Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 234/2013
PDF · 244.31 KB
No categories available
III. ÚS 234/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. decembra 2013
v senáte zloženom z predsedu Jána Auxta, zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa Tkáčika
prerokoval sťažnosť spoločnosti Č. a. s., O., Č., zastúpenej advokátom JUDr. B. J.,
Advokátska kancelária, P., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu
ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne
konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 10 C 59/2011-222 z 1. marca 2013 a takto
rozhodol:
1. Základné právo spoločnosti Č. a. s. na súdnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a jej právo na spravodlivé súdne konanie zaručené čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu
Banská Bystrica č. k. 10 C 59/2011-222 z 1. marca 2013 p o r u š e n é b o l i .
2. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 10 C 59/2011-222 z 1. marca
2013 z r u š u j e a vec v r a c i a Okresnému súdu Banská Bystrica na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. apríla 2013
doručená sťažnosť spoločnosti Č. a. s., O., Č. (ďalej len „sťažovateľka“), v ktorej namieta
porušenie základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením
Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) č. k. 10 C 59/2011-222
z 1. marca 2011.
1. Sťažovateľka sa v označenom konaní okresného súdu domáha od Slovenskej
republiky – Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky,
náhrady škody v sume 24 298 795,15 € podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zodpovednosti za škodu“). Škoda bola podľa
tvrdenia sťažovateľky spôsobená „nezákonným rozhodnutím Mesta B. o odobratí povolenia
na vykonávanie autobusovej mestskej hromadnej dopravy v B., udeleného na dobu
určitú...“. Do konania na strane odporcu pristúpilo mesto B. (ďalej len „vedľajší účastník“),
ako vedľajší účastník.
Vedľajší účastník 25. februára 2013 navrhol uložiť sťažovateľke podľa § 141a ods. 1
zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „OSP“) povinnosť zložiť preddavok na trovy konania. Okresný súd uznesením
č. k. 10 C 59/2011-222 z 1. marca 2013 uložil sťažovateľke povinnosť zaplatiť preddavok
na trovy konania v sume 1 214 939,76 €. Okresný súd konštatoval, že „navrhovateľ žiada
náhradu škody v sume..., ktorá predstavuje viac ako 400-násobok životného minima
pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Preto súd návrhu vedľajšieho účastníka vyhovel...
S poukazom na § 141a ods. 1 O. s. p. a prvú vetu § 2 Zákona č. 7/2005 Z. z. povinnosť zložiť
preddavok odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi, ktorých majetkové pomery nemožno
usporiadať podľa Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, uložiť nemohol.“.
V sťažnosti doručenej ústavnému súdu sťažovateľka namieta, že okresný súd
„neskúmal prvú zo zákonných podmienok na zloženie preddavky na trovy konania...,
a to či u navrhovateľa nie sú splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov.
Súd takú okolnosť neskúmal, nezistil, ani ju nemá za preukázanú, vôbec splnenie takejto
zákonnej podmienky v Uznesení neuvádza ani neodôvodňuje.“. Sťažovateľka poukazuje
na nález ústavného súdu vo veci sp. zn. I. ÚS 112/2012. Okresný súd podľa sťažovateľky
„neskúmal ani otázku proporcionality uloženej výšky preddavku na trovy konania,
ktoré uložil arbitrárne v striktnej výške 5% bez toho, aby posúdil alebo aspoň odhadol
možnú budúcu výšku priznaného nároku na náhradu trov konania... výška uloženého
preddavku 1.214.939,79 € má na sťažovateľa likvidačný dopad, pretože... nedisponuje
takouto finančnou sumou, a nie je možné od neho spravodlivo žiadať, aby predal
alebo zaťažil svoj majetok v záujme získania takejto sumy... Návrh vedľajšieho účastníka...
a následne súdom uložená povinnosť tak privodí len jediný záver, a to zamedzenie možnosti
sťažovateľa pokračovať v súdnom konaní. Sťažovateľom začaté súdne konanie bolo naviac
oslobodené od súdneho poplatku, aby sa zabezpečila spravodlivá súdna ochrana práv
porušených nezákonnými rozhodnutiami orgánov verejnej moci. Prejavoval sa tak záujem
štátu na umožnení finančnej dostupnosti súdneho konania o náhradu škody voči štátu...“.
Sťažovateľka tvrdí, že v jej prípade „sú splnené podmienky na oslobodenie
od súdnych poplatkov... Porušovateľ základného práva sa v rozpore so zákonom
nevysporiadal s podstatnou okolnosťou, či sú u navrhovateľa splnené predpoklady
na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 O. s. p. v celom rozsahu. Súd prvého
stupňa nám nedal možnosť ani tvrdiť ani preukázať splnenie takých predpokladov,
keďže nám nedoručil návrh, ktorým vedľajší účastník navrhol, aby nám súd zloženie
preddavku na trovy konania uložil.“.
2. Ústavný súd uznesením č. k. III. ÚS 234/2013-15 z 11. júna 2013 prijal podľa § 25
ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného
súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľky na ďalšie konanie.
Súčasne dospel k záveru, že neboli naplnené predpoklady § 52 ods. 2 zákona o ústavnom
súde, a preto nevyhovel návrhu sťažovateľky na nariadenie dočasného opatrenia.
3. Okresný súd na základe vyžiadania ústavného súdu mu 17. júna 2013 doručil
súdny spis vo veci sp. zn. 10 C 59/2011. Ústavný súd 26. septembra 2013 vyzval okresný
súd na vyjadrenie sa k vecnej stránke prijatej sťažnosti a na jeho postoj k prípadnému
upusteniu od ústneho pojednávania vo veci.
4. Okresný súd doručil 11. októbra 2013 ústavnému súdu vyjadrenie,
v ktorom uviedol, že „pri rozhodovaní o návrhu vedľajšieho účastníka na strane odporcu
uznesením č. k. 10C/59/2011-222 zo dňa 01. 03. 2013 súd postupoval v zmysle platného
právneho poriadku. Vzhľadom k podnikateľskej činnosti navrhovateľa (vyplývajúcej
o. i. z jeho tvrdení v návrhu) a jeho ekonomickej sile (vyplývajúcej o. i. z uplatnenej výšky
náhrady škody) nebol dôvod uvažovať o tom, že takto ekonomicky silný podnikateľský
subjekt spĺňal predpoklady oslobodenia od platenia súdnych poplatkov.“. Okresný súd
súčasne vyjadril súhlas s upustením od ústneho pojednávania vo veci sťažnosti
sťažovateľky.
5. Ústavný súd 15. októbra 2013 zaslal vyjadrenie okresného súdu právnemu
zástupcovi sťažovateľky s možnosťou zaujať k nemu stanovisko.
6. Sťažovateľka prostredníctvom právneho zástupcu doručila 7. novembra 2013
ústavnému súdu svoje stanovisko. Súhlasí s upustením od ústneho pojednávania vo veci
samej. V reakcii na vyjadrenie okresného súdu vecne argumentuje, že „podaná žaloba
netvorí žiaden právny ani skutkový základ na prijatie záveru o tom, či sú alebo nie sú
u sťažovateľa naplnené predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov v čase
rozhodovania Okresného súdu Banská Bystrica dňa 1. 3. 2013..., keďže žaloba bola podaná
už v roku 2011 a v nej uvedené skutkové okolnosti ohľadom majetkových pomerov
navrhovateľa sa týkali rokov 2006, resp. 2007. Porušovateľ základného práva tak nemal
žiaden reálny podklad na posúdenie skutkového stavu v čase vydania rozhodnutia o zložení
preddavku dňa 1.3.2013. Okresný súd... ani nedal sťažovateľovi na vyjadrenie návrh
na zloženie preddavku, sťažovateľ tak zostal bez možnosti čokoľvek namietať alebo sa
vyjadriť ku podanému návrhu na zloženie preddavku.“. Sťažovateľka ďalej opakovala
dôvody prednesené už v sťažnosti a zdôrazňovala, že okresný súd „sa v rozpore
so zákonom nevysporiadal s podstatnou okolnosťou, či sú u navrhovateľa splnené
predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 O. s. p. v celom rozsahu“.
Sťažovateľka zotrváva na podanej sťažnosti.
7. Keďže účastníci konania vyjadrili súhlas s upustením od ústneho pojednávania,
ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho
pojednávania, pretože po oboznámení sa so stanoviskami účastníkov konania
k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať
ďalšie objasnenie veci.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom
na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...
Ústavný súd k vzťahu medzi čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru už judikoval,
že formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom právnom predpise
Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym
režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (II. ÚS 71/97). Z uvedeného dôvodu
preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07).
1. Sťažovateľka v sťažnosti v prvom rade namieta, že okresný súd sa nezaoberal
v poradí prvou zákonnou podmienkou uloženia povinnosti zaplatiť preddavok na trovy
konania vyplývajúcou z § 141a ods. 1 OSP, a to požiadavkou absencie predpokladov
na oslobodenie od súdnych poplatkov. Súčasne namieta nedostatočnosť odôvodnenia
napadnutého uznesenia okresného súdu v tejto otázke.
Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu základné právo podľa čl. 46 ods. 1
ústavy zahŕňa okrem iného právo na odôvodnenie rozhodnutia. Aj podľa judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) právo na spravodlivý proces zahŕňa
i právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená,
že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie
povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny
prípad (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997, m. m. pozri tiež
rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, Annuaire, č. 303-B).
Odôvodnenie súdneho rozhodnutia má podať jasne a zrozumiteľne odpovede
na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,
t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (III. ÚS 78/07, IV. ÚS 115/03,
III. ÚS 209/04, III. ÚS 117/2012). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania. Preto odôvodnenie
rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ
rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo
účastníka na spravodlivý proces (napr. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05).
Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia (§ 157 ods. 2 OSP) musí vyplývať vzťah
medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi
závermi na strane druhej (m. m. III. ÚS 36/2010).
Podľa § 141a ods. 1 OSP navrhovateľovi, u ktorého nie sú splnené predpoklady
na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 v celom rozsahu a ktorý uplatňuje právo
na zaplatenie peňažnej sumy prevyšujúcej 400-násobok životného minima pre jednu
plnoletú fyzickú osobu, súd na návrh odporcu uloží, aby v lehote nie dlhšej ako 60 dní zložil
preddavok na trovy konania. Na zloženie preddavku podľa prvej vety vyzve súd súčasne
s uložením povinnosti navrhovateľovi v rovnakej lehote aj odporcu. Povinnosť zložiť
preddavok na trovy konania nemá účastník, ktorého majetkové pomery ako dlžníka
nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu o konkurznom konaní. Ak navrhovateľ
preddavok na trovy konania v určenej lehote nezloží a odporca, ktorý má povinnosť zložiť
preddavok, ho zložil, súd konanie v lehote 15 dní od uplynutia lehoty na zloženie preddavku
na trovy konania zastaví.
Z citovaného ustanovenia bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že conditio
sine qua non pre uloženie povinnosti zaplatiť preddavok na trovy konania je zistenie
konajúceho súdu, že u navrhovateľa nie sú splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych
poplatkov. Uvedená skutočnosť determinuje záver, že danosť či absencia predpokladov
na oslobodenie od súdnych poplatkov predstavujú skutkovo a právne relevantnú okolnosť
súvisiacu s poskytovaním súdnej ochrany v konaní o návrhu odporcu podľa § 141a ods. 1
OSP. Preto súd konajúci o takomto návrhu sa vo svojom rozhodnutí o ňom musí
vysporiadať s tým, či u navrhovateľa sú alebo nie sú splnené predpoklady na oslobodenie
od súdnych poplatkov, tak ako ich vymedzuje § 138 ods. 1 OSP. Ak sa konajúci všeobecný
súd s touto otázkou majúcou pre predmet jeho rozhodovacej činnosti podstatný význam
nevysporiada, nerešpektuje požiadavky plynúce na kvalitu odôvodnení súdnych rozhodnutí
zo základného práva na súdnu ochranu a z práva na spravodlivé súdne konanie.
Ústavný súd na tomto mieste odkazuje na odôvodnenie už citovaného nálezu
sp. zn. I. ÚS 112/2012, ktorým ústavný súd podrobil obdobné prvostupňové rozhodnutie
iného súdu kritike ústiacej do konštatovania ústavnej neakceptovateľnosti situácie, keď
„okresný súd sa vôbec nevysporiadal, resp. nezohľadnil a napokon fakticky ani vôbec
neskúmal aktuálne majetkové pomery sťažovateľky majúce podstatný vplyv na jej uloženú
povinnosť zložiť preddavok na trovy konania. Rozhodnutie okresného súdu je založené iba
na jeho dohadoch, resp. predpokladoch o majetkových pomeroch sťažovateľky bez
akéhokoľvek reálneho skutkového zistenia o týchto skutočnostiach.“.
Ústavný súd z prílohy sťažnosti tvorenej fotokópiou napadnutého uznesenia zistil,
že okresný súd sa v jeho odôvodnení vysporiadal len s druhou podmienkou na vyhovenie
návrhu podľa § 141a ods. 1 OSP, a to s výškou žalovanej sumy. K podmienke spočívajúcej
v danosti predpokladov na oslobodenie od súdnych poplatkov u sťažovateľky sa
v odôvodnení napadnutého uznesenia neuvádza vôbec nič. Dôvody, ktoré okresný súd
uviedol vo svojom vyjadrení k prijatej sťažnosti doručenom ústavnému súdu 11. októbra
2013, nemôžu ústavno-právne významným spôsobom konvalidovať nedostatky
napadnutého uznesenia, ktoré jediné je právne aprobovaným a záväzným úsudkom
konajúceho súdu o predmete rozhodovania.
Ústavný súd vzhľadom na dôvody uvedené v predchádzajúcom texte dospel
k záveru, že základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu ani jej právo na spravodlivé
súdne konanie neboli rešpektované (bod 1 výroku tohto nálezu), pretože okresný súd
v odôvodnení svojho napadnutého uznesenia nijako nezodpovedal podstatnú otázku
súvisiacu s poskytovaním súdnej ochrany v konaní podľa § 141a ods. 1 OSP, ktorou bola
zákonná podmienka na uloženie povinnosti sťažovateľke zložiť preddavok na trovy
konania.
2. Druhá sťažnostná námietka, ktorou sťažovateľka dôvodila v prospech záveru
o porušení jej základného práva na súdnu ochranu a jej práva na spravodlivé súdne konanie,
sa zakladala na tvrdenej neprimeranosti sumy preddavku na trovy konania uloženého jej
na zaplatenie.
Ústavný súd sa v tomto prípade opätovne obracia na svoju predchádzajúcu
rozhodovaciu prax, podľa ktorej „o ústavne významnej neprimeranosti pri právno-
aplikačnej činnosti možno uvažovať len vtedy, ak aplikovaná právna norma dáva
konajúcemu orgánu verejnej moci priestor na úvahu pri skúmaní splnenia podmienok
hypotézy, dispozície alebo sankcie. Naopak, ak konajúci orgán verejnej moci nemá právnou
normou vytvorený žiaden diskrečný priestor a pri zistení splnenia podmienok jej hypotézy je
povinný vyvodiť jediný možný právny následok, potom možno hovoriť už len
o neproporcionalite právnej úpravy tvoriacej právny základ na konanie orgánu verejnej
moci, a nie o neproporcionalite aplikácie práva“ (uznesenie z 20. novembra 2012 vo veci
sp. zn. III. ÚS 575/2012 uverejnené v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu
Slovenskej republiky pod č. 80/2012).
Ak teda okresný súd konajúci o návrhu vedľajšieho účastníka dospel k záveru,
že zákonné podmienky podľa § 141a ods. 1 OSP splnené boli, nemal priestor na úvahu
o tom, v akej sume preddavok na trovy konania sťažovateľke uloží. Podľa odseku 2 toho
istého ustanovenia bol povinný sťažovateľke predpísať preddavok na trovy konania v sume
päť percent z uplatňovanej peňažnej sumy. Zákon okresnému súdu neumožňuje moderovať
sumu preddavku na trovy konania.
Sťažovateľka takto svojou druhou sťažnostnou námietkou v podstate namieta
neprimeranosť zákonnej právnej regulácie preddavku na trovy konania, nie chýbajúcu
proporcionalitu aplikácie § 141a OSP okresným súdom. V konaní o sťažnosti právnickej
osoby podľa čl. 127 ods. 1 ústavy však senát ústavného súdu nie je oprávnený preskúmavať
súlad právnych predpisov s ústavou, pretože takýto prieskum je vyhradený plénu ústavného
súdu v konaní podľa čl. 125 ods. 1 ústavy. Ústavný súd už viackrát zdôraznil, že účel
konania o súlade právnych predpisov nemožno dosiahnuť v inom type konania
(napr. III. ÚS 18/02, III. ÚS 244/04, IV. ÚS 54/08). Tým ústavný súd dáva
odpoveď aj na argumentáciu sťažovateľky založenú na poukaze na nález I. senátu vo veci
sp. zn. I. ÚS 112/2012. Prípadná neprimeranosť uloženej sumy preddavku na trovy konania
môže byť podľa názoru III. senátu výlučným dôsledkom neprimeranosti zákonnej právnej
úpravy obsiahnutej v § 141a OSP, ktorú v konaní podľa čl. 127 ods. 1 ústavy vecne skúmať
nemožno.
Druhú sťažnostnú námietku preto ústavný súd vyhodnotil ako nedôvodná.
3. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Vzhľadom na to, že ústavný súd dospel k záveru o porušení základného práva sťažovateľky
na súdnu ochranu aj jej práva na spravodlivé súdne konanie, zrušil napadnuté uznesenie
okresného súdu a vec mu podľa § 56 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde vrátil
na ďalšie konanie (bod 2 výroku tohto nálezu).
Podľa § 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd právoplatné rozhodnutie,
opatrenie alebo iný zásah zruší a vec vráti na ďalšie konanie, ten, kto vo veci vydal
rozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je povinný vec znova prerokovať
a rozhodnúť. V tomto konaní alebo postupe je viazaný právnym názorom ústavného súdu.
V ďalšom konaní bude úlohou okresného súdu opätovné posúdenie procesného
návrhu vedľajšieho účastníka, a to na podklade dôsledného vysporiadania sa so všetkými
kumulatívne formulovanými zákonnými podmienkami uloženia povinnosti zložiť
preddavok na trovy konania tak, ako ich vymedzuje § 141a ods. 1 OSP. Okresný súd sa tiež
vysporiada so skutočnosťou, že vo veci samej ide o žalobu o náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci podľa zákona o zodpovednosti za škodu,
pričom ide o konanie, ktoré v čase jeho začatia podliehalo vecnému oslobodeniu od súdneho
poplatku ex lege [§ 4 ods. 1 písm. k) zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb.
o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení platnom a účinnom
v čase začatia konania pred okresným súdom] a v súčasnosti podlieha súdnemu poplatku
v paušálnej sume 20 €. V nadväznosti na to bude potom potrebné dôsledne preskúmať
(ne)splnenie zákonných predpokladov podľa § 138 ods. 1 OSP u sťažovateľky.
4. Sťažovateľka v petite sťažnosti podanej ústavnému súdu nepožadovala finančné
zadosťučinenie ani náhradu trov konania, preto o týchto nárokoch nebolo potrebné
rozhodnúť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. decembra 2013