Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 605/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. novembra

2013 predbežne prerokoval sťažnosť P. C., M. C., J. H., C. H., M. R., I. R., M. J. a Z. J.,

všetci bytom M., zastúpených advokátom Mgr. M. P., B., vo veci namietaného porušenia

základných práv zaručených a a práv

zaručených čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Ministerstva obrany Slovenskej republiky a rozsudkom Krajského súdu

v Bratislave č. k. -245 z 10. júla 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť P. C., M. C., J. H., C. H., M. R., I. R., M. J. a Z. J. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. októbra

2013 doručená sťažnosť P. C., M. C., J. H., C. H., M. R., I. R., M. J. a Z. J. (spolu ďalej len

„sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho práva vlastniť majetok zaručeného čl. 20

ods. 1 (ďalej len „“) a Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)

postupom Ministerstva obrany Slovenskej republiky (ďalej aj „ministerstvo obrany“), ako aj

porušenie základného práva na súdnu ochranu zaručeného a práva na

spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej

len „krajský súd“) č. k. -245 z 10. júla 2012.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že sťažovatelia sa návrhom podaným na

Okresnom súde Malacky (ďalej len „okresný súd“) domáhali vydania rozhodnutia, ktorým

by bola Slovenskej republike – Ministerstvu obrany Slovenskej republiky (ďalej len

„odporca“) uložená povinnosť uzavrieť zmluvu o prevode nehnuteľnosti – parcely č. 5562/2

2

– zastavaná plocha o výmere 1109 m, zapísanej na liste vlastníctva č. 353 pre katastrálne

územie M. vedenom na Katastrálnom úrade v B., Správa katastra M. (ďalej len „sporná

nehnuteľnosť“), podľa

o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

č. “). Sťažovatelia svoj návrh odôvodnili tým, že P. C. a M. C. sú

bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. 2 na prízemí bytového domu, súpisné číslo 5113,

postaveného na parcele č. 5561 v katastrálnom území M. (ďalej len „bytový dom“), J. H.

a C. H. sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. 3 na 1. poschodí bytového domu, M. R.

a I. R. sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. 1 na prízemí bytového domu a M. J. a Z.

J. sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. 4 na 1. poschodí bytového domu. Uvedené

byty odkúpili sťažovatelia v roku 2002 ako pôvodní nájomcovia bytov v zmysle zákona

č. od vlastníka V., š. p. P. Zároveň si odkúpili aj príslušný spoluvlastnícky

podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu. K zastavanému

pozemku, parcele č. 5561, a k priľahlému pozemku, parcele č. 5562, bolo v prospech

sťažovateľov zriadené vecné bremeno, pričom prevod týchto pozemkov mal byť predmetom

samostatnej zmluvy. Napriek viacerým žiadostiam sťažovateľov o odkúpenie predmetných

pozemkov odporca tieto sťažovateľom neodpredal, naopak, v rozpore so zákonom vyhlásil

osobitné ponukové konanie na prevod pozemku – parcely č. 5562/2 – v zmysle zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o správe majetku štátu v znení

neskorších predpisov.

O návrhu sťažovateľov rozhodol okresný súd rozsudkom sp. zn.

z 19. apríla 2011 tak, že návrh zamietol. Na základe sťažovateľmi podaného odvolania

rozhodoval vo veci krajský súd, ktorý rozsudkom č. k. -245 z 10. júla 2012

rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil.

Sťažovatelia podali 25. júla 2013 podnet na podanie mimoriadneho dovolania

na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky. Prokurátor Krajskej prokuratúry

v Bratislave listom zo 7. augusta 2013 sťažovateľom oznámil, že zákonné dôvody

na podanie mimoriadneho dovolania nie sú dané, a podnet odložil.

Sťažovatelia v odôvodnení sťažnosti uviedli, že „v rámci odvolacieho konania...

predložili Krajskému súdu v Bratislave výpis z technickej dokumentácie spracovanej v júli

2002, ktorá slúžila ako podklad pre prevod bytov na sťažovateľov 1 až 8. Sťažovatelia 1 až

8 navrhli vyžiadanie kompletnej technickej dokumentácie od Ministerstva obrany Slovenskej

republiky a navrhli vypočutie svedka Ing. R. H., ktorý sa mal vyjadriť k okolnostiam

spracovania tejto dokumentácie. Krajský súd v Bratislave vychádzajúc z dikcie ust. 205a

ods. 1 vyhodnotil sťažovateľmi 1 až 8 označené dôkazy ako neprípustné, nakoľko

neboli navrhnuté v konaní na súde prvého stupňa...

Ako vyplýva z listu V. – štátny podnik zo dňa 03. 05. 2012 č. 01-MAOV/00460/2012,

kópie archívnych dokumentov predstavujúcich výpis z technickej dokumentácie k prevodu

bytov na sťažovateľov 1 až 8, boli sťažovateľom 1 až 8 predložené až po vyhlásení rozsudku

Okresným súdom Malacky. Ako vyplýva z ďalšieho listu zo dňa 29. 10. 2012, počas obdobia

od 3/2010 do 11/2010 nemohli byť archívne dokumenty k dispozícii, nakoľko rekonštrukciu

archívnych dokumentov vykonávala spoločnosť A., s. r. o.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že odvolací Krajský súd v Bratislave mal pri predložení

listinných dôkazov aplikovať ust. , čo sa však nestalo,

a predložené dôkazy boli v rozpore so zákonom vyhodnotené ako neprípustné. ...

Sťažovatelia 1 až 8 majú za to, že pokiaľ boli sporné pozemky považované štátnym

podnikom za priľahlé pozemky a existovala vôľa predmetného štátneho podniku ich za

dojednaných podmienok previesť, nemožno účelovú snahu Ministerstva obrany SR ako

zriaďovateľa štátneho podniku rozdeliť pozemok a následne previesť sporný pozemok na

tretie osoby za cenu vyššiu ako bola dohodnutá so sťažovateľmi 1 až 8, považovať za

zákonný postup. Postup Ministerstva obrany SR bol síce vo formalistickom ponímaní

v súlade so o správe majetku štátu, ale na druhej strane takýmto

postupom došlo k porušeniu uzatvorených dohôd medzi sťažovateľmi 1 až 8 a štátnym

podnikom, ako aj k porušeniu subjektívneho práva sťažovateľov 1 až 8 nadobudnúť

príslušný spoluvlastnícky podiel k zastavanému a priľahlému pozemku.“.

Vzhľadom na uvedené sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľov 1 až 8 vlastniť majetok podľa

Slovenskej republiky a základné právo podľa čl. 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Ministerstva obrany SR porušené

bolo.

2. Základné právo sťažovateľov 1 až 8 na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a základné právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave, č. k. -245

zo dňa 10. 07. 2012 porušené bolo.

3. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave, č. k. -245 zo dňa

10. 07. 2012 sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

4. Sťažovateľom 1 až 8 sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia v sume

275,94 € k rukám ich právneho zástupcu Mgr. M. P. do dvoch mesiacov od právoplatnosti

nálezu.“

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie práva sťažovateľov vlastniť majetok

zaručeného a dodatkového protokolu postupom ministerstva

obrany pri nakladaní so spornou nehnuteľnosťou, ako aj namietané porušenie ich

základného práva na súdnu ochranu zaručeného a práva na spravodlivé

súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu

č. k. -245 z 10. júla 2012.

1. Na prerokovanie tej časti sťažnosti, v ktorej sťažovatelia namietajú postup

ministerstva obrany, nie je daná právomoc ústavného súdu.

Ako to vyplýva z citovaného , právomoc ústavného súdu

poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda iba vtedy,

ak túto ochranu neposkytujú všeobecné súdy. Namietané porušenie niektorého

zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu

na konanie o nich. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou, že

všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Pokiaľ

ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

zistí, že ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa

sťažovateľ mohol domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov

nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej

právomoci na jej prerokovanie (napr. , ).

Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého

princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú fyzickú

osobu a právnickú osobu. Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva,

musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu,

musí požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza

právomoci ústavného súdu (, ).

Podľa súdy rozhodujú v občianskoprávnych a trestnoprávnych

veciach; súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť

rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.

V situácii, v akej sa sťažovatelia ocitli, mali možnosť obrátiť sa na miestne a vecne

príslušný všeobecný súd a podať občianskoprávnu žalobu o splnenie povinnosti uzatvoriť

zmluvu o prevode nehnuteľnosti, čo sťažovatelia napokon aj využili. Bolo preto

v právomoci všeobecných súdov poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľov,

porušenie ktorých namietali. Uvedená právomoc všeobecného súdu vylučuje subsidiárnu

právomoc ústavného súdu.

Ústavný súd preto sťažnosť v tejto časti odmietol pre nedostatok právomoci na jej

prerokovanie ( v spojení s ).

2. Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu.

Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny záver,

že sťažnosť podľa nemožno považovať za časovo neobmedzený

právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr. ,

), pretože jednou zo zákonných podmienok na prijatie sťažnosti na ďalšie

konanie je jej podanie v zákonom ustanovenej lehote v zmysle § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde.

Z obsahu sťažnosti je zrejmé, že sťažovatelia považujú za rozhodnú skutočnosť pre

počítanie lehoty na podanie ústavnej sťažnosti, ktorá smeruje proti namietanému rozsudku

krajského súdu, doručenie oznámenia o vybavení podnetu na podanie mimoriadneho

dovolania.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu mimoriadne opravné prostriedky, ktoré

sťažovateľ nemôže uplatniť osobne, nemožno považovať za účinné právne prostriedky

nápravy, ktoré sú mu priamo dostupné. Na rozdiel od dovolania, ktoré má neúspešný

účastník konania priamo k dispozícii (môže ho sám podať), na podanie mimoriadneho

dovolania je oprávnený iba generálny prokurátor Slovenskej republiky. Samotný podnet na

podanie mimoriadneho dovolania nie je teda iným právnym prostriedkom, ktorý je

sťažovateľ v zmysle povinný vyčerpať na ochranu

svojich základných práv alebo slobôd pred podaním sťažnosti ústavnému súdu (m. m.

).

Na plynutie lehoty podľa nemá vplyv doručenie

oznámenia o odložení podnetu na podanie mimoriadneho dovolania, ale rozhodujúci je

dátum nadobudnutia právoplatnosti napadnutého rozhodnutia krajského súdu (napr.

). V rámci prípravy predbežného prerokovania sťažnosti ústavný súd zistil, že

namietaný rozsudok krajského súdu č. k. -245 z 10. júla 2012 nadobudol

právoplatnosť 17. augusta 2012. Sťažnosť bola ústavnému súdu doručená 16. októbra 2013,

z čoho zjavne vyplýva, že sťažovatelia sa ochrany svojich práv domáhali až po uplynutí

lehoty uvedenej v .

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde odmietol sťažnosť v časti namietajúcej porušenie označených práv rozsudkom

krajského súdu č. k. -245 z 10. júla 2012 ako oneskorene podanú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. novembra 2013