Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 284/2014
PDF · 167.28 KB
No categories available
I. ÚS 284/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. júna 2014
predbežne prerokoval sťažnosť A. L., zastúpenej advokátkou JUDr. Martinou Paluškovou,
Eisteinova 21, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na
prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 12
C/24/2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť A. L. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. januára
2014 doručená sťažnosť A. L. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie
svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 12 C/24/2010.
2. Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že 5. augusta 2010 podala na okresnom súde
žalobný návrh proti odporcovi V. K. a spoločnosti VYMA, s. r. o., na vyslovenie neplatnosti
právneho úkonu. Ďalej uviedla, že okresný súd 3. septembra 2013 „... rozhodol uznesením
sp. zn.: 12 C/24/2010-17 o zastavení konania voči žalovanému v druhom rade a vykonal
poučenie v zmysle § 114 ods. 2 a § 5 ods. 1 OSP, zaslal žalovanému v prvom rade Žalobu
na vyjadrenie a vyzval Správu katastra na zaslanie príslušných LV.
Dňa 02. 12. 2013 rozhodol Porušovateľ o vytýčení prvého pojednávania, a to
na 14. 01. 2014 a vyzval príslušný Okresný úrad - katastrálny úrad na predloženie
právnych titulov na základe ktorých došlo k prevodu vlastníckeho práva na žalovaného v
prvom rade. Od podania žaloby po vytýčenie prvého pojednávania teda prešli viac ako 3
roky, konkrétne 41 mesiacov.“.
Sťažovateľka poukázala na to, že „... pri uplatňovaní ochrany nebola využitá
možnosť sťažnosti predsedovi okresného súdu podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien...“.
3. V nadväznosti na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľky A. L... na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie veci v
primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd bolo postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 12
C/24/2010 porušené.
2. Okresnému súdu Piešťany sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.
12 C/24/2010 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľke, A. L., sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 3.000,- €-...,
ktoré je jej Okresný súd Piešťany povinný zaplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.
4. Okresný súd Piešťany je povinný uhradiť sťažovateľke, A. L., trovy právneho
zastúpenia v sume 331,13 € na účet jej právneho zástupcu JUDr. Martiny Paluškovej... do 2
mesiacov od právoplatností tohto nálezu.“
II.
4. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
5. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti
sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody
na jej odmietnutie. Návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Odmietnuť môže aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
6. V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie
návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným
základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným
zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd
nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom
alebo slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť
sťažnosti a túto odmietne (mutatis mutandis I. ÚS 12/01, I. ÚS 124/03).
7. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je
prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré
mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých
je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
8. Podstatou sťažnosti a predmetom konania pred ústavným súdom je nárok
sťažovateľky na ochranu pred postupom okresného súdu, ktorým malo byť porušené jej
základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd po
oboznámení sa so sťažnosťou a s jej prílohami dospel k záveru, že sťažnosť je zjavne
neopodstatnená.
9. Ústavný súd sa osobitne zameral na preskúmanie opodstatnenosti sťažnosti
sťažovateľky, keďže pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru odmieta sťažnosť ako zjavne
neopodstatnenú, ak „vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania pred súdom, ako aj
postup zákonného sudcu nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných prieťahov, a tým ani
porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“ (II. ÚS 109/03), resp. ak
„argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu
porušenia označeného základného práva, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie“
(II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04). Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý
zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (III. ÚS 199/02,
I. ÚS 38/04). Podľa názoru ústavného súdu nemožno na základe skutočností uvedených
v sťažnosti považovať postup okresného súdu za taký, ktorý by bolo možné kvalifikovať
ako „zbytočné prieťahy v konaní“ v zmysle citovaného článku ústavy.
10. Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach vyslovil, že zjavná
neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čl. 6 ods. 1 dohovoru) môže vyplývať
aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným
súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo uvažovať
o zbytočných prieťahoch (napr. IV. ÚS 343/04, III. ÚS 59/05). Ústavný súd v súvislosti
s hodnotením efektívnosti postupu okresného súdu a v súlade so svojou predchádzajúcou
judikatúrou, podľa ktorej „... nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za
následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy“ (napr. II. ÚS 57/01, III. ÚS 59/05), dospel k záveru, že aj v danej veci
ide o takýto prípad, i keď je nepochybné, že konanie okresného súdu vykazuje znaky
nečinnosti, ktorá však v čase rozhodovania ústavného súdu je zatiaľ na hrane ústavne
významnej intenzity. Okresný súd, ako uvádza tiež sťažovateľka, okrem toho, že vyzýval
sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku, vo veci už procesne rozhodoval („uznesením
sp. zn.: 12 C/24/2010-17 o zastavení konania voči žalovanému v druhom rade a vykonal
poučenie v zmysle § 114 ods. 2 a § 5 ods. 1 OSP, zaslal žalovanému v prvom rade Žalobu
na vyjadrenie a vyzval Správu katastra na zaslanie príslušných LV“) a v súčasnosti boli
nariadené pojednávania na „14. 01. 2014“, resp. 27. máj 2014.
11. Vychádzajúc z doterajšej stabilnej judikatúry ústavného súdu je potrebné
poukázať na to, že v prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu
sa nevyznačoval takými výraznými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako
„zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (čl. 6 ods. 1 dohovoru), nevyslovil
porušenie základného práva zaručeného týmto článkom ústavy (napr. II. ÚS 57/01),
prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako zjavne
neopodstatnený (napr. I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, III. ÚS 59/05).
12. Vzhľadom na uvedené možno teda konštatovať, že ústavný súd nepovažoval
doterajší postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C/24/2010 za taký, ktorý
by signalizoval možnosť kvalifikovať ho po prijatí sťažnosti sťažovateľky na ďalšie konanie
ako porušenie základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy, resp. podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Až pokračujúca nečinnosť okresného súdu by
eventuálne mohla spôsobiť porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čl. 6 ods. 1 dohovoru), čo však ústavný
súd v súčasnom období nemôže posúdiť. Vzhľadom na to ústavný súd odmietol sťažnosť
sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej
neopodstatnenosti.
13. Ústavný súd rovnako prihliadol na skutočnosť, že sťažovateľka sa proti
okresnému súdu kvalifikovaným spôsobom – sťažnosťou na prieťahy v konaní adresovanou
predsedovi okresného súdu – nedomáhala zjednania nápravy, a táto skutočnosť je dôvodom
na odmietnutie sťažnosti pre neprípustnosť (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). V tejto
súvislosti dáva ústavný súd sťažovateľke do pozornosti najmä ustanovenie § 62 a nasl.
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).
14. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho
významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľky.
15. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po
splnení všetkých zákonom ustanovených náležitostí sťažovateľka v tejto veci v prípade
zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu v nej dochádza k zbytočným
prieťahom, predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. júna 2014