Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 430/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. septembra

2011 predbežne prerokoval sťažnosť P. K., B., vo veci namietaného porušenia základného

práva podľa v spojení s , ako aj práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní

vedenom Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. a jeho rozsudkom

z 30. júna 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť P. K. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. septembra

2011 doručená sťažnosť P. K. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia

základného práva podľa v spojení s

(ďalej len „ústava“), ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v spojení s čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)

v konaní vedenom Krajským súdom v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn.

a jeho rozsudkom z 30. júna 2011.

Zo sťažnosti a z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že v konaní sp. zn.

vedenom na Okresnom súde Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) sa

sťažovateľ domáhal proti odporcovi spoločnosti S., a. s., náhrady škody 39 906 € z dôvodu

odporcom neoprávneného využívania zlepšovacieho návrhu. Okresný súd rozsudkom č. k.

-95 z 24. februára 2010 návrh sťažovateľa zamietol. Proti rozsudku

okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie. V odvolaní vymedzil dôvody odvolania tak, že

prvostupňový súd neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov dospel

k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie

vychádzajúce potom z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Krajský súd rozsudkom sp. zn. z 30. júna 2011 rozsudok

prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdil. V dôvodoch rozhodnutia krajský súd

uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku

a konštatuje správnosť jeho dôvodov.

Sťažovateľ vytýka odvolaciemu súdu, že rozhodol vo veci bez nariadenia

pojednávania, pričom sa domnieva, že „ustanovenie udeľuje súdu

právo rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, avšak... takýto postup je potrebné aj náležité

a presvedčivo odôvodniť, najmä s prihliadnutím na dôvody odvolania, ktorými sťažovateľ

napáda rozhodnutie prvostupňového súdu a ktorými je odvolací súd viazaný“.

Sťažovateľ ďalej uviedol, že: «Z dôvodov odvolania vymedzených sťažovateľom

v odvolaní proti rozsudku prvostupňového súdu, vyplýva, že sťažovateľ namieta neúplné

zistený skutkový stav prvostupňovým súdom, pretože ten nevykonal sťažovateľom

navrhované dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností pre spravodlivé

rozhodnutie vo veci a na základe nedostatočne zisteného stavu a vykonaných dôkazov

dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci...

Prvostupňový súd sa v dôvodoch svojho rozhodnutia nevysporiadal s návrhmi

sťažovateľa na vykonanie dôkazov, pričom neuviedol z akých dôvodov nepovažoval za

potrebné vykonať žiadny zo sťažovateľom navrhovaných dôkazov. Prvostupňový súd si

osvojil tvrdenie odporcu, že nejde o zlepšovací návrh, pretože v ňom absentujú základné

pojmové znaky zlepšovacieho návrhu uvedené v ustanovení ,

ktorými sú „tvorivosť a novosť“. Učinil tak bez toho, že by súd umožnil sťažovateľovi aj

reálne a účinné uplatnenie procesného práva, tvrdiť skutočnosti vyvracajúce argumenty

a tvrdenia odporcu, ktorý tvrdil, že zlepšovací návrh nie je možné podľa ust. § 72 zák.

č. považovať za zlepšovací návrh. Súd neumožnil sťažovateľovi ním tvrdené

skutočnosti reálne, spôsobom podľa osvedčiť. Krajský súd

v potvrdzujúcom napádanom rozsudku toto pochybenie prvostupňového súdu neodstránil,

keď prejednal vec bez nariadenia pojednávania...

Postupom Krajského súdu Bratislava, nevykonaním sťažovateľom navrhovaných

dôkazov a to bez náležitého a presvedčivého odôvodnenia, bol sťažovateľ ako účastník

konania postavený do podstatne nevýhodnejšej pozície ako odporca. Odporca v konaní ako

protistrana sťažovateľa nie je povinný súdu predkladať dôkazy, ktoré by viedli k neúspechu

odporcu v konaní. Okrem výpovedí svedkov a listinných dôkazov, ktoré by mohli mať

zásadný význam pre spravodlivé rozhodnutie vo veci a ktoré súdy nevykonali, bola vážne

narušená základná zásada súdneho konania a to kontradiktórna zásada konania.

Sťažovateľ nemohol bez vlastnej viny súdu v konaní predkladať ani ďalšie dôkazy,

ktoré by viedli k náležitému zisteniu skutkového stavu. Skutkový stav týkajúci sa predmetu

konania t. j. náhrady škody z neoprávneného využívania zlepšovacieho návrhu podľa

sťažovateľa, môže určito, odborne a nezávisle zistiť len súdny znalec ako osoba poverená

súdom...

Pre potrebu dodržania zásady kontradiktórnosti súdneho konania považuje

sťažovateľ za nevyhnutné ustanovenie súdneho znalca a predloženie jeho odborného

znaleckého stanoviska súdu, pričom činnosť súdneho znalca nemožno zúžiť len na

vyčíslenie ekonomického prospechu z využívania zlepšovacieho návrhu, tak ako sa to snaží

predostrieť súd.»

Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd

jeho sťažnosť po predbežnom prerokovaní prijal na ďalšie konanie a nálezom takto

rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa... podľa ... a právo... podľa

ods. 1 Dohovoru..., základné právo vlastniť majetok a právo na ochranu majetku podľa

... a Dodatkového protokolu č. 1... postupom a rozsudkom Krajského

súdu... č. k. -117 bolo porušené.

Rozsudok Krajského súdu... č. k. -117 zrušuje a vec vracia na nové

konanie a rozhodnutie na Krajský súd...

Kancelárii Ústavného súdu... ukladá zaplatiť sťažovateľovi trovy právneho

zastúpenia na účet advokáta... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Krajský súd... je povinný uhradiť štátu trovy právneho zastúpenia na účet Kancelárie

Ústavného súdu Slovenskej republiky do jedného mesiaca po právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Sťažnosť treba považovať za neprípustnú.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,

aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Podľa dovolanie je prípustné proti

každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom.

Podstatou sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, podľa ktorého krajský súd prerokovaním

veci bez nariadenia pojednávania znemožnil sťažovateľovi v konaní predkladať ďalšie

dôkazy, ktoré by viedli k náležitému zisteniu skutkového stavu. Sťažovateľ teda vlastne

tvrdí, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom.

Za uvedeného stavu vzhľadom na vlastné tvrdenia sa mohol sťažovateľ brániť

podaním dovolania, ktorého prípustnosť by sa opierala o ustanovenie § 237 písm. f)

. Podľa zistenia ústavného súdu však sťažovateľ dovolanie

nepodal. Znamená to, že nevyčerpal opravný prostriedok účinne mu poskytnutý zákonom na

ochranu jeho označených práv. Tým je daná neprípustnosť sťažnosti.

Treba dodať, že sťažovateľ ani len netvrdil (tým menej preukázal), že dovolanie

nepodal z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Preto ani neprichádzal do úvahy postup

ústavného súdu v zmysle .

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. septembra 2011