Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 349/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. júna 2014 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa

spravodajkyňa) a sudcu Jána Lubyho predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti

EX CREDIT, a. s., Šustekova 49, Bratislava, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Fridrich

Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, konajúcou prostredníctvom advokáta a konateľa

doc. JUDr. Branislava Fridricha, PhD., vo veci namietaného porušenia jej základného práva

podľa a práva Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Trenčíne v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 25. februára 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti EX CREDIT, a. s., o d m i e t a pre nesplnenie

zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. mája 2014

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti EX CREDIT, a. s. (ďalej len „sťažovateľka“,

v citáciách aj „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46

ods. 1 (ďalej len „“) a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Trenčíne

(ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením

z 25. februára 2014.

Sťažovateľka uvádza, že Okresný súd Nové Mesto nad Váhom doručil

jej „právnemu zástupcovi uznesenie zo dňa 9. 12. 2013 sp. zn.: Spr 566-2013, ktorým došlo

k uloženiu povinnosti úhrady súdneho poplatku vo výške 11,00 EUR za spracovanie

hromadného podania podľa položky č. 20b Sadzobníka súdnych poplatkov (príloha zákona

č. ).

Sťažovateľ s uložením povinnosti nesúhlasil a preto podal proti rozhodnutiu

odvolanie, kde uviedol všetky právne dôvody spochybňujúce právne závery okresného súdu

a poukázal aj na konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky produkovanú

vo veci povinnosti zaplatiť súdny poplatok.

O odvolaní sťažovateľa rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením zo dňa

25. 2. 2014 sp. zn.: -2014 tak, že napadnuté rozhodnutie ukladajúce povinnosť

úhrady potvrdil. Sťažovateľ sa nemohol stotožniť s odôvodnením rozhodnutia súdu druhého

stupňa a jeho právnymi závermi a to najmä preto, že tieto neprípustným spôsobom limitujú

jeho základné práva...“.

Sťažovateľka v úvode svojej sťažnosti označuje ako jej prílohy

„Plnomocenstvo“ a „Uznesenie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 9. 12.

2013 sp. zn.: Spr 566-2013; Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne uznesením zo dňa 25. 2.

2014 sp. zn.: -2014“.

Splnomocnenie však sťažovateľka k svojej sťažnosti nepripojila. Zo sťažnosti

vyplýva, že bola spísaná a podpísaná advokátom a konateľom právnej zástupkyne

sťažovateľky doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD., a na hlavičkovom papieri

advokátskej kancelárie, prostredníctvom ktorej bola 16. mája 2014 podaná na poštovú

prepravu.

Sťažovateľka s poukazom na v sťažnosti

namieta, že napadnuté uznesenie nie je dostatočne odôvodnené. Jej výhrady sa týkajú

aj toho, že všeobecné súdy mali podľa nej „prerušiť konanie podľa ust. § 109 ods. 1

písm. b) . Totižto všeobecne záväzný právny predpis, konkrétne položka č. 20b

Sadzobníka súdnych poplatkov (príloha ), ktorý sa týka veci,

je v rozpore s . Porušovateľ, alebo súd prvého stupňa, mali v tomto prípade postúpiť

návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska. Porušovateľ pokračoval v konaní, aj keď mal

zákonnú povinnosť podrobiť aplikovanú právnu úpravu kontrole ústavnosti.“. K tomuto

tvrdeniu predkladá sťažovateľka v sťažnosti podrobnú argumentáciu.

Sťažovateľka vyjadruje názor, „že opisované konania vedené všeobecnými súdmi

neboli spravodlivé ako celok a v je[j] prípade nie je možné hovoriť o tom, že došlo

k spravodlivému výkonu súdnictva. Vytýkané chyby, ktorých sa dopustili všeobecné súdy,

viedli k porušeniu práv zaručených SR a Dohovorom tak, ako to špecifikuje

sťažovateľ v tejto sťažnosti.“.

V nadväznosti na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd rozhodol týmto

nálezom:

„1) Základné právo spoločnosti EX CREDIT... na súdnu ochranu zaručené čl. 46

ods. 1 postupom Krajského súdu v Trenčíne v konaní vedenom

pod sp. zn.: -2014 bolo porušené.

2) Základné právo spoločnosti EX CREDIT... na spravodlivý súdny proces zaručené

čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Krajského súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn.: -2014 bolo porušené.

3) Základné právo spoločnosti EX CREDIT... na súdnu ochranu zaručené čl. 46

ods. 1 uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 25. 2. 2014

sp. zn.: -2014 bolo porušené.

4) Základné právo spoločnosti EX CREDIT... na spravodlivý súdny proces zaručené

čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením

Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 25. 2. 2014 sp. zn.: -2014 bolo porušené.

5) Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 25. 2. 2014 sp. zn.: -2014

sa zrušuje a vec sa tomuto súdu vracia na ďalšie konanie.

6) Spoločnosti EX CREDIT... priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume

100,- EUR, ktoré je jej Krajský súd v Trenčíne povinný zaplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

7) Krajský súd v Trenčíne je povinný uhradiť spoločnosti EX CREDIT... trovy

konania, tak ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení nálezu, na účet jej právneho

zástupcu Fridrich Paľko, s. r. o... a to do troch dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Podľa sa k návrhu na začatie

konania musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento

zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje

na zastupovanie pred ústavným súdom. Podľa ústavný

súd je viazaný návrhom na začatie konania, okrem prípadov výslovne uvedených v tomto

zákone. Ustanovenie sa v celom rozsahu vzťahuje na sťažnosť

podľa a nasl. .

Podľa sťažnosť okrem všeobecných náležitostí

uvedených v § 20 musí obsahovať, ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia

sťažovateľa porušili [písm. a)], označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného

zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody [písm. b)], a označenie, proti komu

smeruje [písm. c)]. Podľa k sťažnosti sa pripojí kópia

právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v

presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých

náležitostí návrhu na začatie konania ( , a zákona o ústavnom

súde).

V rozpore so svojou povinnosťou podľa

sťažovateľka nepredložila ústavnému súdu splnomocnenie na svoje zastupovanie v konaní

o jej sťažnosti.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažnosť v predloženej podobe

nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom

ustanovené v .

V súvislosti s uvedeným nedostatkom ústavný súd pripomína, že tento nie je povinný

odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúži inštitút povinného právneho

zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne

vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí

podaní účastníkov konania (napr. , , ,

, , , , ,

, ). V tejto spojitosti ústavný súd už vo svojom uznesení

sp. zn. z 11. mája 2005 uviedol: „Podľa

o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní

(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať

všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto

povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré

je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen

začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom

ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti

úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.“ Aj v tomto ohľade naďalej zostáva

v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť,

ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmietol sťažnosť už pri jej predbežnom

prerokovaní ( ) pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. júna 2014