Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 390/2014
PDF · 229.35 KB
No categories available
II. ÚS 390/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. júla 2014 v senáte
zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily
Gajdošíkovej a sudcu Sergeja Kohuta predbežne prerokoval sťažnosť P. K., vo veci
namietaného porušenia jeho základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajskej prokuratúry v Bratislave
vo veci vedenej pod sp. zn. Kc 319/2011 v súvislosti s vybavovaním podnetu na podanie
mimoriadneho dovolania a takto
rozhodol:
Sťažnosť P. K. o d m i e t a ako neprípustnú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. júla 2013
doručená sťažnosť P. K., (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia
základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“) a práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajskej
prokuratúry v Bratislave (ďalej len „krajská prokuratúra“) vo veci vedenej pod sp. zn. Kc
319/2011 v súvislosti s vybavovaním podnetu na podanie mimoriadneho dovolania (ďalej
len „podnet“).
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa žalobou podanou Okresnému
súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) domáhal proti spoločnosti Slovenský
plynárenský priemysel, a. s., Mlynské Nivy 44/A, Bratislava (ďalej len „žalovaná“),
zaplatenia sumy 39 906 € z titulu náhrady škody spôsobenej neoprávneným využívaním
zlepšovacieho návrhu. Konanie o žalobe sťažovateľa bolo okresným súdom vedené pod
sp. zn. 45 C 189/2008.
Okresný súd rozsudkom č. k. 45 C 189/2008-95 z 24. februára 2010 žalobu
sťažovateľa ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Sťažovateľ podal proti označenému
rozsudku okresného súdu odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave (ďalej len
„krajský súd“) rozsudkom č. k. 3 Co 243/2011-117 z 30. júna 2011 tak, že odvolaním
napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil. Označený rozsudok
krajského súdu v spojení s označeným rozsudkom okresného súdu nadobudol právoplatnosť
26. júla 2011.
Proti právoplatnému rozsudku krajského súdu č. k. 3 Co 243/2011-117 z 30. júna
2011 podal sťažovateľ sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, ktorú ústavný súd uznesením
č. k. II. ÚS 430/2011-12 z 29. septembra 2011 odmietol ako neprípustnú z dôvodu, že
sťažovateľ nepodal proti nemu dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý mu
zákon na ochranu jeho práv účinne poskytuje.
Sťažovateľ sa následne podnetom doručeným Generálnej prokuratúre Slovenskej
republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) 15. novembra 2011 domáhal, aby generálny
prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) podal v zmysle § 243e
a nasl. zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom v rozhodujúcom
období (ďalej len „OSP“) proti právoplatnému rozsudku krajského súdu
č. k. 3 Co 243/2011-117 z 30. júna 2011 mimoriadne dovolanie.
Podnet sťažovateľa postúpila generálna prokuratúra na vybavenie krajskej
prokuratúre, kde bol zaevidovaný pod sp. zn. Kc 319/2011. Následne podnet sťažovateľa
vybavila prokurátorka krajskej prokuratúry prípisom č. k. Kc 319/11-15 z 3. apríla 2012,
v ktorom mu oznámila, že pre nesplnenie zákonom ustanovených podmienok na podanie
mimoriadneho dovolania nemožno jeho podnetu vyhovieť. Sťažovateľ si označený prípis
osobne prevzal na krajskej prokuratúre až 24. júna 2013.
Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:
«Z postupu Krajskej prokuratúry Bratislava vyplýva, že vybavenie podnetu prvýkrát
doručovala na adresu P. K.,... Zásielka bola odovzdaná na prepravu 16. 4. 2012, uložená
v PostBOXe 17. 4. 2012. Sťažovateľ si zásielku z PostBOXu nevyzdvihol. Zásielka
s obsahom rozhodnutia Kc 319/11-15 bola Krajskej prokuratúre vrátená 09. 05. 2012.
Z ďalšieho postupu Krajskej prokuratúry Bratislava vyplýva, že vybavenie podnetu
Kc 319/11-15 doručovala opätovne na adresu P. K.,... Zásielka bola odovzdaná
na prepravu 09. 05. 2012, uložená v PostBOXe dňa 11. 05. 2012. Sťažovateľ si zásielku
z PostBOXu nevyzdvihol. Zásielka bola vrátená Krajskej prokuratúre Bratislava
1. 06. 2012.
Na svoju obranu neprevzatia zásielky z PostBOXu sťažovateľ uvádza nasledovné:
Sťažovateľ 3. 10. 2011 na OR PZ Bratislava V odovzdal občiansky preukaz z dôvodu
uplynutia doby jeho platnosti. Sťažovateľovi bolo vystavené Potvrdenie o občianskom
preukaze, ktorého platnosť skončila 03. 4. 2012. Nový občiansky preukaz sťažovateľovi
do uplynutia platnosti Potvrdenia z objektívnych dôvodov nebolo možné vydať a tento stav
trvá. Sťažovateľovi odo dňa 04. 04. 2012 Pošta odmietla vydávať poštové zásielky
adresované sťažovateľovi, ukladané v PostBOXe na meno sťažovateľa, z dôvodu nemožnosti
preukázať svoju totožnosť v zmysle Poštových podmienok, keď do 03. 04. 2012 Pošta
sťažovateľovi zásielky uvedené v PostBOXe riadne vydávala. Pošta zásielky vracala
odosielateľom. Iný doklad totožnosti, t. j. vodičský preukaz sťažovateľa,... Pošta
neakceptovala. Snahu sťažovateľa o vyriešenie veci vydávania zásielok z PostBoXu Pošta
neakceptovala. Sťažovateľ nemal možnosť oboznámiť sa s poštovými zásielkami, nemal
možnosť zistiť odosielateľa zásielky uloženej v PostBOXe, Sťažovateľ vedie o vydávanie
zásielok s Poštou spor pod sp. zn. 8 C/24/2012, ktorý nie je ukončený...
Následne Krajská prokuratúra Bratislava doručovala zásielku na adresu P. K.,...
Zásielka bola odoslaná na prepravu 1. 6. 2012 a vrátená prokuratúre dňa 06. 06. 2012
s poznámkou adresát neznámy. Ďalšie úkony vo veci doručenia zásielky s obsahom
rozhodnutia Kc 319/11-15 Krajská prokuratúra Bratislava nevykonala.
Sťažovateľ si zásielku s rozhodnutím Kc 319/11-15 po urgenciách, prevzal osobne
24. 6. 2013 krátkym doručením na Krajskej prokuratúre Bratislava...
Z postupu Krajskej prokuratúry Bratislava pri doručovaní písomnosti Kc 319/11-15
vyplýva, že po uložení zásielky na Pošte v priečinku PostBOX a vrátení zásielky
odosielateľovi, prokuratúra zopakovala úkon doručovania zásielky na adresu P.K.,...
Po opätovnom vrátení zásielky prokuratúra doručovala zásielku na adresu evidenčného
(fiktívneho) trvalého pobytu sťažovateľa, na ktorej adrese sa sťažovateľ nezdržuje od roku
2002. Následne už prokuratúra nevykonala žiadny úkon na doručenie zásielky
sťažovateľovi...
Sťažovateľ tvrdí, že právna a skutková zložitosť veci, ktorá bola predmetom
preskúmania na základe podnetu podaného sťažovateľom 15. 11. 2011 nie je takého
charakteru, aby vyžadovala predĺženie lehoty na vybavenie o viac ako dva mesiace.
... Vybavenie podnetu bolo na poštovú prepravu odovzdané 16. 4. 2012, teda
po piatich mesiacoch od doručenia podnetu prokuratúre.
Podľa sťažovateľa predĺžením lehoty na vybavenie sťažovateľovho podnetu ako aj
oneskoreným odoslaním vybavenia podnetu došlo k zbytočným prieťahom vo vybavení
podnetu, keď podnet bol vybavený de jure až odoslaním jeho vybavenia 16. 04. 2012.
Sťažovateľ tvrdí, že Krajská prokuratúra Bratislava neopodstatneným predĺžením
lehoty na vybavenie podnetu, zavinila stav, že vybavenie podnetu bolo sťažovateľovi
doručované v čase, keď už objektívne nemohol preukázať svoju totožnosť a vybrať si
zásielku prokuratúry z PostBoXu.
Po opakovanom vrátení zásielky prokuratúra nevykonala žiadny pokus o doručenie
vybavenia podnetu sťažovateľovi iným spôsobom ako prostredníctvom Pošty.
Sťažovateľ tvrdí, že k opakovanému doručovaniu na adresu P. K.,... ani
k doručovaniu na adresu ... nemala prokuratúra pristúpiť. Vybavenie podnetu mohla a aj
mala prokuratúra, vzhľadom na vrátenie zásielky z PostBOXu a oznámenie Pošty „adresát
neznámy“ doručiť sťažovateľovi prostredníctvom zamestnávateľa sťažovateľa alebo
prostredníctvom Policajného zboru, prípadne dotazom na verejne známe číslo mobilného
telefónnu sťažovateľa zistiť stav veci a požiadať sťažovateľa o osobné prevzatie vybavenia
podnetu. Oneskoreným a opakovaným doručovaním vybavenia podnetu Kc 319/11-15
na adresu P. K.,... a doručovaním zásielky na evidenčný fiktívny trvalý pobyt sťažovateľa,
prokuratúra spôsobila zbytočné prieťahy v konaní vo vybavení podnetu sťažovateľa.
Z poštovej obálky, ktorou bolo vybavenie podnetu tretí krát doručované vyplýva, že zásielka
bola vrátená prokuratúre dňa 6. 6. 2012. Pri náležitej starostlivosti o doručenie vybavenia
podnetu si sťažovateľ mohol prevziať vybavenie podnetu osobne a v dostatočnej lehote
na uplatnenie si ustanovenia § 34 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o Prokuratúre.
Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z., podávateľ podnetu môže žiadať
o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví
nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).
Rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 3 Co/243/2011-117, ktorý sťažovateľ
žiadal napadnúť mimoriadnym dovolaním bol sťažovateľovi doručený 26. 7. 2011 a týmto
dňom nadobudol právoplatnosť. V zmysle § 243g O. s. p. je posledným dňom na podanie
mimoriadneho dovolania 26. júl 2012.
... Sťažovateľ tvrdí, že Krajská prokuratúra Bratislava postupom pri vybavovaní
sťažovateľovho podnetu doručeného prokuratúre 15. 11. 2011 a neprijatím vhodných
opatrení na doručenie vybavenia podnetu, porušila povinnosti vyplývajúce prokuratúre
s čl. 149 ústavy, § 33 a § 34 zákona o Prokuratúre a základné právo sťažovateľa podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Uvedeným konaním Krajská prokuratúra
Bratislava zamedzila sťažovateľovi uplatniť si opravný prostriedok podľa § 34 ods. 1
o Prokuratúre, t.j. podať žiadosť o preskúmanie vybavenia podnetu tak, aby došlo
k účelnému využitiu žiadosti. Zamedzením využitia opravného prostriedku sťažovateľovi
Krajská prokuratúra Bratislava s poukazom na čl. 154c Ústavy Slovenskej republiky
porušila základné právo sťažovateľa na opravný prostriedok zaručený v čl. 13 Dohovoru.
Navrátenie lehoty na podanie žiadosti o preskúmanie vybavenia podnetu podľa § 34 ods. 1
zákon č. 153/2002 Z. z. neumožňuje.
Právo na podanie mimoriadneho dovolania je právom generálneho prokurátora.
Sťažovateľ má však ústavou (čl. 46 ods. 1) a Dohovorom (čl. 13) zaručené právo v zmysle
čl. 51 ústavy postupom podľa zákona č. 153/2001 Z. z. domáhať sa, aby Generálny
prokurátor Slovenskej republiky dostal do dispozície podnet na podanie mimoriadneho
dovolania, tento preskúmal, vybavil v súlade s ústavou a zákonom a o podnete rozhodol.
Právo obrátiť sa na Generálneho prokurátora v sťažovateľovej veci bolo sťažovateľovi
upreté.
... Ústavný súd môže priznať tomu koho základné práva boli porušené, aj primerané
finančné zadosťučinenie. Sťažovateľ navrhuje ústavnému priznať mu finančné
zadosťučinenie vo výške 9.900 €. Zabránenie prístupu k orgánu právnej ochrany bez
možnosti nápravy tohto stavu považuje sťažovateľ za hrubé porušenie základného práva
podľa čl. 46 ods. 1 Ústava Slovenskej republiky a základného práva podľa čl. 13 Dohovoru.
Zabránením práva prístupu k orgánu právnej ochrany sťažovateľ nenávratne stratil
možnosť domôcť sa postupom súladným s čl. 51 Ústavy Slovenskej republiky inej právnej
ochrany pri obrane svojich práv a právom chránených záujmov.»
Vychádzajúc z argumentácie uvedenej v sťažnosti, sa sťažovateľ domáha, aby
ústavný súd takto rozhodol:
„Krajská prokuratúra Bratislava postupom pri vybavení podnetu doručeného
prokuratúre dňa 15. 11. 2011 vedenom na Krajskej prokuratúre Bratislava pod sp. zn.
Kc 319/11 porušila základné právo P. K. podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
a čl. 13 Dohovoru o ochrane základných práv a ľudských slobôd.
P. K. priznáva primerané zadosťučinenie v sume 9.900 €, ktoré mu je Krajská
prokuratúra Bratislava povinná vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
Kancelárii Ústavného súdu ukladá zaplatiť trovy právneho zastúpenia P.K. v sume
990 € na účet vedený v Slovenskej sporiteľni... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
V zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
V zmysle čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom
boli porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj
keď sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.
Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
a práva podľa čl. 13 dohovoru postupom krajskej prokuratúry vo veci vedenej pod sp. zn.
Kc 319/2011 v súvislosti s vybavovaním podnetu na podanie mimoriadneho dovolania
z 15. novembra 2011, o vybavení ktorého mal byť upovedomený (prevzatím prípisu krajskej
prokuratúry č. k. Kc 319/11-15 z 3. apríla 2012) až 24. júna 2013, teda v čase, keď mu už
uplynula zákonom ustanovená lehota na podanie mimoriadneho dovolania proti
právoplatnému rozsudku krajského súdu č. k. 3 Co 243/2011-117 z 30. júna 2011 (lehota
mu uplynula už 26. júla 2012, pozn.). Sťažovateľ v tejto súvislosti namieta, že postupom
krajskej prokuratúry pri doručovaní označeného prípisu mu bola odňatá možnosť účelne
žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, a tým
súčasne aj možnosť dosiahnuť podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom.
V nadväznosti na argumentáciu sťažovateľa ústavný súd poukazuje na § 53 ods. 1
zákona o ústavnom súde, podľa ktorého sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal
opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho
základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je oprávnený podľa
osobitných predpisov.
Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,
aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku
nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
V zmysle § 243e ods. 1 OSP ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka
konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu
zistí, že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f), a ak to vyžaduje
ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu
a túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto
rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie.
V zmysle § 243g OSP mimoriadne dovolanie podáva generálny prokurátor
na dovolacom súde do jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia súdu.
V zmysle § 14 ods. 2 písm. c) zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení
účinnom v rozhodujúcom období (ďalej len „zákon o prokuratúre“) je generálny prokurátor
oprávnený podávať najvyššiemu súdu podľa osobitných zákonov a za podmienok
ustanovených týmito zákonmi aj mimoriadne dovolanie proti právoplatnému rozhodnutiu
súdu vydanému v občianskom súdnom konaní.
V zmysle § 16 zákona o prokuratúre generálny prokurátor vykonáva pôsobnosť
uvedenú v § 11 a 12 a § 13 ods. 1 osobne; týmto nie je dotknuté ustanovenie § 9 ods. 1.
V ostatných prípadoch môže poveriť prokurátora, aby konal v jeho mene.
Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna
žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktoré smeruje
k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal
návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok...
Podľa § 31 ods. 4 zákona o prokuratúre na doručovanie pri vybavovaní podnetov sa
vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.
Podľa § 33 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor je povinný vybaviť podnet
do dvoch mesiacov od jeho podania. V odôvodnených prípadoch rozhodne o predĺžení tejto
lehoty bezprostredne nadriadený prokurátor (§ 53 ods. 1).
Podľa § 33 ods. 2 zákona o prokuratúre prokurátor upovedomí podávateľa podnetu
v lehote ustanovenej v odseku 1 o spôsobe vybavenia podnetu. V rovnakej lehote
upovedomí podávateľa podnetu o predĺžení lehoty na jeho vybavenie.
Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať
o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví
nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).
V nadväznosti na argumentáciu sťažovateľa ústavný súd v prvom rade poukazuje na
svoju ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej je každý sťažovateľ pred podaním sťažnosti
ústavnému súdu povinný vyčerpať všetky právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený
podľa osobitných predpisov (napr. III. ÚS 152/03).
Z citovaných ustanovení zákona o prokuratúre zjavne vyplýva, že sťažovateľ bol
oprávnený podať na účely preskúmania vybavenia svojho podnetu (na podanie
mimoriadneho dovolania) prokurátorkou krajskej prokuratúry opakovaný podnet, ktorý by
bol povinný vybaviť nadriadený prokurátor.
Ako to samotný sťažovateľ v sťažnosti uviedol, zásielka obsahujúca prípis
č. k. Kc 319/11-15 z 3. apríla 2012, v ktorom bol upovedomený o spôsobe vybavenia svojho
podnetu krajskou prokuratúrou, bola odovzdaná na poštovú prepravu 16. apríla 2012 [ešte
predtým (12. januára 2012) bol sťažovateľ upovedomený o predĺžení lehoty na vybavenie
svojho podnetu, pozn.], pričom na poštovom podniku v rámci vopred sťažovateľom
vyhradeného špeciálneho spôsobu dodávania zásielok prostredníctvom poštového priečinku
„Post BOX“ (pozri Obchodné podmienky Slovenskej pošty, a. s., v časti „PODAJ/DODAJ
ŠPECIÁL“ v znení účinnom od 1. apríla 2012, pozn.) bola prvýkrát uložená už 17. apríla
2012.
V zmysle § 24 ods. 2 zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok)
v relevantnom znení, ktorý upravuje doručovanie písomností do vlastných rúk adresáta
prostredníctvom poštového doručovateľa, ako aj v zmysle ustanovení § 25 ods. 4 tohto
zákona, ktorý upravuje doručovanie zásielok do poštového priečinku, prípadne iba ich
preberaním na pošte bez pridelenia poštového priečinku, ak si adresát (sťažovateľ)
nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za
deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.
Ústavný súd nemôže akceptovať obranu sťažovateľa, podľa ktorej v rozhodnom
období od uloženia zásielky (17. apríl 2012) do uplynutia zákonom ustanovenej jednoročnej
lehoty na podanie opakovaného podnetu na podanie mimoriadneho dovolania (26. jún 2012)
nemal občiansky preukaz, a preto si nemohol preberať doporučené poštové zásielky, teda
ani zásielku obsahujúcu prípis o spôsobe vybavenia jeho podnetu [sťažovateľ v tejto
súvislosti uvádza, že 3. októbra 2011 odovzdal svoj občiansky preukaz z dôvodu skončenia
doby jeho platnosti Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru Bratislava V, pričom 3. apríla
2012 mu podľa jeho tvrdenia mala uplynúť platnosť potvrdenia o občianskom preukaze
(nahrádzajúceho občiansky preukaz, pozn.)]. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na § 5
ods. 7 zákona č. 224/2006 Z. z. o občianskych preukazoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sa občiansky preukaz občanovi
vyhotoví najneskôr do 30 dní od podania žiadosti, a zdôrazňuje, že sťažovateľovi nič
nebránilo v tom, aby o nový občiansky preukaz požiadal riadne a včas a odstránil tým
prekážku na svojej strane, ktorá mu mala brániť v preberaní doporučených poštových
zásielok vrátane zásielky obsahujúcej prípis s upovedomením o spôsobe vybavenia podnetu.
Márne uplynutie obdobia od 17. apríla 2012 (t. j. od uloženia zásielky s prípisom
o spôsobe vybavenia podnetu na poštovom podniku) do 26. júla 2012 (t. j. do konca
zákonnej jednoročnej lehoty na podanie mimoriadneho dovolania generálnym
prokurátorom) nijako nemožno pričítať na ťarchu krajskej prokuratúry. Naopak, ide
o obdobie, ktoré podľa názoru ústavného súdu poskytovalo dostatočný časový priestor na
podanie opakovaného podnetu, ktorým by sa sťažovateľ domáhal preskúmania zákonnosti
postupu krajskej prokuratúry pri vybavovaní jeho podnetu a zároveň aj podania
mimoriadneho dovolania v jeho právnej veci.
Ústavný súd upozorňuje tiež na skutočnosť, že sťažovateľ podal svoj podnet až
15. novembra 2011, t. j. takmer štyri mesiace odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozsudku krajského súdu č. k. 3 Co 243/2011-117 z 30. júna 2011.
Na základe dosiaľ uvedeného ústavný súd konštatuje, že ani v konkrétnych
okolnostiach posudzovanej veci neexistujú relevantné dôvody na to, aby sa odchýlil
od svojho konštantne vyslovovaného právneho názoru, podľa ktorého vynechanie
opakovaného podnetu ako účinného prostriedku nápravy v rámci sústavy orgánov
prokuratúry Slovenskej republiky nemožno nahrádzať podaním sťažnosti v konaní pred
ústavným súdom, pretože takto by sa obmedzovala možnosť orgánov prokuratúry
vo vlastnej kompetencii nielen preveriť skutočnosti, ktoré tvrdí sťažovateľ, ale aj prijať
opatrenia podľa zákona o prokuratúre, ktoré by účinne napomohli odstráneniu procesných
alebo faktických prekážok zákonného postupu (m. m. I. ÚS 186/05, IV. ÚS 53/05,
Ústavný súd pre úplnosť veci tiež pripomína, že uznesením č. k. II. ÚS 430/2011-12
z 29. septembra 2011 predchádzajúcu sťažnosť sťažovateľa smerujúcu proti právoplatnému
rozsudku krajského súdu č. k. 3 Co 243/2011-117 z 30. júna 2011 odmietol ako neprípustnú,
nie však z dôvodu, že sťažovateľ nevyužil možnosť domáhať sa podnetom podania
mimoriadneho dovolania, na ktorého podanie je inak oprávnený iba generálny prokurátor,
ale že nevyužil možnosť podania dovolania s poukazom na § 237 písm. f) OSP, na ktorého
podanie bol oprávnený priamo sťažovateľ a ktorý je práve z tohto dôvodu považovaný
ústavným súdom za účinný prostriedok nápravy (napr. I. ÚS 1/00, II. ÚS 31/00,
Z ustálenej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že súčasťou základného práva na inú
právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je nepochybne aj právo dotknutej osoby požiadať
o ochranu svojich práv príslušné orgány prokuratúry, či už prostredníctvom podnetu, alebo
opakovaného podnetu (§ 31 ods. 2 a § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre), pričom tomuto
právu zodpovedá povinnosť príslušných orgánov prokuratúry zákonom ustanoveným
postupom sa takýmto podnetom (podaním) zaoberať a o jeho vybavení dotknutú osobu
vyrozumieť. Súčasťou tohto práva dotknutej osoby nie je ale právo, aby príslušné orgány
prokuratúry jeho podnetu (podaniu) vyhoveli (m. m. I. ÚS 40/01, II. ÚS 168/03,
III. ÚS 133/06). Na vyhovenie podnetu fyzických osôb alebo právnických osôb na podanie
mimoriadneho dovolania neexistuje právny nárok, t. j. osobe, ktorá takýto podnet podala,
nevzniká právo na jeho prijatie, resp. akceptovanie, a teda generálny prokurátor nemá
povinnosť takémuto podnetu vyhovieť. Je na voľnej úvahe generálneho prokurátora
rozhodnúť o tom, či podá, alebo nepodá mimoriadne dovolanie. Ústavný súd v tejto
súvislosti viackrát vyslovil, že oprávnenie na podanie mimoriadneho dovolania
nemá charakter práva, ktorému je poskytovaná ústavnoprávna ochrana (I. ÚS 19/01,
II. ÚS 176/03, II. ÚS 14/04, I. ÚS 7/04, II. ÚS 407/06, III. ÚS 146/2010, III. ÚS 97/2013).
Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd pri predbežnom prerokovaní konštatoval, že
sťažovateľ bez dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde)
nepodal opakovaný podnet, ktorým by sa domáhal preskúmania zákonnosti vybavenia
svojho podnetu na podanie mimoriadneho dovolania postupom krajskej prokuratúry vo veci
vedenej pod sp. zn. Kc 319/2011, a teda nevyčerpal v zmysle § 53 ods. 1 zákona
o ústavnom súde právny prostriedok nápravy, ktorý mu zákon na ochranu jeho práv účinne
poskytuje. Na tomto základe ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol ako neprípustnú
podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ostatnými návrhmi
sťažovateľa.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. júla 2014