Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 549/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. novembra 2012

predbežne prerokoval sťažnosť J. K., B., zastúpenej advokátom JUDr. Ing. M. Š., B.,

pre namietané porušenie jej základných práv podľa a

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd rozhodnutím Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja

vidieka Slovenskej republiky č. -420 z 30. marca 2012 v spojení s rozhodnutím

Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. -430

z 26. júla 2011, rozhodnutím Krajského pozemkového úradu v Nitre č.

zo 14. septembra 2010, rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu v Nových Zámkoch

č. ObPÚ-10-10/6451/LV z 12. júla 2010, rozhodnutím Krajského pozemkového úradu

v Nitre č. 2010/00095-Pe zo 14. apríla 2010, rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu

v Nových Zámkoch č. ObPÚ-10-10/4489/LV z 12. januára 2010, rozhodnutím Krajského

pozemkového úradu v Nitre č. 2004/00283 z 21. októbra 2004 a rozhodnutím Obvodného

pozemkového úradu v Nových Zámkoch č. OPÚ-130-04/3992/LM z 28. júna 2004 a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. K. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola 3. augusta

2012 doručená sťažnosť J. K. (ďalej len ,,sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie

svojich základných práv podľa a

(ďalej len ,,ústava“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) rozhodnutím Ministerstva

pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej len ,,ministerstvo“) č.

-420 z 30. marca 2012 v spojení s rozhodnutím ministerstva č. -430

z 26. júla 2011, rozhodnutím Krajského pozemkového úradu v Nitre (ďalej len ,,krajský

pozemkový úrad“) č. zo 14. septembra 2010, rozhodnutím Obvodného

pozemkového úradu v Nových Zámkoch (ďalej len ,,obvodný pozemkový úrad“) č. ObPÚ-

10-10/6451/LV z 12. júla 2010, rozhodnutím krajského pozemkového úradu č. 2010/00095-

Pe zo 14. apríla 2010, rozhodnutím obvodného pozemkového úradu č. ObPÚ-10-

10/4489/LV z 12. januára 2010, rozhodnutím krajského pozemkového úradu č. 2004/00283

z 21. októbra 2004 a rozhodnutím obvodného pozemkového úradu č. OPÚ-130-04/3992/LM

z 28. júna 2004.

2. Sťažovateľka v sťažnosti v podstatnom uviedla, že kúpnou zmluvou z 10. decembra

2009 nadobudla vlastnícke právo k viacerým pozemkom v katastrálnom území Ú., pričom

tieto pozemky boli podľa jej tvrdení vyvlastnené v prospech ,,záhradkárov“ a podľa jej názoru

neboli splnené podmienky podľa v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“) o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách

a o vyporiadaní vlastníctva k nim. Sťažovateľka poukazuje na zásahy do jej vlastníckeho

práva a práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov označenými rozhodnutiami a

považuje za nesúladný s . Ďalej sťažovateľka podrobne

rozoberá zásahy označených porušovateľov do jej vlastníckych práv, vytýka im porušenie

ústavných a zákonných noriem a v konečnom dôsledku poukazuje aj na jej podnikateľské

plány, ktoré mali byť označenými rozhodnutiami zmarené.

3. V petite svojej sťažnosti sťažovateľka žiada, aby ústavný súd rozhodol tak, že jej

označené práva boli porušené, a aby ,,zrušil a vrátil na ďalšie konanie všetky rozhodnutia“

označené v záhlaví tohto uznesenia. Súčasne žiada priznať „majetkovú a nemajetkovú ujmu

vo výške 96 890 €, primerané finančné zadosťučinenie za prieťahy v konaní vo výške

5 000 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 1 501,02 €“.

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Cieľom predbežného prerokovania každého návrhu (vrátane sťažnosti

namietajúcej porušenie základných práv a slobôd podľa ) je rozhodnúť o jeho prijatí

na ďalšie konanie alebo o jeho odmietnutí, a teda vylúčení z ďalšieho konania

pred ústavným súdom zo zákonom stanovených dôvodov. Pri predbežnom prerokovaní

návrhu takto ústavný súd skúmal, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto zákonného ustanovenia návrhy

vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú

náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. Prvotnou otázkou, ktorou sa ústavný súd zaoberal pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti, bola otázka včasnosti jej podania. Podľa

sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia

opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu

počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo o inom zásahu dozvedieť.

Z obsahu sťažnosti, ktorým je ústavný súd v zmysle

viazaný, vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie označených práv viacerými

rozhodnutiami označenými v záhlaví tohto uznesenia a sama uvádza, že posledné

rozhodnutie ministerstva z 30. marca 2012 nadobudlo právoplatnosť 16. apríla 2012. Týmto

dňom jej teda začala plynúť lehota na podanie sťažnosti ústavnému súdu. Vo vzťahu

k ďalším rozhodnutiam označeným v záhlaví tohto uznesenia začala plynúť lehota ešte

podstatne skôr. Sťažnosť sťažovateľky bola podaná na poštovú prepravu 1. augusta 2012.

7. Skutočnosť, že si sťažovateľka bola vedomá dvojmesačnej lehoty na podanie

sťažnosti, vyplýva aj z jej podania z 18. júna 2012 označeného ako sťažnosť, ktoré doručila

ústavnému súdu 20. júna 2012. Z obsahu tohto podania vyplýva, že smerovalo proti

ministerstvu a týkalo sa jeho rozhodnutí z 30. marca 2012 a 26. júla 2011, ktoré boli

napadnuté aj touto sťažnosťou. Keďže však toto podanie sťažovateľky z 18. júna 2012

pre absenciu viacerých náležitostí nebolo možné považovať za návrh na začatie konania

pred ústavným súdom, 11. júla 2012 ho ústavný súd podľa

odložil (č. k. -2).

8. Ústavný súd nemožno považovať za ničím neobmedzeného strážcu ústavnosti,

keďže aj ústavný súd pri plnení svojej základnej úlohy, ktorou je ochrana ústavnosti (čl. 124

), postupuje na základe v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví

zákon ( ). Ako už ústavný súd opakovane uviedol, sťažnosť

nemožno považovať za časovo neobmedzený právny prostriedok ochrany ústavnosti

(napr. ), a rovnako vyslovil, že nedodržanie zákonnej lehoty na podanie

sťažnosti je zákonom ustanoveným dôvodom na jej odmietnutie ako oneskorene podanej

(), a zároveň uviedol, že ide o takú lehotu, ktorú nemožno predĺžiť ani

nemožno odpustiť jej zmeškanie (, ). Ak potom sťažovateľka

podala sťažnosť na ústavnom súde po uplynutí dvojmesačnej zákonnej lehoty vo vzťahu

ku všetkým označeným rozhodnutiam, táto ako oneskorená musela byť odmietnutá už pri

jej predbežnom prerokovaní. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na jednu

zo základných zásad práva, ktorou je ,,vigilantibus iuris“, teda bdelým patrí právo alebo

nech si každý stráži svoje práva vrátane zachovania lehoty na podanie sťažnosti

pred ústavným súdom.

9. Bez ohľadu na to, že sťažnosť bola podaná oneskorene, nemožno neuviesť, že aj

v prípade jej včasného podania by ústavný súd nemal právomoc na jej prerokovanie. Ako to

z citovaného vyplýva, právomoc ústavného súdu poskytovať ochranu

základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda iba vtedy, ak o ochrane týchto

práv a slobôd nerozhodujú iné súdy, t. j. všeobecné súdy. Ústavný súd sa štandardne, a to

pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti, zaoberá otázkou, či neexistuje iný súd, ktorý

je oprávnený poskytnúť ochranu namietanému porušeniu práv sťažovateľa. Pri tomto

skúmaní ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľka bola povinná ešte pred podaním

sťažnosti ústavnému súdu obrátiť sa na všeobecný súd, ktorý je v konaní podľa piatej časti

(ďalej aj ,,OSP“) oprávnený rozhodovať o ochrane jej práv

tak v prípade nezákonného rozhodnutia správneho orgánu, ako aj v prípade jeho nečinnosti.

10. Podľa kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený

rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť

takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť

vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Podľa súdy rozhodujú v občianskoprávnych a trestnoprávnych

veciach; súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť

rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť

rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj

orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ

im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb

v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“).

Podľa rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia

vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo

zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť

práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb

priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

11. S účinnosťou od 1. januára 2003 došlo novelou

vykonanou , ktorým sa mení a dopĺňa

v znení neskorších predpisov k významnej zmene piatej časti

a zavedeniu nových druhov konaní pred správnymi súdmi.

Okrem iného sa zaviedlo aj konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy (§ 244 ods. 4,

a ) a konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej

správy ( a ).

Podľa súdy v správnom súdnictve rozhodujú o návrhoch

na uloženie povinnosti orgánom verejnej správy konať o právach a povinnostiach fyzických

osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy a o opatreniach na vynútenie plnenia

svojich rozhodnutí postupom uvedeným v § 250b a 250u.

12. Podstata námietok sťažovateľky v sťažnosti spočíva v tom, že označenými

rozhodnutiami malo dôjsť k zásahu do jej vlastníckeho práva a práva pokojne užívať

majetok, ako aj zásahu do základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov. Nielen z označených ustanovení a , ale aj

z doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva, že ochrana , prípadne

dohovorom garantovaných práv a slobôd (resp. ústavnosti ako takej) nie je zverená len

ústavnému súdu, ale aj všeobecným súdom, ktorých sudcovia sú pri rozhodovaní viazaní

, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa a 5

a zákonom (napr. , , ). nezakotvuje ústavný

súd ako jediný a výlučný orgán ochrany základných práv a slobôd fyzických osôb

a právnických osôb. Princíp subsidiarity vyjadrený v (ak o ochrane

týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd) vylučuje právomoc ústavného súdu konať

a rozhodovať o namietanom porušení základných práv a slobôd vtedy, ak existuje iný súd

v sústave všeobecného súdnictva, ktorý pri rešpektovaní procesných pravidiel toho-ktorého

typu súdneho konania má právomoc rozhodnúť o ochrane týchto práv a slobôd. Ak ústavný

súd v konkrétnom prípade zistí, že o namietanom porušení základných práv a slobôd

(alt. ľudských práv a základných slobôd) má právomoc konať a rozhodnúť iný súd, sťažnosť

pre nedostatok svojej právomoci pri jej predbežnom prerokovaní odmietne.

13. Z obsahu sťažnosti je nesporné, že označenými rozhodnutiami správnych

orgánov malo podľa tvrdení sťažovateľky dôjsť k zásahu do jej základných práv a slobôd,

a preto ich preskúmanie patrilo do ústavnej a zákonnej právomoci príslušných správnych

súdov, ktoré boli oprávnené a zároveň povinné poskytnúť ochranu v prípade zistenia

porušenia jej práv. Napokon, o možnosti súdneho prieskumu týchto rozhodnutí správnych

orgánov bola sťažovateľka poučená aj v ich písomnom vyhotovení. Pokiaľ za týchto

okolností sťažovateľka pred podaním sťažnosti ústavnému súdu nepristúpila k ochrane

svojich práv cestou návrhu adresovaného všeobecnému (správnemu) súdu, nie je s ohľadom

na už uvedený princíp subsidiarity daná právomoc ústavného súdu (obdobne ,

, , ). Táto skutočnosť by teda viedla k odmietnutiu

sťažnosti aj v prípade jej včasného podania.

14. Vychádzajúc z príloh pripojených k sťažnosti, pre úplnosť ústavný súd uvádza, že

sťažovateľka nadobudla vlastnícke právo k pozemkom uvedeným v sťažnosti vkladom

do katastra až 19. apríla 2010. Až od tohto momentu, keď nastali právne účinky vkladu,

bola sťažovateľka aktívne legitimovaná na uplatňovanie ochrany svojich práv tak

v správnom súdnictve, ako aj v konaní pred ústavným súdom. Vzhľadom na uvedené možno

konštatovať, že sťažnosť, ktorou sťažovateľka namieta porušenie ,,svojich“ práv aj

rozhodnutiami vydanými v čase, keď ešte nebola vlastníčkou nehnuteľností, je v tejto časti

podaná zjavne neoprávnenou osobou, čo taktiež zakladá dôvod jej odmietnutia podľa § 25

ods. 2 .

15. Keďže došlo k odmietnutiu sťažnosti, ústavný súd sa meritom veci, teda

namietaným porušením označených práv sťažovateľky, bližšie zaoberať nemohol

a neprichádzalo do úvahy ani rozhodovať o ďalších jej návrhoch (zrušenie označených

rozhodnutí správnych orgánov, primerané finančné zadosťučinenie, náhrada trov konania),

keďže takéto výroky ústavného súdu sú viazané na to, že sťažnosti sťažovateľky bolo

vyhovené.

16. V súvislosti s návrhom sťažovateľky na priznanie náhrady majetkovej ujmy,

ktorú sťažovateľka stotožňuje so škodou (tak skutočnou, ako aj s ušlým ziskom), ktorá jej

mala byť spôsobená rozhodnutiami a postupom správnych orgánov jej ústavný súd dáva

do pozornosti, že primerané finančné zadosťučinenie nemožno zamieňať s jej právom

na náhradu škody spôsobenej nezákonnými rozhodnutiami a/alebo nečinnosťou správnych

orgánov (napr. , ). Toto právo má totiž iný ústavný základ (čl. 46

ods. 3 v spojení s ) a rozhodujú o ňom príslušné všeobecné súdy

v konaní podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. novembra 2012