Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 390/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. júla 2014 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Sergeja Kohuta predbežne prerokoval sťažnosť P. K., vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a práva na účinný prostriedok nápravy podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajskej prokuratúry v Bratislave

vo veci vedenej pod sp. zn. Kc 319/2011 v súvislosti s vybavovaním podnetu na podanie

mimoriadneho dovolania a takto

rozhodol:

Sťažnosť P. K. o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. júla 2013

doručená sťažnosť P. K., (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia

základného práva na inú právnu ochranu podľa

(ďalej len „ústava“) a práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajskej

prokuratúry v Bratislave (ďalej len „krajská prokuratúra“) vo veci vedenej pod sp. zn. Kc

319/2011 v súvislosti s vybavovaním podnetu na podanie mimoriadneho dovolania (ďalej

len „podnet“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa žalobou podanou Okresnému

súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) domáhal proti spoločnosti Slovenský

plynárenský priemysel, a. s., Mlynské Nivy 44/A, Bratislava (ďalej len „žalovaná“),

zaplatenia sumy 39 906 € z titulu náhrady škody spôsobenej neoprávneným využívaním

zlepšovacieho návrhu. Konanie o žalobe sťažovateľa bolo okresným súdom vedené pod

sp. zn. .

Okresný súd rozsudkom č. k. -95 z 24. februára 2010 žalobu

sťažovateľa ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Sťažovateľ podal proti označenému

rozsudku okresného súdu odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave (ďalej len

„krajský súd“) rozsudkom č. k. -117 z 30. júna 2011 tak, že odvolaním

napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil. Označený rozsudok

krajského súdu v spojení s označeným rozsudkom okresného súdu nadobudol právoplatnosť

26. júla 2011.

Proti právoplatnému rozsudku krajského súdu č. k. -117 z 30. júna

2011 podal sťažovateľ sťažnosť podľa , ktorú ústavný súd uznesením

č. k. -12 z 29. septembra 2011 odmietol ako neprípustnú z dôvodu, že

sťažovateľ nepodal proti nemu dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý mu

zákon na ochranu jeho práv účinne poskytuje.

Sťažovateľ sa následne podnetom doručeným Generálnej prokuratúre Slovenskej

republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) 15. novembra 2011 domáhal, aby generálny

prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) podal v zmysle § 243e

a nasl. v znení účinnom v rozhodujúcom

období (ďalej len „OSP“) proti právoplatnému rozsudku krajského súdu

č. k. -117 z 30. júna 2011 mimoriadne dovolanie.

Podnet sťažovateľa postúpila generálna prokuratúra na vybavenie krajskej

prokuratúre, kde bol zaevidovaný pod sp. zn. Kc 319/2011. Následne podnet sťažovateľa

vybavila prokurátorka krajskej prokuratúry prípisom č. k. Kc 319/11-15 z 3. apríla 2012,

v ktorom mu oznámila, že pre nesplnenie zákonom ustanovených podmienok na podanie

mimoriadneho dovolania nemožno jeho podnetu vyhovieť. Sťažovateľ si označený prípis

osobne prevzal na krajskej prokuratúre až 24. júna 2013.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:

«Z postupu Krajskej prokuratúry Bratislava vyplýva, že vybavenie podnetu prvýkrát

doručovala na adresu P. K.,... Zásielka bola odovzdaná na prepravu 16. 4. 2012, uložená

v PostBOXe 17. 4. 2012. Sťažovateľ si zásielku z PostBOXu nevyzdvihol. Zásielka

s obsahom rozhodnutia Kc 319/11-15 bola Krajskej prokuratúre vrátená 09. 05. 2012.

Z ďalšieho postupu Krajskej prokuratúry Bratislava vyplýva, že vybavenie podnetu

Kc 319/11-15 doručovala opätovne na adresu P. K.,... Zásielka bola odovzdaná

na prepravu 09. 05. 2012, uložená v PostBOXe dňa 11. 05. 2012. Sťažovateľ si zásielku

z PostBOXu nevyzdvihol. Zásielka bola vrátená Krajskej prokuratúre Bratislava

1. 06. 2012.

Na svoju obranu neprevzatia zásielky z PostBOXu sťažovateľ uvádza nasledovné:

Sťažovateľ 3. 10. 2011 na OR PZ Bratislava V odovzdal občiansky preukaz z dôvodu

uplynutia doby jeho platnosti. Sťažovateľovi bolo vystavené Potvrdenie o občianskom

preukaze, ktorého platnosť skončila 03. 4. 2012. Nový občiansky preukaz sťažovateľovi

do uplynutia platnosti Potvrdenia z objektívnych dôvodov nebolo možné vydať a tento stav

trvá. Sťažovateľovi odo dňa 04. 04. 2012 Pošta odmietla vydávať poštové zásielky

adresované sťažovateľovi, ukladané v PostBOXe na meno sťažovateľa, z dôvodu nemožnosti

preukázať svoju totožnosť v zmysle Poštových podmienok, keď do 03. 04. 2012 Pošta

sťažovateľovi zásielky uvedené v PostBOXe riadne vydávala. Pošta zásielky vracala

odosielateľom. Iný doklad totožnosti, t. j. vodičský preukaz sťažovateľa,... Pošta

neakceptovala. Snahu sťažovateľa o vyriešenie veci vydávania zásielok z PostBoXu Pošta

neakceptovala. Sťažovateľ nemal možnosť oboznámiť sa s poštovými zásielkami, nemal

možnosť zistiť odosielateľa zásielky uloženej v PostBOXe, Sťažovateľ vedie o vydávanie

zásielok s Poštou spor pod sp. zn. , ktorý nie je ukončený...

Následne Krajská prokuratúra Bratislava doručovala zásielku na adresu P. K.,...

Zásielka bola odoslaná na prepravu 1. 6. 2012 a vrátená prokuratúre dňa 06. 06. 2012

s poznámkou adresát neznámy. Ďalšie úkony vo veci doručenia zásielky s obsahom

rozhodnutia Kc 319/11-15 Krajská prokuratúra Bratislava nevykonala.

Sťažovateľ si zásielku s rozhodnutím Kc 319/11-15 po urgenciách, prevzal osobne

24. 6. 2013 krátkym doručením na Krajskej prokuratúre Bratislava...

Z postupu Krajskej prokuratúry Bratislava pri doručovaní písomnosti Kc 319/11-15

vyplýva, že po uložení zásielky na Pošte v priečinku PostBOX a vrátení zásielky

odosielateľovi, prokuratúra zopakovala úkon doručovania zásielky na adresu P.K.,...

Po opätovnom vrátení zásielky prokuratúra doručovala zásielku na adresu evidenčného

(fiktívneho) trvalého pobytu sťažovateľa, na ktorej adrese sa sťažovateľ nezdržuje od roku

2002. Následne už prokuratúra nevykonala žiadny úkon na doručenie zásielky

sťažovateľovi...

Sťažovateľ tvrdí, že právna a skutková zložitosť veci, ktorá bola predmetom

preskúmania na základe podnetu podaného sťažovateľom 15. 11. 2011 nie je takého

charakteru, aby vyžadovala predĺženie lehoty na vybavenie o viac ako dva mesiace.

... Vybavenie podnetu bolo na poštovú prepravu odovzdané 16. 4. 2012, teda

po piatich mesiacoch od doručenia podnetu prokuratúre.

Podľa sťažovateľa predĺžením lehoty na vybavenie sťažovateľovho podnetu ako aj

oneskoreným odoslaním vybavenia podnetu došlo k zbytočným prieťahom vo vybavení

podnetu, keď podnet bol vybavený de jure až odoslaním jeho vybavenia 16. 04. 2012.

Sťažovateľ tvrdí, že Krajská prokuratúra Bratislava neopodstatneným predĺžením

lehoty na vybavenie podnetu, zavinila stav, že vybavenie podnetu bolo sťažovateľovi

doručované v čase, keď už objektívne nemohol preukázať svoju totožnosť a vybrať si

zásielku prokuratúry z PostBoXu.

Po opakovanom vrátení zásielky prokuratúra nevykonala žiadny pokus o doručenie

vybavenia podnetu sťažovateľovi iným spôsobom ako prostredníctvom Pošty.

Sťažovateľ tvrdí, že k opakovanému doručovaniu na adresu P. K.,... ani

k doručovaniu na adresu ... nemala prokuratúra pristúpiť. Vybavenie podnetu mohla a aj

mala prokuratúra, vzhľadom na vrátenie zásielky z PostBOXu a oznámenie Pošty „adresát

neznámy“ doručiť sťažovateľovi prostredníctvom zamestnávateľa sťažovateľa alebo

prostredníctvom Policajného zboru, prípadne dotazom na verejne známe číslo mobilného

telefónnu sťažovateľa zistiť stav veci a požiadať sťažovateľa o osobné prevzatie vybavenia

podnetu. Oneskoreným a opakovaným doručovaním vybavenia podnetu Kc 319/11-15

na adresu P. K.,... a doručovaním zásielky na evidenčný fiktívny trvalý pobyt sťažovateľa,

prokuratúra spôsobila zbytočné prieťahy v konaní vo vybavení podnetu sťažovateľa.

Z poštovej obálky, ktorou bolo vybavenie podnetu tretí krát doručované vyplýva, že zásielka

bola vrátená prokuratúre dňa 6. 6. 2012. Pri náležitej starostlivosti o doručenie vybavenia

podnetu si sťažovateľ mohol prevziať vybavenie podnetu osobne a v dostatočnej lehote

na uplatnenie si ustanovenia o Prokuratúre.

Podľa , podávateľ podnetu môže žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. -117, ktorý sťažovateľ

žiadal napadnúť mimoriadnym dovolaním bol sťažovateľovi doručený 26. 7. 2011 a týmto

dňom nadobudol právoplatnosť. V zmysle je posledným dňom na podanie

mimoriadneho dovolania 26. júl 2012.

... Sťažovateľ tvrdí, že Krajská prokuratúra Bratislava postupom pri vybavovaní

sťažovateľovho podnetu doručeného prokuratúre 15. 11. 2011 a neprijatím vhodných

opatrení na doručenie vybavenia podnetu, porušila povinnosti vyplývajúce prokuratúre

s , a zákona o Prokuratúre a základné právo sťažovateľa podľa

. Uvedeným konaním Krajská prokuratúra

Bratislava zamedzila sťažovateľovi uplatniť si opravný prostriedok podľa § 34 ods. 1

o Prokuratúre, t.j. podať žiadosť o preskúmanie vybavenia podnetu tak, aby došlo

k účelnému využitiu žiadosti. Zamedzením využitia opravného prostriedku sťažovateľovi

Krajská prokuratúra Bratislava s poukazom na c

porušila základné právo sťažovateľa na opravný prostriedok zaručený v čl. 13 Dohovoru.

Navrátenie lehoty na podanie žiadosti o preskúmanie vybavenia podnetu podľa § 34 ods. 1

neumožňuje.

Právo na podanie mimoriadneho dovolania je právom generálneho prokurátora.

Sťažovateľ má však () a Dohovorom () zaručené právo v zmysle

postupom podľa domáhať sa, aby Generálny

prokurátor Slovenskej republiky dostal do dispozície podnet na podanie mimoriadneho

dovolania, tento preskúmal, vybavil v súlade s a zákonom a o podnete rozhodol.

Právo obrátiť sa na Generálneho prokurátora v sťažovateľovej veci bolo sťažovateľovi

upreté.

... Ústavný súd môže priznať tomu koho základné práva boli porušené, aj primerané

finančné zadosťučinenie. Sťažovateľ navrhuje ústavnému priznať mu finančné

zadosťučinenie vo výške 9.900 €. Zabránenie prístupu k orgánu právnej ochrany bez

možnosti nápravy tohto stavu považuje sťažovateľ za hrubé porušenie základného práva

podľa a základného práva podľa Dohovoru.

Zabránením práva prístupu k orgánu právnej ochrany sťažovateľ nenávratne stratil

možnosť domôcť sa postupom súladným s inej právnej

ochrany pri obrane svojich práv a právom chránených záujmov.»

Vychádzajúc z argumentácie uvedenej v sťažnosti, sa sťažovateľ domáha, aby

ústavný súd takto rozhodol:

„Krajská prokuratúra Bratislava postupom pri vybavení podnetu doručeného

prokuratúre dňa 15. 11. 2011 vedenom na Krajskej prokuratúre Bratislava pod sp. zn.

Kc 319/11 porušila základné právo P. K. podľa

a čl. 13 Dohovoru o ochrane základných práv a ľudských slobôd.

P. K. priznáva primerané zadosťučinenie v sume 9.900 €, ktoré mu je Krajská

prokuratúra Bratislava povinná vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Kancelárii Ústavného súdu ukladá zaplatiť trovy právneho zastúpenia P.K. v sume

990 € na účet vedený v Slovenskej sporiteľni... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V zmysle každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

V zmysle čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom

boli porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj

keď sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.

Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva podľa

a práva podľa čl. 13 dohovoru postupom krajskej prokuratúry vo veci vedenej pod sp. zn.

Kc 319/2011 v súvislosti s vybavovaním podnetu na podanie mimoriadneho dovolania

z 15. novembra 2011, o vybavení ktorého mal byť upovedomený (prevzatím prípisu krajskej

prokuratúry č. k. Kc 319/11-15 z 3. apríla 2012) až 24. júna 2013, teda v čase, keď mu už

uplynula zákonom ustanovená lehota na podanie mimoriadneho dovolania proti

právoplatnému rozsudku krajského súdu č. k. -117 z 30. júna 2011 (lehota

mu uplynula už 26. júla 2012, pozn.). Sťažovateľ v tejto súvislosti namieta, že postupom

krajskej prokuratúry pri doručovaní označeného prípisu mu bola odňatá možnosť účelne

žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, a tým

súčasne aj možnosť dosiahnuť podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom.

V nadväznosti na argumentáciu sťažovateľa ústavný súd poukazuje na § 53 ods. 1

, podľa ktorého sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal

opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho

základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je oprávnený podľa

osobitných predpisov.

Podľa ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,

aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

V zmysle ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka

konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu

zistí, že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f), a ak to vyžaduje

ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu

a túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto

rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie.

V zmysle mimoriadne dovolanie podáva generálny prokurátor

na dovolacom súde do jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia súdu.

V zmysle o prokuratúre v znení

účinnom v rozhodujúcom období (ďalej len „zákon o prokuratúre“) je generálny prokurátor

oprávnený podávať najvyššiemu súdu podľa osobitných zákonov a za podmienok

ustanovených týmito zákonmi aj mimoriadne dovolanie proti právoplatnému rozhodnutiu

súdu vydanému v občianskom súdnom konaní.

V zmysle § 16 zákona o prokuratúre generálny prokurátor vykonáva pôsobnosť

uvedenú v § 11 a 12 a § 13 ods. 1 osobne; týmto nie je dotknuté ustanovenie § 9 ods. 1.

V ostatných prípadoch môže poveriť prokurátora, aby konal v jeho mene.

Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna

žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktoré smeruje

k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal

návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok...

Podľa § 31 ods. 4 zákona o prokuratúre na doručovanie pri vybavovaní podnetov sa

vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa § 33 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor je povinný vybaviť podnet

do dvoch mesiacov od jeho podania. V odôvodnených prípadoch rozhodne o predĺžení tejto

lehoty bezprostredne nadriadený prokurátor (§ 53 ods. 1).

Podľa § 33 ods. 2 zákona o prokuratúre prokurátor upovedomí podávateľa podnetu

v lehote ustanovenej v odseku 1 o spôsobe vybavenia podnetu. V rovnakej lehote

upovedomí podávateľa podnetu o predĺžení lehoty na jeho vybavenie.

Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

V nadväznosti na argumentáciu sťažovateľa ústavný súd v prvom rade poukazuje na

svoju ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej je každý sťažovateľ pred podaním sťažnosti

ústavnému súdu povinný vyčerpať všetky právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený

podľa osobitných predpisov (napr. ).

Z citovaných ustanovení zákona o prokuratúre zjavne vyplýva, že sťažovateľ bol

oprávnený podať na účely preskúmania vybavenia svojho podnetu (na podanie

mimoriadneho dovolania) prokurátorkou krajskej prokuratúry opakovaný podnet, ktorý by

bol povinný vybaviť nadriadený prokurátor.

Ako to samotný sťažovateľ v sťažnosti uviedol, zásielka obsahujúca prípis

č. k. Kc 319/11-15 z 3. apríla 2012, v ktorom bol upovedomený o spôsobe vybavenia svojho

podnetu krajskou prokuratúrou, bola odovzdaná na poštovú prepravu 16. apríla 2012 [ešte

predtým (12. januára 2012) bol sťažovateľ upovedomený o predĺžení lehoty na vybavenie

svojho podnetu, pozn.], pričom na poštovom podniku v rámci vopred sťažovateľom

vyhradeného špeciálneho spôsobu dodávania zásielok prostredníctvom poštového priečinku

„Post BOX“ (pozri Obchodné podmienky Slovenskej pošty, a. s., v časti „PODAJ/DODAJ

ŠPECIÁL“ v znení účinnom od 1. apríla 2012, pozn.) bola prvýkrát uložená už 17. apríla

2012.

V zmysle o správnom konaní (Správny poriadok)

v relevantnom znení, ktorý upravuje doručovanie písomností do vlastných rúk adresáta

prostredníctvom poštového doručovateľa, ako aj v zmysle ustanovení § 25 ods. 4 tohto

zákona, ktorý upravuje doručovanie zásielok do poštového priečinku, prípadne iba ich

preberaním na pošte bez pridelenia poštového priečinku, ak si adresát (sťažovateľ)

nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za

deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.

Ústavný súd nemôže akceptovať obranu sťažovateľa, podľa ktorej v rozhodnom

období od uloženia zásielky (17. apríl 2012) do uplynutia zákonom ustanovenej jednoročnej

lehoty na podanie opakovaného podnetu na podanie mimoriadneho dovolania (26. jún 2012)

nemal občiansky preukaz, a preto si nemohol preberať doporučené poštové zásielky, teda

ani zásielku obsahujúcu prípis o spôsobe vybavenia jeho podnetu [sťažovateľ v tejto

súvislosti uvádza, že 3. októbra 2011 odovzdal svoj občiansky preukaz z dôvodu skončenia

doby jeho platnosti Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru Bratislava V, pričom 3. apríla

2012 mu podľa jeho tvrdenia mala uplynúť platnosť potvrdenia o občianskom preukaze

(nahrádzajúceho občiansky preukaz, pozn.)]. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na § 5

ods. 7 o občianskych preukazoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sa občiansky preukaz občanovi

vyhotoví najneskôr do 30 dní od podania žiadosti, a zdôrazňuje, že sťažovateľovi nič

nebránilo v tom, aby o nový občiansky preukaz požiadal riadne a včas a odstránil tým

prekážku na svojej strane, ktorá mu mala brániť v preberaní doporučených poštových

zásielok vrátane zásielky obsahujúcej prípis s upovedomením o spôsobe vybavenia podnetu.

Márne uplynutie obdobia od 17. apríla 2012 (t. j. od uloženia zásielky s prípisom

o spôsobe vybavenia podnetu na poštovom podniku) do 26. júla 2012 (t. j. do konca

zákonnej jednoročnej lehoty na podanie mimoriadneho dovolania generálnym

prokurátorom) nijako nemožno pričítať na ťarchu krajskej prokuratúry. Naopak, ide

o obdobie, ktoré podľa názoru ústavného súdu poskytovalo dostatočný časový priestor na

podanie opakovaného podnetu, ktorým by sa sťažovateľ domáhal preskúmania zákonnosti

postupu krajskej prokuratúry pri vybavovaní jeho podnetu a zároveň aj podania

mimoriadneho dovolania v jeho právnej veci.

Ústavný súd upozorňuje tiež na skutočnosť, že sťažovateľ podal svoj podnet až

15. novembra 2011, t. j. takmer štyri mesiace odo dňa nadobudnutia právoplatnosti

rozsudku krajského súdu č. k. -117 z 30. júna 2011.

Na základe dosiaľ uvedeného ústavný súd konštatuje, že ani v konkrétnych

okolnostiach posudzovanej veci neexistujú relevantné dôvody na to, aby sa odchýlil

od svojho konštantne vyslovovaného právneho názoru, podľa ktorého vynechanie

opakovaného podnetu ako účinného prostriedku nápravy v rámci sústavy orgánov

prokuratúry Slovenskej republiky nemožno nahrádzať podaním sťažnosti v konaní pred

ústavným súdom, pretože takto by sa obmedzovala možnosť orgánov prokuratúry

vo vlastnej kompetencii nielen preveriť skutočnosti, ktoré tvrdí sťažovateľ, ale aj prijať

opatrenia podľa zákona o prokuratúre, ktoré by účinne napomohli odstráneniu procesných

alebo faktických prekážok zákonného postupu (m. m. , ,

).

Ústavný súd pre úplnosť veci tiež pripomína, že uznesením č. k. -12

z 29. septembra 2011 predchádzajúcu sťažnosť sťažovateľa smerujúcu proti právoplatnému

rozsudku krajského súdu č. k. -117 z 30. júna 2011 odmietol ako neprípustnú,

nie však z dôvodu, že sťažovateľ nevyužil možnosť domáhať sa podnetom podania

mimoriadneho dovolania, na ktorého podanie je inak oprávnený iba generálny prokurátor,

ale že nevyužil možnosť podania dovolania s poukazom na , na ktorého

podanie bol oprávnený priamo sťažovateľ a ktorý je práve z tohto dôvodu považovaný

ústavným súdom za účinný prostriedok nápravy (napr. , ,

).

Z ustálenej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že súčasťou základného práva na inú

právnu ochranu podľa je nepochybne aj právo dotknutej osoby požiadať

o ochranu svojich práv príslušné orgány prokuratúry, či už prostredníctvom podnetu, alebo

opakovaného podnetu (§ 31 ods. 2 a § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre), pričom tomuto

právu zodpovedá povinnosť príslušných orgánov prokuratúry zákonom ustanoveným

postupom sa takýmto podnetom (podaním) zaoberať a o jeho vybavení dotknutú osobu

vyrozumieť. Súčasťou tohto práva dotknutej osoby nie je ale právo, aby príslušné orgány

prokuratúry jeho podnetu (podaniu) vyhoveli (m. m. , ,

). Na vyhovenie podnetu fyzických osôb alebo právnických osôb na podanie

mimoriadneho dovolania neexistuje právny nárok, t. j. osobe, ktorá takýto podnet podala,

nevzniká právo na jeho prijatie, resp. akceptovanie, a teda generálny prokurátor nemá

povinnosť takémuto podnetu vyhovieť. Je na voľnej úvahe generálneho prokurátora

rozhodnúť o tom, či podá, alebo nepodá mimoriadne dovolanie. Ústavný súd v tejto

súvislosti viackrát vyslovil, že oprávnenie na podanie mimoriadneho dovolania

nemá charakter práva, ktorému je poskytovaná ústavnoprávna ochrana (,

, , , , , ).

Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd pri predbežnom prerokovaní konštatoval, že

sťažovateľ bez dôvodov hodných osobitného zreteľa ( )

nepodal opakovaný podnet, ktorým by sa domáhal preskúmania zákonnosti vybavenia

svojho podnetu na podanie mimoriadneho dovolania postupom krajskej prokuratúry vo veci

vedenej pod sp. zn. Kc 319/2011, a teda nevyčerpal v zmysle § 53 ods. 1 zákona

o ústavnom súde právny prostriedok nápravy, ktorý mu zákon na ochranu jeho práv účinne

poskytuje. Na tomto základe ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol ako neprípustnú

podľa .

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ostatnými návrhmi

sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. júla 2014