Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 319/2014
PDF · 128.66 KB
No categories available
I. ÚS 319/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. júla 2014
predbežne prerokoval sťažnosť M. K., zastúpenej advokátom JUDr. Rudolfom Žiklom,
Advokátska kancelária, Tichá 18, Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní
vedenom pod sp. zn. 40 Ro 165/2012 (neskôr vedenom pod sp. zn. 40 C 19/2013) a takto
rozhodol:
Sťažnosť M. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. júna 2014
doručená sťažnosť M. K. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr.
Rudolfom Žiklom, Advokátska kancelária, Tichá 18, Košice, ktorou namietala porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 40 Ro 165/2012 (neskôr vedenom pod sp. zn. 40 C 19/2013).
Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:
«Návrhom navrhovateľa /Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a. s./ proti
odporkyni / sťažovateľke / na začatie konania z 30.3.2012 o 1.178,08 Eur, doručeného súdu
ako „žaloba“ dňa 4.4.2012 začalo konanie pod sp. zn. 40 Ro/165/2012-19 a po podaní
odporu odporkyňou zo dňa 8.11.2012 proti platobnému rozkazu Okresného súdu Košice I
zo dňa 22.10.2012 sp. zn. 40 Ro/165/2012-19, ktorý podľa sťažovateľky nemal byť vôbec
vydaný, ale malo byť nariadené pojednávanie vo veci a bol doručený sťažovateľke až dňa
2,11.2012 pokračovalo pod sp. 40C/19/2012 pod ktorou sa vedie dodnes.
Sťažovateľka sťažnosťou zo dňa 8.11.2012 po doručení žaloby navrhovateľa
odporkyni doručila predsedovi súdu sťažnosť na prieťahy v predmetnom konaní, z dôvodu
neskorého vydania platobného rozkazu súdom /po 7 mesiacoch/
Potom až dňa 23.1.2014 bol vo veci nariadený prvý termín pojednávania a to až na
deň 5.6.2014 t. z. po viac ako 2 rokoch a 2 mesiacoch.
... súd ani po podaní sťažnosti navrhovateľky na prieťahy v predmetnom konaní zo
dňa 8.11.2012 doručenej predsedovi na prieťahy v konaní nekonal urýchlene a viac ako rok
/ od v období od 8.11.2012 do 5.6.2014/ bol nečinný...“
Sťažovateľka je toho názoru, že postupom okresného súdu došlo k porušeniu jej
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2
ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,
keďže okresný súd doteraz právoplatne nerozhodol, a žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:
„Okresný súd Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 40 Ro/165/2012
a 40 Ro/165/2012 porušil základné právo... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručené čl. 48 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky a na prejednanie veci v primeranej lehote
zaručené čl. 6 ods. 1 DOHOVORU o ochrane ľudských práv a základných slobôd .
Okresnému súdu Košice I prikazuje konať vo veci vedenej pod sp. zn. 40
Ro/165/2012 a 40 Ro/165/2012 bez zbytočných prieťahov a čo najrýchlejšie.
... priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 1000,-Eur, ktoré je jej
povinný Okresný súd Košice I vyplatiť v lehote do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu. Okresný súd Košice I je povinný vyplatiť... 284,08 Eur, do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu na účet advokáta navrhovateľky.“
II.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých
prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané
zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj
návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je
zjavne neopodstatnený. Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky
na neverejnom zasadnutí senátu, a keďže pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistil, že
táto je zjavne neopodstatnená, rozhodol o jej odmietnutí.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho
záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť
preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil
žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by
mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05,
IV. ÚS 221/05). Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného
práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj
z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným
súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať
o zbytočných prieťahoch (m. m. II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04).
V posudzovanom prípade sťažovateľka namieta postup okresného súdu, ktorým
podľa jej názoru boli porušené ňou označené práva spôsobenými zbytočnými prieťahmi
v konaní.
Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou a s jej prílohami dospel k záveru, že
sťažnosť sťažovateľky je – v tomto čase – zjavne neopodstatnená. Právny názor ústavného
súdu o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti vychádza z predmetu posudzovaného súdneho
konania v spojení s doterajšou dĺžkou konania pred okresným súdom, ktoré do dňa podania
sťažnosti ústavnému súdu trvá dva roky a dva mesiace.
Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní
má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 154/03,
IV. ÚS 147/04, IV. ÚS 221/05). V prípade, v ktorom ústavný súd zistil, že charakter
postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo
možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil
porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04),
prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00) alebo ho odmietol ako zjavne
neopodstatnený (napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, IV. ÚS 221/05).
Ústavný súd uzatvára, že zistené skutočnosti zatiaľ nepostačujú na prijatie záveru, že
by doteraz zistené prieťahy v konaní pred okresným súdom dosahovali ústavne relevantnú
intenzitu. Z týchto dôvodov ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
Ústavný súd nad rámec uvádza, že pred predbežným prerokovaním sťažnosti zistil,
že konanie v napadnutej veci okresný súd zastavil 18. júna 2014 z dôvodu späťvzatia
návrhu. V súvislosti s dĺžkou konania vedeného okresným súdom a na základe takto
zisteného skutkového stavu ústavný súd sťažnosť odmietol.
V dôsledku odmietnutia sťažnosti bolo bez právneho významu, aby sa ústavný súd
zaoberal ďalšími požiadavkami uvedenými v sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. júla 2014