Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 383/2014
PDF · 141.28 KB
No categories available
I. ÚS 383/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. júla 2014
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti RAFEX s. r. o. „v likvidácii“,
Šarkaň, zastúpenej advokátkou JUDr. Janou Fridrichovou, Advokátska kancelária,
Jakubovo námestie 9, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa
čl. 46 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave
v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Cob 2/2014 a jeho rozsudkom z 9. apríla 2014 a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti RAFEX s. r. o. „v likvidácii“ o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. júna 2014
doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti RAFEX s. r. o. „v likvidácii“, Šarkaň (ďalej len
„sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. Janou Fridrichovou, Advokátska kancelária,
Jakubovo námestie 9, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa
čl. 46 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 3 Cob 2/2014 a jeho rozsudkom z 9. apríla 2014.
Ústavný súd v konaní o inej sťažnosti sťažovateľky vedenom pod sp. zn.
II. ÚS 313/2014 z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. 45 Cb 33/2005 zistil, že
návrhom na začatie konania doručeným okresnému súdu 23. decembra 2004 sa navrhovateľ
L. S. domáhal proti odporcovi v 1. rade SOLE Slovakia a. s. a odporcovi v 2. rade Levické
mliekárne a. s. zaplatenia sumy 216 474 Sk s príslušenstvom. Konanie o tomto návrhu bolo
vedené okresným súdom pod sp. zn. 45 Cb 33/2005.
Po vyhlásení konkurzu na majetok odporcu v 1. rade 22. marca 2005 bolo súdne
konanie zo zákona prerušené a okresný súd uznesením z 21. októbra 2005 zamietol návrh
navrhovateľa na vylúčenie konania v časti smerujúcej proti odporcovi v 2. rade
na samostatné konanie. Uznesením z 20. júna 2006 okresný súd na základe späťvzatia
návrhu zo strany navrhovateľa zastavil konanie proti odporcovi v 1. rade, teda účastníkom
konania na strane odporcov bol už len odporca v 2. rade (ďalej len „odporca“).
Okresný súd rozsudkom č. k. 45 Cb 33/2005-252 z 27. januára 2009 (ďalej len
„rozsudok okresného súdu“) zamietol návrh navrhovateľa a zaviazal ho na náhradu trov
konania odporcovi.
Proti rozsudku okresného súdu navrhovateľ podal odvolanie.
Odvolacie konanie bolo krajským súdom vedené pod sp. zn. 1 Cob 209/2009.
Krajský súd uznesením z 11. januára 2010 na základe navrhovateľom aj
sťažovateľkou oznámeného a preukázaného postúpenia pohľadávky, ktorá je predmetom
konania, pripustil vstup sťažovateľky do konania na miesto pôvodného navrhovateľa.
Krajský súd rozsudkom č. k. 1 Cob 209/2009-411 z 9. septembra 2010 (ďalej len
„rozsudok krajského súdu z 9. septembra 2010“) potvrdil rozsudok okresného súdu
a sťažovateľku zaviazal na náhradu trov odvolacieho konania odporcovi.
Proti rozsudku krajského súdu z 9. septembra 2010 podala sťažovateľka dovolanie.
Najvyšší súd uznesením sp. zn. 5 Obdo 43/2012 z 19. septembra 2013 zrušil
rozsudok krajského súdu z 9. septembra 2010 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Krajský súd rozsudkom č. k. 3 Cob 2/2014-628 z 9. apríla 2014 (ďalej len „rozsudok
krajského súdu z 9. apríla 2014“ alebo „napadnutý rozsudok“) opätovne potvrdil odvolaním
napadnutý rozsudok okresného súdu a sťažovateľku zaviazal na náhradu trov odvolacieho
konania.
Sťažovateľka zároveň v sťažnosti uviedla, že proti rozsudku krajského súdu
z 9. apríla 2014 podala dovolanie, ktoré pripojila k sťažnosti.
Sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd o jej sťažnosti takto rozhodol:
«1. Základné práva sťažovateľa: RAFEX s.r.o. „v likvidácii“... priznané čl. 46
a čl. 48 ods. 2 v spojení s čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd boli porušené konaním Krajského súdu
v Bratislave pod sp. zn.: č. 3 Cob 2/2014 zo dňa 09. 04. 2014.
2. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave
č. 3 Cob 2/2014 zo dňa 09. 04. 2014 a vec vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.
3. Krajskému súdu v Bratislave sa v konaní vedenom pod sp. zn.: 3 Cob 2/2014
prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.
4. Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť sťažovateľovi: RAFEX s.r.o.
„v likvidácii“... trovy konania, tak ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení nálezu do
troch dní od doručenia tohto nálezu na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Jany
Fridrichovej...»
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky a skúmal, či nie sú dané
dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie
konanie.
Ústavný súd uznesením č. k. I. ÚS 313/2014-17 z 2. júla 2014 odmietol sťažnosť
sťažovateľky doručenú ústavnému súdu 23. apríla 2014, ktorou okrem iného namietala
porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Cob 2/2014.
Ústavný súd konštatuje, že v období od doručenia sťažnosti sťažovateľky ústavnému
súdu 23. apríla 2014 do podania opakovanej sťažnosť sťažovateľky doručenej ústavnému
súdu 26. júna 2014, ktorou opätovne namieta porušenie svojho základného práva podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy postupom krajského súdu v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn.
3 Cob 2/2014, nemohlo dôjsť a nedošlo k takej zmene v stave namietaného konania, ktorá
by odôvodňovala iné závery ústavného súdu, ako boli vyslovené v jeho uznesení
č. k. I. ÚS 313/2014-17 z 2. júla 2014. Ústavný súd preto vo vzťahu k tejto časti sťažnosti
sťažovateľky v celom rozsahu odkazuje na svoje závery vyslovené v jeho označenom
uznesení a sťažnosť sťažovateľky v tejto časti odmieta ako zjavne neopodstatnenú.
Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ústavy a čl. 6
ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu z 9. apríla 2014, pričom vo svojej sťažnosti
uviedla, že proti rozsudku krajského súdu z 9. apríla 2014 podala dovolanie (ktoré aj
pripojila k sťažnosti).
Ústavný súd už zaujal názor (podobne napr. I. ÚS 169/09, I. ÚS 84/2010,
I. ÚS 153/2010, III. ÚS 200/2010, III. ÚS 114/2010), že v prípade podania mimoriadneho
opravného prostriedku (dovolania) a súbežne podanej ústavnej sťažnosti je ústavná sťažnosť
považovaná za prípustnú až po negatívnom rozhodnutí o dovolaní sťažovateľa. Pritom
lehota na prípadné podanie takejto sťažnosti bude považovaná za zachovanú aj vo vzťahu
k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu napadnutému dovolaním sťažovateľky
(porovnaj tiež rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 12. novembra 2002 vo veci
Zvolský a Zvolská verzus Česká republika, sťažnosť č. 46129/99, body 51, 53 a 54). Nie je
ani dôvod na to, aby ústavný súd prerušil konanie a vyčkával so svojím rozhodnutím až do
vydania rozhodnutia dovolacím súdom, lebo sťažovateľ môže podať ústavnú sťažnosť až
po doručení rozhodnutia o danom mimoriadnom opravnom prostriedku (dovolaní).
Vzhľadom na tieto skutočnosti ústavný súd sťažnosť v časti smerujúcej proti
rozsudku krajského súdu z 9. apríla 2014 podľa zásady ratio temporis odmietol ako
neprípustnú pre predčasnosť podľa § 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľky
nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. júla 2014