Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 234/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-36

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. decembra 2013

v senáte zloženom z predsedu Jána Auxta, zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa Tkáčika

prerokoval sťažnosť spoločnosti Č. a. s., O., Č., zastúpenej advokátom JUDr. B. J.,

Advokátska kancelária, P., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu

ochranu zaručeného a práva na spravodlivé súdne

konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -222 z 1. marca 2013 a takto

rozhodol:

1. Základné právo spoločnosti Č. a. s. na súdnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1

a jej právo na spravodlivé súdne konanie zaručené

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu

Banská Bystrica č. k. -222 z 1. marca 2013 p o r u š e n é b o l i .

2. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -222 z 1. marca

2013 z r u š u j e a vec v r a c i a Okresnému súdu Banská Bystrica na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. apríla 2013

doručená sťažnosť spoločnosti Č. a. s., O., Č. (ďalej len „sťažovateľka“), v ktorej namieta

porušenie základného práva na súdnu ochranu zaručeného Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením

Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) č. k. -222

z 1. marca 2011.

1. Sťažovateľka sa v označenom konaní okresného súdu domáha od Slovenskej

republiky – Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky,

náhrady škody v sume 24 298 795,15 € podľa o zodpovednosti

za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zodpovednosti za škodu“). Škoda bola podľa

tvrdenia sťažovateľky spôsobená „nezákonným rozhodnutím Mesta B. o odobratí povolenia

na vykonávanie autobusovej mestskej hromadnej dopravy v B., udeleného na dobu

určitú...“. Do konania na strane odporcu pristúpilo mesto B. (ďalej len „vedľajší účastník“),

ako vedľajší účastník.

Vedľajší účastník 25. februára 2013 navrhol uložiť sťažovateľke podľa § 141a ods. 1

v znení neskorších predpisov

(ďalej len „OSP“) povinnosť zložiť preddavok na trovy konania. Okresný súd uznesením

č. k. -222 z 1. marca 2013 uložil sťažovateľke povinnosť zaplatiť preddavok

na trovy konania v sume 1 214 939,76 €. Okresný súd konštatoval, že „navrhovateľ žiada

náhradu škody v sume..., ktorá predstavuje viac ako 400-násobok životného minima

pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Preto súd návrhu vedľajšieho účastníka vyhovel...

S poukazom na a prvú vetu povinnosť zložiť

preddavok odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi, ktorých majetkové pomery nemožno

usporiadať podľa Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, uložiť nemohol.“.

V sťažnosti doručenej ústavnému súdu sťažovateľka namieta, že okresný súd

„neskúmal prvú zo zákonných podmienok na zloženie preddavky na trovy konania...,

a to či u navrhovateľa nie sú splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov.

Súd takú okolnosť neskúmal, nezistil, ani ju nemá za preukázanú, vôbec splnenie takejto

zákonnej podmienky v Uznesení neuvádza ani neodôvodňuje.“. Sťažovateľka poukazuje

na nález ústavného súdu vo veci sp. zn. . Okresný súd podľa sťažovateľky

„neskúmal ani otázku proporcionality uloženej výšky preddavku na trovy konania,

ktoré uložil arbitrárne v striktnej výške 5% bez toho, aby posúdil alebo aspoň odhadol

možnú budúcu výšku priznaného nároku na náhradu trov konania... výška uloženého

preddavku 1.214.939,79 € má na sťažovateľa likvidačný dopad, pretože... nedisponuje

takouto finančnou sumou, a nie je možné od neho spravodlivo žiadať, aby predal

alebo zaťažil svoj majetok v záujme získania takejto sumy... Návrh vedľajšieho účastníka...

a následne súdom uložená povinnosť tak privodí len jediný záver, a to zamedzenie možnosti

sťažovateľa pokračovať v súdnom konaní. Sťažovateľom začaté súdne konanie bolo naviac

oslobodené od súdneho poplatku, aby sa zabezpečila spravodlivá súdna ochrana práv

porušených nezákonnými rozhodnutiami orgánov verejnej moci. Prejavoval sa tak záujem

štátu na umožnení finančnej dostupnosti súdneho konania o náhradu škody voči štátu...“.

Sťažovateľka tvrdí, že v jej prípade „sú splnené podmienky na oslobodenie

od súdnych poplatkov... Porušovateľ základného práva sa v rozpore so zákonom

nevysporiadal s podstatnou okolnosťou, či sú u navrhovateľa splnené predpoklady

na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa v celom rozsahu. Súd prvého

stupňa nám nedal možnosť ani tvrdiť ani preukázať splnenie takých predpokladov,

keďže nám nedoručil návrh, ktorým vedľajší účastník navrhol, aby nám súd zloženie

preddavku na trovy konania uložil.“.

2. Ústavný súd uznesením č. k. -15 z 11. júna 2013 prijal podľa § 25

ods. 3 o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) sťažnosť sťažovateľky na ďalšie konanie.

Súčasne dospel k záveru, že neboli naplnené predpoklady § 52 ods. 2 zákona o ústavnom

súde, a preto nevyhovel návrhu sťažovateľky na nariadenie dočasného opatrenia.

3. Okresný súd na základe vyžiadania ústavného súdu mu 17. júna 2013 doručil

súdny spis vo veci sp. zn. . Ústavný súd 26. septembra 2013 vyzval okresný

súd na vyjadrenie sa k vecnej stránke prijatej sťažnosti a na jeho postoj k prípadnému

upusteniu od ústneho pojednávania vo veci.

4. Okresný súd doručil 11. októbra 2013 ústavnému súdu vyjadrenie,

v ktorom uviedol, že „pri rozhodovaní o návrhu vedľajšieho účastníka na strane odporcu

uznesením č. k. -222 zo dňa 01. 03. 2013 súd postupoval v zmysle platného

právneho poriadku. Vzhľadom k podnikateľskej činnosti navrhovateľa (vyplývajúcej

o. i. z jeho tvrdení v návrhu) a jeho ekonomickej sile (vyplývajúcej o. i. z uplatnenej výšky

náhrady škody) nebol dôvod uvažovať o tom, že takto ekonomicky silný podnikateľský

subjekt spĺňal predpoklady oslobodenia od platenia súdnych poplatkov.“. Okresný súd

súčasne vyjadril súhlas s upustením od ústneho pojednávania vo veci sťažnosti

sťažovateľky.

5. Ústavný súd 15. októbra 2013 zaslal vyjadrenie okresného súdu právnemu

zástupcovi sťažovateľky s možnosťou zaujať k nemu stanovisko.

6. Sťažovateľka prostredníctvom právneho zástupcu doručila 7. novembra 2013

ústavnému súdu svoje stanovisko. Súhlasí s upustením od ústneho pojednávania vo veci

samej. V reakcii na vyjadrenie okresného súdu vecne argumentuje, že „podaná žaloba

netvorí žiaden právny ani skutkový základ na prijatie záveru o tom, či sú alebo nie sú

u sťažovateľa naplnené predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov v čase

rozhodovania Okresného súdu Banská Bystrica dňa 1. 3. 2013..., keďže žaloba bola podaná

už v roku 2011 a v nej uvedené skutkové okolnosti ohľadom majetkových pomerov

navrhovateľa sa týkali rokov 2006, resp. 2007. Porušovateľ základného práva tak nemal

žiaden reálny podklad na posúdenie skutkového stavu v čase vydania rozhodnutia o zložení

preddavku dňa 1.3.2013. Okresný súd... ani nedal sťažovateľovi na vyjadrenie návrh

na zloženie preddavku, sťažovateľ tak zostal bez možnosti čokoľvek namietať alebo sa

vyjadriť ku podanému návrhu na zloženie preddavku.“. Sťažovateľka ďalej opakovala

dôvody prednesené už v sťažnosti a zdôrazňovala, že okresný súd „sa v rozpore

so zákonom nevysporiadal s podstatnou okolnosťou, či sú u navrhovateľa splnené

predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa v celom rozsahu“.

Sťažovateľka zotrváva na podanej sťažnosti.

7. Keďže účastníci konania vyjadrili súhlas s upustením od ústneho pojednávania,

ústavný súd podľa upustil v danej veci od ústneho

pojednávania, pretože po oboznámení sa so stanoviskami účastníkov konania

k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať

ďalšie objasnenie veci.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...

Ústavný súd k vzťahu medzi a dohovoru už judikoval,

že formuláciou uvedenou v ústavodarca v základnom právnom predpise

Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym

režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (). Z uvedeného dôvodu

preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť ().

1. Sťažovateľka v sťažnosti v prvom rade namieta, že okresný súd sa nezaoberal

v poradí prvou zákonnou podmienkou uloženia povinnosti zaplatiť preddavok na trovy

konania vyplývajúcou z , a to požiadavkou absencie predpokladov

na oslobodenie od súdnych poplatkov. Súčasne namieta nedostatočnosť odôvodnenia

napadnutého uznesenia okresného súdu v tejto otázke.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu základné právo podľa čl. 46 ods. 1

zahŕňa okrem iného právo na odôvodnenie rozhodnutia. Aj podľa judikatúry

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) právo na spravodlivý proces zahŕňa

i právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená,

že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie

povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny

prípad (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997, m. m. pozri tiež

rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, Annuaire, č. 303-B).

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia má podať jasne a zrozumiteľne odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,

t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (, ,

, ). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky

nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,

aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania. Preto odôvodnenie

rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ

rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo

účastníka na spravodlivý proces (napr. , , ).

Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia ( ) musí vyplývať vzťah

medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi

závermi na strane druhej (m. m. ).

Podľa navrhovateľovi, u ktorého nie sú splnené predpoklady

na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 v celom rozsahu a ktorý uplatňuje právo

na zaplatenie peňažnej sumy prevyšujúcej 400-násobok životného minima pre jednu

plnoletú fyzickú osobu, súd na návrh odporcu uloží, aby v lehote nie dlhšej ako 60 dní zložil

preddavok na trovy konania. Na zloženie preddavku podľa prvej vety vyzve súd súčasne

s uložením povinnosti navrhovateľovi v rovnakej lehote aj odporcu. Povinnosť zložiť

preddavok na trovy konania nemá účastník, ktorého majetkové pomery ako dlžníka

nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu o konkurznom konaní. Ak navrhovateľ

preddavok na trovy konania v určenej lehote nezloží a odporca, ktorý má povinnosť zložiť

preddavok, ho zložil, súd konanie v lehote 15 dní od uplynutia lehoty na zloženie preddavku

na trovy konania zastaví.

Z citovaného ustanovenia bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že conditio

sine qua non pre uloženie povinnosti zaplatiť preddavok na trovy konania je zistenie

konajúceho súdu, že u navrhovateľa nie sú splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych

poplatkov. Uvedená skutočnosť determinuje záver, že danosť či absencia predpokladov

na oslobodenie od súdnych poplatkov predstavujú skutkovo a právne relevantnú okolnosť

súvisiacu s poskytovaním súdnej ochrany v konaní o návrhu odporcu podľa § 141a ods. 1

. Preto súd konajúci o takomto návrhu sa vo svojom rozhodnutí o ňom musí

vysporiadať s tým, či u navrhovateľa sú alebo nie sú splnené predpoklady na oslobodenie

od súdnych poplatkov, tak ako ich vymedzuje . Ak sa konajúci všeobecný

súd s touto otázkou majúcou pre predmet jeho rozhodovacej činnosti podstatný význam

nevysporiada, nerešpektuje požiadavky plynúce na kvalitu odôvodnení súdnych rozhodnutí

zo základného práva na súdnu ochranu a z práva na spravodlivé súdne konanie.

Ústavný súd na tomto mieste odkazuje na odôvodnenie už citovaného nálezu

sp. zn. , ktorým ústavný súd podrobil obdobné prvostupňové rozhodnutie

iného súdu kritike ústiacej do konštatovania ústavnej neakceptovateľnosti situácie, keď

„okresný súd sa vôbec nevysporiadal, resp. nezohľadnil a napokon fakticky ani vôbec

neskúmal aktuálne majetkové pomery sťažovateľky majúce podstatný vplyv na jej uloženú

povinnosť zložiť preddavok na trovy konania. Rozhodnutie okresného súdu je založené iba

na jeho dohadoch, resp. predpokladoch o majetkových pomeroch sťažovateľky bez

akéhokoľvek reálneho skutkového zistenia o týchto skutočnostiach.“.

Ústavný súd z prílohy sťažnosti tvorenej fotokópiou napadnutého uznesenia zistil,

že okresný súd sa v jeho odôvodnení vysporiadal len s druhou podmienkou na vyhovenie

návrhu podľa , a to s výškou žalovanej sumy. K podmienke spočívajúcej

v danosti predpokladov na oslobodenie od súdnych poplatkov u sťažovateľky sa

v odôvodnení napadnutého uznesenia neuvádza vôbec nič. Dôvody, ktoré okresný súd

uviedol vo svojom vyjadrení k prijatej sťažnosti doručenom ústavnému súdu 11. októbra

2013, nemôžu ústavno-právne významným spôsobom konvalidovať nedostatky

napadnutého uznesenia, ktoré jediné je právne aprobovaným a záväzným úsudkom

konajúceho súdu o predmete rozhodovania.

Ústavný súd vzhľadom na dôvody uvedené v predchádzajúcom texte dospel

k záveru, že základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu ani jej právo na spravodlivé

súdne konanie neboli rešpektované (bod 1 výroku tohto nálezu), pretože okresný súd

v odôvodnení svojho napadnutého uznesenia nijako nezodpovedal podstatnú otázku

súvisiacu s poskytovaním súdnej ochrany v konaní podľa , ktorou bola

zákonná podmienka na uloženie povinnosti sťažovateľke zložiť preddavok na trovy

konania.

2. Druhá sťažnostná námietka, ktorou sťažovateľka dôvodila v prospech záveru

o porušení jej základného práva na súdnu ochranu a jej práva na spravodlivé súdne konanie,

sa zakladala na tvrdenej neprimeranosti sumy preddavku na trovy konania uloženého jej

na zaplatenie.

Ústavný súd sa v tomto prípade opätovne obracia na svoju predchádzajúcu

rozhodovaciu prax, podľa ktorej „o ústavne významnej neprimeranosti pri právno-

aplikačnej činnosti možno uvažovať len vtedy, ak aplikovaná právna norma dáva

konajúcemu orgánu verejnej moci priestor na úvahu pri skúmaní splnenia podmienok

hypotézy, dispozície alebo sankcie. Naopak, ak konajúci orgán verejnej moci nemá právnou

normou vytvorený žiaden diskrečný priestor a pri zistení splnenia podmienok jej hypotézy je

povinný vyvodiť jediný možný právny následok, potom možno hovoriť už len

o neproporcionalite právnej úpravy tvoriacej právny základ na konanie orgánu verejnej

moci, a nie o neproporcionalite aplikácie práva“ (uznesenie z 20. novembra 2012 vo veci

sp. zn. uverejnené v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu

Slovenskej republiky pod č. 80/2012).

Ak teda okresný súd konajúci o návrhu vedľajšieho účastníka dospel k záveru,

že zákonné podmienky podľa splnené boli, nemal priestor na úvahu

o tom, v akej sume preddavok na trovy konania sťažovateľke uloží. Podľa odseku 2 toho

istého ustanovenia bol povinný sťažovateľke predpísať preddavok na trovy konania v sume

päť percent z uplatňovanej peňažnej sumy. Zákon okresnému súdu neumožňuje moderovať

sumu preddavku na trovy konania.

Sťažovateľka takto svojou druhou sťažnostnou námietkou v podstate namieta

neprimeranosť zákonnej právnej regulácie preddavku na trovy konania, nie chýbajúcu

proporcionalitu aplikácie okresným súdom. V konaní o sťažnosti právnickej

osoby podľa však senát ústavného súdu nie je oprávnený preskúmavať

súlad právnych predpisov s , pretože takýto prieskum je vyhradený plénu ústavného

súdu v konaní podľa . Ústavný súd už viackrát zdôraznil, že účel

konania o súlade právnych predpisov nemožno dosiahnuť v inom type konania

(napr. , , ). Tým ústavný súd dáva

odpoveď aj na argumentáciu sťažovateľky založenú na poukaze na nález I. senátu vo veci

sp. zn. . Prípadná neprimeranosť uloženej sumy preddavku na trovy konania

môže byť podľa názoru III. senátu výlučným dôsledkom neprimeranosti zákonnej právnej

úpravy obsiahnutej v , ktorú v konaní podľa vecne skúmať

nemožno.

Druhú sťažnostnú námietku preto ústavný súd vyhodnotil ako nedôvodná.

3. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Vzhľadom na to, že ústavný súd dospel k záveru o porušení základného práva sťažovateľky

na súdnu ochranu aj jej práva na spravodlivé súdne konanie, zrušil napadnuté uznesenie

okresného súdu a vec mu podľa vrátil

na ďalšie konanie (bod 2 výroku tohto nálezu).

Podľa ak ústavný súd právoplatné rozhodnutie,

opatrenie alebo iný zásah zruší a vec vráti na ďalšie konanie, ten, kto vo veci vydal

rozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je povinný vec znova prerokovať

a rozhodnúť. V tomto konaní alebo postupe je viazaný právnym názorom ústavného súdu.

V ďalšom konaní bude úlohou okresného súdu opätovné posúdenie procesného

návrhu vedľajšieho účastníka, a to na podklade dôsledného vysporiadania sa so všetkými

kumulatívne formulovanými zákonnými podmienkami uloženia povinnosti zložiť

preddavok na trovy konania tak, ako ich vymedzuje . Okresný súd sa tiež

vysporiada so skutočnosťou, že vo veci samej ide o žalobu o náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci podľa zákona o zodpovednosti za škodu,

pričom ide o konanie, ktoré v čase jeho začatia podliehalo vecnému oslobodeniu od súdneho

poplatku ex lege [

o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení platnom a účinnom

v čase začatia konania pred okresným súdom] a v súčasnosti podlieha súdnemu poplatku

v paušálnej sume 20 €. V nadväznosti na to bude potom potrebné dôsledne preskúmať

(ne)splnenie zákonných predpokladov podľa u sťažovateľky.

4. Sťažovateľka v petite sťažnosti podanej ústavnému súdu nepožadovala finančné

zadosťučinenie ani náhradu trov konania, preto o týchto nárokoch nebolo potrebné

rozhodnúť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. decembra 2013