 275,94 €. Základná sadzba tarifnej odmeny bola znížená o 50 %, pretože
išlo o spoločné úkony pri zastupovaní „dvoch alebo viacerých osôb“, t. j. na sumu 137,97 €
v prípade jedného sťažovateľa. V prípade ôsmich sťažovateľov tvorí náhrada trov právnej
služby advokátkou sumu 1 103,76 € v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľov
rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.
7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou
vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. júna 2014