Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 97/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. februára 2013

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. V. M., CSc., M., zastúpeného advokátom JUDr. J. K.,

M., pre namietané porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Košice

I č. k. -108 z 1. augusta 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. V. M., CSc., o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. marca 2012

doručená sťažnosť Ing. V. M., CSc., M. (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie

jeho základného práva na súdnu ochranu podľa

(ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného

súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) č. k. -108 z 1. augusta 2011 (ďalej

aj „napadnuté rozhodnutie“).

Z obsahu sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že vo veci výkonu exekúcie

sťažovateľa ako oprávneného proti povinnému J. P. o vymoženie sumy 50 000 USD s prísl.

vedenej súdnym exekútorom pod sp. zn. Ex 520/2009 okresný súd napadnutým

rozhodnutím podľa § 57 ods. 2 a 3 s poukazom na ustanovenie § 145 ods. 2 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších

predpisov zastavil exekúciu v časti predaja nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. S.,

zapísaných na LV č. 10700.

Proti napadnutému rozhodnutiu okresného súdu podal sťažovateľ podnet na podanie

mimoriadneho dovolania adresovaný Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky, ktorý

bol na základe poverenia generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len

„generálny prokurátor“) oznámením prokurátorky Krajskej prokuratúry v K.

č. k. Kc 260/114-10 zo 17. januára 2012 odložený z dôvodu, že podaniu mimoriadneho

dovolania v danom prípade bráni ustanovenie § 243f ods. 2 písm. b) Občianskeho súdneho

poriadku.

Sťažovateľ namieta, že okresný súd sa vo svojom rozhodnutí nezaoberal podstatným

dôvodom, pre ktorý sa exekúcia nemohla uskutočniť, t. j. obštrukciami povinného, ale

k záveru o zastavení exekúcie dospel na základe nepravdivého a tendenčného vyhodnotenia

dražobného konania. Keďže okresný súd čiastočne zatavil exekúciu týkajúcu s dražby

nehnuteľnosti bez toho, aby na to boli zákonné dôvody, porušil označené práva sťažovateľa.

Na základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že

uznesením okresného súdu č. k. -108 z 1. augusta 2011 bolo porušené jeho

základné právo na súdnu ochranu podľa a právo na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil

okresnému súdu na ďalšie konanie, a aby sťažovateľovi priznal finančné zadosťučinenie

v sume 1 000 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia v sume 269,26 €.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľa na súdnu

ochranu podľa a právo na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru uznesením okresného súdu č. k. -108 z 1. augusta 2011.

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor, že

sťažnosť podľa nemožno považovať za časovo neobmedzený právny

prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (, ,

). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty

nemožno zmeškanie tejto lehoty vzhľadom na kogentné ustanovenie § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde odpustiť (napr. , ).

Ústavný súd zistil, že napadnuté rozhodnutie okresného súdu nadobudlo

právoplatnosť 21. septembra 2011, z čoho jednoznačne vyplýva, že lehota ustanovená pre

tento druh konania pred ústavným súdom sťažovateľovi bez akýchkoľvek pochybností

uplynula skôr, ako podal sťažnosť ústavnému súdu.

Z tohto dôvodu bolo potrebné sťažnosť odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ako podanú oneskorene.

Nad rámec uvedeného ústavný súd odkazuje na svoju stabilnú judikatúru, z ktorej

vyplýva, že súčasťou základného práva na inú právnu ochranu podľa je

nepochybne aj právo dotknutej osoby požiadať o ochranu svojich práv príslušné orgány

prokuratúry, či už prostredníctvom podnetu, alebo opakovaného podnetu (§ 31 ods. 2 a § 34

ods. 2 o prokuratúre v znení neskorších predpisov), pričom tomuto

právu zodpovedá povinnosť príslušných orgánov prokuratúry zákonom ustanoveným

postupom sa takýmto podnetom (podaním) zaoberať a o jeho vybavení dotknutú osobu

vyrozumieť. Súčasťou tohto práva dotknutej osoby nie je ale právo, aby príslušné orgány

prokuratúry jeho podnetu (podaniu) vyhoveli (m. m. , ,

). Na vyhovenie podnetu fyzických osôb alebo právnických osôb na podanie

mimoriadneho dovolania neexistuje právny nárok, t. j. osobe, ktorá takýto podnet podala,

nevzniká právo na jeho prijatie, resp. akceptovanie, a teda generálny prokurátor nemá

povinnosť takémuto podnetu vyhovieť. Je na voľnej úvahe generálneho prokurátora

rozhodnúť o tom, či podá alebo nepodá mimoriadne dovolanie. Ústavný súd v tejto

súvislosti viackrát vyslovil, že oprávnenie na podanie mimoriadneho dovolania nemá

charakter práva, ktorému je poskytovaná ústavnoprávna ochrana (,

, , , , ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. februára 2013