Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 290/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. júna 2014 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ivetty Macejkovej

a sudcu Sergeja Kohuta predbežne prerokoval sťažnosť P. H., zastúpenej advokátkou

JUDr. Barborou Šrutekovou, Advokátska kancelária, Hlavná 44, Trnava, vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu Trnava v konaní

vedenom pod sp. zn. , ako aj postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť P. H. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. októbra

2013 doručená sťažnosť P. H. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Trnava

v konaní vedenom pod sp. zn. , ako aj postupom Okresného súdu Bratislava I

v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že:

„Dňa 18. 10. 2011 podala sťažovateľka návrh na začatie konania na Okresný súd

Trnava proti odporcovi RESTON s. r. o.(...) Sťažovateľka sa týmto návrhom domáhala

práva na priznanie úhrady nákladov voči povinnému vo výške 30,- €.

Okresný súd Trnava v danej veci, sp. zn. v tejto veci konal

nasledovne.

Výzvou zo dňa 15. 3. 2012 zaslal sťažovateľke tlačivo na oslobodenie od súdnych

poplatkov, ktoré sťažovateľka zaslala súdu dňa 2. 4. 2012.

Súd sťažovateľke nepriznal oslobodenie od platenia súdnych poplatkov uznesením zo

dňa 11. 4. 2012.

Výzvou zo dňa 7. 6. 2012 vyzval súd sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku,

tento sťažovateľka obratom uhradila.

Výzvou zo dňa 12. 7. 2012 súd vyzval sťažovateľku, aby do 10 dní predložila súdu

rovnopis svojej žaloby spolu s prílohami.

Dňa 9. 8. 2012 súd vytýčil termín pojednávania na deň 9. 8. 2012, pričom následne

bol tento termín dňa 21. 8. 2012 zrušený Upovedomením o zrušení termínu pojednávania

a to z dôvodu, že toto pojednávanie sa nebude konať z dôvodu postúpenia veci Okresnému

súdu Bratislava I. O postúpení veci bola sťažovateľka súčasne upovedomená

Upovedomením zo dňa 20. 8. 2012.

Postúpenie veci sťažovateľka namietala, avšak vec bola postúpená bez toho, že by

o tejto námietke bola sťažovateľka akýmkoľvek spôsobom vyrozumená.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že Okresný súd Trnava najskôr vôbec od podania

návrhu, t. j. od 18. 10. 2011 až do marca 2012 nekonal vôbec.

Následne konal síce pribežne a napokon po vytýčení termínu pojednávania, vec 10

mesiacov po podaní návrhu postúpil Okresnému súdu Bratislava I.

Okresný súd Bratislava I pod sp. zn. konal nasledovne. Spisový

materiál bol postúpený dňa 19. 9. 2012.

Súd vykonal prvý úkon uznesením zo dňa 14. 3. 2013, ktorým vyzval sťažovateľku,

aby odstránila vady svojho podania zo dňa 18. 10. 2011, pričom jednoznačne mala uviesť,

koho v konaní žaluje, či právnickú osobu obchodnú spoločnosť RESTON s. r. o. alebo

fyzickú osobu Ing. A. N.

Následne po odstránení vytýkaných vád súd vytýčil termín pojednávania dňa

30. 7. 2013 na deň 28. 1. 2014.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že Okresný súd Bratislava I vykonal od 19. 9. 2012

doposiaľ dva procesné úkony, vyzval na odstránenie vád a vytýčil termín pojednávania dňa

30. 7. 2013 o takmer pol roka a to na 28. 1. 2014.

Doposiaľ teda v priebehu dvoch rokov od podania návrhu na začatie konania,

nebolo vykonané ani jedno pojednávanie, nebolo vo veci rozhodnuté a to už vôbec nie

právoplatne.

Zameriavajúc sa na tri základné kritériá pre posudzovanie otázky, či v konaní prišlo

zbytočným prieťahom a tým aj k porušeniu základného práva podľa

Slovenskej republiky a to na:

- právnu a faktickú zložitosť veci,

- správanie účastníka konania a postup samotného súdu,

sťažovateľka uzatvára, že sa nejedná o vec ani právne a ani fakticky zložitú,

sťažovateľka ako navrhovateľka v tomto konaní v konaní reaguje na výzvy súdu obratom,

nesťažuje a ani žiadnym spôsobom svojim správaním nekomplikuje činnosť súdu a napokon

považuje postup súdu za neefektívny a v rozpore s ,

nakoľko ho svojím postupom porušuje. (...)

Sťažovateľka sa zároveň na nečinnosť súdu sťažovala nasledovne.

Sťažnosťou zo dňa 2. 4. 2012 sa sťažovala na prieťahy v konaní vedenom Okresným

súdom Trnava, pričom predsedníčka súdu sa k tejto sťažnosti vyjadrila Vyjadrením zo dňa

30. 4. 2012, ktorým prieťahy neuznáva. (...)

Sťažnosťou zo dňa 27. 12. 2012 sa sťažovala na prieťahy v konaní vedenom

Okresným súdom Bratislava I, pričom predsedníčka súdu sa k tejto sťažnosti vyjadrila

Oznámením zo dňa 25. 1. 2013, ktorým prieťahy neuznáva. (...)

Máme za to, že postupom Okresného súdu Trnava a Okresného súdu Bratislava I

bolo porušené základné ľudské právo sťažovateľky v zmysle čl. 48 ods. 2 druhej hlavy

siedmeho oddielu (...) a to právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov, nakoľko súd v období od podania návrhu na začatie konania riadne

nekonal a nekoná a preto nemohlo byť toto konanie ani doposiaľ právoplatne skončené.

Poukazujeme na druhej hlavy siedmeho oddielu Slovenskej

republiky(...) V danom prípade došlo a stále dochádza postupom Okresného súdu Trnava

v predmetnej veci tým, že tento riadne nekoná na strane sťažovateľky k vzniku nemajetkovej

ujmy, ktorú predbežne vyčísľuje na sumu vo výške 3.000 €. (...)

Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby Ústavný súd Slovenskej republiky

po predbežnom prerokovaní tejto sťažnosti, túto uznesením prijal na ďalšie konanie a po

vykonanom dokazovaní, aby vyslovil tento nález

1. Základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa SR postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod

sp. zn. a postupom Okresného súdu Bratislava I pod sp. zn.

porušené bolo.

2. Okresnému súdu Bratislava I sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľke sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 3.000 €,-(...), pričom

Okresný súd Trnava je povinný zaplatiť z tejto sumy sumu vo výške 1.500,- € do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu a Okresným súd Bratislava I je povinný zaplatiť

z tejto sumy sumu vo výške 1.500,- € do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť sťažovateľke trovy konania v sume

275,94 € na účet jej právnej zástupkyne do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

(...)“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. , ako aj postupom

Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

1. Podľa ustanovenia jednou z podmienok

prijatia sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti

v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu, pričom táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta

odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť (pozri napr.

, ). neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej

lehoty odpustiť (napr. ).

Ústavný súd už rozhodol, že v kontexte ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom

súde porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

je v zásade „iným zásahom“ pre počítanie lehoty pre včasnosť podania

sťažnosti (, ).

Lehota na podanie sťažnosti podľa začala vo vzťahu k Okresnému

súdu Trnava plynúť dňom, keď sa sťažovateľka „dozvedela“ o zbytočných prieťahoch, teda

o „inom zásahu“ označeného okresného súdu. Keďže predmetná vec sťažovateľky bola

postúpená Okresnému súdu Bratislava I, pričom o „postúpení veci bola sťažovateľka

súčasne upovedomená Upovedomením zo dňa 20. 8. 2012“, ako to vyplýva zo samotnej

ústavnej sťažnosti, sťažovateľka sa o namietaných zbytočných prieťahoch mohla dozvedieť

najneskôr v deň doručenia uvedeného upovedomenia. Pretože predmetná sťažnosť bola

podaná na poštovú prepravu v čase (v októbri 2013), keď už dávno uplynula lehota

ustanovená v , ústavný súd sa už nemohol zaoberať

opodstatnenosťou námietok uvedených v sťažnosti. Z uvedených dôvodov bolo potrebné

sťažnosť posúdiť vo vzťahu k Okresnému súdu Trnava ako návrh podaný oneskorene.

2. O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný

súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez

najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (, ).

Sťažovateľka namietala porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v aj postupom Okresného súdu

Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. .

Vychádzajúc z obsahu sťažnosti a jej príloh, ústavný súd zistil, že na Okresnom súde

Bratislava I sa napadnuté konanie začalo 19. septembra 2012, keď bol spis postúpený

tomuto súdu. Okrem uvedeného ústavný súd tiež zistil, že 28. januára 2014 došlo medzi

účastníkmi konania v predmetnej veci k uzavretiu zmieru. Napadnuté konanie pred

Okresným súdom Bratislava I trvalo teda celkovo asi šestnásť mesiacov.

Ústavný súd predovšetkým poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru (napr.

, , ), podľa ktorej nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v . Pojem „zbytočné prieťahy“

obsiahnutý v je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať

predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup

dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné

kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle (napr. ).

Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá

nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (napr. ).

Postup Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. sa

zjavne nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako

„zbytočné prieťahy“ v zmysle . Okresnému súdu Bratislava I (opäť

vychádzajúc zo samotnej sťažnosti) možno síce vytýkať obdobie nečinnosti od

19. septembra 2012 do 14. marca 2013 (šesť mesiacov), avšak toto obdobie nečinnosti –

hoci nebolo bezvýznamné – ešte nemožno považovať za porušenie práva sťažovateľky

garantovaného v citovanom článku .

S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou

činnosťou preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol postup Okresného súdu

Bratislava I v napadnutom konaní po prípadnom prijatí návrhu (sťažnosti) na ďalšie konanie

kvalifikovať ako porušenie základného práva sťažovateľky zaručeného v čl. 48 ods. 2

, a preto sťažnosť v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júna 2014