Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 286/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. júna 2014

predbežne prerokoval sťažnosť V. K., zastúpenej advokátom JUDr. Jánom Floriánom

Gajniakom, konateľom spoločnosti JUDr. Ján Florián Gajniak avokát, s. r. o., Šafárikovo

námestie 2, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods.

1 a 4, a a práv podľa a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozhodnutím Ministerstva

pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. -420 z 30. marca

2012 v spojení s rozhodnutím Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej

republiky č. -430 z 26. júla 2011, rozhodnutím Krajského pozemkového úradu

v Nitre č. 2010/00095-Pe zo 14. apríla 2010, rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu

v Nových Zámkoch č. ObPÚ-10-10/4489/LV z 12. januára 2010, rozhodnutím Krajského

pozemkového úradu v Nitre č. 2004/00283 z 21. októbra 2004, rozhodnutím Obvodného

pozemkového úradu v Nových Zámkoch č. OPÚ 130 04/3992/LM z 28. júna 2004,

uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. -77 z 30. apríla 2013 a uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 18. decembra 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť V. K. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola 2. apríla

2014 (doplnená podaním zo 7. apríla 2014) doručená sťažnosť V. K. (ďalej len

,,sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1

a 4, a (ďalej len ,a“) a práv podľa

a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“)

a čl. 1 Dodatkového protokolu k dohovoru (ďalej len „dodatkový protokol“) rozhodnutím

Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej len

,,ministerstvo“) č. -420 z 30. marca 2012 v spojení s rozhodnutím ministerstva

č. -430 z 26. júla 2011, rozhodnutím Krajského pozemkového úradu v Nitre

(ďalej len ,,krajský pozemkový úrad“) č. 2010/00095-Pe zo 14. apríla 2010, rozhodnutím

Obvodného pozemkového úradu v Nových Zámkoch (ďalej len ,,obvodný pozemkový

úrad“) č. ObPÚ-10-10/4489/LV z 12. januára 2010, rozhodnutím krajského pozemkového

úradu č. 2004/00283 z 21. októbra 2004 a rozhodnutím obvodného pozemkového úradu

č. OPÚ-130-04/3992/LM z 28. júna 2004, uznesením Krajského súdu v Nitre (ďalej len

„krajský súd“) č. k. -77 z 30. apríla 2013 a uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 18. decembra 2013.

2. Sťažovateľka v sťažnosti v podstatnom uviedla, že ako predávajúca kúpnou

zmluvou z 10. decembra 2009 previedla vlastnícke právo k viacerým pozemkom

v katastrálnom území... na kupujúcu J. K. Rozhodnutie Správy katastra... (ďalej len „správa

katastra“) o vklade vlastníckeho práva na kupujúcu nadobudlo právoplatnosť 19. apríla 2010.

Tieto pozemky boli podľa jej tvrdení vyvlastnené v prospech ,,záhradkárov“ a podľa jej

názoru neboli splnené podmienky podľa o užívaní pozemkov

v zriadených záhradkových osadách a o vyporiadaní vlastníctva k nim v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“). Sťažovateľka poukazuje na zásahy do jej

vlastníckeho práva a v súvislosti s tým na porušenie jej v bode 1 a 3 označených práv

namietanými rozhodnutiami. Tieto zásahy menovaných správnych orgánov a všeobecných

súdov (bod 1) do jej vlastníckych práv považuje za porušenie ústavných a zákonných noriem

a v konečnom dôsledku poukazuje aj na podnikateľské plány kupujúcej, ktoré mali byť

označenými rozhodnutiami zmarené, v dôsledku čoho kupujúca žiada vrátenie kúpnej ceny.

3. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

«1. Základné právo V. K... podľa čl. 1 Európskeho DOHOVORU... „každá fyzická

osoba má právo pokojne užívať svoj majetok...“, podľa čl. 8 „Právo na rešpektovanie

súkromného a rodinného života“ podľa čl. 13 „Právo na účinný opravný prostriedok“ bolo

porušené a ďalej podľa ... ... a ... a ... a ...

bolo porušené rozhodnutiami:

a/ Ministerstva... zo dňa 30. 03. 2012 číslo: -420

b/ Ministerstva... zo dňa 26. 07. 2011 číslo: 3193/2011-430

c/ Krajského pozemkového úradu... zo dňa 14. 04. 2010 číslo: 2010/00095-Pe

d/ Obvodného pozemkového úradu... v Nových Zámkoch zo dňa 12. 1. 2010 č. ObPÚ

10-10/4489/LV

e/ Krajského pozemkového úradu... zo dňa 21. 10. 2004 č. 2004/00283

f/ Obvodného pozemkového úradu... z 28. 6. 2004 č. ObPÚ-130-04/3992/LM

i/ UZNESENÍM Krajského súdu... č. k. -77 zo dňa 30. 04. 2013

j/ UZNESENÍM Najvyššieho súdu... č. k. zo dňa 18. 12. 2013

a uvedené rozhodnutia v bode 1.a až 1.j Ústavný súd... zrušuje a prikazuje na nové

správne konanie.»

Súčasne žiadala priznať jej „majetkovú ujmu vo výške 20000.- Eur a finančné

zadosťučinenie vo výške 30000.- Eur“, ako aj náhradu trov konania „v sume celkom:

1.260.- Eur“.

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa ak ústavný

súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší

také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1

vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody

porušil, vo veci konal. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím,

ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,

primerané finančné zadosťučinenie.

5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Cieľom predbežného prerokovania každého návrhu (vrátane sťažnosti

namietajúcej porušenie základných práv a slobôd podľa ) je rozhodnúť o jeho prijatí

na ďalšie konanie alebo o jeho odmietnutí, a teda vylúčení z ďalšieho konania

pred ústavným súdom zo zákonom ustanovených dôvodov. Pri predbežnom prerokovaní

návrhu takto ústavný súd skúmal, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto zákonného ustanovenia návrhy

vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú

náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.A

K namietanému porušeniu označených práv rozhodnutiami správnych orgánov

[bod 3 – 1a) až f) petitu sťažnosti]

6. Sťažovateľka namietala porušenie označených práv vo veci konajúcimi správnymi

orgánmi a všeobecnými súdmi (bod 1 a 3).

7. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa vo vzťahu k rozhodnutiam

správnych orgánov (ministerstvo, pozemkové úrady) domáhala nápravy len proti

rozhodnutiu Obvodného úradu Nitra (ktorého predchodcom bol v sťažnosti uvádzaný

krajský pozemkový úrad) podaním žaloby krajskému súdu „o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia žalovaného č. 2010/00095-Pe zo dňa 14. apríla 2010“, ktorým bolo potvrdené

prvostupňové rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Nových Zámkoch

z 12. januára 2010 [bod 3, v petite sťažnosti uvádzané ako 1 c) a d)].

Krajský súd uznesením č. k. -77 z 30. apríla 2013 konanie zastavil,

lebo sťažovateľka „predajom všetkého svojho pozemkového vlastníctva v... a vkladom

kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľnosti ku dňu 19. apríla 2010 v prospech J. K. stratila

aktívnu procesnú legitimáciu na podanie žalobného návrhu o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia Krajského pozemkového úradu...“ (pozri tiež bod 2). [Akým spôsobom a či sa

domáhala nápravy ňou označených práv ďalšími rozhodnutiami správnych orgánov

uvedených v bodoch 1a), b), e) a f) petitu pred podaním sťažnosti ústavnému súdu,

sťažovateľka neuviedla (nekonkretizovala)].

8. Ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127

ods. 1 nebolo v jeho právomoci preskúmanie ústavnosti (zákonnosti) označených

rozhodnutí správnych orgánov [bod 1a) až f) petitu], lebo sťažovateľka bola povinná (mala

možnosť) ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu obrátiť sa na všeobecný súd, ktorý je

v konaní podľa piatej časti [ v znení

neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“)] oprávnený rozhodovať o ochrane jej práv tak

v prípade nezákonného rozhodnutia správneho orgánu, ako aj v prípade jeho nečinnosti.

9. Sťažovateľka túto možnosť domáhať sa nápravy podaním žaloby krajskému súdu

čiastočne využila (bod 7). Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť v tejto jej časti

(keďže preskúmavanie rozhodnutí orgánov verejnej správy podľa príslušných ustanovení

vykonávajú všeobecné súdy) odmietol podľa

pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

10. Ústavný súd nad rámec už uvedeného poznamenáva, že sťažovateľkina sťažnosť,

ktorou namietala porušenie svojich základných práv zaručených čl. 20 ods. 4 a čl. 48 ods. 2

, ako aj práva zaručeného dodatkového protokolu rozhodnutiami ministerstva,

krajského pozemkového úradu, obvodného pozemkového úradu označenými aj v aktuálne

posudzovanej sťažnosti, bola uznesením ústavného súdu č. k. -13 zo 7.

novembra 2012 odmietnutá podľa okrem iného pre

nedostatok právomoci ústavného súdu (sťažovateľka sa nedomáhala nápravy v rámci

správneho súdnictva), resp. že sťažnosť v jej časti bola podaná zjavne neoprávnenou

osobou, keďže sťažovateľka namietala neústavnosť rozhodnutí vydaných aj v čase (t. j.

po 19. apríli 2010, pozn.), keď už nebola vlastníčkou nehnuteľnosti (pozri bod 2).

11. K časti sťažnosti týkajúcej sa rozhodnutia správnych orgánov (nadväzne na

bod 10) ústavný súd ešte poznamenáva, že nová vlastníčka nehnuteľnosti J. K. namietala na

ústavnom súde porušenie základných práv podľa a , ako aj

práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu rozhodnutiami ministerstva z 30. marca 2012 a 26.

júla 2011, rozhodnutiami krajského pozemkového úradu zo 14. apríla 2010 a obvodného

pozemkového úradu z 12. januára 2010 (vydanými pred povolením vkladu vlastníckeho

práva 19. apríla 2010, pozn.), ako aj rozhodnutiami krajského pozemkového úradu aj

obvodného pozemkového úradu vydanými po povolení vkladu. Ústavný súd uznesením č. k.

-14 zo 7. novembra 2012 jej sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde odmietol jednak z dôvodu jej oneskoreného podania, ako aj nedostatku právomoci na

jej prerokovanie (J. K. sa nedomáhala svojich práv najprv prostredníctvom návrhu

adresovaného všeobecného súdu), a tiež z dôvodu, že namietala porušenie „svojich“ práv aj

rozhodnutiami vydanými v čase, keď ešte nebola vlastníčkou nehnuteľnosti (t. j. pred 19.

aprílom 2010, pozn.), teda bola zjavne neoprávnenou osobou na podanie sťažnosti v tejto jej

časti.

II. B

K namietanému porušeniu označených práv všeobecnými (správnymi) súdmi

12. Sťažovateľka namietala porušenie označených práv uznesením krajského súdu

č. k. -77 z 30. apríla 2013, ktorý konanie o žalobe sťažovateľky proti

obvodnému pozemkovému úradu o preskúmanie jeho rozhodnutia č. 2010/00095-Pe

zo 14. apríla 2010 zastavil. O odvolaní sťažovateľky proti tomuto rozhodnutiu rozhodol

najvyšší súd uznesením sp. zn. z 18. decembra 2013 tak, že uznesenie

krajského súdu z 30. apríla 2013 potvrdil.

13. Ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127

ods. 1 nebolo v jeho právomoci preskúmanie napadnutého uznesenia krajského súdu,

pretože na základe sťažovateľkou podaného odvolania patrilo do právomoci najvyššieho

súdu. Z uvedeného dôvodu sťažnosť v tejto jej časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

14. Sťažovateľka ďalej namietala porušenie svojich v sťažnosti označených práv

(bod 1 a 3) postupom najvyššieho súdu v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 18. decembra 2013.

15. Pokiaľ ide o sťažovateľkou namietané porušenie jej základného práva na súdnu

ochranu podľa a 2 označeným rozhodnutím najvyššieho súdu, ústavný

súd predovšetkým konštatuje, že v danej veci nebola vylúčená právomoc všeobecných

súdov. V právomoci ústavného súdu zostalo následne iba posúdenie, či účinky výkonu

právomoci najvyššieho súdu v súvislosti s jeho rozhodnutím o odvolaní sťažovateľky

uznesením sp. zn. z 18. decembra 2013 sú zlučiteľné s označeným článkom

.

16. Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že obsahom základného práva

na súdnu a inú právnu ochranu (ako aj práva na spravodlivý proces) je umožniť každému

reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať

a rozhodnúť (napr. ), ako aj konkrétne procesné garancie v súdnom konaní.

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných súdov, ale

podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti, ktorý rozhoduje

o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto

práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je

v zásade oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu ani jeho

posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy,

ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje

na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Právomoc ústavného

súdu konať a rozhodovať podľa o namietaných porušeniach

alebo príslušnou medzinárodnou zmluvou garantovaných práv a slobôd je daná v prípade,

že je vylúčená právomoc všeobecných súdov, alebo v prípade, že účinky výkonu tejto

právomoci všeobecným súdom nie sú zlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou alebo

úpravou v príslušnej medzinárodnej zmluve (, ).

17. Po oboznámení sa s obsahom rozsudku najvyššieho súdu ústavný súd dospel

k záveru, že najvyšší súd svoje rozhodnutie, ktorým potvrdil uznesenie krajského súdu ako

vecne správne, náležite odôvodnil, čo potvrdzuje jeho argumentácia vychádzajúca z konaní

zistených skutkových záverov a na tomto základe vyvodených právnych záverov.

Najvyšší súd v odôvodnení svojho rozhodnutia úvodom oboznámil podstatu

odvolaním napadnutého uznesenia krajského súdu, ktorým «zastavil konanie o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2010/00095-Pe zo dňa 14. apríla 2010, ktorým

žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Obvodného pozemkového

úradu v Nových Zámkoch č. ObPÚ-10-10/4489/LV zo dňa 12. januára 2010 o nariadení

vykonania Projektu pozemkových úprav na vyporiadanie vlastníctva pozemkov

v záhradkárskej osade..., schváleného rozhodnutím č. ObPÚ-21-09/9278/LV zo dňa 25.

novembra 2009.

Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že krajský súd zistil, že v čase začatia

projektových úprav v zmysle bola žalobkyňa účastníčkou konania.

Keďže žalobkyňa podala odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 12. januára

2010, žalobou napadnuté rozhodnutie správneho orgánu druhého stupňa jej bolo

žalovaným doručované a doručené dňa 6. mája 2010. Vzhľadom na zmenu vlastníckeho

vzťahu k dotknutým pozemkom, a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa 10. decembra 2009,

uzavretej medzi žalobkyňou a J. K. (kupujúca), došlo k zmene účastníka správneho konania

dňom 19. apríla 2010 (dňom rozhodnutia správy katastra o povolení vkladu kúpnej zmluvy).

Pokiaľ žalobkyňa podala žalobu proti rozhodnutiu žalovaného urobila tak podľa krajského

súdu ako neoprávnená osoba, keďže už nebola vlastníčkou pozemkov evidovaných na...

a ani... na .... Naviac pozemok... 2739/29 nebol ani zahrnutý do projektových úprav v...

v rámci zadania projektu pozemkových úprav v záhradkárskej osade... (§ 10 ods. 4 zákona).

Krajský súd považoval za nesporné, že žalobkyňa predajom všetkého svojho pozemkového

vlastníctva v... a vkladom kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností ku dňu 19. apríla 2010 v

prospech J. K. stratila aktívnu procesnú legitimáciu na podanie žalobného návrhu o

preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Krajského pozemkového úradu v Nitre č. 2010/00095-

Pe zo dňa 14. apríla 2010, lebo okruh účastníkov je daný v a žalobkyňa

od 19. apríla. 2010 nebola vlastníčkou pozemkov podliehajúcich projektu pozemkových

úprav v záhradkárskej osade...».

Následne uviedol podstatu odvolania sťažovateľky, ktorá „Nesúhlasila s názorom

krajského súdu ohľadom aktívnej legitimácie. Podľa jej názoru zo žiadneho ustanovenia

piatej časti, druhej hlavy nevyplýva, že aktívne

legitimovanou osobou môže byť len vlastník pozemkov, ktorých sa napadnuté rozhodnutie

správneho orgánu týka, keďže vychádzajúc z ustanovenia , aktívne

legitimovanou je fyzická alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola na svojich právach

ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal

zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.“.

Svoje rozhodnutie odôvodnil najvyšší súd takto:

«Najvyšší súd... ako súd odvolací ( v spojení s veta

prvá ) preskúmal napadnuté uznesenie bez pojednávania v súlade s

a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nemožno vyhovieť.

Z pripojeného administratívneho spisu vyplýva, že napadnutým rozhodnutím

žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Obvodného pozemkového

úradu v Nových Zámkoch č. ObPÚ-10-10/4489/LV zo dňa 12. januára 2010... V priebehu

konania žalobkyňa odpredala svoje pozemky v... J. K. kúpnopredajnou zmluvou zo dňa 12.

decembra 2009, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený rozhodnutím Správy

katastra Nové Zámky zo dňa 19. apríla 2010 pod č. 383/10. Dňom vkladu do katastra

nehnuteľností sa stala vlastníčkou uvedených nehnuteľností J. K. a z toho dôvodu správny

orgán aktualizovaním registra zapísal J. K. namiesto pôvodnej účastníčky projektových

úprav, t. j. namiesto žalobkyne.

Podľa podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti sa

postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich

právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal

zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa veta prvá žalobcom je fyzická alebo právnická osoba,

ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom

správneho orgánu ukrátená na svojich právach.

Podľa súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala

oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže

byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých

odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je

zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2). Odvolanie proti

uzneseniu je prípustné.

V prejednávanej veci je rozhodujúce, že žalobkyňa, ktorá ako vlastníčka pozemkov

bola na začiatku konania o projektových pozemkových úpravách na vyporiadanie

vlastníctva pozemkov v záhradkárskej osade... účastníčkou konania, predmetné pozemky,

ktorých sa pozemkové úpravy týkali, odpredala a od 19. apríla 2010 nie je ich vlastníčkou.

Žalobkyňa preto napadnutým rozhodnutím a postupom žalovaného nie je ukrátená na

svojich právach v zmysle v spojení s 250 ods. 2 Nepochybil teda

krajský súd, keď konanie o jej žalobe zastavil a preto odvolací súd napadnuté uznesenie

krajského súdu podľa , v spojení s veta prvá

potvrdil...

Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v dôsledku zmeny vlastníctva po vydaní

rozhodnutia žalovaného, ale ešte pred jeho doručením žalobkyni, došlo k zmene účastníka

správneho konania. Na miesto žalobkyne ako pôvodnej vlastnícky nastúpila do konania

nová vlastnícka. Vzhľadom na uvedené je potrebné rozhodnutie zo 14. apríla 2010

v správnom konaní doručiť novej vlastnícke.»

18. Predmetné rozhodnutie najvyššieho súdu (nadväzujúce na právny názor krajského

súdu) obsahuje podľa názoru ústavného súdu dostatok skutkových a právnych záverov,

pričom ústavný súd nezistil, že by jeho výklad a závery boli svojvoľné alebo zjavne

neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne

záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu. Skutočnosť,

že sťažovateľka sa s názorom najvyššieho súdu nestotožňuje, nepostačuje sama osebe na

prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj

stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (, , )

rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným

úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým

a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. V zmysle svojej

judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné aj arbitrárne tie rozhodnutia, ktorých

odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej, alebo aj extrémne nelogické so zreteľom

na preukázané skutkové a právne skutočnosti (, ).

19. Ústavný súd sa z obsahu napadnutého rozsudku presvedčil, že najvyšší súd sa

námietkami sťažovateľky zaoberal v rozsahu, ktorý postačuje na konštatovanie, že

sťažovateľka v tomto konaní dostala odpoveď na všetky podstatné okolnosti prípadu.

V tejto súvislosti už ústavný súd uviedol, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky

otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujúci skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie

rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ

rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo

účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie (m. m.

, ). Z ústavnoprávneho hľadiska preto niet žiadneho dôvodu, aby

sa spochybňovali závery napadnutého rozhodnutia, ktoré sú dostatočne odôvodnené a majú

oporu vo vykonanom dokazovaní.

20. Ústavný súd na záver poznamenáva, že dôvody rozsudku najvyššieho súdu sp. zn.

z 18. decembra 2013 sú zrozumiteľné a dostatočne logické, vychádzajúce

zo skutkových okolností prípadu a relevantných právnych noriem. Toto rozhodnutie

nevykazuje znaky svojvôle, nevyhodnocuje nové dôkazy a právne závery, konštatuje

dostatočne zistený skutkový stav, k čomu najvyšší súd dospel na základe vlastných

myšlienkových postupov a hodnotení, ktoré ústavný súd nie je oprávnený ani povinný

nahrádzať (podobne aj , ). Ústavný súd ešte pripomína, že nie je

a ani nemôže byť ďalšou opravnou inštanciou v systéme všeobecného súdnictva.

21. Vychádzajúc z uvedeného je ústavný súd toho názoru, že niet žiadnej spojitosti

medzi posudzovaným rozhodnutím najvyššieho súdu a namietaným porušením základného

práva sťažovateľky podľa odseku 1 a ani odseku 2 . S prihliadnutím

na odôvodnenosť napadnutého rozhodnutia, ako aj s poukazom na to, že obsahom

základného práva na súdnu ochranu (ako aj práva na spravodlivé súdne konanie) nie je

právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp. právo

na úspech v konaní (obdobne napr. , , ,

, ), ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2

z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

II. C

K namietanému porušeniu základných práv podľa a 4, ,

práv podľa čl. 8 a 13 dohovoru, ako aj práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu

22. Sťažovateľka namietala tiež porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2

, pričom v sťažnosti neuviedla, či sa všeobecne záväznými právnymi predpismi

danou jej možnosťou domáhala nápravy v rámci správneho konania, resp. v konaní

pred všeobecnými súdmi. Porušenie sťažovateľka uvádzala len ako

súčasť odôvodnenia svojej žiadosti o priznanie finančného zadosťučinenia v bode VI

sťažnosti („... sťažovateľka je presvedčená, že konaním štátnych orgánov neprimerane

a s prieťahmi jej vznikla ujma... lebo konanie pozemkových úradov nemá konca...“).

V ďalších – iných súvislostiach sťažovateľka porušenie neuvádza

a ani neuvádza žiadnu právne relevantnú skutočnosť majúcu toto jej tvrdenie

podporiť.

23. Nadväzujúc na svoje konštatácie, zistenia a závery uvedené v bodoch 17 až 22

ústavný súd poznamenáva, že nezistil žiadnu spojitosť medzi posudzovaným rozhodnutím

najvyššieho súdu a namietaným porušením základného práva podľa .

Z uvedených dôvodov odmietol jej sťažnosť v tejto časti tiež ako zjavne neopodstatnenú

( ).

24. Sťažovateľka súčasne namietala aj porušenie svojich majetkových práv

zaručených a dodatkového protokolu už uvedeným rozhodnutím

najvyššieho súdu (pozri body 1 a 3).

25. Ústavný súd podľa svojej stabilizovanej judikatúry (napr. ,

) zastáva názor, že všeobecný súd spravidla nemôže byť sekundárnym

porušovateľom základných práv a práv hmotného charakteru, ku ktorým patria aj základné

práva vyplývajúce z a právo zaručené dodatkového protokolu, ak

toto porušenie nevyplýva z toho, že všeobecný súd súčasne porušil ústavnoprocesné

princípy vyplývajúce z až , resp. dohovoru. Inak povedané,

o prípadnom porušení základného práva podľa (resp. dodatkového

protokolu) by bolo možné v danej veci uvažovať len vtedy, ak by zo strany všeobecného

súdu primárne došlo k porušeniu z niektorého zo základných práv, resp. ústavnoprocesných

princípov vyjadrených v až , resp. v spojení s ich porušením. Zároveň

platí, že vzhľadom na predchádzajúce dôvody, ktoré viedli ústavný súd k odmietnutiu

sťažnosti, tieto možno použiť tiež k sťažovateľkou označeným porušeniam práv uvedených

v časti II.C, keďže nosné dôvody porušenia aj týchto práv (II.C) uvádzané sťažovateľkou sú

identické.

26. Ústavný súd vychádzajúc z uvedených skutočností a záverov (body 21 a 23)

odmietol sťažnosť sťažovateľky aj v tejto časti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti (§ 25

ods. 2 ).

27. Sťažovateľka taktiež namietala porušenie svojho práva na rešpektovanie

súkromného a rodinného života podľa čl. 8 a práva na účinné odvolanie podľa čl. 13

dohovoru. Keďže ústavný súd nezistil v postupe najvyššieho súdu v odvolacom konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 18. decembra 2013 porušenie

základného práva na súdnu ochranu, nemohlo dôjsť jeho postupom (uznesením) ani

k porušeniu týchto práv.

Z uvedeného dôvodu odmietol sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde aj v tejto jej časti ako zjavne neopodstatnenú.

III.

28. Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol ako celok, bolo bez právneho významu

zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľky uvedenými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. júna 2014