Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 291/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. júna 2014 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ivetty Macejkovej

a sudcu Sergeja Kohuta predbežne prerokoval sťažnosť E. P., zastúpenej advokátkou JUDr.

Zuzanou Bejdovou, Advokátska kancelária, Skuteckého 30, Banská Bystrica, vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Krajského súdu v Košiciach

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť E. P. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. októbra

2013 doručená sťažnosť E. P. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Krajského súdu v Košiciach

(ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté

konanie“).

Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že:

„(...) Návrhom na začatie konania, doručeným do podateľne Okresného súdu

Košice II, dňa 22. 03. 2010, pod sp. zn. , začalo konanie o vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode. Sťažovateľka v uvedenom konaní

vystupuje ako navrhovateľka.

Okresný súd rozhodol vo veci rozsudkom dňa 05. 03. 2012, voči ktorému podal

odporca odvolanie. Na základe výzvy okresného súdu sa sťažovateľka, k podanému

odvolaniu, cestou splnomocnenej právnej zástupkyne, písomne vyjadrila dňa 16. 04. 2012

Okresný súd Košice II postúpil súdny spis na prejednanie odvolaciemu súdu dňa

23. 04. 2012. Krajský súd v Košiciach vedie konanie pod sp. zn. . (...)

Od postúpenia veci na prejednanie odvolacím súdom uplynulo takmer 1,5 roka a súd

vo veci nekonal.

Sťažovateľka na túto skutočnosť poukázala písomným podaním zo dňa 04. 09. 2013,

ktorým predsedovi Krajského súdu v Košiciach avizovala porušovanie jej práva na verejné

prerokovanie bez zbytočných prieťahov v odvolacom konaní sp. zn. a zároveň

sa domáhala odstránenia nedostatkov spôsobených prieťahmi v konaní. (...)

Dňa 10. 10. 2013 prevzala sťažovateľka písomné podanie predsedu Krajského súdu

v Košiciach, označeného ako Ospravedlnenie, datované 03. 10. 2013. Predmetnú odpoveď

však nemožno považovať za vybavenie sťažnosti, z dôvodu jej nepreskúmateľnosti.

Predseda krajského súdu sa vo svojej stručnej odpovedi obmedzil iba na

konštatovanie, že k dnešnému dňu sa nepodarilo zabezpečiť riadne podklady pre jeho

prešetrenie a správu o výsledkoch zašle v neskoršom termíne.

Z takto formulovanej odpovede nevyplýva, aké konkrétne prekážky bránili tomu, aby

uvedená sťažnosť bola vybavená v zákonnej lehote, ktoré konkrétne podklady na prešetrenie

sťažnosti sa nepodarilo zabezpečiť, v akej lehote sa zaväzuje predseda súdu uvedenú

sťažnosť vybaviť. Pritom sa jedná o jednoduchú vec, čo do obsahu, rozsahu, ako aj právnej

zložitosti. Takto generálne formulovaná odpoveď, označená ako Ospravedlnenie, nemá

oporu v zákone o súdoch.

Vybavovanie sťažností podľa ust. a nasl. z. č. má smerovať

k zisteniu, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní alebo porušené zásady

dôstojnosti súdneho konania, a odstránenie zistených nedostatkov. Takéto zistenie je

potrebné urobiť v zákonnej lehote 30 dní.

Podľa ust. z. č. ak lehotu podľa odseku 1 nemožno dodržať

z dôvodu nemožnosti zabezpečenia podkladov na riadne vybavenie sťažnosti alebo

v prípadoch náročných na prešetrenie, možno lehotu uvedenú v odseku 1 predĺžiť; sťažnosť

však musí byť vybavená najneskôr do troch mesiacov odo dňa jej doručenia orgánu

príslušnému na jej vybavenie. O každom predĺžení lehoty na vybavenie sťažnosti

a o dôvodoch predĺženia je orgán vybavujúci sťažnosť povinný písomne upovedomiť

sťažovateľa bez zbytočného odkladu, v rámci lehoty podľa odseku 1.

Predmetné podanie je síce datované 03. 10. 2013 (asi so zmyslom na zachovanie

30 dňovej lehoty), avšak, ako vyplýva z pripojenej poštovej obálky, podľa pečiatky

doručovacej pošty bola zásielka podaná na doručenie až dňa 08. 10. 2013. Sťažovateľka má

za to, že zákonná lehota na vybavenie jej sťažnosti bola zmeškaná. (...)

Vychádzajúc z doterajšej rozsiahlej judikatúry Ústavného súdu SR, ako aj

Európskeho súdu pre ľudské práva, je možné konštatovať, že predmetom súdneho konania

vedeného Krajským súdom v Košiciach, sp. zn. , je vec právne a fakticky

jednoduchá. Podstatou rozhodnutia je iba konštatovanie dôvodnosti podaného odvolania

protistranou vo veci vyporiadania BSM po rozvode manželstva.

Právoplatné rozhodnutie v uvedenom prípade má mimoriadny význam pre

sťažovateľku.

Sťažovateľka bola nútená opustiť spoločnú domácnosť dňa 21. 03. 2007,

bezprostredne po tom protistrana vymenila zámky na dverách, tak vystavila sťažovateľku

k tomu, že nebola spôsobilá prevziať si ani veci osobnej potreby zo spoločného bytu.

Bezpodielové spoluvlastníctvo zaniklo dňa 25. 02. 2008. Po tom čo stroskotali

možnosti mimosúdneho vyporiadania BSM, podala sťažovateľka návrh na súdne

vyporiadanie.

Od marca 2007 k dnešnému dňu sťažovateľka nemôže disponovať s majetkom, resp.

prislúchajúcou časťou, nakoľko vo veci nie je právoplatne rozhodnuté. Tento viac ako 6,5

ročný stav sťažovateľka vníma veľmi negatívne tak ekonomicky, ako aj psychicky. Navyše,

protistrana sa v samostatnom konaní vedenom pred Okresným súdom Košice II., sp. zn.

, domáha zaplatenia časti nákladov vynaložených na spoločnú vec - náklady

spojené s užívaním bytu s príslušenstvom, ktorý je predmetom vyporiadania. Takto vyvolaný

stav považuje sťažovateľka ako vysoko nespravodlivý.

Správanie sťažovateľky ako účastníka konania bolo vždy aktívne, smerujúce najmä

k urýchlenému konaniu a následnému právoplatnému rozhodnutiu vo veci samej.

Sťažovateľka má za to, že k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov dochádza zavinením Krajského súdu v Košiciach v tom smere, že od

23. 04. 2012, kedy bol spis postúpený na prejednanie podaného odvolania s vyjadrením

sťažovateľky, nekonal v dostatočnej miere tak, aby nedošlo k zbytočným prieťahom

v konaní.

Neprimeraná dĺžka konania pred odvolacím súdom oslabuje dôveru sťažovateľky na

spravodlivé súdne konanie, verejné prerokovanie bez zbytočných prieťahov a tým aj

v celkový súdny systém.

Sťažovateľka má za to, že pri prejednávaní jej nároku odvolacím súdom dochádza

k zjavným prieťahom v konaní, ktoré sú zapríčinené nedostatočnou aktivitou zo strany súdu.

Tento stav vyvolal sústavné porušovanie jej základného práva, aby sa vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

V prejednávanej veci sa jedná o štandardnú o právnu kauzu, nenáročnú čo do

právneho základu, ako aj do rozsahu. Ide o súdne konanie, ktorým sa rozvedení manželia

domáhajú súdneho usporiadania majetku nadobudnutého počas trvania manželstva.

Podaním ústavnej sťažnosti sa sťažovateľka domáha ochrany svojho základného

práva na konanie a rozhodnutie bez zbytočných prieťahov. Ako vyplýva z vyššie uvedených

skutočností, viac ako 6,5 roka trvá negatívny stav vyvolaný nemožnosťou disponovať

s vlastným majetkom. Vzhľadom ku charakteru porušenia práva sa domáha aj priznania

finančného zadosťučinenia. Výška požadovanej satisfakcie predstavuje hlavne psychickú

ujmu na jej zdraví, keď od marca 2007 nemôže disponovať so svojím majetkom a súdna

ochrana, ktorá má rehabilitovať takýto stav, zlyháva. (...)

SR vyžaduje také správanie sa orgánov štátnej moci pri výkone ich funkcie,

ktoré plne korešponduje so základným zákonom slovenského právneho poriadku ako aj

s ostatnými zákonmi. Touto klauzulou je vyjadrená povinnosť štátnych orgánov postupovať

pri výkone štátnej moci v medziach a zákona a konať tak, ako im to vyplýva

z uvedených právnych noriem. (...)

Po tom, čo sťažovateľka využila všetky možné prostriedky nápravy, v danom prípade

nemá možnosť domáhať sa svojho ústavného práva na inom orgáne ako na Ústavnom súde

Slovenskej republiky. Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ podľa ust. z. č.

o ústavnom súde Slovenskej republiky a konaní pred ním vyčerpal všetky zákonné možnosti

ako sa domáhať ochrany svojho ústavného práva.

Taktiež je naplnená zákonná podmienka podľa ust. z. č.

o ústavnom súde Slovenskej republiky a konaní pred ním, nakoľko porušenie vyššie

uvedeného základného práva ku dňu podania sťažnosti trvá.

Sťažovateľka si zároveň podľa ust. ods. z. č. o ústavnom súde

Slovenskej republiky a konaní pred ním uplatňuje primerané finančné zadosťučinenie ako

náhradu ujmy vyjadrenej v peniazoch vo výške 3.300 € za to, že je povinná trpieť stav

nečinnosti dotyčného orgánu, teda Krajského súdu v Košiciach.

Sťažovateľka na základe týchto skutočností žiada, aby Ústavný súd SR uznesením

prijal jej sťažnosť na ďalšie konanie a domáha sa aby senát Ústavného súdu Slovenskej

republiky vyslovil tento nález:

1. Nekonaním Krajského súdu v Košiciach v konaní sp. zn. , bolo

porušené právo sťažovateľky E. P., zakotvené v .

2. Krajskému súdu v Košiciach sa prikazuje v konaní pod sp. zn. konať

vo veci bez zbytočných prieťahov .

3. Sťažovateľke, E. P., sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 3.300 €(...), ktoré

je Krajský súd v Košiciach povinný zaplatiť k jej rukám v lehote do dvoch mesiacoch odo

dňa právoplatnosti tohto nálezu.

4. Krajský súd v Košiciach je povinný uhradiť E. P. trovy právneho zastúpenia

v sume 327,60 €(...) na účet jej právnej zástupkyne JUDr. Zuzany Bejdovej(...) do dvoch

mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom krajského

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný

súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez

najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (, ).

Vyžiadaním súvisiaceho spisu krajského súdu ústavný súd zistil, že na krajskom súde

sa napadnuté konanie začalo 23. apríla 2012, keď bol spis postúpený tomuto súdu, aby

rozhodol o odvolaní účastníka konania. Zo spisu krajského súdu sp. zn. tiež

vyplýva, že tento v danej veci rozhodol uznesením č. k. -345 tak, že napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa zrušil vo všetkých výrokoch a vec vrátil Okresnému súdu

Košice II na nové konanie a rozhodnutie. Napadnuté konanie pred krajským súdom trvalo

teda celkovo asi poldruha roka.

Ústavný súd predovšetkým poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru (napr.

, , ), podľa ktorej nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v . Pojem „zbytočné prieťahy“

obsiahnutý v je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať

predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup

dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné

kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle (napr. ).

Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá

nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (napr. ).

Postup krajského súdu – pokiaľ sa odpočíta z celkového trvania odvolacieho konania

čas potrebný na prípravu pojednávania – v konaní vedenom pod sp. zn. sa

zjavne nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako

„zbytočné prieťahy“ v zmysle . Krajskému súdu (vychádzajúc zo spisu

odvolacieho súdu) možno síce vytýkať obdobie nečinnosti cca desať mesiacov, avšak toto

obdobie nečinnosti – hoci nebolo bezvýznamné – ešte nemožno považovať za porušenie

základného práva sťažovateľky garantovaného v citovanom článku .

S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade s doterajšou rozhodovacou činnosťou

preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol postup krajského súdu v napadnutom

konaní po prípadnom prijatí návrhu (sťažnosti) na ďalšie konanie kvalifikovať ako

porušenie základného práva sťažovateľky zaručeného v , a preto

sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júna 2014