Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 27/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-40

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. júla 2014 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Sergeja Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť J. H., zastúpeného

advokátkou JUDr. Klaudiou Azariovou, Advokátska kancelária Azariová & spol., Law

Office, Kmeťova 26, Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Okresný súd Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l

základné právo J. H., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené

v a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd.

2. J. H. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto

eur), ktoré j e Okresný súd Košice II p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

3. J. H. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume 417,98 € (slovom

štyristosedemnásť eur a deväťdesiatosem centov), ktorú j e Okresný súd Košice II

p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho advokátky JUDr. Klaudie Azariovej, Advokátska

kancelária Azariová & spol., Law Office, Kmeťova 26, Košice, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-21 z 23. januára 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. H. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len

„okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté

konanie“).

Z obsahu sťažnosti vyplynulo najmä, že:

«Týmto žiadame Ústavný súd Slovenskej republiky o začatie konania v zmysle § 49

a nasl. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „ZUS“)

v právnej veci sťažovateľa voči Okresnému súdu Košice II pre porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom na Okresnom súde

Košice II pod sp. zn. o vyslovenie porušenia základného práva sťažovateľa na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej aj ako „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj ako „dohovor“)

postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. , a aby

prikázal okresnému súdu konať v predmetnej veci bez zbytočných prieťahov, priznal

sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v sume 3320,- EUR, ako aj náhradu trov

konania pred ústavným súdom.

Tento náš návrh odôvodňujeme nasledujúcim skutkovým a právnym stavom:

(...) Návrhom zo dňa 07. 01. 2009 podaným na Okresný súd Košice II sa sťažovateľ

domáhal zaplatenia sumy vo výške 10.000 Eur s prísl. voči odporcovi: Slovenská republika

v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti SR(...) z titulu náhrady škody spôsobenej pri

výkone verejnej moci. Uvedenému konaniu bola pridelená sp. zn. .

Okresný súd rozsudkom zo dňa 05. 11. 2010 rozhodol, že žalobu zamieta z dôvodu

nedostatku pasívnej legitimácie, čo bolo takmer po dvoch rokoch odo dňa podania žaloby.

Toto rozhodnutie však Krajský súd v Košiciach ako súd druhostupňový zrušil a vrátil na

ďalšie konanie. Predmetné rozhodnutie odôvodnil tým, že otázka pasívnej legitimácie je

jednak čisto procesného charakteru a jednak, že okresný súd žalobu zamietol z dôvodu

nedostatku pasívnej legitimácie, hoci sám potvrdil, že za škodu zodpovedá štát, teda

Slovenská republika. Rozhodnutie Krajského súdu... bolo doručené okresnému súdu

24. 11. 2011, teda až tri roky po podaní žaloby.

Napriek jednoznačnému uzneseniu krajského súdu, doručené okresnému súdu

v októbri 2011, k dnešnému dňu, teda po ďalších dvoch rokoch, okresným súdom nielenže

nebolo vydané rozhodnutie vo veci samej, ale nebola vyriešená ani otázka pasívnej

legitimácie žalovaného.

Z uvedeného dôvodu bola okresnému súdu adresovaná dňa 12. 09. 2012 sťažnosť na

postup súdu pre porušovanie práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

V predmetnej žiadosti bolo okresnému súdu vytýkané, že od opätovného vrátenia veci

Krajským súdom v Košiciach bol okresný súd absolútne nečinný takmer 8 mesiacov.

Predmetnej sťažnosti bolo predsedom okresného súdu dňa 25. 09. 2012 vyhovené

a bolo konštatované, že k prieťahom došlo a že zákonný sudca bude upozornený o tejto

skutočnosti ako aj o sledovaní plynulosti konania.

Od uvedeného vybavenia sťažnosti sa vo veci konali celkovo dve pojednávania (dňa

25. 04. 2013 a 13. 06. 2013) pred okresným súdom no ani na jednom nedošlo ani len

k vyriešeniu otázky pasívnej legitimácie a to bez akéhokoľvek relevantného dôvodu či už na

strane žalobných strán alebo súdu, keďže všetci menovaní boli na predmetných

pojednávaniach prítomní.

... je základnou povinnosťou súdov, vyplývajúcou zo základného práva účastníkov

súdneho konania na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov v kontexte

medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky, garantovať právo na prejednanie veci

v primeranej dobe vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 dohovoru a zabezpečiť odstránenie stavu

právnej neistoty osoby domáhajúcej sa súdneho rozhodnutia, a to v primeranej dobe. Túto

povinnosť viackrát potvrdil aj Ústavný súd SR vo svojich nálezoch, napríklad v nálezoch

pod sp. zn. , , .

Samotným prerokovaním veci na súde ako aj vytyčovaním pojednávaní bez

rozhodnutia vo veci samej sa právna neistota neodstráni. K vytvoreniu stavu právnej istoty,

dochádza až právoplatným súdnym rozhodnutím v prerokúvanej veci. Preto na splnenie

základného práva podľa nestačí, aby všeobecné súdy vec prerokovali,

prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (napr. , ).

Súd je povinný pri rozhodovaní vo veci samej konať a možné časové predĺženie sporu je

prípustné iba pokiaľ ide o vec právne a skutkovo veľmi náročnú, no aj napriek tomu toto

časové obdobie rozhodovania vo veci samej nesmie byť neprimerane dlhé, čo v tomto

prípade splnené nie je, obzvlášť pokiaľ ide o spor vo veci podlžníckej žaloby, kde sťažovateľ

označil všetky dôkazy a predložil nevyhnutné dôkazy preukazujúceho jeho nárok.

Je pravdou, že okresný súd v danom konaní vykonával rôzne úkony (napr. zaslanie

výzvy, či samotné dve pojednávania a pod.), no tieto úkony neviedli ani k rozhodnutiu

o pasívnej legitimácii žalovaného, čo je čisto procesnou otázkou, a k dostatočnému

prerokovaniu veci na pojednávaní, nieto ešte k rozhodnutiu vo veci samej. ...

Vzhľadom na vyššie uvedené, sťažovateľ nepopiera, že v predmetnej veci sa

vykonávali úkony, namieta však dĺžku celého konania a procesný postup súdu, ktorý

nezabezpečuje právo sťažovateľa, aby bola jeho vec prerokovaná bez zbytočných prieťahov

a že úkony súdu nesmerovali k rozhodnutiu vo veci samej.

Z až 48 deklarovanými aj nálezom Ústavného súdu SR sp. zn.

č. 62/2006 jednoznačne vyplýva pre súd povinnosť v občianskom súdnom

konaní poskytnúť jeho účastníkom súdnu ochranu v rozsahu a za podmienok stanovených

v zákone (z procesného hľadiska predovšetkým v ), spôsobom rešpektujúcim

základné ústavno-procesné princípy zakotvené v až 48 . V uvedených

ustanoveniach sú garantované základné procesné práva účastníka občianskeho súdneho

konania zahŕňajúce okrem iného právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

právo byť prítomný pri prerokovaní svojej veci a mať možnosť vyjadriť sa ku všetkým

vykonávaným dôkazom, právo na právnu pomoc v konaní, ako aj právo vyjadriť sa

k tvrdeniam protistrany a mať možnosť predniesť súdu svoju argumentáciu v podmienkach

porovnateľných s podmienkami druhej strany. ...

Napriek tomu, že vo veci bola podaná sťažnosť na prieťahy v konaní (naposledy dňa

12. 09. 2012), súd neurobil vo veci nápravu a naďalej dochádza k porušovaniu

sťažovateľovho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

... Ako bolo uvedené, sťažovateľ využil prostriedky na nápravu a sťažnosťou

adresovanou dňa 12. 09. 2012 sa domáhal odstránenia prieťahov v konaní. ...

Sťažovateľ žiada Ústavný súd SR o priznanie majetkového primeraného finančného

zadosťučinenia vo výške 3320,- EUR. Výška je odôvodnená predovšetkým samotnou dobou

(ne)konania vo veci samej, t. j. časovým obdobím skoro 4 roky bez vyriešenia čiastkových

procesných otázok vo veci, neprimeraným predlžovaním dĺžky konania a v neposlednom

rade aj samotným predmetom sporu vo veci samej, ktorá ako zo skutkového a aj právneho

hľadiska nie je obzvlášť náročná vec, kde nie je potrebné vykonať rozsiahle dokazovanie

a pod. ...

Sťažovateľ navrhuje, aby Ústavný súd SR na základe dôvodov uvedených v sťažnosti

po jej prerokovaní rozhodol nasledovne:

Základné právo sťažovateľa J. H. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , ako aj jeho právo na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené bolo.

Okresnému súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. prikazuje konať

bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd Slovenskej republiky sťažovateľovi J. H. priznáva primerané finančné

zadosťučinenie v sume 3320,- EUR, ktoré je mu Okresný súd Košice II povinný vyplatiť do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Košice II je povinný zaplatiť náhradu trov konania v sume 331,13 EUR

do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet právneho zástupcu sťažovateľa...»

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedom, listom sp. zn.

zo 4. marca 2014 a právna zástupkyňa sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu

okresného súdu z 31. marca 2014.

2.1 Predseda okresného súdu popísal chronológiu úkonov vykonaných súdom v danej

veci a dodal tieto relevantné skutočnosti:

«(...) Z chronológie vo veci vykonaných úkonov je zrejmé, že po podaní žaloby bola

dĺžka konania ovplyvnená predovšetkým skutočnosťou podania neúplného návrhu, ktorého

vady boli odstránené až ustanovenou právnou zástupkyňou sťažovateľa dňa 2. 10. 2009.

Následne súd vo veci konal.

Za jediné dlhodobejšie obdobie nečinnosti súdu možno označiť časový úsek po

vrátení spisu z odvolacieho súdu dňa 24. 11. 2011, kedy bola v januári 2012 zasielaná

výzva sťažovateľovi a ďalší úkon bol súdom vykonaný až v septembri 2012. Túto skutočnosť

som uznal i v odpovedi na sťažnosť sťažovateľa zo dňa 17. 9. 2012, na ktorú som mu

odpovedal listom zo dňa 25. 9. 2012. Uvedená odpoveď bola doručená i právnej zástupkyni

sťažovateľa. Od uvedenej doby už k žiadnym dlhodobejším obdobiam nečinnosti nedošlo.

Pokiaľ ide o skutočnosť,... že sťažnosť zo dňa 25. 9. 2013 nebola vybavená, dokonca,

že „... do dnešného dňa sme však neboli ani len informovaný o sťažnosti a spôsobe jej

vybavenia...“, takého tvrdenie je nepravdivé. Predmetná sťažnosť nebola adresovaná

predsedovi súdu, preto bola zažurnalizovaná do predmetného spisu. Zákonnou sudkyňou

bola zo spisu vylúčená až 29. 10. 2013 a predložená predsedovi súdu na vybavenie.

Z uvedeného dôvodu bola predmetná sťažnosť vybavená až listom zo dňa 30. 10. 2013, kde

v poslednom odseku bol uvedený dôvod jej neskorého vybavenia a zároveň vyjadrené

ospravedlnenie za neskoré vybavenie tejto sťažnosti. Doklad o doručení tejto odpovede

právnej zástupkyni sťažovateľa sa nachádza v spise sp. zn. Spr. 172/2013 a vyplýva z neho,

že táto odpoveď bola prevzatá dňa 4. 11. 2013. ...

Rovnako poukazujem na rozpor v právnej kvalifikácii uplatneného nároku, keď...

uvádza sťažovateľ, že uplatňuje nárok z titulu náhrady škody spôsobenej pri výkone verejnej

moci a... tvrdí, že „ide o spor vo veci podlžníckej žaloby, kde sťažovateľ označil všetky

dôkazy a predložil nevyhnutné dôkazy preukazujúce jeho nárok“.

Poukazujem na skutočnosť, že vo veci bolo dvakrát meritórne rozhodnuté, i keď prvé

z rozhodnutí odvolací súd zrušil a vec vrátil na nové konanie. Uvádzam zároveň, že

obdobie, keď sa spis nachádzal na Krajskom súde v Košiciach, nie som oprávnený žiadnym

spôsobom posudzovať.

Vzhľadom na mnou uvedenú chronológiu vo veci vykonaných úkonov, ako aj ďalšie

skutočnosti a tiež fakt, že dňa 28. 2. 2014 bolo vo veci rozhodnuté, navrhujem pri

rozhodnutí ústavného súdu nepriznať sťažovateľovi požadované finančné zadosťučinenie.

Zároveň Vám oznamujem, že netrvám na tom, aby ústavný súd konal o veci samej na

ústnom pojednávaní a súhlasím s upustením od neho. ... »

2.2 Právna zástupkyňa sťažovateľa v reakcii na uvedené vyjadrenie predsedu

okresného súdu zaujala toto stanovisko:

„(...) Trváme na tom, že práva porušovateľa v zmysle sťažnosti porušené boli ako to

aj potvrdzuje samotný porušovateľ práva, keďže:

1. od podania odvolania do rozhodnutia o ňom prešiel takmer rok

2. v následnom konaní bolo vykonaných viacero úkonov, no bez reálneho riešenia

veci a teda ako sme uviedli v našej sťažnosti iba vytyčovaním samotných pojednávaní

nedochádza k odstraňovaniu právnej neistoty, kedy v období 18. 09. 2012 do 29. 10. 2013

boli vykonané iba úkony nariadenia pojednávania (25. 04. 2013, 13. 06. 2013,

01. 08. 2013), ktoré sa buď vôbec neuskutočnili, alebo na nich reálne nedošlo ani

k odstráneniu problému týkajúceho sa označenia pasívne legitimovaného.

Čo sa týka sťažnosti z 25. 09. 2013, súd skúma podania podľa ich obsahu nie

označenia, preto argumentácia zažurnalizovania sťažnosti (v konaní už druhej v poradí)

do súdneho spisu nemôže ospravedlniť jej nevybavenie, aj keby v nej boli administratívne

chyby.

Na základe vyššie uvedeného trváme v plnom rozsahu na našej sťažnosti

a navrhujeme aby titulovaný súd rozhodol v zmysle jej petitu.

Taktiež netrváme na prejednaní veci nariadením ústneho pojednávania.“

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na

prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav

konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. :

Dňa 7. januára 2009 podal sťažovateľ na okresnom súde žalobný návrh na zaplatenie

10 000 € z titulu náhradu škody – podľa akceptačného potvrdenia okresného súdu – proti

Okresnej prokuratúre Košice (ďalej len „odporca“). Vec bola na okresnom súde

zaevidovaná pod sp. zn. .

Dňa 30. januára 2009 súd vyzval sťažovateľa, aby svoju žiadosť o oslobodenie od

platenia súdnych poplatkov bližšie a podrobnejšie odôvodnil. Okresný súd zároveň zisťoval

majetkové pomery sťažovateľa prostredníctvom Sociálnej poisťovne v K. (ďalej len

„Sociálna poisťovňa“), Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v K. (ďalej len „úrad práce“),

Krajského dopravného inšpektorátu v K. (ďalej len „dopravný inšpektorát“) a Geodetického

a kartografického ústavu v Bratislave (ďalej len „geodetický ústav“).

Dňa 11. februára 2009 úrad práce, 13. februára 2009 Sociálna poisťovňa, 16. februára

2009 geodetický ústav, 2. marca 2009 sťažovateľ a dopravný inšpektorát reagovali na výzvu

okresného súdu.

Dňa 13. júla 2009 okresný súd uznesením č. k. -15 uložil sťažovateľovi

odstrániť nedostatky podania spresnením označenia odporcu, označením dôkazov,

uvedením, čoho sa domáha, uvedením petitu návrhu. V rovnaký deň okresný súd uznesením

č. k. -17 sťažovateľovi priznal oslobodenie od platenia súdnych poplatkov

a uznesením č. k. -18 mu ustanovil v napadnutom konaní právnu zástupkyňu.

Dňa 25. augusta 2009 právna zástupkyňa sťažovateľa požiadala súd o predĺženie

lehoty na odstránenie nedostatkov podania sťažovateľa.

Dňa 30. septembra 2009 právna zástupkyňa podala okresnému súdu „Odstránenie

vád podania - návrhu na začatie konania zo dňa 29.12.2009“, pričom spresnila, že

odporcom v danej veci je Slovenská republika.

Dňa 11. marca 2010 súd požiadal Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Slovenskej

republiky, Úrad justičnej a kriminálnej polície v K. (ďalej len „polícia“) o zapožičanie

súvisiaceho vyšetrovacieho spisu č. VP-464/10-93.

Dňa 1. apríla 2010 polícia okresnému súdu oznámila, že uvedený spis už nie je

možné zapožičať, keďže došlo k jeho skartácii.

Dňa 20. apríla 2010 súd zaslal žalobný návrh odporcovi na vyjadrenie.

Dňa 17. mája 2010 bolo okresnému súdu doručené písomné stanovisko odporcu.

Dňa 2. júna 2010 bolo písomné stanovisko odporcu zaslané sťažovateľovi.

Dňa 4. októbra 2010 súd vyzval sťažovateľa, aby oznámil, či vzhľadom na

stanovisko odporcu z 5. mája 2010 trvá na podanej žalobe.

Dňa 26. októbra 2010 právna zástupkyňa sťažovateľa reagovala na výzvu súdu.

Dňa 6. októbra 2010 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 5. november 2010.

Dňa 5. novembra 2010 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom okresný súd

rozsudkom č. k. -62 žalobný návrh sťažovateľa zamietol.

Dňa 23. decembra 2010 sťažovateľ podal proti uvedenému rozsudku odvolanie.

Dňa 18. januára 2011 bolo odvolanie sťažovateľa zaslané odporcovi na vyjadrenie.

Dňa 11. marca 2011 bol spis predložený Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len

„krajský súd“), aby rozhodol o odvolaní sťažovateľa.

Dňa 24. októbra 2011 krajský súd uznesením č. k. -90 napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 24. novembra 2011 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 7. decembra 2011 bolo súdu doručené podanie sťažovateľa označené ako

„Predloženie dôkazu vo veci“.

Dňa 25. januára 2012 súd vyzval sťažovateľa, aby odstránil „vady označenia

účastníka na strane žalovaného konkrétne v časti uvedenia jeho zástupcu“.

Dňa 24. februára 2012 bolo súdu doručené podanie sťažovateľa označené ako

„Odstránenie vád podania – zástupcu odporcu“.

Dňa 18. septembra 2012 okresný súd uznesením č. k. -105 uložil

odporcovi (spresnene – Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky), aby sa písomne vyjadril

k veci.

Dňa 12. októbra 2012 odporca požiadal o predĺženie lehoty na vyjadrenie.

Dňa 12. februára 2013 sa odporca písomne vyjadril k žalobnému návrhu, ku ktorému

pripojil aj listinné dôkazy.

Dňa 1. marca 2013 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 25. apríl 2013.

Dňa 25. apríla 2013 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

13. jún 2013 s tým, že sťažovateľ „upresní žalobný petit“.

Dňa 7. mája 2013 bolo súdu doručené písomné vyjadrenie sťažovateľa.

Dňa 13. júna 2013 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

neurčito.

Dňa 29. októbra 2013 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 8. január 2014.

Dňa 7. novembra 2013 bol v spise zaznamenaný úradný záznam o tom, že bolo

zistené, že sťažovateľ sa nachádza v ústave na výkon trestu. V rovnaký deň súd dožiadal

Okresný súd Trnava o výsluch sťažovateľa.

Dňa 5. decembra 2013 sa uskutočnil výsluch sťažovateľa k danej veci.

Dňa 18. decembra 2013 bolo súdu doručené vybavené dožiadanie.

Dňa 3. januára 2014 odporca požiadal o odročenie nariadeného pojednávania.

Žiadosti odporcu súd vyhovel, pričom nariadené pojednávanie bolo odročené na 31. január

2014.

Dňa 31. januára 2014 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

28. február 2014.

Dňa 28. februára 2014 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom okresný súd

rozsudkom č. k. -251 návrh sťažovateľa zamietol.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či vo veci o náhradu

škody postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. dochádza

k porušovaniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v a práva na prejednanie veci v primeranej lehote

zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov(...)

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , ).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníka a postup súdu (napr. ). Ústavný súd pritom prihliada aj na

predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.

, , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj

v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka

posudzovaného konania (ako na to bude poukázané v bode III/3 tohto rozhodnutia) nebola

závislá od právnej alebo skutkovej zložitosti veci. Napokon ani predseda okresného súdu

vo svojom vyjadrení nepoukázal na skutkovú alebo právnu zložitosť predmetnej veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej

veci, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne

zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto

konaní k zbytočným prieťahom. Je skutočnosťou, že sťažovateľ podal vo veci

nekvalifikovaný žalobný návrh, súčasne však požiadal o právnu pomoc, pričom jeho

žiadosti bolo vyhovené a ustanovená právna zástupkyňa už spresnila pôvodné podanie

sťažovateľa.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci

a predovšetkým poukazuje na to, že nemožno pochybovať o tom, že povaha danej veci, t. j.

náhrada škody si vyžaduje osobitnú starostlivosť všeobecného súdu o naplnenie účelu

konania, čo okrem iného znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj

procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a skončená, aby sa čo

najskôr odstránil stav právnej neistoty účastníkov konania. Ústavný súd konštatuje, že

trvanie napadnutého konania (aj keď sa vec 9 mesiacov nachádzala aj na odvolacom súde)

viac ako 6 rokov je v kontexte o náhradu škody už samo osebe neprimerané. Okrem toho

okresný súd bol v danej veci aj opakovane krátkodobo absolútne nečinný, a to konkrétne od

2. marca 2009 do 13. júla 2009 (štyri mesiace), od 30. septembra 2009 do 11. marca 2010

(päť mesiacov), od 2. júna 2010 do 4. októbra 2010 (tri mesiace) a od 13. júna 2013 do

29. októbra 2013 (štyri mesiace). Uvedená nečinnosť okresného súdu nie je ničím

ospravedlniteľná, pretože počas minimálne 16 mesiacov súd nevykonával vo veci úkony,

ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ ako navrhovateľ

v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva

zaručeného v citovanom článku (pozri napr. ). K uvedenej nečinnosti,

a teda k zbytočným prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania

účastníkov, ale v dôsledku postupu súdu. pritom v zaväzuje

predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce

prerokovanie veci – a teda vykonanie spravodlivosti – bez zbytočných prieťahov.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4. Vzhľadom na to, že 28. februára 2014 okresný súd rozsudkom č. k. 19 C 3/2009-

251 vo veci rozhodol, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa

.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3 320 €,

pričom podľa jeho názoru táto suma „je odôvodnená predovšetkým samotnou dobou

(ne)konania vo veci samej, t. j. časovým obdobím skoro 4 roky bez vyriešenia čiastkových

procesných otázok vo veci, neprimeraným predlžovaním dĺžky konania a v neposlednom

rade aj samotným predmetom sporu vo veci samej, ktorá ako zo skutkového a aj právneho

hľadiska nie je obzvlášť náročná vec, kde nie je potrebné vykonať rozsiahle dokazovanie“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre

sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie

podľa citovaného ustanovenia , ktoré podľa zásad spravodlivosti

a s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa, ako aj

vzhľadom na povahu veci považuje za primerané vo výške 1 500 €.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 2.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou za tri

úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia z 9. septembra 2013, spísanie

ústavnej sťažnosti z 5. decembra 2013 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu

z 31. marca 2014). Za dva úkony vykonané v roku 2013 patrí odmena v sume dvakrát po

130,16 € a režijný paušál dvakrát po 7,81 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2014 patrí

odmena v sume 134 € a režijný paušál 8,04 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy

právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú sumu 417,98 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. júla 2014