Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 476/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. júla 2014 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Sergeja Kohuta predbežne prerokoval sťažnosť E. R., zastúpenej

Advokátskou kanceláriou h&h PARTNERS, advokátska kancelária s. r. o., Mäsiarska 6,

Košice, konajúcou prostredníctvom JUDr. Ivana Humeníka, PhD., a JUDr. Tomáša

Husovského, vo veci namietaného porušenia jej základných práv garantovaných čl. 20

a , práva podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn.

zo 17. septembra 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť E. R. o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. apríla

2014 doručená sťažnosť E. R. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie

základných práv garantovaných a (ďalej len

„ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol) rozsudkom Krajského

súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. zo 17. septembra 2013

(ďalej aj „napadnutý rozsudok“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že Okresný súd Poprad (ďalej len „okresný

súd“) rozsudkom sp. zn. zo 17. decembra 2010 zamietol žalobu žalobcov

v 1. až 12. rade o určenie vlastníctva k pozemkom. Medzi hlavné dôvody zamietnutia

žaloby patrila skutočnosť, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali, že ich

právni predchodcovia počas svojho života nadobudli ako prídelcovia vlastníctvo dotknutých

pozemkov, a teda že nepreukázali naliehavý právny záujem. Zároveň však okresný súd

konštatoval, že súčasní a predchádzajúci vlastníci dotknutých pozemkov nemohli tieto

pozemky nadobudnúť platne, keďže nebol splnený predpoklad platného vydržania, a síce

dobromyseľnosť. Proti tomu rozsudku okresného súdu podal žalobca odvolanie. Podľa

žalobcom uvedených odvolacích dôvodov okresný súd dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci. O podanom odvolaní rozhodoval odvolací –

krajský súd, ktorý napadnutým rozsudkom potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa

a nepriznal účastníkom náhradu trov konania.

3. Sťažovateľka svoju sťažnosť odôvodnila takto: «Sťažovateľ je toho názoru, že

rozhodnutím Krajského a Okresného súdu bolo porušené základné právo na súdnu ochranu

zaručené v a právo na spravodlivý proces podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochranu základných práv a slobôd, a to z dôvodu arbitrárnosti

rozhodnutia Krajského súdu, spočívajúceho predovšetkým v jeho samom odôvodnení. Tento

nedostatok v konečnom dôsledku spôsobuje neospravedlniteľnosť a neudržateľnosť jeho

rozhodnutia ako predpoklad porušenia ústavnosti. Podstatou arbitrárnosti (svojvôle) súdu

pri výklade a aplikácii zákonnej normy je v zmysle ustálenej judikatúry Ústavného súdu

(, , ) popretie účelu a významu normy tým, že súd koná

odchylným spôsobom resp., že koná v rozpore s princípmi formálnej logiky. Dodržiavaním

logických postupov pri aplikácii a interpretácii práva, ktoré nachádzajú svoje vyjadrenie

predovšetkým v odôvodnení príslušného rozhodnutia, dochádza k naplneniu zásady

predvídateľnosti a racionality. Popretie oboch zásad účelovým rozhodovaním spočívajúcim

v arbitrárnosti súdu má za následok popretie ústavného princípu právneho štátu v čl. 1

ods. 1 a princípu právnej istoty.

Ako sťažovateľ už viackrát poukázal, porušovanie práva na súdnu ochranu

zaručeného má korene v odôvodnení zamietavého rozhodnutia

Krajského súdu. Požiadavkou kladenia dôrazu na kvalitu rozhodovania a jeho náležitého

odôvodnenia sa Ústavný súd už takisto zaoberal najmä vo svojom rozhodnutí

(). ...

Ďalšou podmienkou kvality rozhodovania súdu, ktorá má zaručiť naplnenie princípu

v a Dohovoru je presvedčivosť odôvodnenia záverov

prijatých v procese voľného hodnotenia dôkazov. Limitácia tohto oprávnenia súdu, ako

predpoklad zákonnosti rozhodnutia, spočíva v nemožnosti svojvoľného selektívneho výberu

dôkazov resp. dodržiavanie princípov právnej logiky pri ich vyhodnocovaní. ...

Rozhodnutie Ústavného súdu () nie je jediným jeho stanoviskom, ktorý

pojednáva o podmienkach odôvodnenia, ale touto otázkou sa Ústavný súd zaoberal už

viackrát (): „Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ako súčasť základného

práva na súdnu a inú právnu ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným

a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami,

ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné“. Aj tento fakt

nasvedčuje tomu, že ku koncipovaniu svojich záverov musí súd pristupovať citlivo

a opatrne, inak bude jeho rozhodnutie v dôsledku v ňom obsiahnutých vád, postihnuté

následkom nezákonnosti resp. protiústavnosti.

Ústavne neprijateľným postupom súdu sa stáva aj také rozhodovanie, pri ktorom

všeobecný súd zámerne, selektívne vyberá dôkazy pre svoje stanovisko alebo im prikladá

nepomerne vyššiu dôkaznú silu ako v skutočnosti majú. Takto jednostranne činný súd potom

podkopáva procesné zásady konania rovnosti účastníkov a zároveň princíp

kontradiktórnosti. ... Nedodržaním princípu kontradiktórnosti, ktorého následkom je

porušenie princípu nestrannosti rozhodovania sa Ústavný súd venoval v rozhodnutí

(), v ktorom uviedol (cit.) „Rozhodnutiu súdu vo veci samej musí teda

predchádzať činnosť súdu zameraná na spoľahlivé zistenie skutkového stavu - dokazovanie

zodpovedajúce garanciám spravodlivého súdneho konania v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru,

najmä garanciám obsiahnutým v princípe rovnosti zbraní a práve na kontradiktórne

konanie“ Konaním súdu, ktorý jednostranne koná v prospech jedného z účastníkov konania

je generálne neakceptovateľným a narúša tak medzi nimi princíp rovnosti...

Všeobecný súd, ktorý nerešpektuje hore uvedené princípy ústavnosti porušuje tak

svojím konaním aj základné zásady procesného konania a požiadavku účinnej materiálnej

ochrany zákonnosti uvedené v v ... a v ...»

4. Sťažovateľka ďalej uviedla: «Sťažovateľ je toho názoru, že rozhodnutím

Okresného súdu Poprad, rozhodnutím Krajského súdu Prešov, bolo porušené základné

právo na súdnu ochranu zaručené v a právo na

spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochranu základných práv a slobôd

z dôvodov arbitrárnosti rozhodnutí, ich nepreskúmateľnosti resp. nesplnenia požiadavky

riadneho odôvodnenia, absencie atribútu presvedčivosti a teda nezlučiteľnosti účinkov

interpretácií a aplikácii s a medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách. ...

Protiústavná interpretácia a postup oboch súdov, ktorých záver je, že sa právni

predchodcovia sťažovateľa nestali svojho času vlastníkmi dotknutých nehnuteľností

spôsobuje primárne porušenie práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane základných ľudských práv a slobôd a práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

. Sekundárnymi dôsledkami je porušenie práva na vlastníctvo podľa

a práva na majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd.

Oba súdy sa nesprávne a nedostatočne vyrovnali s právnymi argumentmi

predloženými žalobcom v konaní...

Oba súdy pochybili, keď nebrali do úvahy rozhodnutie správneho orgánu a to

konkrétne Katastrálneho úradu v P., ktorý vo svojom rozhodnutí číslo Xo 12/2007 zo dňa

26. 6. 2007 uznal tieto listiny za právne perfektné a u parciel č... v zmysle výmeru o prídele

č. 20802/1947-V/B zo dňa 25. 9. 1947 a výkazu nehnuteľností, ktorý je prílohou tejto listiny

zapísal vlastnícke právo v prospech prídelcov...

Súdy nebrali absolútne do úvahy ani prípis miestneho národného výboru v S. zo dňa

8. 1. 1948 číslo 4230/1948, ktoré bolo vydané k číslu konania 20802/1947-V/B zo dňa

25.9.1947 a kde ide o opravu výmeru č. 20802/1947-V/B zo dňa 25. 9. 1947 kde je uvedené,

že sa opravuje na výmeru 10 ha.

Summa summarum, zreteľne preukázané vlastnícke právo zo strany právnych

predchodcov žalobcu bolo súdom absolútne nesprávne odmietnuté, a ani dostatočne riadne

odôvodnené. Na vyššie vedené argumenty, súdy (predovšetkým Krajský súd) nedostatočne

reagoval a jeho odpoveď bola strohá, racionálne neuchopiteľná. Ako príklad uvádzame

odpovede na argumenty k otázke nadobudnutia pozemkov na základe prídelovej listin[y]

a zaplatenia ceny za pridelené pozemky (str. 7, 8, 9 rozhodnutia Krajského súdu). Krajský

súd uvádza, že podmienkou nadobudnutia vlastníctva v tom čase bolo zaplatenie ceny,

pričom tento dôvod bližšie nešpecifikuje (rovnako ako okresný súd). Proti námietke, že to

nebolo nutné odpovedá, neprijateľným argumentom per petitio principi („nebolo

preukázané vlastnícke právo prídelcov k pridelenej poľnohospodárskej nehnuteľnosti“).

Krajský súd používa neprijateľný argument cirkularity. To, že sa zastavilo platenie na sumu

9184 Kčs neznamená, že nebola splnená podmienka na nadobudnutie vlastníctva. Viacero

dokumentov (napr. zápisnica zo dňa 6. 12. 1957, Prídelová listina bod. 3. uvádza, že

začlenenie - vnesenie pozemkov do JRD je dôvodom pre neplatenie. Nie dôvodom pre

nenadobudnutie vlastníctva ! Právni predchodcovia boli oslobodení od platenia.

Žalobca je toho názoru, že jeho argumenty boli tendenčne odmietané a neboli

racionálne vyvrátiteľné. Žalobca nemá dostatočné záruky, či pri kreovaní záverečného

úsudku/rozhodnutia, boli použité aj jeho argumenty vo voľnej úvahe súdov. Zároveň hovorí,

že ak by zobral do úvahy tieto argumenty, nemohol by dospieť k záveru k akému dospel.

Žalobca je toho názoru a prízvukuje, že opodstatnenosť jeho sťažnosti zvýrazňuje aj

samotný fakt, že súčasní vlastníci podľa názoru oboch súdov nenadobudli dotknuté

nehnuteľnosti dobromyseľne!»

5. Sťažovateľka v závere navrhla, aby ústavný súd nálezom rozhodol, že „Krajský súd

Prešov svojim rozhodnutím v konaní vedenom pod sp. zn. zo dňa

17. 09. 2013, ktorým potvrdil rozhodnutie Okresného súdu Poprad sp. zn.:

porušil základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu zaručené a právo

na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, právo na vlastníctvo podľa čl. 20

a právo na majetok podľa Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd.“. Ďalej sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd zrušil

napadnutý rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a aby ústavný súd

rozhodol, že krajský súd je povinný uhradiť sťažovateľke trovy právneho zastúpenia

vo výške 284,08 €.

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané

náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

7. Ústavný súd konštatuje, že zo sťažnosti a z priložených príloh zistil, že napadnutý

rozsudok krajského súdu bol sťažovateľke doručený 18. novembra 2013.

8. Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

9. Ústavný súd sa na tomto mieste musí vysporiadať s relevantnou otázkou, či

sťažnosť smerujúca voči napadnutému rozsudku krajského súdu nie je podaná oneskorene.

10. Sťažovateľka odvíja zachovanie zákonnej dvojmesačnej lehoty pre podanie

sťažnosti ústavnému súdu v zmysle od doručenia

upovedomenia o odložení podnetu na podanie mimoriadneho dovolania pre jeho

bezdôvodnosť zo strany Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky. Predmetné

upovedomenie bolo sťažovateľke doručené 20. februára 2014.

11. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (porov. napr. ,

, ) mimoriadne opravné prostriedky, ktoré sťažovateľ nemôže

uplatniť osobne, nemožno považovať za účinné právne prostriedky nápravy, ktoré sú mu

priamo dostupné. Na rozdiel od dovolania, ktoré má neúspešný účastník konania priamo

k dispozícii (môže ho sám podať), na podanie mimoriadneho dovolania je oprávnený iba

generálny prokurátor Slovenskej republiky. Samotný podnet na podanie mimoriadneho

dovolania nie je teda iným právnym prostriedkom, ktorý je sťažovateľ v zmysle § 53 ods. 1

povinný vyčerpať na ochranu svojich základných práv alebo

slobôd pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.

12. Na plynutie lehoty podľa nemá vplyv

doručenie upovedomenia o odložení podnetu na podanie mimoriadneho dovolania, ale

rozhodujúci je deň právoplatnosti napadnutého rozsudku krajského súdu, resp. deň, kedy sa

sťažovateľka mohla o tomto napadnutom rozsudku krajského súdu dozvedieť. Napadnutý

rozsudok krajského súdu bol sťažovateľke doručený 18. novembra 2013. Sťažovateľka bola

oprávnená podať proti napadnutému rozsudku krajského súdu sťažnosť ústavnému súdu

najneskôr 20. januára 2014 (pondelok). Sťažovateľka podala (osobným podaním) sťažnosť

ústavnému súdu 17. apríla 2014, z čoho nepochybne vyplýva, že sťažnosť nepodala

v zákonnej dvojmesačnej lehote predpokladanej .

13. Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa § 25

ods. 2 ako oneskorene podanú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. júla 2014