Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 284/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. júna 2014

predbežne prerokoval sťažnosť A. L., zastúpenej advokátkou JUDr. Martinou Paluškovou,

Eisteinova 21, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 12

a takto

rozhodol:

Sťažnosť A. L. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. januára

2014 doručená sťažnosť A. L. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. .

2. Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že 5. augusta 2010 podala na okresnom súde

žalobný návrh proti odporcovi V. K. a spoločnosti VYMA, s. r. o., na vyslovenie neplatnosti

právneho úkonu. Ďalej uviedla, že okresný súd 3. septembra 2013 „... rozhodol uznesením

sp. zn.: -17 o zastavení konania voči žalovanému v druhom rade a vykonal

poučenie v zmysle a , zaslal žalovanému v prvom rade Žalobu

na vyjadrenie a vyzval Správu katastra na zaslanie príslušných LV.

Dňa 02. 12. 2013 rozhodol Porušovateľ o vytýčení prvého pojednávania, a to

na 14. 01. 2014 a vyzval príslušný Okresný úrad - katastrálny úrad na predloženie

právnych titulov na základe ktorých došlo k prevodu vlastníckeho práva na žalovaného v

prvom rade. Od podania žaloby po vytýčenie prvého pojednávania teda prešli viac ako 3

roky, konkrétne 41 mesiacov.“.

Sťažovateľka poukázala na to, že „... pri uplatňovaní ochrany nebola využitá

možnosť sťažnosti predsedovi okresného súdu podľa a nasl.

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien...“.

3. V nadväznosti na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľky A. L... na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prerokovanie veci v

primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd bolo postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 12

porušené.

2. Okresnému súdu Piešťany sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľke, A. L., sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 3.000,- €-...,

ktoré je jej Okresný súd Piešťany povinný zaplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

4. Okresný súd Piešťany je povinný uhradiť sťažovateľke, A. L., trovy právneho

zastúpenia v sume 331,13 € na účet jej právneho zástupcu JUDr. Martiny Paluškovej... do 2

mesiacov od právoplatností tohto nálezu.“

II.

4. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti

sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody

na jej odmietnutie. Návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Odmietnuť môže aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie

návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným

základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným

zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd

nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom

alebo slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť

sťažnosti a túto odmietne (mutatis mutandis , ).

7. Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

8. Podstatou sťažnosti a predmetom konania pred ústavným súdom je nárok

sťažovateľky na ochranu pred postupom okresného súdu, ktorým malo byť porušené jej

základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd po

oboznámení sa so sťažnosťou a s jej prílohami dospel k záveru, že sťažnosť je zjavne

neopodstatnená.

9. Ústavný súd sa osobitne zameral na preskúmanie opodstatnenosti sťažnosti

sťažovateľky, keďže pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa

, resp. dohovoru odmieta sťažnosť ako zjavne

neopodstatnenú, ak „vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania pred súdom, ako aj

postup zákonného sudcu nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných prieťahov, a tým ani

porušenie základného práva podľa “ (), resp. ak

„argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu

porušenia označeného základného práva, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie“

(, ). Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý

zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (,

). Podľa názoru ústavného súdu nemožno na základe skutočností uvedených

v sťažnosti považovať postup okresného súdu za taký, ktorý by bolo možné kvalifikovať

ako „zbytočné prieťahy v konaní“ v zmysle citovaného článku .

10. Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach vyslovil, že zjavná

neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa ( dohovoru) môže vyplývať

aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným

súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo uvažovať

o zbytočných prieťahoch (napr. , ). Ústavný súd v súvislosti

s hodnotením efektívnosti postupu okresného súdu a v súlade so svojou predchádzajúcou

judikatúrou, podľa ktorej „... nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za

následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

“ (napr. , ), dospel k záveru, že aj v danej veci

ide o takýto prípad, i keď je nepochybné, že konanie okresného súdu vykazuje znaky

nečinnosti, ktorá však v čase rozhodovania ústavného súdu je zatiaľ na hrane ústavne

významnej intenzity. Okresný súd, ako uvádza tiež sťažovateľka, okrem toho, že vyzýval

sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku, vo veci už procesne rozhodoval („uznesením

sp. zn.: -17 o zastavení konania voči žalovanému v druhom rade a vykonal

poučenie v zmysle a , zaslal žalovanému v prvom rade Žalobu

na vyjadrenie a vyzval Správu katastra na zaslanie príslušných LV“) a v súčasnosti boli

nariadené pojednávania na „14. 01. 2014“, resp. 27. máj 2014.

11. Vychádzajúc z doterajšej stabilnej judikatúry ústavného súdu je potrebné

poukázať na to, že v prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu

sa nevyznačoval takými výraznými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako

„zbytočné prieťahy“ v zmysle ( dohovoru), nevyslovil

porušenie základného práva zaručeného týmto článkom (napr. ),

prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. ), alebo ho odmietol ako zjavne

neopodstatnený (napr. , , ).

12. Vzhľadom na uvedené možno teda konštatovať, že ústavný súd nepovažoval

doterajší postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. za taký, ktorý

by signalizoval možnosť kvalifikovať ho po prijatí sťažnosti sťažovateľky na ďalšie konanie

ako porušenie základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

, resp. podľa dohovoru. Až pokračujúca nečinnosť okresného súdu by

eventuálne mohla spôsobiť porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa ( dohovoru), čo však ústavný

súd v súčasnom období nemôže posúdiť. Vzhľadom na to ústavný súd odmietol sťažnosť

sťažovateľky podľa z dôvodu jej zjavnej

neopodstatnenosti.

13. Ústavný súd rovnako prihliadol na skutočnosť, že sťažovateľka sa proti

okresnému súdu kvalifikovaným spôsobom – sťažnosťou na prieťahy v konaní adresovanou

predsedovi okresného súdu – nedomáhala zjednania nápravy, a táto skutočnosť je dôvodom

na odmietnutie sťažnosti pre neprípustnosť ( ). V tejto

súvislosti dáva ústavný súd sťažovateľke do pozornosti najmä ustanovenie § 62 a nasl.

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).

14. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho

významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľky.

15. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu, aby po

splnení všetkých zákonom ustanovených náležitostí sťažovateľka v tejto veci v prípade

zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu v nej dochádza k zbytočným

prieťahom, predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. júna 2014