Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 430/2011
PDF · 138.09 KB
No categories available
II. ÚS 430/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. septembra
2011 predbežne prerokoval sťažnosť P. K., B., vo veci namietaného porušenia základného
práva podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 1
Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní
vedenom Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 3 Co 243/2011 a jeho rozsudkom
z 30. júna 2011 a takto
rozhodol:
Sťažnosť P. K. o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. septembra
2011 doručená sťažnosť P. K. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“), ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v spojení s čl. 1 Dodatkového protokolu
k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)
v konaní vedenom Krajským súdom v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn.
3 Co 243/2011 a jeho rozsudkom z 30. júna 2011.
Zo sťažnosti a z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že v konaní sp. zn.
45 C 189/2008 vedenom na Okresnom súde Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) sa
sťažovateľ domáhal proti odporcovi spoločnosti S., a. s., náhrady škody 39 906 € z dôvodu
odporcom neoprávneného využívania zlepšovacieho návrhu. Okresný súd rozsudkom č. k.
45 C 189/2008-95 z 24. februára 2010 návrh sťažovateľa zamietol. Proti rozsudku
okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie. V odvolaní vymedzil dôvody odvolania tak, že
prvostupňový súd neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie
vychádzajúce potom z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Krajský súd rozsudkom sp. zn. 3 Co 243/2011 z 30. júna 2011 rozsudok
prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdil. V dôvodoch rozhodnutia krajský súd
uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku
a konštatuje správnosť jeho dôvodov.
Sťažovateľ vytýka odvolaciemu súdu, že rozhodol vo veci bez nariadenia
pojednávania, pričom sa domnieva, že „ustanovenie § 214 ods. 2 O. s. p. udeľuje súdu
právo rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, avšak... takýto postup je potrebné aj náležité
a presvedčivo odôvodniť, najmä s prihliadnutím na dôvody odvolania, ktorými sťažovateľ
napáda rozhodnutie prvostupňového súdu a ktorými je odvolací súd viazaný“.
Sťažovateľ ďalej uviedol, že: «Z dôvodov odvolania vymedzených sťažovateľom
v odvolaní proti rozsudku prvostupňového súdu, vyplýva, že sťažovateľ namieta neúplné
zistený skutkový stav prvostupňovým súdom, pretože ten nevykonal sťažovateľom
navrhované dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností pre spravodlivé
rozhodnutie vo veci a na základe nedostatočne zisteného stavu a vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci...
Prvostupňový súd sa v dôvodoch svojho rozhodnutia nevysporiadal s návrhmi
sťažovateľa na vykonanie dôkazov, pričom neuviedol z akých dôvodov nepovažoval za
potrebné vykonať žiadny zo sťažovateľom navrhovaných dôkazov. Prvostupňový súd si
osvojil tvrdenie odporcu, že nejde o zlepšovací návrh, pretože v ňom absentujú základné
pojmové znaky zlepšovacieho návrhu uvedené v ustanovení § 72 zákona č. 527/1990 Zb.,
ktorými sú „tvorivosť a novosť“. Učinil tak bez toho, že by súd umožnil sťažovateľovi aj
reálne a účinné uplatnenie procesného práva, tvrdiť skutočnosti vyvracajúce argumenty
a tvrdenia odporcu, ktorý tvrdil, že zlepšovací návrh nie je možné podľa ust. § 72 zák.
č. 527/1990 Zb. považovať za zlepšovací návrh. Súd neumožnil sťažovateľovi ním tvrdené
skutočnosti reálne, spôsobom podľa Občianskeho súdneho poriadku osvedčiť. Krajský súd
v potvrdzujúcom napádanom rozsudku toto pochybenie prvostupňového súdu neodstránil,
keď prejednal vec bez nariadenia pojednávania...
Postupom Krajského súdu Bratislava, nevykonaním sťažovateľom navrhovaných
dôkazov a to bez náležitého a presvedčivého odôvodnenia, bol sťažovateľ ako účastník
konania postavený do podstatne nevýhodnejšej pozície ako odporca. Odporca v konaní ako
protistrana sťažovateľa nie je povinný súdu predkladať dôkazy, ktoré by viedli k neúspechu
odporcu v konaní. Okrem výpovedí svedkov a listinných dôkazov, ktoré by mohli mať
zásadný význam pre spravodlivé rozhodnutie vo veci a ktoré súdy nevykonali, bola vážne
narušená základná zásada súdneho konania a to kontradiktórna zásada konania.
Sťažovateľ nemohol bez vlastnej viny súdu v konaní predkladať ani ďalšie dôkazy,
ktoré by viedli k náležitému zisteniu skutkového stavu. Skutkový stav týkajúci sa predmetu
konania t. j. náhrady škody z neoprávneného využívania zlepšovacieho návrhu podľa
sťažovateľa, môže určito, odborne a nezávisle zistiť len súdny znalec ako osoba poverená
súdom...
Pre potrebu dodržania zásady kontradiktórnosti súdneho konania považuje
sťažovateľ za nevyhnutné ustanovenie súdneho znalca a predloženie jeho odborného
znaleckého stanoviska súdu, pričom činnosť súdneho znalca nemožno zúžiť len na
vyčíslenie ekonomického prospechu z využívania zlepšovacieho návrhu, tak ako sa to snaží
predostrieť súd.»
Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd
jeho sťažnosť po predbežnom prerokovaní prijal na ďalšie konanie a nálezom takto
rozhodol:
„Základné právo sťažovateľa... podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy... a právo... podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru..., základné právo vlastniť majetok a právo na ochranu majetku podľa
čl. 20 ods. 1 Ústavy... a Dodatkového protokolu č. 1... postupom a rozsudkom Krajského
súdu... č. k. 3Co/243/2011-117 bolo porušené.
Rozsudok Krajského súdu... č. k. 3Co/243/2011-117 zrušuje a vec vracia na nové
konanie a rozhodnutie na Krajský súd...
Kancelárii Ústavného súdu... ukladá zaplatiť sťažovateľovi trovy právneho
zastúpenia na účet advokáta... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
Krajský súd... je povinný uhradiť štátu trovy právneho zastúpenia na účet Kancelárie
Ústavného súdu Slovenskej republiky do jedného mesiaca po právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy
zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania.
Sťažnosť treba považovať za neprípustnú.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,
aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku
nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
Podľa § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku dovolanie je prípustné proti
každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom.
Podstatou sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, podľa ktorého krajský súd prerokovaním
veci bez nariadenia pojednávania znemožnil sťažovateľovi v konaní predkladať ďalšie
dôkazy, ktoré by viedli k náležitému zisteniu skutkového stavu. Sťažovateľ teda vlastne
tvrdí, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom.
Za uvedeného stavu vzhľadom na vlastné tvrdenia sa mohol sťažovateľ brániť
podaním dovolania, ktorého prípustnosť by sa opierala o ustanovenie § 237 písm. f)
Občianskeho súdneho poriadku. Podľa zistenia ústavného súdu však sťažovateľ dovolanie
nepodal. Znamená to, že nevyčerpal opravný prostriedok účinne mu poskytnutý zákonom na
ochranu jeho označených práv. Tým je daná neprípustnosť sťažnosti.
Treba dodať, že sťažovateľ ani len netvrdil (tým menej preukázal), že dovolanie
nepodal z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Preto ani neprichádzal do úvahy postup
ústavného súdu v zmysle § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Berúc do úvahy uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 29. septembra 2011