Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_4Co-69-2013.pdf
PDF · 74.08 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/69/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu V.. Ľ. S., nar. XX. XX. XXXX, bývajúceho D. M., M. H. XXX, zastúpeného JUDr. Jurajom Dubovským, advokátom, so sídlom v Rožňave, Akademika Hronca 9 proti žalovanej I. - W. S., H.Ý. D. M., S. X, o zaplatenie 580 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 13.12.2012 č.k. 4C/577/2012-63 takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 580 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 1. 10. 2011 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 171,94 eura, ktoré je povinná zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu, to všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Vyhovel tak v celom rozsahu žalobe, ktorou sa žalobca voči žalovanej domáhal zaplatenia dlžného nájomného za mesiace august až október 2011 po odpočítaní zálohy v sume 200 eur v súlade so zmluvou o nájme bytu D. M. T. O.. C. Č.. XXX/XX, uzavretej na dobu do 30. 4. 2012 so žalovanou, ktorá síce v septembri byt vypratala, možnosť písomnej výpovede z nájmu bytu ale nevyužila, kľúče od bytu si ponechala a nájomné nezaplatila.
Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na tvrdenia žalovanej v odpore proti platobnému rozkazu, že podpísala zmluvu v mene svojom i v mene snúbenca, s ktorým následne uzavrela manželstvo a s ktorým sa pre zistené vážne ochorenia rozhodli pre okamžité zrušenie zmluvy, uvedené aj riadne oznámili a preto, považujúc zmluvu za korektne ukončenú na základe jej článku V., bod 6, sa z bytu definitívne vysťahovali ešte dňa 15. 8. 2011 ku svokrovcom, byt riadne vypratali, no potom, ako ho dňa 21. 8. 2011 pripravili na odovzdanie, zástupca žalobcu V.. S. st. kľúče od bytu odmietol prevziať. Na odosielané výzvy zo dňa 4. 11. 2011 a 4. 1. 2012 nemohla reagovať preto, lebo nič nedostala. Po vykonanom dokazovaní výpoveďou žalovanej, svedkov V.. C. S. a I. S. i zmluvou zo dňa 1.5.2011, vychádzal prvostupňový súd zo zistenia, že zmluva bola uzavretá podľa § 663 a nasl. a § 685 a nasl. Občianskeho zákonníka na dobu určitú od 1. 5. 2011 do 30. 4. 2012 medzi žalobcom, zastúpeným jeho otcom V.. C. S. a žalovanou, pričom v jej čl. V., bod 3 si účastníci konania dohodli dvojmesačnú výpovednú dobu. Po citácii § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania nie je sporné, že došlo k vzniku a skončeniu nájmu a nakoľko nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali neplnenie povinnosti nájomcu zo zmluvy zaplatiť nájomné aj za čas trvania výpovednej doby, žalobe v celom rozsahu vyhovel. O trovách rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., o povinnosti žalovanej zaplatiť trovy konania právnemu zástupcovi žalobkyne podľa § 149 ods. 1 O.s.p..
Proti uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a rozhodnúť, že nájomná zmluva medzi prenajímateľom a nájomcom bola ukončená okamžitým zrušením dňom 1.8.2011 podľa jej článku V., bod 6, kedy zástupcovi žalobcu oznámila skutočnosti týmto článkom predvídané (zistené vážne ochorenie manžela žalovanej, strata zamestnania), podľa obsahu namietajúc skutkové zistenia i právny záver súdu prvého stupňa.
Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny, náhradu trov odvolacieho konania nežiadal priznať. Odvolanie žalovanej označil za nedôvodné a riadne neodôvodnené v zmysle § 205 ods. 2 O.s.p..
Odvolací súd na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal bez nariadenia pojednávania, preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 a 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že nie sú dané podmienky ani pre potvrdenie a ani pre zmenu rozsudku súdu prvého stupňa, ale rozsudok je potrebné zrušiť.
Súd prvého stupňa zaťažil konanie a následne rozhodnutie vadou spočívajúcou v nepreskúmateľnosti rozhodnutia, čím došlo k takej vade konania, na ktorú odvolací súd v zmysle ust. § 212 ods. 3 O.s.p. prihliada z úradnej povinnosti, keďže mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Je totiž nepochybné, že jedným z aspektov práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na právne a skutkové relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, zaoberá sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, významnými pre rozhodnutie (napr. IV. ÚS 115/03, IV.ÚS 163/08). Odôvodnenie má byť prostriedkom kontroly správnosti rozhodnutia nielen pre súd, ktorý ho vydal, ale aj pre súd, ktorý ho bude preskúmavať v dôsledku opravného prostriedku.
Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v ust. § 157 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáha a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
V citovanom zákonnom ustanovení sú teda uvedené základné náležitosti písomného vyhotovenia rozsudku, medzi ktoré patrí aj povinnosť súdu nárok uplatňovaný v konaní právne posúdiť, teda vykonať hmotnoprávnu kvalifikáciu nároku. Takáto právna kvalifikácia nároku je významná predovšetkým pre potrebu posúdenia, či nárok žalobcu je v súlade s konkrétnym hmotnoprávnym ustanovením, pod ktoré možno skutkové tvrdenia žalobcu podriadiť.
Súd prvého stupňa sa však touto zásadou neriadil, pretože z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, ako (na základe akých dôkazov) súd dospel k záveru, že došlo k skončeniu nájmu a kedy sa tak stalo, s prihliadnutím na námietky a odlišné tvrdenia účastníkov i v konaní vypočutých svedkov. Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, ako súd hodnotil všetky vykonané dôkazy či dodržal postup hodnotenia dôkazov v zmysle ust. § 132 O.s.p., t.j. či hodnotil dôkazy každý jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Súd totiž v odôvodnení iba opisuje obsah účastníckych a svedeckých výpovedí, a to bez hodnotenia, ktoré právne významné skutočnosti vzal z týchto dôkazov za preukázané.
Rozsudok s takto nedostatočným odôvodnením znemožňuje žalovanej právne relevantným spôsobom reagovať na právne závery súdu prvého stupňa, preto takýmto postupom jej bola odňatá možnosť konať
pred súdom, čo je podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. vždy dôvod na zrušenie rozsudku odvolacím súdom .
Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolaciemu súdu neostávalo iné, ako napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania, v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvého stupňa v intenciách uvedeného odstrániť vyššie označené procesné vady, pri rozhodovaní prihliadnuť na všetky skutočnosti, ktoré vyplynuli zo všetkých vykonaných dôkazov, ako aj na skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné (§ 153 O.s.p. v spojení s ust. § 132 O.s.p.), v nadväznosti na to sa vysporiadať aj s obranou žalovanej spočívajúcou v jej tvrdení o okamžitom zrušení zmluvy o nájme bytu a rozhodnutie odôvodniť tak, aby malo všetky náležitosti v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. a mohlo byť predmetom odvolacieho prieskumu.
V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa o trovách celého konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania, ako i o návrhu žalovanej na priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov zo dňa 27.2.2013.
Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.