Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 274/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. júna 2014

predbežne prerokoval sťažnosť J. K., zastúpenej advokátom JUDr. Petrom Sklenárom,

Advokátska kancelária, Rázusova 21, Košice, vo veci namietaného porušenia jej základných

práv podľa a 2, , a Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -93 zo 6. júna 2012

a rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -125 z 19. marca 2014

a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. K. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. mája 2014

doručená sťažnosť J. K. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. Petrom

Sklenárom, Advokátska kancelária, Rázusova 21, Košice, ktorou namieta porušenie svojich

základných práv podľa a 2, , a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu

Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) č. k. -93 zo 6. júna 2012 (ďalej len

„rozsudok okresného súdu“) a rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len

„krajský súd“) č. k. -125 z 19. marca 2014 (ďalej len „rozsudok krajského

súdu“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva:

«Sťažovateľka na základe zmluvy opravnej pomoci uzatvorenej... 4. 12. 2009...

poskytla odporkyni právnu pomoc spočívajúcu v realizácii úkonov pri vymáhaní jej

pohľadávky mimosúdnou cestou ako aj v konaniach vedených na OS Banská Bystrica sp.

zn: a (). Žalobou sa sťažovateľka po odporkyni

domáhala zaplatenia 1 600 eur s príslušenstvom s odôvodnením, že odporkyňa dlhuje túto

čiastku na odmene za právne služby...

... Základná sadzba odmeny za 1 úkon právnej služby bola dohodnutá... vo výške

200,- eur. Dohodnutá výška odmeny za jednotlivé úkony bola dohodnutá včítane náhrady

za stratu času, hotových výdavkov ako sú cestovné náklady, poštovné, hovorné, kópie listín

a iné. Odporkyňa sa zaviazala dohodnutú odmenu zaplatiť bez ohľadu na to, či jej bude

prisúdená k náhrade v predmetných konaniach.

Zároveň v plnomocenstve, ktoré odporkyňa udelila sťažovateľke k zastupovaniu...

prehlásila, že bola poučená, že výsledok konania je neistý...

... odporkyňa v plnomocenstve prehlásila, že si je vedomá povinnosti zaplatiť

advokátke odmenu a to bez ohľadu na to, či náhrada odmeny a trov bola priznaná súdom či

iným orgánom od proti stránky. ...

Krajský súd, ako aj prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní na vyššie uvedené

vôbec neprihliadal a nevzal vyššie uvedené na zreteľ. Aj napriek uvedeným skutočnostiam

prvostupňový súd rozhodol tak, že návrh zamietol, pričom na str. 4 posledný odsek súd

skonštatoval, citujem: „vzhľadom k obrane odporkyne, ako aj jej právneho zástupcu, sa súd

zaoberal ako predbežnou otázkou, či úkony, ktoré si navrhovateľke vyúčtovala

za zastupovanie odporkyne v konaniach sp. zn. a sp. zn.

tunajšieho súdu, možno považovať za vykonané účelne a v súlade s ustanovením § 18

ods.2 Zákona o advokácii. koniec citácie“

Krajský súd... potvrdil... rozsudok prvostupňového súdu... ktorý zamietol žalobu

sťažovateľky o zaplatenie 1 600 eur za vyúčtované úkony právnej služby a stotožnil sa

v plnom rozsahu so závermi prvostupňového súdu s tým, že sťažovateľka/navrhovateľka

poskytla právnu pomoc odporkyni, ale nepostupovala pri jej poskytnutí s odbornou

starostlivosťou, tak ako uvádza v dôvodoch okresný súd, pričom svoje závery postavil

na špekulácii a alibizme.

Svojim konštatovaním tak krajský súd ako aj prvostupňový súd dopredu prejudikoval

rozhodnutie o náhrade trov v konaniach, v ktorých sťažovateľka právne zastupovala

odporkyňu a to na OS Banská Bystrica sp. zn. a sp. zn. , kde

sťažovateľka ako zástupca odporkyne realizovala úkony, pričom konania v čase

vyúčtovania úkonov prebiehali a neboli tieto konania právoplatne skončené, a o náhrade

trov konania v predmetných konaniach nebolo rozhodnuté.

Posudzovanie účelnosti vykonaných úkonov sťažovateľkou v konaniach, v ktorých

sťažovateľka realizovala úkony mali byť posudzované v týchto jednotlivých konaniach a nie

v konaní o už samotné zaplatenie odmeny za právne služby - právnu pomoc, pretože

účelnosť posudzovania úkonov prináleží k rozhodnutiu súdov v konaniach, v ktorých

sťažovateľka zastupovala odporkyňu. Len v rámci týchto konaní súd pri svojom

rozhodovaní o merite veci bol/je oprávnený posúdiť pri uplatnení nároku na náhradu trov

konania účelnosť realizovaných úkonov. ...

Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Závery krajského

súdu... aj prvostupňového súdu ako aj jeho postup, ktorým svoje skutkové hodnotenia oprel

o neúčelnosť vykonaných úkonov bez komplexného posúdenia spisového materiálu -podaní

realizovaných sťažovateľkou a tým k neakceptácii realizovaných úkonov ako takých je

nesprávny, pretože v rámci súdneho konania možnosti dané umožňujú účastníkovi

konania využívať riadnych ako aj mimoriadnych opravných prostriedkov až

do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Tieto možnosti dané žiaden súd

nemôže obmedziť a považovať tak realizáciu týchto úkonov v rámci príslušných konaní

pri sledovaní cieľa za neúčelné v rámci konania, ktoré je konaním o zaplatenie odmeny

za právne služby a nie je konaním o veci, ktorých sa jednotlivé úkony týkajú.

Krajský súd... sa vôbec nevysporiadal a nevzal v úvahu ten fakt, že v konaní sp. zn.

... bolo na základe sťažovateľkinho odvolania voči odmietnutiu žaloby

rozhodnuté tak, že sa rozhodnutie prvostupňového súdu zrušilo a vec sa vrátila na ďalšie

konanie s odôvodnením...: „V prejednávanej veci nebol dôvod na odmietnutie návrhu

z dôvodu jeho neurčitosti alebo nejasnosti podania resp. z dôvodu neodstránenia vád

návrhu. Uvedené rozhodnutie okresného súdu bolo nesprávne.“ koniec citácie. (viď spis.

).

V danom prípade tak nie je na mieste konštatácia krajského súdu o nepostupovaní

sťažovateľky s odbornou starostlivosťou pri realizácii úkonov v jednotlivých konaniach

vo veciach odporkyne.

Na základe vyššie uvedeného sú preto neakceptovateľné konštatácie krajského súdu

ako aj prvostupňového v danej veci, že sťažovateľkou/navrhovateľkou neboli vykonávané

úkony účelne, pretože účelnosť ako vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa bola

zo strany sťažovateľky nesporne naplnená, podotýkam úspešne, čo opomenul nielen

prvostupňový súd ale aj krajský súd pri hodnotení daného skutkového stavu ako aj

opomenul, že v čase vyúčtovania úkonov, zaslaním faktúry odporkyne tieto konania stále

prebiehali, neboli právoplatne skončené.

Krajský súd... opomenul, že vyúčtovaná odmena... realizovaná za zastupovanie

vo vyššie uvedených predmetných sporoch a náhrada nákladov konania sú dva odlišné

právne inštitúty, čím skutkový stav nesprávne vyhodnotil a nesprávne právne posúdil.

Vzájomný vzťah medzi advokátom a klientom je nutné posudzovať podľa príslušných

ustanovení vyhl. č. v danom prípade keďže bola uzatvorená zmluva,

na základe tejto zmluvy, bez toho aby postupoval nad rámec zákona.

Konštatácia a závery krajského súdu, ktorý vychádza len z ničím nepodložených

tvrdení odporkyne a právneho zástupcu odporkyne: citujem: „súd sa stotožnil s vyjadrením

právneho zástupcu odporkyne, podľa ktorého v konaní sp. zn. nemožno

považovať ani jeden z úkonov navrhovateľky za účelný, keď do skončenia právneho

zastúpenia navrhovateľkou odporkyne v tomto konaní navrhovateľka riadne nešpecifikovala

žalobný návrh a vady tohto návrhu neboli odstránené. Súd by uznal za účelné len písomné

podanie protistrane zo dňa 10. 12. 2009, ktoré však nesúviselo s predmetom sporu v konaní

sp. zn. , ale s predmetom sporu sp. zn. “ koniec citácie, nemohol

byť bez ďalšieho podkladom pre správne, zákonné a spravodlivé rozhodnutie súdu.

Uvedená konštatácia súdu, ktorá vychádzala len z argumentov odporkyne neobstojí

a je nesprávna už z ohľadom aj na tú skutočnosť, že tak prvostupňový súd ako aj krajský súd

pri svojom rozhodovaní nevzal v úvahu, že súčasťou právnej služby nie je zabezpečenie

správnosti rozhodovania jednotlivých stupňov, že advokát nemôže ovplyvniť rýchlosť

rozhodovania, jeho správnosť, postup a závery.

Považujem za nesprávne závery krajského súdu, ktorý sa stotožnil s argumentáciou

prvostupňového súdu, že v konaní o vydanie medzitýmneho rozhodnutia, žalobný návrh

nebol riadne špecifikovaný a vady konania neboli odstránené. ...v rámci konania 7

Rozhodnutím KS Banská Bystrica z 19. 5. 2010, bolo zrušené rozhodnutie 7

... kde je absolútne znegovaná argumentácia odporcu, a toto rozhodnutie vyslovilo

názor, že návrh po doplnení je správny a súd s takýmto obsahom návrhu sa má zaoberať,

preto závery krajského súdu neobstoja...

Taktiež nie je možné sa stotožniť so záverom krajského súdu uvedeného na str. 7

v nadväznosti na závery prvostupňového súdu uvedené na str. 5 rozsudku: citujem: „čo sa

týka úkonu príprava a prevzatie zastúpenia, podľa názoru súdu, keďže sa jednalo o spory,

ktoré skutkovo súviseli a týkali sa totožných účastníkov konania, priznanie náhrady za tento

úkon v oboch konaniach súd považoval za uplatnenie nároku v rozpore s dobrými mravmi.

koniec citácie“

Tým, že krajský súd potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu vo svojich záveroch

vôbec neodôvodnil, prečo práve úkon advokáta - prevzatie a príprava zastúpenia nemá byť

honorovaná v každom konaní ako samostatný úkon právnej služby v danom konaní, keď

v jednoznačne tento úkon považuje ako

samostatný úkon, za ktorý prináleží advokátovi odmena, tiež ako sa vysporiadal z ostatnými

vo vyúčtovaní špecifikovanými úkonmi, nezdôvodnil svoj záver žiadnymi zákonnými

ustanoveniami. Tiež nie je známe akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní, ako

aplikoval príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy, prečo pokiaľ dospel k takému

záveru ako je vyššie uvedené vzhľadom na všeobecný charakter a obsah zákonných pojmov

dobrých mravov neposudzoval prevzatie a prípravu zastúpenia ako úkon, ktorému

z hľadiska vyhlášky z. prináleží odmena ako za ktorýkoľvek iný úkon

realizovaný v konaní v danej veci. ...

Práca advokáta spočívajúca v realizácii jednotlivých úkonov právnej služby, ktoré

boli vyšpecifikované v rámci faktúry, ktorú odporkyňa nezaplatila, nemôže byť v konaní

o zaplatenie faktúry vyhodnotená ako úkony, vykonané z neodbornou starostlivosťou,

pretože predmetný súd rozhodujúci o zaplatení doplatku za právne služby nerozhodoval

o merite veci, ktorej sa jednotlivé realizované úkony týkali.

S poukazom na vyššie uvedené máme za to, že Krajský súd v Banskej Bystrici ako aj

Okresný súd Banská Bystrica pri rozhodovaní o zaplatení 1600 eur za realizované úkony

právnej služby nesprávne aplikovali a interpretovali zákon, keď vopred prejudikovali

dôvodnosť/nedôvodnosť vykonaných úkonov, ktoré mali byť vyriešené v konaniach, ktorých

sa jednotlivé úkony týkali v rámci rozhodovania o merite veci. ...

Oba súdy pri rozhodovaní vo veci sťažovateľky evidentne prehliadli, že úkony

právnej služby boli realizované, a bolo povinnosťou oboch súdov vychádzať primárne

z dohodnutej odmeny vychádzajúcej zo zmluvy o právnej pomoci...»

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„Základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici

sp. zn. -125 zo dňa 19. 3. 2014 a rozsudkom Okresného súdu Banská

Bystrica sp. zn. -93 zo dňa 6. 6. 2012 porušené bolo.

Základné právo sťažovateľky vlastniť majetok podľa Slovenskej

republiky rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. -125 zo dňa

19. 3. 2014 a rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. -93 zo dňa

6. 6. 2012 porušené bolo.

Základné právo sťažovateľky rovnosti a zákazu diskriminácie, podľa čl.12 ods.1 a 2

rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.

-125 zo dňa 19. 3. 2014 a rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp.

zn. -93 zo dňa 6. 6. 2012 porušené bolo.

Základné právo sťažovateľky na rovnosť účastníkov konania podľa čl. 47 ods.3

rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.

-125 zo dňa 19. 3. 2014 a rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica

sp. zn. -93 zo dňa 6. 6. 2012 porušené bolo.

Sťažovateľke sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 1 600 eur. Krajský súd

v Banskej Bystrici je povinný do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu Ústavného

súdu Slovenskej republiky zaplatiť finančné zadosťučinenie sťažovateľke vo výške 1 600 eur

na účet právneho zástupcu sťažovateľky.

Ústavný súd rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.

zo dňa 19. 3. 2014 a rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. -93

zo dňa 6. 6. 2012 zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu Banská Bystrica na ďalšie

konanie.

Krajský súd v Banskej Bystrici je povinný uhradiť sťažovateľke trovy právneho

zastúpenia v sume 284,08 € na účet právneho zástupcu sťažovateľky do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu...“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Konanie o sťažnostiach je bližšie upravené predovšetkým v § 49 až § 56 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“).

Ústavný súd podľa každú sťažnosť predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa. Pri predbežnom

prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti

vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú

náležitosti predpísané zákonom, neprípustné sťažnosti alebo sťažnosti podané niekým

zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažovateľka v sťažnosti namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 12

ods. 1 a 2, čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

rozsudkom okresného súdu a rozsudkom krajského súdu.

1. K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 20

ods. 1, a a práva podľa dohovoru

rozsudkom okresného súdu

Z vyplýva, že právomoc ústavného súdu rozhodovať

o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich

základných práv alebo slobôd, je založená na základe princípu subsidiarity. Zo subsidiarity

právomoci ústavného súdu vyplýva, že ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa môže domôcť ochrany svojho základného práva alebo

slobody využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov pred iným

orgánom verejnej moci, odmietne takúto sťažnosť z dôvodu nedostatku svojej právomoci

na prerokovanie (mutatis mutandis napr. , ). Z uvedeného vyplýva,

že v konaní o sťažnosti podľa prislúcha ústavnému súdu právomoc

zaoberať sa namietaným porušením základného práva alebo slobody za predpokladu, že

právna úprava takémuto právu neposkytuje účinnú ochranu (mutatis mutandis ).

Podstatou účinnej ochrany základných práv a slobôd sťažovateľa je okrem iného aj opravný

prostriedok, ktorý má fyzická osoba alebo právnická osoba k dispozícii vo vzťahu

k základnému právu alebo slobode, porušenie ktorých sa namieta a ktorý jej umožňuje

odstrániť ten stav, v ktorom vidí porušenie svojho základného práva alebo slobody

().

V danom prípade bola sťažovateľka oprávnená podať proti rozsudku okresného súdu

odvolanie. Z toho vyplýva, že sťažovateľka mala k dispozícii účinný právny prostriedky

na ochranu svojich práv, ktorý využila a krajský súd o ňom napadnutým rozsudkom

rozhodol, čo vylučuje právomoc ústavného súdu.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť sťažovateľky v tejto časti odmietol podľa

z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

2. K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3

a práva podľa dohovoru rozsudkom krajského súdu

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom

základného práva podľa a práva podľa dohovoru sú obdobné

záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom

ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú

odlišnosť ().

Podľa všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.

Z ustanovenia vyplýva, že uvedené zákonné

ustanovenie rozlišuje okrem iného aj osobitnú kategóriu návrhov, ktorými sú návrhy

„zjavne neopodstatnené“. Týmto v záujme účelnosti a procesnej

ekonómie poskytuje ústavnému súdu príležitosť preskúmať v štádiu predbežného

prerokovania sťažnosti ( ) možnosť jej prípadného

odmietnutia jednak na základe obsahu namietaných právoplatných rozhodnutí, charakteru

namietaných opatrení alebo iných zásahov, ktorými malo dôjsť k porušeniu základných práv

alebo slobôd navrhovateľa, a z nich vyplývajúcich skutkových zistení, a jednak tiež

na základe argumentácie, ktorú proti nim sťažovateľ v návrhu uplatnil.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov (, , ,

, ).

Súčasťou stabilizovanej judikatúry ústavného súdu je aj doktrína možných zásahov

ústavného súdu do rozhodovacej činnosti všeobecných súdov vo veciach patriacich do ich

právomoci. Vo vzťahu k všeobecným súdom ústavný súd nie je prieskumným súdom ani

riadnou či mimoriadnou opravnou inštanciou (m. m. , ) a nemá

zásadne ani oprávnenie preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol

náležite zistený skutkový stav a aké právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd

vyvodil (m. m. , ). Ústavný súd v tejto súvislosti vo svojej

judikatúre konštantne zdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej právomoci nezávislého súdneho

orgánu ochrany ústavnosti nemôže zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým

prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Sú to teda všeobecné súdy, ktorým ako ,,pánom

zákonov“ prislúcha chrániť princípy spravodlivého procesu na zákonnej úrovni. Táto

ochrana sa prejavuje aj v tom, že všeobecný súd odpovedá na konkrétne námietky účastníka

konania, keď jasne a zrozumiteľne dá odpoveď na všetky kľúčové právne a skutkovo

relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.

Úloha ústavného súdu pri rozhodovaní o sťažnosti namietajúcej porušenie

základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie rozhodnutím

súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov interpretácie a aplikácie zákonov

s alebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách najmä

v tom smere, či závery všeobecných súdov sú dostatočne odôvodnené, či nie sú arbitrárne,

resp. svojvoľné s priamym dopadom na niektoré zo základných ľudských práv (napr.

, , , ). Z týchto hľadísk potom ústavný súd

posudzoval rozsudok krajského súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok okresného súdu.

Sťažovateľka sa žalobou podanou na okresnom súde domáhala voči žalovanej

zaplatenia 1 600 € s prísl. ako nedoplatku za poskytnuté právne služby na základe zmluvy

o právnej pomoci uzatvorenej so žalovanou. Okresný súd žalobu svojím rozsudkom

zamietol. O odvolaní sťažovateľky rozhodol krajský súd napadnutým rozsudkom tak, že

rozsudok okresného súdu potvrdil.

Krajský súd v relevantnej časti odôvodnenia rozsudku uviedol:

«Podľa ustanovenia o advokácii výkon advokácie

je zastupovanie klientov v konaní pred súdmi, orgánmi verejnej moci a inými právnymi

subjektmi obhajoba v trestnom konaní, poskytovanie právnych rád. spisovanie listín

o právnych úkonoch, spracúvanie právnych rozborov, správa majetku klientov a ďalšie

formy právneho poradenstva a právnej pomoci, ak sa vykonáva sústavne a za odmenu

(ďalej len „právne služby“).

Podľa § 18 ods. 1 citovaného zákona advokát je povinný pri výkone advokácie

chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Ak sú pokyny

klienta v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, nie je nimi viazaný. O tom

klienta vhodným spôsobom poučí.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia advokát je povinný pri výkone

advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne,

svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje

v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá

na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb.

Podľa ods. 5 citovaného zákona odmena advokátovi nepatrí za tie úkony, pri ktorých

nepostupoval s odbornou starostlivosťou.

Z výsledkov dokazovania vykonaného okresným súdom vyplýva, že navrhovateľka

poskytla, odporkyni právnu pomoc na základe písomnej zmluvy o poskytovaní právnych

služieb a uzavretej plnej moci, a to v konaniach, ktoré sa viedli na Okresnom súde v

Banskej Bystrici pod č. k. a . V konaní č. k. sa terajšia

odporkyňa domáhala návrhom na „vydanie medzitýmneho rozsudku podľa § 152 ods. 2

, aby odporcovia... boli spoločne a nerozdielne zodpovední za škodu, ktorá jej

vznikla duplicitným zaplatením kúpnej ceny za pozemok...“. V petite tohto návrhu ďalej

uviedla, že „presná výška škody bude špecifikovaná po nadobudnutí právoplatnosti tohto

rozhodnutia“. Tento žalobný návrh navrhovateľky okresný súd odmietol uznesením zo dňa

19. 04. 2010, pretože napriek jeho výzve nedoplnila svoje podanie tak, aby spĺňalo zákonom

predpísané náležitosti, aby bolo možné na základe jej podania označeného ako návrh na

začatie konania konať. Proti tomuto uzneseniu podala navrhovateľka v zastúpení

advokátkou, terajšou navrhovateľkou, odvolanie. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením

zo dňa 19. 05. 2010 uznesenie okresného súdu. ktorým odmietol návrh navrhovateľky na

začatie konania, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením, že okresný súd

mal zisťovať, či tvrdené okolnosti zakladajú nárok na náhradu škody a či je účelné o

základe nároku rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom, i keď navrhovatelia nárok nevymedzila

jednoznačne jeho výškou. Navrhovateľka vo vyjadrení, ktoré doložila do spisu, zo dňa

07. 09. 2010, po rozhodnutí odvolacieho súdu opätovne žiadala, aby rozhodol okresný súd

medzitýmnym rozsudkom o základe žalobného návrhu zo dňa 12. 01. 2010 tak, že tento uzná

ako opodstatnený čo do základu. Okresný súd žalobný návrh navrhovateľky rozsudkom

zo dňa 08. 09. 2010 č. k. -81 zamietol. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie

navrhovateľka v zastúpení právnou zástupkyňou advokátkou - terajšou navrhovateľkou.

Krajsky sud v Banskej Bystrici uznesením č. k. -103 zo dňa 15. 02. 2011

rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že „prvostupňový

súd za súčinnosti s navrhovateľkou ustáli žalobný petit vo veci samej, o ktorom bude ďalej

konať“. Poukázal na to, že medzitýmnym rozsudkom je možné rozhodnúť jedine v prípade,

ak sud zistí aspoň čiastočnú dôvodnosť nároku a je dôvod na zrušenie napadnutého

rozsudku s poukazom na ustanovenie (nebol podaný riadny

návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný). Terajšia navrhovateľka dňa

28. 03. 2011 vypovedala odporkyni plnomocenstvo k zastupovaniu vo vedenom spore

a zastupovanie prevzal advokát F. V. Konanie skončilo uzavretím dohody o urovnaní medzi

účastníkmi a na základe toho bolo konanie zastavené.

V konaní č. k. sa navrhovatelia voči tým istým odporcom ako vo vyššie

uvedenom konaní domáhala vydania platobného rozkazu, ktorým by boli odporcovia 1/ a 2/

(vyššie uvedení) zaviazaní spoločne a nerozdielne zaplatiť jej sumu 40.629.35 Eur

s príslušenstvom. V návrhu uvádzala, že uzatvorila s odporcami kúpnu zmluvu dňa

31. 01. 2007 - tak ako vo vyššie uvedenom konaní, odporcovia nesplnili svoju povinnosť

vrátiť jej pôžičku, ku ktorej došlo na základe uvedenej kúpnej zmluvy. Aj v tomto konaní

bola terajšia odporkyňa zastúpená terajšou navrhovateľkou. V tomto konaní terajšia

navrhovatelia, ktorá zastupovala odporkyňu podala návrh na prerušenie konania až do

právoplatného rozhodnutia vo veci č. k. . Okresný súd jej návrh zamietol. Krajský

súd v Banskej Bystrici rozhodnutím č. k. . zo dňa 29. 11. 2010. uznesenie

okresného súdu ako vecne správne potvrdil. Navrhovatelia tiež v mene odporkyne podala

podnet na podanie mimoriadneho dovolania proti rozhodnutiu okresného a odvolacieho

súdu. Následne oznámila okresnému súdu, že vypovedala terajšej odporkyni dňa

28. 03. 2011 plnomocenstvo k zastupovaniu. Toto konanie bolo zastavené na základe toho,

že došlo medzi účastníkmi k uzavretiu dohody o urovnaní tak, ako je vo vyššie uvedenej

veci.

Zodpovednosť advokáta v najširšom zmysle slova je zodpovednosťou etickou aj

právnou, je zodpovednosťou voči klientovi, súdu, inému štátnemu orgánu právnickej

profesii, advokátskej komore, kolegom, koncipientom. verejnosti, voči sebe samému. Klient

má nepochybne právo na to, aby mu bola právna služba poskytnutá riadne, t. j. s odbornou

starostlivosťou a teda bez vád. Aj vznik nároku na náhradu škody sa odvíja od vadného

poskytnutia právnej služby.

Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu okresného sudu dospel k záveru, že

okresný súd vzhľadom na vykonané dokazovanie riadne zistil skutkový stav veci v zmysle

ustanovenia a vec tiež správne právne posúdil, keď na danú právnu vec

aplikoval ustanovenie a o advokácii. Okresný sud tiež

svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 157

ods. 2 a v odôvodnení svojho rozsudku sa vysporiadal so všetkými okolnosťami,

na ktorých založil svoje rozhodnutie a ktoré boli pre toto rozhodnutie podstatné. Odvolací

súd sa s právnymi závermi prvostupňového súdu v plnom rozsahu stotožňuje a na tieto

poukazuje.

K veci odvolací sud len na doplnenie uvádza:

Klient má právo na to, aby mu bola právna služba poskytnutá riadne, t. j. s odbornou

starostlivosťou a teda bez vád. Vplyv vadnosti poskytnutia právnej služby má vplyv na nárok

na odmenu advokáta.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že medzi navrhovateľkou a odporkyňou bola

uzavretá zmluva o právnej pomoci a v tejto zmluve sa v článku 2 zmluvné strany dohodli

na odmene advokáta. Z výsledkov dokazovania však vyplynula aj tá skutočnosť, ako vyplýva

z obsahu pripojených súdnych spisov - konaní, v ktorých navrhovateľka poskytla právnu

pomoc odporkyni, navrhovateľka nepostupovala v týchto konaniach s odbornou

starostlivosťou tak, ako to vyžaduje § 18 ods. 2 Zákona o advokácii, ako uvádza v dôvodoch

rozhodnutia okresný súd, a preto aj podľa názoru odvolacieho súdu nepatri navrhovateľke

odmena podľa § 18 ods. 2 Zákona o advokácií za tie úkony, pri ktorých nepostupovala

s odbornou starostlivosťou. Stotožňuje sa s názorom okresného súdu. že v konaní

č k. . ktoré sa viedlo na tamojšom okresnom súde, navrhovateľka nepodala

riadny návrh, a to ani po výzve okresného súdu a zrušení veci odvolacím súdom, pretože sa

domáhala len vydania medzitýmneho rozsudku podľa , pričom

vzhľadom na to, že sa domáhala v zastúpení odporkyne náhrady škody z titulu nevrátenej

kúpnej ceny z uzavretej kúpnej zmluvy, v tomto konaní neprichádzalo do úvahy vydanie

medzitýmneho rozsudku tak, ako na to správne poukazuje odporkyňa vo vyjadrení

k odvolaniu navrhovateľky. V konečnom dôsledku navrhovateľka v tomto konaní ani

odporkyňa do skončenia veci nezastupovala, vypovedala jej plnú moc. Navrhovateľka.

pokiaľ vykonala úkony právnej pomoci pri zastupovaní odporkyne, tieto neboli účelne

vynaložené a neviedli k odstráneniu jej vadného postupu v konaní. Nepodala návrh, ktorým

by sa bola terajšia odporkyňa domáhala náhrady škody, ktorej výšku by bola špecifikovala,

ale uplatnila ako procesné samostatný nárok „vydanie medzitýmneho rozsudku“, ktorý nie

je procesné samostatne uplatniteľným spôsobom ochrany, lebo je súčasťou rozhodovania

o celej prejednávanej veci. Ustanovenie § 152 ods. 2 umožňuje súdu rozhodnúť rozsudkom,

ak je to účelné, najskôr len o časti alebo len o základe veci. ale v tom prípade, ak je

uplatnený riadny nárok na náhradu škody s konkrétnou výškou. V tomto prípade tak tomu

nebolo.

Pokiaľ ide o zastupovanie odporkyne navrhovateľkou v ďalšom konaní

č. k. , odvolací súd si osvojuje záver okresného súdu, že úkony právnej

služby, ktoré vykonala navrhovateľka v tomto konaní, nemožno považovať za účelne

vykonané, keď považovala za taktický postup podanie dvoch žalôb skutkovo súvisiacich,

týkajúcich sa totožných osôb a následne požadovala v tomto konaní prerušenie konania

do skončenia vyššie označenej veci, ktorému návrhu nebolo vyhovené. Je tiež správny záver

okresného súdu, že sumu, ktorú uhradila odporkyňa z titulu zálohu navrhovateľke, táto

suma bola postačujúca na krytie jej odmeny za účelne vynaložené trovy právneho

zastúpenia. Okresný sud preto správne rozhodol, keď nepriznal navrhovateľke ani odmenu

za právne zastúpenie v uvedenom konaní. Z uvedených dôvodov krajský súd rozsudok

okresného sudu. ako vecne správny, potvrdil.»

V citovanej časti odôvodnenia rozsudku krajský súd zrozumiteľným a dostatočným

spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré rozsudok okresného súdu, ktorým žalobu sťažovateľky

zamietol, potvrdil. Podľa ústavného súdu postup krajského súdu pri odôvodňovaní svojho

právneho záveru vo veci sťažovateľky nemožno považovať za zjavne neodôvodnený alebo

arbitrárny, teda krajský súd v danom prípade neporušil základné právo sťažovateľky na

súdnu ochranu ani analogické právo na spravodlivé súdne konanie. Krajský súd primeraným

a ústavne akceptovateľným spôsobom reagoval na podstatné odvolacie námietky

sťažovateľky.

Sťažovateľka v sťažnosti neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by boli schopné

spochybniť správnosť a ústavnosť rozsudku krajského súdu. Z odôvodnenia rozsudku

krajského súdu je zrejmé, prečo sťažovateľke nie je možné priznať odmenu za jednotlivé

úkony právnej služby, ktoré vykonala, pričom jej sťažnosť je iba pokračujúcou polemikou

s právnym názorom krajského súdu a okresného súdu, ktorá však nie je schopná spochybniť

ústavnú konformitu rozsudku krajského súdu.

Skutočnosť, že sťažovateľka sa s právnym názorom krajského súdu nestotožňuje,

nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto

názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor krajského súdu

svojím vlastným (m. m. ). Aj keby ústavný súd nesúhlasil s interpretáciou

zákonov všeobecných súdov, ktoré sú „pánmi zákonov“, v zmysle citovanej judikatúry by

mohol nahradiť napadnutý právny názor krajského súdu iba v prípade, ak by ten bol

svojvoľný, zjavne neodôvodnený, resp. ústavne nekonformný. O svojvôli pri výklade

a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade,

ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich

účel a význam. Podľa názoru ústavného súdu predmetný právny výklad krajským súdom

takéto nedostatky nevykazuje, a preto konštatuje, že ním nedošlo k porušeniu základného

práva sťažovateľky na súdnu ochranu ani jej práva na spravodlivé súdne konanie.

Z ústavnoprávneho hľadiska preto niet žiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali

závery napadnutého odvolacieho rozhodnutia, ktoré sú dostatočne odôvodnené. Pretože

namietané rozhodnutie krajského súdu nevykazuje znaky svojvôle a je dostatočne

odôvodnené na základe jeho vlastných myšlienkových postupov a hodnotení, ústavný súd

nie je oprávnený ani povinný tieto postupy a hodnotenia nahrádzať (podobne aj ,

) a v tejto situácii nemá dôvod zasiahnuť do právneho názoru krajského súdu.

Nad rámec odôvodnenia krajského súdu ústavný súd k tvrdeniu sťažovateľky, že

posudzovanie účelnosti konania prináleží rozhodovať súdom v konaniach, v ktorých

zastupuje advokát klienta, a nie v konaní o zaplatenie odmeny advokátovi, uvádza, že

s týmto názorom nie je možné sa stotožniť. Posudzovanie hospodárnosti a účelnosti

jednotlivých úkonov právnej služby, za ktoré advokát požaduje odmenu v konaní

o zaplatenie tejto odmeny, je nielen možné, ale aj nevyhnutné, a to najmä v situácii, ak

klient, proti ktorému si advokát zaplatenie odmeny uplatňuje, na túto skutočnosť poukazuje,

tak ako to bolo v prípade sťažovateľky. Uzatvorenie zmluvy o právnej pomoci, resp. dohoda

o odmene za úkon právnej služby sama osebe neznamená, že advokát má nárok

na zaplatenie odmeny za akýkoľvek úkon právnej služby, ktorý vykoná, ak nie je

hospodárny a účelný, a teda je v rozpore so zákonom o advokácii, ktorým je povinný každý

advokát sa riadiť. Pokiaľ sťažovateľka pri zastupovaní svojho klienta ako advokátka takto

nepostupovala, nárok na zaplatenie odmeny nemá.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2

ako zjavne neopodstatnenú.

3. K namietanému porušeniu a 2 rozsudkom krajského súdu

Podľa ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach...

Podľa ods. 2 základné práva a slobody sa zaručujú... bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu

pleti, jazyk, vieru a náboženstvo... Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať,

zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

Ustanovenia a 2 sú všeobecnými ustanoveniami k základným

právam upraveným (resp. medzinárodnou zmluvou) adresované predovšetkým

orgánom štátu pôsobiacim v normotvornej činnosti a významným aplikačným pravidlom

ochrany základných práv a slobôd. Uvedené základné, resp. všeobecné pravidlá nemajú

charakter samostatne uplatňovaného práva. Ich porušenie možno namietať len súčasne

s ochranou konkrétnych základných práv a slobôd zaručených (resp.

medzinárodnou zmluvou). Keďže v posudzovanej veci nebolo zistené porušenie základného

práva podľa a a práva podľa dohovoru

rozsudkom krajského súdu, nemohlo dôjsť ani k porušeniu týchto základných

interpretačných, resp. aplikačných pravidiel.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť aj v tejto časti odmietol podľa § 25 ods.

2 z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

4. K namietanému porušeniu základného práva podľa

rozsudkom krajského súdu

Podľa každý má právo vlastniť majetok.

Ústavný súd pripomína svoju stabilizovanú judikatúru (napr. ,

), ktorej súčasťou je aj právny názor, že všeobecný súd zásadne nemôže byť

sekundárnym porušovateľom základných práv a práv hmotného charakteru, ku ktorým patrí

aj základné právo vyplývajúce z , ak toto porušenie nevyplýva z toho, že

všeobecný súd súčasne porušil ústavnoprocesné princípy vyplývajúce z čl. 46 až čl. 48

, resp. dohovoru. O prípadnom porušení základného práva podľa

ods. 1 by bolo možné uvažovať zásadne len vtedy, ak by zo strany všeobecného súdu

primárne došlo k porušeniu niektorého zo základných práv, resp. ústavnoprocesných

princípov vyjadrených v až , resp. v spojení s ich porušením.

Z týchto dôvodov ústavný súd podľa sťažnosť

sťažovateľky odmietol aj v časti namietaného porušenia základného práva podľa čl. 20

ods. 1 z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bez právneho významu, aby

ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľky uplatnených v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4 . júna 2014