Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 315/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. júla 2014

predbežne prerokoval sťažnosť S. K., zastúpenej advokátom JUDr. Dušanom Mikulášom,

Advokátska kancelária, Nejedlého 12, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej

základného práva podľa a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Malacky v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť S. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. mája 2014

doručená sťažnosť S. K. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. Dušanom

Mikulášom, Advokátska kancelária, Nejedlého 12, Bratislava, ktorou namieta porušenie

svojho základného práva podľa (ďalej len

„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Malacky (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva:

«Sťažnosť odôvodňuje sťažovateľka tým, že dňa 21.9.2012... podal jej manžel

na Okresnom súde Malacky návrh na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností

k maloletej... konanie je vedené pod sp. zn. ... od podania návrhu bol návrh

navrhovateľa doplnený podaním prijatým súdom dňa 18.3.2012. Následne sťažovateľka...

podala k návrhu vyjadrenie dňa 17.5.2013. Keďže od uvedeného vyjadrenia nedošlo vo veci

k posunu, zaslala odporkyňa 2.10.2013 urgenciu Okresnému súdu Malacky, aby vo veci

konal a vytýčil pojednávanie, keďže je medzi manželmi nutné upraviť najmä vyživovaciu

povinnosť na maloletú dcéru účastníkov konania a jej zverenie do osobnej starostlivosti

matky. Taktiež sťažovateľka žije už dlhšie vo vzťahu s iným partnerom, ktorý vďaka

prieťahom v rozvodovom konaní nemôže riešiť uzatvorením manželstva, čo by mohlo mať

negatívny dopad aj v prípade, ak by otehotnela...

Na urgenciu konania zo dňa 2.10.2013 nedostala sťažovateľka zo súdu vôbec žiadnu

odpoveď. Z uvedeného dôvodu podala následne 12.2.2014 sťažnosť na prieťahy

v predmetnom súdnom konaní predsedovi Okresného súdu Malacky, ktorý sťažnosť

podaním zo dňa 27.2.2014 vyhodnotil ako opodstatnenú, avšak z tzv. „objektívnych

dôvodov“ nemôže Okresný súd Malacky konať bez prieťahov. Predmetné objektívne dôvody

dôvodil predseda súdu tým, že je súd značne personálne poddimenzovaný...

Účastník súdneho konania má ... garantované právo, aby jeho vec bola

prejednaná bez zbytočných prieťahov, spolieha sa pri podaní žaloby, že bude jeho vec

v dohľadnej dobe rozhodnutá... Štát... sa nemôže žiadnym spôsobom zbaviť zodpovednosti

za nedostatočné obsadenie súdu, resp. oneskorené riešenie personálnej otázky, ktorá musí

byť súdu včas známa. ...

Rozvod manželstva účastníkov nepredstavuje žiadnu zložitú právnu otázku, keďže

sa na rozvode dohodli, no účastníci súdneho konania, odhliadnuc od toho, či vystupujú na

strane navrhovateľa alebo odporcu môžu byť rozvedení iba cestou súdu... Takisto je

potrebná aj úprava práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu vo forme rozsudku

a zároveň teda aj exekučného titulu. Možno teda definovať, že sa pre samotný súd nejedná

o tak zložitú vec, aby odôvodňovala vzniknuté značné prieťahy v súdnom konaní...»

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd „rozhodol, že došlo k porušeniu čl. 48 ods. 2

, práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ako aj k porušeniu

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a aby v zmysle čl. 127 ods. 2

– vyslovil voči Okresnému súdu Malacky zákaz pokračovať v porušovaní jej základného

práva a prikázal mu konať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

V druhom rade, v zmysle o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov, sťažovateľka žiada

finančné zadosťučinenie ako peňažnú protihodnotu utrpenej nemajetkovej ujmy vo výške

5.000,-€... V prípade vyhovenia tejto sťažnosti si sťažovateľka uplatňuje aj náhradu trov

právneho zastúpenia vo výške 284,08 €...“.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom

predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť,

ktorá je zjavne neopodstatnená.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ide

vtedy, keď namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho

základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní

ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (,

).

Sťažovateľka namieta porušenie základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

.

Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

).

Ústavný súd z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. zistil, že

návrh na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas

po rozvode bol doručený okresnému súdu 21. septembra 2012. Už 8. októbra 2012 okresný

súd vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku, zásielka sa vrátila z dôvodu

„adresát neznámy“. Vzhľadom na to, že navrhovateľ sa na adrese, ktorú v návrhu na začatie

konania uviedol, nezdržiaval a inú adresu súd neoznámil, okresný súd výzvami

z 23. októbra 2012, 4. decembra 2012 a 25. januára 2013 žiadal orgány polície,

resp. zamestnávateľa navrhovateľa o zistenie miesta pobytu navrhovateľa a doručenie

zásielky navrhovateľovi. Dňa 22. januára 2013 vyzval okresný súd navrhovateľa uznesením

na opravu vád podania. Dňa19. februára 2013 navrhovateľ zaplatil súdny poplatok za návrh

a 18. marca 2013 doručil opravený návrh na začatie konania. Uznesením zo 14. mája 2013

okresný súd ustanovil maloletej kolízneho opatrovníka a v ten istý deň vyzval sťažovateľku,

aby sa vyjadrila k návrhu. Sťažovateľka doručila vyjadrenie k návrhu 21. mája 2013. Dňa

3. júna 2014 nariadil súd termín pojednávania na 30. júl 2014.

Ústavný súd konštatuje, že postup okresného súdu v konaní bol od podania návrhu

21. septembra 2012 až do 21. mája 2013 plynulý.

Nečinnosť okresného súdu v období od 21. mája 2013 do 3. júna 2014 možno

hodnotiť ako prieťahy v konaní okresného súdu. Z judikatúry ústavného súdu však vyplýva,

že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

(, , ). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý

v je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať

predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup

dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné

kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle (napr. ).

Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá

nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (napr. ). Ústavný súd tiež už vo svojich predchádzajúcich

rozhodnutiach vyslovil, že zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní

pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo

uvažovať o zbytočných prieťahoch (napr. , ).

Sťažovateľka namietala porušenie svojich práv postupom okresného súdu v konaní,

ktorého celková dĺžka od podania návrhu na začatie konania (21. septembra 2012)

do podania sťažnosti doručenej ústavnému súdu 6. mája 2014 nepresiahla 19 mesiacov, čo

nie je doba, v ktorej ak okresný súd nerozhodol, porušil základné právo sťažovateľky podľa

a právo podľa dohovoru.

Po posúdení doterajšej dĺžky namietaného konania a doby medzi jednotlivými

úkonmi súdu ústavný súd konštatuje, že nedostatky v postupe okresného súdu nevykazujú

zatiaľ takú intenzitu, ktorá by mala ústavný rozmer. Z prehľadu procesných úkonov možno

vyvodiť záver, že na dĺžku konania malo podstatný vplyv okrem nečinnosti súdu v trvaní

12 mesiacov aj konanie navrhovateľa, ktorý neoznámil zmenu adresy na doručovanie.

V tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že zodpovednosť za neodstránenie stavu právnej

neistoty v dôsledku takéhoto postupu navrhovateľa nemožno pripísať konajúcemu súdu.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že hoci doterajší postup

okresného súdu v napadnutom konaní nebol celkom bez prieťahov, ich intenzita

s prihliadnutím na všetky okolnosti konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.

nedosiahla podľa názoru ústavného súdu taký stupeň závažnosti, že by

to mohlo viesť k záveru o porušení základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (resp. práva podľa dohovoru),

pričom súčasný stav konania nevylučuje definitívne možnosť prerokovania predmetnej veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (, ).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa § 25

ods. 2 ako zjavne neopodstatnenú.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľky

v nej uplatnenými nezaoberal.

Ústavný súd napokon dodáva, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu, aby

po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľka v tejto veci

za predpokladu, že by v ďalšom priebehu napadnutého konania dochádzalo k zbytočným

prieťahom, predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. júla 2014