Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 315/2014
PDF · 151.73 KB
No categories available
I. ÚS 315/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. júla 2014
predbežne prerokoval sťažnosť S. K., zastúpenej advokátom JUDr. Dušanom Mikulášom,
Advokátska kancelária, Nejedlého 12, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Malacky v konaní vedenom pod sp. zn. 9 P 298/2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť S. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. mája 2014
doručená sťažnosť S. K. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. Dušanom
Mikulášom, Advokátska kancelária, Nejedlého 12, Bratislava, ktorou namieta porušenie
svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Malacky (ďalej len „okresný súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 9 P 298/2012.
Zo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva:
«Sťažnosť odôvodňuje sťažovateľka tým, že dňa 21.9.2012... podal jej manžel
na Okresnom súde Malacky návrh na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností
k maloletej... konanie je vedené pod sp. zn. 9P/298/2012... od podania návrhu bol návrh
navrhovateľa doplnený podaním prijatým súdom dňa 18.3.2012. Následne sťažovateľka...
podala k návrhu vyjadrenie dňa 17.5.2013. Keďže od uvedeného vyjadrenia nedošlo vo veci
k posunu, zaslala odporkyňa 2.10.2013 urgenciu Okresnému súdu Malacky, aby vo veci
konal a vytýčil pojednávanie, keďže je medzi manželmi nutné upraviť najmä vyživovaciu
povinnosť na maloletú dcéru účastníkov konania a jej zverenie do osobnej starostlivosti
matky. Taktiež sťažovateľka žije už dlhšie vo vzťahu s iným partnerom, ktorý vďaka
prieťahom v rozvodovom konaní nemôže riešiť uzatvorením manželstva, čo by mohlo mať
negatívny dopad aj v prípade, ak by otehotnela...
Na urgenciu konania zo dňa 2.10.2013 nedostala sťažovateľka zo súdu vôbec žiadnu
odpoveď. Z uvedeného dôvodu podala následne 12.2.2014 sťažnosť na prieťahy
v predmetnom súdnom konaní predsedovi Okresného súdu Malacky, ktorý sťažnosť
podaním zo dňa 27.2.2014 vyhodnotil ako opodstatnenú, avšak z tzv. „objektívnych
dôvodov“ nemôže Okresný súd Malacky konať bez prieťahov. Predmetné objektívne dôvody
dôvodil predseda súdu tým, že je súd značne personálne poddimenzovaný...
Účastník súdneho konania má Ústavou... garantované právo, aby jeho vec bola
prejednaná bez zbytočných prieťahov, spolieha sa pri podaní žaloby, že bude jeho vec
v dohľadnej dobe rozhodnutá... Štát... sa nemôže žiadnym spôsobom zbaviť zodpovednosti
za nedostatočné obsadenie súdu, resp. oneskorené riešenie personálnej otázky, ktorá musí
byť súdu včas známa. ...
Rozvod manželstva účastníkov nepredstavuje žiadnu zložitú právnu otázku, keďže
sa na rozvode dohodli, no účastníci súdneho konania, odhliadnuc od toho, či vystupujú na
strane navrhovateľa alebo odporcu môžu byť rozvedení iba cestou súdu... Takisto je
potrebná aj úprava práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu vo forme rozsudku
a zároveň teda aj exekučného titulu. Možno teda definovať, že sa pre samotný súd nejedná
o tak zložitú vec, aby odôvodňovala vzniknuté značné prieťahy v súdnom konaní...»
Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd „rozhodol, že došlo k porušeniu čl. 48 ods. 2
Ústavy, práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ako aj k porušeniu čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a aby v zmysle čl. 127 ods. 2
– vyslovil voči Okresnému súdu Malacky zákaz pokračovať v porušovaní jej základného
práva a prikázal mu konať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
V druhom rade, v zmysle § 56 ods. 4 zákona č. 38/1993 o organizácii Ústavného
súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov, sťažovateľka žiada
finančné zadosťučinenie ako peňažnú protihodnotu utrpenej nemajetkovej ujmy vo výške
5.000,-€... V prípade vyhovenia tejto sťažnosti si sťažovateľka uplatňuje aj náhradu trov
právneho zastúpenia vo výške 284,08 €...“.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom
predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť,
ktorá je zjavne neopodstatnená.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.
O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ide
vtedy, keď namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho
základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok
vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným
právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne
neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní
ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo
slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04,
Sťažovateľka namieta porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.
Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské
práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej
lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98,
Ústavný súd z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. 9 P 298/2012 zistil, že
návrh na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas
po rozvode bol doručený okresnému súdu 21. septembra 2012. Už 8. októbra 2012 okresný
súd vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku, zásielka sa vrátila z dôvodu
„adresát neznámy“. Vzhľadom na to, že navrhovateľ sa na adrese, ktorú v návrhu na začatie
konania uviedol, nezdržiaval a inú adresu súd neoznámil, okresný súd výzvami
z 23. októbra 2012, 4. decembra 2012 a 25. januára 2013 žiadal orgány polície,
resp. zamestnávateľa navrhovateľa o zistenie miesta pobytu navrhovateľa a doručenie
zásielky navrhovateľovi. Dňa 22. januára 2013 vyzval okresný súd navrhovateľa uznesením
na opravu vád podania. Dňa19. februára 2013 navrhovateľ zaplatil súdny poplatok za návrh
a 18. marca 2013 doručil opravený návrh na začatie konania. Uznesením zo 14. mája 2013
okresný súd ustanovil maloletej kolízneho opatrovníka a v ten istý deň vyzval sťažovateľku,
aby sa vyjadrila k návrhu. Sťažovateľka doručila vyjadrenie k návrhu 21. mája 2013. Dňa
3. júna 2014 nariadil súd termín pojednávania na 30. júl 2014.
Ústavný súd konštatuje, že postup okresného súdu v konaní bol od podania návrhu
21. septembra 2012 až do 21. mája 2013 plynulý.
Nečinnosť okresného súdu v období od 21. mája 2013 do 3. júna 2014 možno
hodnotiť ako prieťahy v konaní okresného súdu. Z judikatúry ústavného súdu však vyplýva,
že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
ústavy (II. ÚS 57/01, I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý
v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať
predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup
dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné
kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00).
Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá
nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 42/01). Ústavný súd tiež už vo svojich predchádzajúcich
rozhodnutiach vyslovil, že zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní
pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo
uvažovať o zbytočných prieťahoch (napr. IV. ÚS 343/04, III. ÚS 59/05).
Sťažovateľka namietala porušenie svojich práv postupom okresného súdu v konaní,
ktorého celková dĺžka od podania návrhu na začatie konania (21. septembra 2012)
do podania sťažnosti doručenej ústavnému súdu 6. mája 2014 nepresiahla 19 mesiacov, čo
nie je doba, v ktorej ak okresný súd nerozhodol, porušil základné právo sťažovateľky podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Po posúdení doterajšej dĺžky namietaného konania a doby medzi jednotlivými
úkonmi súdu ústavný súd konštatuje, že nedostatky v postupe okresného súdu nevykazujú
zatiaľ takú intenzitu, ktorá by mala ústavný rozmer. Z prehľadu procesných úkonov možno
vyvodiť záver, že na dĺžku konania malo podstatný vplyv okrem nečinnosti súdu v trvaní
12 mesiacov aj konanie navrhovateľa, ktorý neoznámil zmenu adresy na doručovanie.
V tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že zodpovednosť za neodstránenie stavu právnej
neistoty v dôsledku takéhoto postupu navrhovateľa nemožno pripísať konajúcemu súdu.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že hoci doterajší postup
okresného súdu v napadnutom konaní nebol celkom bez prieťahov, ich intenzita
s prihliadnutím na všetky okolnosti konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.
9 P 298/2012 nedosiahla podľa názoru ústavného súdu taký stupeň závažnosti, že by
to mohlo viesť k záveru o porušení základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru),
pričom súčasný stav konania nevylučuje definitívne možnosť prerokovania predmetnej veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (III. ÚS 24/04, III. ÚS 67/04).
Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľky
v nej uplatnenými nezaoberal.
Ústavný súd napokon dodáva, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby
po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľka v tejto veci
za predpokladu, že by v ďalšom priebehu napadnutého konania dochádzalo k zbytočným
prieťahom, predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. júla 2014