Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 383/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. júla 2014

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti RAFEX s. r. o. „v likvidácii“,

Šarkaň, zastúpenej advokátkou JUDr. Janou Fridrichovou, Advokátska kancelária,

Jakubovo námestie 9, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa

a a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 9. apríla 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti RAFEX s. r. o. „v likvidácii“ o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. júna 2014

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti RAFEX s. r. o. „v likvidácii“, Šarkaň (ďalej len

„sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. Janou Fridrichovou, Advokátska kancelária,

Jakubovo námestie 9, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa

a (ďalej len „“) a práva podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 9. apríla 2014.

Ústavný súd v konaní o inej sťažnosti sťažovateľky vedenom pod sp. zn.

z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. zistil, že

návrhom na začatie konania doručeným okresnému súdu 23. decembra 2004 sa navrhovateľ

L. S. domáhal proti odporcovi v 1. rade SOLE Slovakia a. s. a odporcovi v 2. rade Levické

mliekárne a. s. zaplatenia sumy 216 474 Sk s príslušenstvom. Konanie o tomto návrhu bolo

vedené okresným súdom pod sp. zn. .

Po vyhlásení konkurzu na majetok odporcu v 1. rade 22. marca 2005 bolo súdne

konanie zo zákona prerušené a okresný súd uznesením z 21. októbra 2005 zamietol návrh

navrhovateľa na vylúčenie konania v časti smerujúcej proti odporcovi v 2. rade

na samostatné konanie. Uznesením z 20. júna 2006 okresný súd na základe späťvzatia

návrhu zo strany navrhovateľa zastavil konanie proti odporcovi v 1. rade, teda účastníkom

konania na strane odporcov bol už len odporca v 2. rade (ďalej len „odporca“).

Okresný súd rozsudkom č. k. -252 z 27. januára 2009 (ďalej len

„rozsudok okresného súdu“) zamietol návrh navrhovateľa a zaviazal ho na náhradu trov

konania odporcovi.

Proti rozsudku okresného súdu navrhovateľ podal odvolanie.

Odvolacie konanie bolo krajským súdom vedené pod sp. zn. .

Krajský súd uznesením z 11. januára 2010 na základe navrhovateľom aj

sťažovateľkou oznámeného a preukázaného postúpenia pohľadávky, ktorá je predmetom

konania, pripustil vstup sťažovateľky do konania na miesto pôvodného navrhovateľa.

Krajský súd rozsudkom č. k. -411 z 9. septembra 2010 (ďalej len

„rozsudok krajského súdu z 9. septembra 2010“) potvrdil rozsudok okresného súdu

a sťažovateľku zaviazal na náhradu trov odvolacieho konania odporcovi.

Proti rozsudku krajského súdu z 9. septembra 2010 podala sťažovateľka dovolanie.

Najvyšší súd uznesením sp. zn. z 19. septembra 2013 zrušil

rozsudok krajského súdu z 9. septembra 2010 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Krajský súd rozsudkom č. k. -628 z 9. apríla 2014 (ďalej len „rozsudok

krajského súdu z 9. apríla 2014“ alebo „napadnutý rozsudok“) opätovne potvrdil odvolaním

napadnutý rozsudok okresného súdu a sťažovateľku zaviazal na náhradu trov odvolacieho

konania.

Sťažovateľka zároveň v sťažnosti uviedla, že proti rozsudku krajského súdu

z 9. apríla 2014 podala dovolanie, ktoré pripojila k sťažnosti.

Sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd o jej sťažnosti takto rozhodol:

«1. Základné práva sťažovateľa: RAFEX s.r.o. „v likvidácii“... priznané čl. 46

a v spojení s a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd boli porušené konaním Krajského súdu

v Bratislave pod sp. zn.: č. zo dňa 09. 04. 2014.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave

č. zo dňa 09. 04. 2014 a vec vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie.

3. Krajskému súdu v Bratislave sa v konaní vedenom pod sp. zn.:

prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

4. Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť sťažovateľovi: RAFEX s.r.o.

„v likvidácii“... trovy konania, tak ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení nálezu do

troch dní od doručenia tohto nálezu na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Jany

Fridrichovej...»

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky a skúmal, či nie sú dané

dôvody uvedené v , ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie

konanie.

Ústavný súd uznesením č. k. -17 z 2. júla 2014 odmietol sťažnosť

sťažovateľky doručenú ústavnému súdu 23. apríla 2014, ktorou okrem iného namietala

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Ústavný súd konštatuje, že v období od doručenia sťažnosti sťažovateľky ústavnému

súdu 23. apríla 2014 do podania opakovanej sťažnosť sťažovateľky doručenej ústavnému

súdu 26. júna 2014, ktorou opätovne namieta porušenie svojho základného práva podľa

postupom krajského súdu v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn.

, nemohlo dôjsť a nedošlo k takej zmene v stave namietaného konania, ktorá

by odôvodňovala iné závery ústavného súdu, ako boli vyslovené v jeho uznesení

č. k. -17 z 2. júla 2014. Ústavný súd preto vo vzťahu k tejto časti sťažnosti

sťažovateľky v celom rozsahu odkazuje na svoje závery vyslovené v jeho označenom

uznesení a sťažnosť sťažovateľky v tejto časti odmieta ako zjavne neopodstatnenú.

Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva podľa a

ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu z 9. apríla 2014, pričom vo svojej sťažnosti

uviedla, že proti rozsudku krajského súdu z 9. apríla 2014 podala dovolanie (ktoré aj

pripojila k sťažnosti).

Ústavný súd už zaujal názor (podobne napr. , ,

, , ), že v prípade podania mimoriadneho

opravného prostriedku (dovolania) a súbežne podanej ústavnej sťažnosti je ústavná sťažnosť

považovaná za prípustnú až po negatívnom rozhodnutí o dovolaní sťažovateľa. Pritom

lehota na prípadné podanie takejto sťažnosti bude považovaná za zachovanú aj vo vzťahu

k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu napadnutému dovolaním sťažovateľky

(porovnaj tiež rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 12. novembra 2002 vo veci

Zvolský a Zvolská verzus Česká republika, sťažnosť č. 46129/99, body 51, 53 a 54). Nie je

ani dôvod na to, aby ústavný súd prerušil konanie a vyčkával so svojím rozhodnutím až do

vydania rozhodnutia dovolacím súdom, lebo sťažovateľ môže podať ústavnú sťažnosť až

po doručení rozhodnutia o danom mimoriadnom opravnom prostriedku (dovolaní).

Vzhľadom na tieto skutočnosti ústavný súd sťažnosť v časti smerujúcej proti

rozsudku krajského súdu z 9. apríla 2014 podľa zásady ratio temporis odmietol ako

neprípustnú pre predčasnosť podľa § 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľky

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júla 2014