Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 368/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. júna 2014 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ivetty Macejkovej

a sudcu Sergeja Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť J. F., J. B., J. B., M. K., Ľ. B., Š. F.,

M. F. a A. G., zastúpených advokátkou JUDr. Ľubicou Višňovskou, Štúrova 20, Košice,

vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Košice I vo veci vedenej pôvodne pod sp. zn. , neskôr pod sp. zn.

a v súčasnosti pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Okresný súd Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne

vedenom pod sp. zn. a neskôr aj pod sp. zn. ) v období po

rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -30 z 25. októbra 2007

p o r u š i l základné právo J. F., J. B., J. B., M. K., Ľ. B., Š. F., M. F. a A. G., aby sa ich

vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v Slovenskej

republiky.

2. J. F., J. B., J. B., M. K., Ľ. B., Š. F., M. F. a A. G. p r i z n á v a finančné

zadosťučinenie každému z nich v sume po 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd

Košice I p o v i n n ý vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. J. F., J. B., J. B., M. K., Ľ. B., Š. F., M. F. a A. G. p r i z n á v a náhradu trov

právneho zastúpenia v sume 1 103,76 € (slovom tisícstotri eur a sedemdesiatšesť centov),

ktorú j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý vyplatiť na účet ich advokátky JUDr. Ľubice

Višňovskej, Štúrova 20, Košice, do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-10 z 26. júna 2013 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. F., J. B., J. B., M. K., Ľ. B., Š. F., M. F.

a A. G. (ďalej spolu len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej aj „okresný súd“

alebo „súd“) vo veci vedenej pôvodne pod sp. zn. , neskôr pod sp. zn.

a v súčasnosti pod sp. zn. v období po rozhodnutí ústavného súdu

č. k. -30 z 25. októbra 2007.

2. Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že „Sťažovatelia ešte v r. 2007 podali ústavnú

sťažnosť a to vo veci pôvodného konania vedeného pod č. v čase podania

ústavnej sťažnosti pod č. , kde ÚS SR nálezom zo dňa

25. 10. 2007 rozhodol, že právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa SR postupom OS Košice I, porušené bolo. Za toto

porušenie bolo priznané finančné zadosťučinenie a to každému po 80 000,- SK. (...)

Vzhľadom k tomu, že v samotnej veci ani v r. 2012 nebolo konanie ukončené

sťažovatelia podali sťažnosť k rukám predsedu a žiadali aby súd zabezpečil odstránenie

prieťahov. Poukázali na tú skutočnosť, že dňa 11. 11. 2004 pôvodná žaloba vedená pod

č. bola spojená uznesením súdu do spoločného konania a následne mala byť

vedená pod č. . Pod týmto číslom konania súd uznesením zo dňa 11. 11. 2004

nariadil znalecké dokazovanie, pričom znalec požiadal o predĺženie lehoty a to prvýkrát

11. 4. 2005 a druhýkrát požiadal o ďalšie predĺženie lehoty a dňa 2. 1. 2006 predložil

vypracovaný znalecký posudok.

Súd následne uznesením dňa 25. 5. 2006 nariadil ďalšie znalecké dokazovanie

na ocenenie vecného bremena, znalec tento posudok vypracoval, účastníci konania

namietali znalecký posudok. Súd nariadil pojednávanie na deň 2. 3. 2007 a toto odročil

na 3. 4. 2007 na ďalšie doplnenie znaleckého posudku a to vo forme vypočutia znalca

Ing. Liptákovej. Toto konanie sa však neuskutočnilo, pretože sa znalkyňa nedostavila.

Ďalšie pojednávanie bolo určené na deň 3. 5. 2007 avšak aj toto pojednávanie bolo

odročené na 3. 7. 2007.

Od uvedeného dátumu pojednávania sa ďalšie pojednávanie konalo až 16. 5. 2008,

na ktorom pojednávaní súd vlastne z veci znovu vylúčil pôvodnú žalobu

na samostatné konanie a to konkrétne pod pôvodné č. .

Súd pod týmto číslom konania nariadil pojednávanie na deň 11. 8. 2008 a zároveň

rozhodol tak, že zriaďuje časovo neobmedzené vecné bremeno a v časti finančnej náhrady

za vecné bremeno vylučuje tento nárok na samostatné konanie.

Rozsudok bol doručený 20. 10. 2008, pričom žalobcovia sa voči

rozsudku odvolali a to dňa 29. 10. 2008 ale voči rozsudku sa odvolali aj žalovaní a to dňa

10. 11. 2008. Dňa 22. 12. 2008 sa žalobcovia i žalovaní vzájomne vyjadrili k svojim

odvolaniam.

Dňa 2. 10. 2010 vo veci rozhodol KS Košice a to uznesením pod č. k.

a to tak, že rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie dokazovanie. Uznesenie bolo na OS

doručené dňa 5. 10. 2010.

Okresný súd nariadil pojednávanie na deň 12. 12. 2011, ktoré však na tomto

pojednávaní odročil na neurčito a to z toho dôvodu, že pôvodne konajúci sudca sa vrátil

na OS Košice I, a spis mu má byť naspäť pridelený.

Následne súd dňa 21. 12. 2011 vydal uznesenie o spojení veci s vecou

s tým, že vec bude ďalej vedená pod č. .

Dňa 24. 4. 2012 do spisu právny zástupca žalobcov predkladá nález ÚS SR vo veci

rozsudku NS SR zo dňa 13. 9. 2011.

Tento stav konania súdu bol aktuálny ku dňu podania sťažnosti dňa 18. 6. 2012. (...)

Na túto sťažnosť sa vyjadroval predseda OS a to dňa 24. 8. 2012, kde sám

skonštatoval, že posledné pojednávanie sa uskutočnilo dňa 18. 5. 2012 a bolo odročené

na neurčito s tým, že dal do pozornosti sťažovateľom tú skutočnosť, že vec je právne aj

fakticky náročná a to aj podľa nálezu ÚS SR, v náleze zo dňa 7. 7. 2006.

Zároveň však skonštatoval, že z analýzy doterajších úkonov však vyplýva, že súd vo veci

nekonal plynule a efektívne. (...)

Keďže od augusta r. 2012 sa vlastne znovu nič neudialo, sťažovatelia podali k rukám

predsedu ďalšiu sťažnosť 19. 2. 2013, na ktorú doposiaľ neobdržali žiadne stanovisko.

Tak ako zo spisu vyplýva pôvodne konajúci sudca sa vrátil na OS Košice I, avšak

tento v súčasnosti už nekoná na OS Košice I, a po jeho odchode vec bola pridelená novému

sudcovi. (...)

S poukazom na uvedené navrhujú sťažovatelia Ústavnému súdu Slovenskej republiky

aby(...) vydal tento nález

Právo sťažovateľov, zaručené (...) na konanie bez zbytočných

prieťahov konaním Okresného súdu Košice I, pod č. (predtým ,

) porušené bolo.

Ústavný súd(...) prikazuje Okresnému súdu Košice I, aby konal vo veci vedenej pod

sp. zn. .

Sťažovateľom sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške po 3 319,- €

každému, ktoré je Okresný súd Košice I povinný zaplatiť sťažovateľom do 3 dní od

právoplatnosti tohto nálezu.

Sťažovateľom sa priznáva náhrada trov konania.“.

3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedom, listom sp. zn. Spr 182/12 zo 4. septembra

2013 a právna zástupkyňa sťažovateľov prípisom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu

zo 16. septembra 2013.

3.1 Predseda okresného súdu uviedol tieto relevantné skutočnosti:

„(...) Konanie pôvodne vedené pod sp. zn. sa začalo 10. 10. 1994. Súd

po rozsiahlom dokazovaní rozsudkom č. k. -188 (v tom čase v spojenej veci

vedenej pod sp. zn. ) zo dňa 11. 8. 2008 vo veci rozhodol.

Krajský súd v Košiciach v dôsledku podaného odvolania uznesením č. k.

-255 z 2. 9. 2010 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým bolo žalobe

vyhovené a vec vrátil na ďalšie konanie.

Toho času je konanie vo veci spojené na spoločné konanie s vecou

sp. zn. . Konanie vo veci sp. zn. bolo uznesením č. k.

-394 zo 4. 12. 2012 prerušené do právoplatného skončenia konania vo veci

sp. zn. , ktorého predmetom je návrh na povolenie obnovy konania.

Predmetné konanie je po právnej aj skutkovej stránke značne náročné. Túto

skutočnosť konštatoval aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze -46 zo dňa

7. 7. 2006.

Z analýzy doteraz vykonaných úkonov však vyplýva, že súd vo veci nekoná vždy

plynulo a efektívne.

Súhlasím, aby ústavný súd o sťažnosti rozhodol bez nariadenia ústneho

pojednávania. (...)“

3.2 Právna zástupkyňa sťažovateľov iba stručne uviedla:

„(...) oznamujeme, že netrváme na tom, aby sa v predmetnej veci konalo ústne

pojednávanie“.

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v .

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav

konania vedeného na okresnom súde vo veci vedenej pôvodne pod sp. zn. ,

neskôr pod sp. zn. a v súčasnosti pod sp. zn. v období po

rozhodnutí ústavného súdu č. k. -30 z 25. októbra 2007:

Dňa 12. februára 2008 žalobcovia doručili okresnému súdu podanie označené ako

„VYJADRENIE VO VECI SAMEJ A ŠPECIFIKÁCIA ŽALOBNÉHO PETITU“.

Dňa 28. apríla 2008 okresný súd priznal uznesením č. k. -545 znalcovi

z odboru geodézie a kartografie znalečné a tiež uznesením č. k. -547 priznal

znalcovi z odboru stavebníctvo odmenu za vypracovanie doplnku k znaleckému posudku.

Dňa 16. mája 2008 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

3. jún 2008 (ktoré sa napokon neuskutočnilo).

Dňa 24. júna 2008 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 11. august 2008.

Dňa 11. augusta 2008 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom súd vyhlásil

rozsudok.

Dňa 13. augusta 2008 a 3. septembra 2008 právni zástupcovia žalobcov doručili

súdu vyčíslenie trov právneho zastúpenia.

Dňa 10. septembra 2008 zákonná sudkyňa požiadala predsedu okresného súdu

o predĺženie lehoty na vyhotovenie súdneho rozhodnutia „z dôvodu plnenia povinností

sudkyne v stavovskej organizácii, väčšieho počtu rozhodnutých vecí v mesiaci august 2008

a z dôvodu čerpania dovolenky v období augusta 2008“.

Dňa 6. októbra 2008 zákonná sudkyňa požiadala predsedu okresného súdu

o predĺženie lehoty na vyhotovenie súdneho rozhodnutia „z dôvodu náročnosti odôvodnenia

rozhodnutia“.

Dňa 13. októbra 2008 bol písomne vyhotovený rozsudok č. k. -249

z 11. augusta 2008.

Dňa 24. októbra 2008 znalkyňa Ing. Ľ. L. predložila súdu rovnopis znaleckého

posudku č. 043/2006 spolu s doplnkom k tomuto posudku č. 45/2008.

Dňa 28. októbra 2008 žalobcovia podali proti rozsudku č. k. -249

odvolanie.

Dňa 3. novembra 2008 podalo odvolanie proti rozsudku č. k. -249 aj

mesto Košice.

Dňa 12. novembra 2008 súd vyzval žalobcov, aby uhradili súdne poplatky za

odvolanie, a taktiež vyzval účastníkov konania, aby sa vyjadrili k tomu, či súhlasia

s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania.

Dňa 21. novembra 2008 a 26. novembra 2008 boli podané vyjadrenia k odvolaniam.

Dňa 24. novembra 2008 okresný súd uznesením č. k. -289 rozhodol, že

súčasťou rozsudku č. k. -249 je aj pripojený geometrický plán v znení doplnku.

V rovnaký deň žalobcovia (a neskôr aj 1. decembra 2008) uhradili súdny poplatok za

odvolanie.

Dňa 15. januára 2009 bol spis predložený Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len

„krajský súd“), aby rozhodol o podaných odvolaniach.

Dňa 2. júna 2011 krajský súd uznesením č. k. -346 zrušil rozsudok

okresného súdu č. k. -249 v spojení s jeho uznesením č. k. -289

a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Dňa 11. júla 2011 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 19. júla 2011 bolo uznesenie krajského súdu č. k. -346 doručované

účastníkom konania.

Dňa 25. októbra 2011 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 12. december 2011.

Dňa 12. decembra 2011 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

neurčito „za účelom vykonania procesných rozhodnutí súvisiacich so spojením vecí na

spoločné konanie“.

Dňa 3. januára 2012 žalobcovia doručili okresnému súdu svoje „vyjadrenie vo veci

samej“.

Dňa 10. apríla 2012 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 18. máj 2012.

Dňa 18. mája 2012 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

neurčito na vykonanie ďalšieho dokazovania.

Dňa 3. júla 2012 žalobcovia podali predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy

v konaní.

Dňa 3. augusta 2012 bolo v spise zaznamenané, že konajúca sudkyňa vo veci

telefonicky a e-mailom kontaktovala Štátny archív Košice.

Dňa 8. augusta 2012 okresný súd uznesením č. k. -665 spojil na ďalšie

konanie veci vedené na okresnom súde pod sp. zn. s vecou sp. zn.

s tým, že tieto veci budú ďalej vedené pod sp. zn. .

Dňa 8. augusta 2012 okresný súd uznesením č. k. -356 spojil na ďalšie

konanie veci vedené na okresnom súde pod sp. zn. s vecou sp. zn.

s tým, že tieto veci budú ďalej vedené pod sp. zn. .

Dňa 8. augusta 2012 okresný súd uznesením č. k. -44 spojil na ďalšie

konanie veci vedené na okresnom súde pod sp. zn. s vecou sp. zn.

s tým, že tieto veci budú ďalej vedené pod sp. zn. .

Dňa 8. augusta 2012 okresný súd uznesením č. k. -13 spojil na ďalšie

konanie veci vedené na okresnom súde pod sp. zn. s vecou sp. zn.

.

Dňa 8. augusta 2012 okresný súd uznesením č. k. -21 spojil na ďalšie

konanie veci vedené na okresnom súde pod sp. zn. s vecou sp. zn.

s tým, že tieto veci budú ďalej vedené pod sp. zn. .

Dňa 4. decembra 2012 okresný súd uznesením č. k. -394 rozhodol

o prerušení konania sp. zn. do právoplatného skončenia veci vedenej na

okresnom súde pod sp. zn. .

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu vo veci pôvodne vedenej pod sp. zn. , neskôr pod sp. zn.

a v súčasnosti pod sp. zn. dochádza opätovne k porušovaniu základného práva

sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

aj v období po rozhodnutí ústavného súdu č. k. -30 z 25. októbra 2007.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov(...)

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníka a postup súdu (napr. ). Ústavný súd pritom prihliada aj na

predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.

, , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj

v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd v zásade rovnako ako v náleze

č. k. -30 z 25. októbra 2007 konštatuje, že predmetom konania pred

okresným súdom je žaloba, ktorou sa sťažovatelia (v procesnom postavení žalobcov)

domáhajú odstránenia neoprávnenej stavby, resp. alternatívne zriadenia vecného bremena.

Vzhľadom na nutnosť nariadenia znaleckého dokazovania, ako aj so zreteľom

na vstupovanie ďalších účastníkov do konania v súvislosti s právnym nástupníctvom

po zomrelých žalobcoch možno napadnuté konanie považovať po vecnej stránke

za zložitejšie. Samotnú vecnú zložitosť, ale ani určitú právnu zložitosť, na ktorú poukázal

vo svojom vyjadrení aj predseda okresného súdu, však nemožno dávať do súvislosti

s dlhotrvajúcou nečinnosťou okresného súdu opísanou v ďalšej časti tohto nálezu.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľov

v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil takú významnú okolnosť, ktorá by mala byť

osobitne zohľadnená na ťarchu sťažovateľov pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov

došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom. Faktom je, že okrem pôvodných žalobcov

niektorí sťažovatelia vstúpili do prebiehajúceho konania ako právni nástupcovia

po smrti svojich právnych predchodcov, avšak ústavný súd už v súvislosti so zmenou

účastníkov konania v predchádzajúcej judikatúre uviedol, že „navrhovatelia môžu

uplatňovať právo na konanie bez zbytočných prieťahov aj pre štádium konania, ktoré

predchádzalo zmene účastníkov“ (napr. ).

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci

a predovšetkým konštatuje, že celkové trvanie napadnutého konania už cca 20 rokov hraničí

už s odmietnutím spravodlivosti, teda takáto dĺžka súdneho konania je už sama osebe

neprimeraná. Okrem toho okresný súd bol v danej veci aj po opakovanom vyslovení

porušení základných práv (napr. , ) opäť krátkodobo nečinný od

25. októbra 2007 do 28. apríla 2008 (štyri mesiace), od 19. júla 2011 do 25. októbra 2011

(tri mesiace), od 12. decembra 2011 do 10. apríla 2012 (štyri mesiace) a od 8. augusta 2012

do 4. decembra 2012 (štyri mesiace). Uvedená nečinnosť okresného súdu nie je ničím

ospravedlniteľná, pretože počas minimálne jedného roka súd nevykonával, t. č. už v 20-

ročnej veci, úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa

sťažovatelia ako navrhovatelia v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzali, čo je

základným účelom práva zaručeného v citovanom článku (pozri napr. ).

K uvedenej nečinnosti, a teda k zbytočným prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti

veci ani správania účastníkov, ale v dôsledku postupu súdu. v pritom

zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia

umožňujúce prerokovanie veci – a teda vykonanie spravodlivosti – bez zbytočných

prieťahov.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľov na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4. Vzhľadom na to, že 4. decembra 2012 okresný súd uznesením č. k. 15 C 258/94-

394 napadnuté konanie prerušil, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci

rozhodnutie podľa .

Z dôvodu prerušenia napadnutého konania pred okresným súdom, ak nedôjde

k odpadnutiu prekážky prerušeného konania postupom predvídaným v uvedenom uznesení,

nemôžu sa v prerušovanom konaní vykonávať žiadne procesné úkony smerujúce

k odstráneniu právnej neistoty účastníkov, a tým k naplneniu účelu označeného základného

práva, tak ako to už bolo uvedené. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nečinnosť súdu

v dôsledku existencie odôvodnenej prekážky jeho postupu, tak ako to je v danom prípade,

neposudzuje ako zbytočné prieťahy v súdnom konaní (mutatis mutandis ,

, ).

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovatelia požadovali priznať primerané finančné zadosťučinenie, každému z nich

po 3 319 € vzhľadom na dlhodobé trvanie napadnutého konania, ktoré naďalej nie je

skončené, a sťažovatelia sú tak v právnej neistote.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľov. Ústavný súd preto uznal

za odôvodnené priznať im aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona

o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti a s prihliadnutím na všetky okolnosti

zisteného porušenia práv sťažovateľov, najmä na neobyčajne dlhotrvajúce napadnuté

konanie, ktoré hraničí s denegatio iustitie, považuje každému zo sťažovateľov za primerané

vo výške 1 000 €. Ústavný súd pritom prihliadol aj na to, že vo vzťahu k napadnutému

konaniu už opakovane vyslovil porušenie základného práva účastníkov konania na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, prikázal vo veci konať bez prieťahov,

sťažovateľom uložil už pomerne vysoké satisfakcie, napriek tomu okresný súd nekoná

vo veci s osobitnou starostlivosťou.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 2 a v bode 4.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľom vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou za

dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti zo 7. marca

2013). Za dva úkony vykonané v roku 2013 patrí odmena v sume dvakrát po 130,16 €

a režijný paušál dvakrát po 7,81 €, preto trovy právneho zastúpenia pre jedného sťažovateľa

predstavuje suma 275,94 €. Základná sadzba tarifnej odmeny bola znížená o 50 %, pretože

išlo o spoločné úkony pri zastupovaní „dvoch alebo viacerých osôb“, t. j. na sumu 137,97 €

v prípade jedného sťažovateľa. V prípade ôsmich sťažovateľov tvorí náhrada trov právnej

služby advokátkou sumu 1 103,76 € v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľov

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. júna 2014