Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 97/2013
PDF · 116.18 KB
No categories available
III. ÚS 97/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. februára 2013
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. V. M., CSc., M., zastúpeného advokátom JUDr. J. K.,
M., pre namietané porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Košice
I č. k. 37 Er/644/2009-108 z 1. augusta 2011 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. V. M., CSc., o d m i e t a ako podanú oneskorene.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. marca 2012
doručená sťažnosť Ing. V. M., CSc., M. (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie
jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného
súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) č. k. 37 Er/644/2009-108 z 1. augusta 2011 (ďalej
aj „napadnuté rozhodnutie“).
Z obsahu sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že vo veci výkonu exekúcie
sťažovateľa ako oprávneného proti povinnému J. P. o vymoženie sumy 50 000 USD s prísl.
vedenej súdnym exekútorom pod sp. zn. Ex 520/2009 okresný súd napadnutým
rozhodnutím podľa § 57 ods. 2 a 3 s poukazom na ustanovenie § 145 ods. 2 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov zastavil exekúciu v časti predaja nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. S.,
zapísaných na LV č. 10700.
Proti napadnutému rozhodnutiu okresného súdu podal sťažovateľ podnet na podanie
mimoriadneho dovolania adresovaný Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky, ktorý
bol na základe poverenia generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len
„generálny prokurátor“) oznámením prokurátorky Krajskej prokuratúry v K.
č. k. Kc 260/114-10 zo 17. januára 2012 odložený z dôvodu, že podaniu mimoriadneho
dovolania v danom prípade bráni ustanovenie § 243f ods. 2 písm. b) Občianskeho súdneho
poriadku.
Sťažovateľ namieta, že okresný súd sa vo svojom rozhodnutí nezaoberal podstatným
dôvodom, pre ktorý sa exekúcia nemohla uskutočniť, t. j. obštrukciami povinného, ale
k záveru o zastavení exekúcie dospel na základe nepravdivého a tendenčného vyhodnotenia
dražobného konania. Keďže okresný súd čiastočne zatavil exekúciu týkajúcu s dražby
nehnuteľnosti bez toho, aby na to boli zákonné dôvody, porušil označené práva sťažovateľa.
Na základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že
uznesením okresného súdu č. k. 37 Er/644/2009-108 z 1. augusta 2011 bolo porušené jeho
základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil
okresnému súdu na ďalšie konanie, a aby sťažovateľovi priznal finančné zadosťučinenie
v sume 1 000 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia v sume 269,26 €.
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez
prítomnosti navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľa na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru uznesením okresného súdu č. k. 37 Er/644/2009-108 z 1. augusta 2011.
Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom
zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor, že
sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nemožno považovať za časovo neobmedzený právny
prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (III. ÚS 108/02, IV. ÚS 158/04,
I. ÚS 218/06). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty
nemožno zmeškanie tejto lehoty vzhľadom na kogentné ustanovenie § 53 ods. 3 zákona
o ústavnom súde odpustiť (napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 110/03).
Ústavný súd zistil, že napadnuté rozhodnutie okresného súdu nadobudlo
právoplatnosť 21. septembra 2011, z čoho jednoznačne vyplýva, že lehota ustanovená pre
tento druh konania pred ústavným súdom sťažovateľovi bez akýchkoľvek pochybností
uplynula skôr, ako podal sťažnosť ústavnému súdu.
Z tohto dôvodu bolo potrebné sťažnosť odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde ako podanú oneskorene.
Nad rámec uvedeného ústavný súd odkazuje na svoju stabilnú judikatúru, z ktorej
vyplýva, že súčasťou základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je
nepochybne aj právo dotknutej osoby požiadať o ochranu svojich práv príslušné orgány
prokuratúry, či už prostredníctvom podnetu, alebo opakovaného podnetu (§ 31 ods. 2 a § 34
ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov), pričom tomuto
právu zodpovedá povinnosť príslušných orgánov prokuratúry zákonom ustanoveným
postupom sa takýmto podnetom (podaním) zaoberať a o jeho vybavení dotknutú osobu
vyrozumieť. Súčasťou tohto práva dotknutej osoby nie je ale právo, aby príslušné orgány
prokuratúry jeho podnetu (podaniu) vyhoveli (m. m. I. ÚS 40/01, II. ÚS 168/03,
III. ÚS 133/06). Na vyhovenie podnetu fyzických osôb alebo právnických osôb na podanie
mimoriadneho dovolania neexistuje právny nárok, t. j. osobe, ktorá takýto podnet podala,
nevzniká právo na jeho prijatie, resp. akceptovanie, a teda generálny prokurátor nemá
povinnosť takémuto podnetu vyhovieť. Je na voľnej úvahe generálneho prokurátora
rozhodnúť o tom, či podá alebo nepodá mimoriadne dovolanie. Ústavný súd v tejto
súvislosti viackrát vyslovil, že oprávnenie na podanie mimoriadneho dovolania nemá
charakter práva, ktorému je poskytovaná ústavnoprávna ochrana (I. ÚS 19/01,
II. ÚS 176/03, II. ÚS 14/04, I. ÚS 7/04, II. ÚS 407/06, III. ÚS 146/2010).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 19. februára 2013