Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 373/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. júla 2014 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ivetty Macejkovej a sudcu Sergeja

Kohuta (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti

BRATISLAVSKÁ VODÁRENSKÁ SPOLOČNOSŤ, a. s., Prešovská 48, Bratislava,

a obchodnej spoločnosti ZÁPADOSLOVENSKÁ VODÁRENSKÁ SPOLOČNOSŤ, a. s.,

Nábrežie za hydrocentrálou 4, Nitra, zastúpených advokátom a konateľom JUDr. Michalom

Mišíkom, Advokátska kancelária Mišík, s. r. o., Prievozská 4B, Bratislava, vo veci

namietaného porušenia základného práva na súdnu na inú právnu ochranu podľa čl. 46

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením

z 29. januára 2014, a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti BRATISLAVSKÁ VODÁRENSKÁ

SPOLOČNOSŤ, a. s., a obchodnej spoločnosti ZÁPADOSLOVENSKÁ VODÁRENSKÁ

SPOLOČNOSŤ, a. s., o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej

republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. mája 2014

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti BRATISLAVSKÁ VODÁRENSKÁ

SPOLOČNOSŤ, a. s., Prešovská 48, Bratislava, a obchodnej spoločnosti

ZÁPADOSLOVENSKÁ VODÁRENSKÁ SPOLOČNOSŤ, a. s., Nábrežie

za hydrocentrálou 4, Nitra (ďalej len „sťažovateľky“), ktorou namietajú porušenie svojho

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

(ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 29. januára 2014 (ďalej aj „namietané uznesenie“).

Podaním doručeným ústavnému súdu 7. mája 2014 sťažovateľky svoju sťažnosť doplnili.

Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že „Na Krajskom súde v Bratislave je pod. spis. zn.

vedené konanie o zaplatenie 13 277 567,55 € s príslušenstvom zo zmeniek

na návrh žalobcu T., proti žalovaným I. Bratislavská vodárenská spoločnosť, a. s.,

so sídlom: Prešovská 48, 826 46 Bratislava, IČO: 35 850 370, II. Trnavská vodárenská

spoločnosť, a. s., so sídlom: Priemyselná 10, 921 79 Piešťany, IČO: 36 252 484

a III. Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a. s. so sídlom: Nábrežie za hydrocentrálou

4, 949 60 Nitra, IČO: 36 550 949.

Na návrh sťažovateľa ZVS ako žalovaného III. zo dňa 25. 6. 2012 bolo na

pojednávaní dňa 2. 7. 2014 v tejto veci na Krajskom súde v Bratislave vydané uznesenie

spis. zn. - 530 z 2. 7. 2012 o povinnosti zložiť preddavok na trovy konania

podľa . V uznesení bol žalobca T. zaviazaný zložiť

preddavok na trovy konania vo výške 663 878,38 € a žalovaní I. až. III. boli vyzvaní na

zloženie preddavku v sume 663 878,38 € spoločne a nerozdielne.

Žalovaní I. až. III. v lehote 60 dní sumu preddavku zložili, a to tak, že žalovaný I.

časť vo výške 190 866 €, žalovaný II. časť vo výške 99 582 € a žalovaný III. časť vo výške

373 432 €. Žalobca T. preddavok nezložil.

Krajský súd v Bratislave uznesením spis. zn. - 567 z 10. 10. 2012 pre

z dôvodu nezaplatenia preddavku na trovy konania žalobcom a zloženia preddavku na trovy

konania žalovanými, zastavil.

Proti uzneseniu o zastavení konania podal žalobca T. dňa 27. 11. 2012 odvolanie...

Porušovateľ, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací uznesením spis. zn.

- 616 z 29. 1. 2014, právoplatným dňa 4. 3. 2014, rozhodol tak, že uznesenie

Krajského súdu v Bratislave... o zastavení konania zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie

konanie.“.

Sťažovateľky považujú namietané uznesenie najvyššieho súdu za rozhodnutie

porušujúce ich základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa a právo

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pričom v odôvodnení svojej

sťažnosti bližšie argumentujú:

„Porušovateľ v pozícii odvolacieho súdu v napádanom uznesení... uviedol, že podľa

jeho názoru je inštitút preddavku na trovy konania v zmysle ustanovenia

obmedzením práva žalobcu na prístup k súdu...

Podľa názoru sťažovateľov je uvedený právny názor odvolacieho súdu arbitrárny...

a nerešpektujúci rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Ústavného

súdu Slovenskej republiky a ani Európskeho súdu pre ľudské práva...

Uvedený názor porušovateľa... má povahu záväzného právneho názoru odvolacieho

súdu na otázku aplikovateľnosti inštitútu preddavku na trovy konania podľa

v tomto konaní... Súd prvého stupňa je tak viazaný názorom odvolacieho súdu ohľadom

dôsledkov uloženia povinnosti zložiť preddavok na trovy konania, a keďže odvolací súd

jednoznačne uviedol, že zloženie preddavku na trovy konania je obmedzením práva žalobcu

na prístup k súdu, súd prvého stupňa nemá inú možnosť... ako v následnom konaní zvoliť

taký procesný postup, ktorým neuplatní voči žalobcovi tento procesný inštitút a účinky ním

predpokladané. Dôsledkom takto formulovaného právneho záväzného názoru odvolacieho

súdu je povinnosť súdu prvého stupňa aj napriek naplneniu predpokladov na zastavenie

konania v zmysle ustanovenia ... konanie nezastaviť a pokračovať v ňom,

resp. rovnako tak aj zrušiť rozhodnutie o uložení povinnosti zložiť preddavok na trovy

konania a predchádzajúci návrh na uloženie tejto povinnosti aj zamietnuť. Kategorická

formulácia právneho názoru odvolacieho súdu pre súd prvého stupňa neumožňuje v ďalšom

konaní návrhu žalobcov na uloženie povinnosti zložiť preddavok na trovy konania

vyhovieť...

V predmetnej procesnej situácii tak práve postup porušovateľa - odvolacieho súdu,

ktorý v konaní právne záväzne, avšak v rozpore s právnym poriadkom, usmerňuje ďalší

priebeh konania a možnosť výkonu procesných práv sťažovateľov ako účastníkov konania,

predstavuje zásah do práva sťažovateľov uplatňovať a realizovať svoje procesné práva

podaním návrhu na uloženie povinnosti zložiť preddavok na trovy konania. Jedná sa

o faktickú činnosť odvolacieho súdu, nakoľko vyslovený právny názor aj priamo usmerňuje

ďalší procesný postup...

Porušovateľ - najvyšší súd... uviedol, že inštitút preddavku na trovy konania oslabuje

postavenie žalobcu ako dominus litis, čím dochádza k oslabeniu dispozičnej zásady, ktorá je

procesným vyústením autonómie vôle žalobcu, na ktorú odvolací súd vzhliada ako na jednu

zo základných zásad súkromného práva. Vyslovený právny názor súdu považujeme

za maximálne arbitrárny, vytrhnutý z kontextu iných zásad civilného procesu a

jednostranne uprednostňujúci výlučne ochranu práv žalobcu v tomto konaní.

Pri strete jednotlivých práv účastníkov občianskeho súdneho konania má všeobecný

súd povinnosť aplikovať procesné predpisy tak, aby ostali jednotlivé práva účastníkov

vyvážené. Právo na prístup k súdu nie je v žiadnom prípade absolútne, rovnako tak ani

dispozičná zásada v civilnom procese. Odvolací súd sa však princípom vyvažovania pri

strete rovnocenných práv účastníkov konania... neriadil, a uprednostnil iba dispozičnú

zásadu, ktorú absolutizoval na úkor ochrany procesných práv sťažovateľov v pozícii

žalovaných.“

Sťažovateľky v sťažnosti argumentujú aj judikatúrou najvyššieho súdu (uznesenia

sp. zn. z 26. februára 2013 a sp. zn. z 21. augusta 2013),

ústavného súdu (rozhodnutia sp. zn. zo 6. júna 2012, sp. zn.

z 10. decembra 2013, sp. zn. z 10. decembra 2013), ako

aj Európskeho súdu pre ľudské práva (rozhodnutie z 13. 7. 1995 vo veci Tolstoy

Miloslavsky proti Spojenému kráľovstvu), od ktorej sa najvyšší súd v namietanom konaní

„bez zdôvodnenia odchýlil“.

Ďalšie námietky sťažovateliek smerujú k nedostatočnému odôvodneniu namietaného

uznesenia, v ktorom sa podľa sťažovateliek najvyšší súd nevysporiadal s ich podstatnou

odvolacou argumentáciou; k zmätočnosti jeho odôvodnenia a k vydaniu „tzv. prekvapivého

rozhodnutia“, ktoré je podľa sťažovateliek „vystavané na takých skutočnostiach a právnom

hodnotení, ktoré doteraz v konaní pred súdom prvého stupňa, resp. vo vyjadreniach

účastníkov, neboli uvedené a porušovateľ ako odvolací súd neumožnil účastníkom konania

sa k nim vyjadriť“. Uvedeným postupom najvyšší súd ako odvolací súd odňal

sťažovateľkám možnosť konať pred súdom.

Vzhľadom na uvádzané skutočnosti sťažovateľky navrhli, aby ústavný súd po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie vydal tento nález:

„1. Základné právo sťažovateľov Bratislavská vodárenská spoločnosť, a. s.

a Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a. s. na súdnu a inú právnu ochranu podľa

a právo na spravodlivé konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, postupom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky v konaní vedenom pod spis. zn. porušené bolo.

2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29. januára 2014 spis.

zn. sa zrušuje a vec sa vracia súdu na ďalšie konanie.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť Bratislavskej vodárenskej

spoločnosti, a. s. a Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a. s. trovy právneho

zastúpenia v sume 501,69 € spoločne, na účet právneho zástupcu Advokátska kancelária

Mišík, s. r. o., so sídlom Prievozská 4B, 821 09 Bratislava, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Na rozhodnutie o podanej sťažnosti nie je daná právomoc ústavného súdu.

Ako to vyplýva z citovaného , právomoc ústavného súdu

poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

Zo samotnej sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľky podali proti

namietanému uzneseniu najvyššieho súdu dovolanie, keď uvádzajú: „Sťažovatelia pre

úplnosť dodávajú, že podali ako žalovaní I. a III. dňa 2. 4. 2014 prostredníctvom právneho

zástupcu dovolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací, ktorým napadli

vyššie uvedené uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu odvolacieho;

o dovolaní sa zatiaľ nerozhodlo.“

Vzhľadom na uvedené skutočnosti možno uzavrieť, že v súčasnom štádiu právomoc

poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateliek má najvyšší súd v rámci dovolacieho

konania. Tým je zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu.

Ústavné súdnictvo a právomoc ústavného súdu sú vybudované predovšetkým

na zásade prieskumu vecí právoplatne skončených, v ktorých protiústavnosť nemožno

napraviť iným spôsobom, teda predovšetkým procesnými prostriedkami vyplývajúcimi

z príslušných procesných noriem (). Ide o jeden zo základných

princípov, ktoré ovládajú konanie pred ústavným súdom, a to o princíp subsidiarity. Zásada

subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu

do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti

preskúmavané ().

Ústavný súd preto zaujal názor (podobne , ,

), že v prípade podania mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania)

a súbežne podanej ústavnej sťažnosti je táto sťažnosť považovaná za prípustnú až

po rozhodnutí o dovolaní. Pritom lehota na podanie ústavnej sťažnosti bude považovaná

za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu (porovnaj

k tomu aj rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 8. 11. 2007 vo veci Soffer v. Česká

republika, sťažnosť č. 31419/04, alebo rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva

z 12. 11. 2002 vo veci Zvolský a Zvolská v. Česká republika, sťažnosť č. 46129/99, a jeho

body 51, 53, 54).

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo už bez právneho významu zaoberať sa

ďalšími požiadavkami sťažovateliek uvedenými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júla 2014