Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 289/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. augusta 2014 v senáte

zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu

Rudolfa Tkáčika prerokoval sťažnosť J. Š., zastúpeného advokátkou

JUDr. Dianou Treščákovou, PhD., Skladná 38, Košice, pre namietané porušenie jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Kežmarok v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo J. Š. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Kežmarok v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l o .

2. Okresnému súdu Kežmarok v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. J. Š. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 4 500 € (štyritisícpäťsto eur),

ktoré j e Okresný súd Kežmarok p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Kežmarok j e p o v i n n ý uhradiť J. Š. trovy konania v sume

284,08 € (slovom dvestoosemdesiatštyri eur a osem centov) do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet jeho právnej zástupkyne advokátky

JUDr. Diany Treščákovej, PhD., Skladná 38, Košice.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -12 z 24. apríla 2014 prijal na ďalšie konanie sťažnosť J. Š. (ďalej len

„sťažovateľ“) podľa Z.

z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ktorou namietal

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Kežmarok (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Predsedníčka okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadrila

k sťažnosti podaním sp. zn. doručeným ústavnému súdu 16. júna 2014,

v ktorom ku skutkovej a právnej zložitosti sporu uviedla:

„... I. Skutková a právna zložitosť sporu

Predmetom konania vedeného na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn. 5 C

882/1998 je náhrada škody vo výške 5 403.37 eur s príslušenstvom. Spor po právnej stránke

nepovažujem za náročný, náročnosť sporu po skutkovej stránke do určitej miery zvyšuje

potreba znaleckého dokazovania, ktoré síce bolo nariadené, ale nebolo doposiaľ vykonané.

Jeho vykonanie v súčasnosti závisí od žalobcu, ktorý požiadal o poskytnutie lehoty

3 mesiacov na predloženie písomnej dokumentácie novoustanovenému znalcovi, o ktorú

znalec požiadal na pojednávaní 19. 3. 2014...

III. Prekážky postupu podľa

Žiadne.

IV. Prieťahy, ktoré podľa názoru Okresného súdu Kežmarok spôsobil žalobca

Žiadne.

V. Prieťahy, ktoré podľa názoru Okresného súdu Kežmarok boli spôsobené súdom

- realizácia prvého úkonu po doručení žaloby (7. 9. 1998) s dlhším časovým

odstupom cca. 2 roky (22. 6. 2000) - výzva na zaplatenie súdneho poplatku za návrh

na začatie konania,

- po uznesení o nezaplatení súdneho poplatku z 8. 4. 2000 a následnom zdokladovaní

jeho úhrady, termín pojednávania vytýčený s dlhším časovým odstupom, cca. vyše 2 rokov

(17. 7. 2003),

- nesústredený postup a dlhšie obdobie nečinnosti, keď po uznesení z 22. 11. 2004

bolo vo veci nariadené znalecké dokazovanie a ustanovená znalkyňa M. P., táto si

od žalobcu vyžiadala podklady potrebné pre vypracovanie znaleckého posudku

až 15. 8. 2005,

- nesústredený postup a dlhšie obdobie nečinnosti, keď súd nekonal vo veci viac

než 8 rokov, keďže 24. 6. 2013 nariadil termín pojednávania na 24. 9. 2013,

VI. Charakteristika, či zistené prieťahy sú zbytočnými prieťahmi

V tejto časti posúdenia otázky ponechávam na Ústavný súd SR.

VII. Iné okolnosti veci

V dĺžke konania určitou mierou prispela i pôvodne ustanovená znalkyňa, ktorá

si od žalobcu vyžiadala podklady potrebné pre vypracovanie znaleckého posudku

s dlhším časovým odstupom cca. 9 mesiacov od jej ustanovenia za znalkyňu uznesením

z 22. 11. 2004.“

Súčasťou vyjadrenia bola chronológia procesných úkonov okresného súdu, z ktorej

okrem iného vyplýva:

«... II. Procesné úkony vo veci od podania žaloby doposiaľ

7. september 1998 doručenie žaloby na súd,

22. jún 2000 výzva žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku za návrh na začatie

konania,

8. august 2000 uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku

doručené žalobcovi 3. novembra 2000,

17. júl 2003 pojednávanie vo veci samej, na ktorom bolo vyhlásené uznesenie

o zastavení konania v časti zaplatenia sumy 4 189,- Sk proti žalovanému v 3. rade,

16. október 2003 pojednávanie, neustanovil sa žalobca, preto bolo odročené

na 22. januára 2004,

22. januára 2004 pojednávanie odročené na 6. apríla 2004 za účelom predvolania

žalovaného v 1. rade, 2. rade a svedkov navrhnutých na pojednávaní žalobcom,

6. apríl 2004 pojednávanie vo veci samej,

9. september 2004 pojednávanie, na ktorom sa nezúčastnil žalobca z dôvodu

práceneschopnosti, pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom nariadenia

znaleckého dokazovania,

22. november 2004 uznesenie o ustanovení M. P., znalkyne z odboru ekonomiky

a podnikania, odvetvia personalistiky; uznesenie nadobudlo právoplatnosť 22. 12. 2004,

24. september 2013 pojednávanie, na ktoré sa neustanovil žiaden z účastníkov

konania,

16. október 2013 zápisnica o výsluchu žalobcu,

7. január 2014 žiadosť Okresného súdu Kežmarok o zapožičanie spisu Okresného

súdu Poprad sp. zn. ,

17. február 2014 uznesenie o odvolaní znalkyne M. P. a súčasné poverenie pre novú

znalkyňu V. P.,

19. marec 2014 pojednávanie v neprítomnosti žalovaného v 1. rade a žalovaného

v 2. rade za účasti žalobcu a novoustanovenej znalkyne V. P., pojednávanie odročené

na neurčito za účelom predloženia spisovej dokumentácie s doplnenými listinnými dôkazmi

žalobcom tak, ako to požadovala novoustanovená znalkyňa; žalobca požiadal o dodatočnú

lehotu 3 mesiacov na predloženie požadovanej spisovej dokumentácie...“

Z obsahu sťažnosti a zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn. ústavný

súd zistil rovnaké skutočnosti, čo sa týka predloženej chronológie, aké uviedol okresný súd,

preto ich považoval za preukázané.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov..., ako aj práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to,

aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo

záväzkoch...

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry (, , ), v súlade s ktorou možno

za konanie (postup) súdu odstraňujúce právnu neistotu sťažovateľa v konkrétnom

posudzovanom prípade považovať také konanie, ktoré smeruje k právoplatnému

rozhodnutiu vo veci alebo k odstráneniu jeho právnej neistoty zákonom dovoleným

spôsobom. K vytvoreniu právnej istoty preto dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokovávanej veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a skutkovú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že konania

o náhradu škody na zverených hodnotách tvoria bežnú súčasť rozhodovacej agendy

všeobecných súdov a v zásade ich nemožno považovať za právne ani skutkovo zložité.

2. Pri posudzovaní druhého kritéria, t. j. hodnotenia prípadných zbytočných

prieťahov v konaní, ústavný súd dospel k záveru, že k dĺžke posudzovaného konania

podstatne neprispeli okolnosti na strane sťažovateľa.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej veci

a poukazuje na to, že trvanie napadnutého konania takmer 16 rokov na okresnom súde je

už samo osebe neprimerané.

Z vyžiadaného spisu ústavný súd zistil aj obdobia úplnej nečinnosti okresného súdu.

K zbytočným prieťahom došlo od 7. septembra 1998, keď bol okresnému súdu doručený

návrh na začatie konania, do 22. júna 2000, keď okresný súd vyzval žalobcu na zaplatenie

súdneho poplatku za návrh na začatie konania (prieťah v trvaní 1 roka a 9 mesiacov),

od 8. augusta 2000, keď bolo uznesením zastavené konanie pre nezaplatenie súdneho

poplatku, do 17. júla 2003, keď sa na okresnom súde konalo pojednávanie (prieťah v trvaní

2 rokov a 11 mesiacov), od 22. novembra 2004, keď bolo vydané uznesenie o ustanovení

znalkyne, do 24. septembra 2013, keď sa konalo pojednávanie (prieťah v trvaní 8 rokov

a 10 mesiacov). Ústavný súd poukazuje na to, že už celková dĺžka predmetného konania

je sama osebe neprimeraná.

Uvedený postup okresného súdu nesvedčí o tom, že by svoju činnosť organizoval

v súlade s povinnosťou uloženou mu v , aby bola vec čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá.

Všeobecný súd v rozsahu svojej právomoci nesie zodpovednosť aj za zabezpečenie

efektívneho postupu, ktorý mal smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej

sa sťažovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom

práva zaručeného v citovanom článku (pozri napr. ) a jeho neefektívna

činnosť mala rozhodne vplyv na doterajšiu dĺžku konania.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto ústavný súd dospel k názoru, že doterajším

postupom okresného súdu v konaní, ktoré je ním vedené pod sp. zn. , došlo

k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Pretože ústavný súd zistil porušenie označeného základného práva sťažovateľa

podľa a práva podľa dohovoru okresným súdom v konaní

vedenom pod sp. zn. , prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných

prieťahov, a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľ domáhajúci

sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z ustanovenia vyplýva, že ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti žiadal aj o priznanie finančného zadosťučinenia

v sume 5 000 € z dôvodov v nej uvedených.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy aj priznanie

finančného zadosťučinenia. Pri jeho určení ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti

aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné

zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Ústavný súd vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. berúc do úvahy konkrétne okolnosti danej veci

považoval priznanie sumy 4 500 € sťažovateľovi za primerané finančné zadosťučinenie

podľa .

Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právna zástupkyňa

sťažovateľa trovy konania vyčíslila sumou 284,08 €, a to za dva úkony právnej služby

(prevzatie právneho zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, sťažnosť).

Ústavný súd podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) priznal sťažovateľovi náhradu trov

konania. Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade

priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku

2013 v sume 804 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom

súde) náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2014 (príprava

a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 134 €. Ďalej má právna zástupkyňa

sťažovateľa aj nárok na náhradu režijného paušálu 8,04 € za jeden úkon podľa vyhlášky.

Náhrada trov konania, ktorú ústavný súd priznal sťažovateľovi, spolu predstavuje sumu

284,08 €.

Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet

právnej zástupkyne sťažovateľa ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. augusta 2014