Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 450/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. augusta 2014

predbežne prerokoval sťažnosť S. V., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva

na súdnu a inú právnu ochranu podľa a práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 31.

októbra 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť S. V. o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I .

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 17. februára

2014 doručená sťažnosť S. V. (ďalej len „sťažovateľ“) podaná na poštovú prepravu 12.

februára 2014, ktorou namietal porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu

ochranu podľa (ďalej len „“) a práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej

len „krajský súd“) sp. zn. z 31. októbra 2013 (ďalej aj „uznesenie

krajského súdu“ alebo „napadnuté rozhodnutie“). Sťažnosť bola doplnená podaním

sťažovateľa doručeným ústavnému súdu 6. marca 2014.

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že Okresný súd Trnava (ďalej len

„okresný súd“) uznesením sp. zn. zo 16. novembra 2012 (ďalej len

„uznesenie okresného súdu“) odvolal okrem iného sťažovateľa z funkcie správcu

konkurznej podstaty úpadcu – Š. B. – AGRONET... a ustanovil do funkcie správcu

„Slovenskú správcovskú a reštrukturalizačnú spoločnosť k. s.“. Na odvolanie sťažovateľa

krajský súd napadnutým uznesením potvrdil uznesenie okresného súdu.

3. Podľa sťažovateľa okresný súd a následne krajský súd v napadnutých uzneseniach

zaujali viacero nesprávnych právnych názorov dôležitých pre posúdenie veci, a týmto

sťažovateľa vylúčili z realizácie jeho práv. Súčasne ich rozhodnutia neobsahujú riadne

odôvodnenie podľa a podľa 167 ods. 2 (ďalej

len „OSP“), „pretože sa nevysporiadali so všetkými základnými otázkami, ktoré sa v konaní

riešia...“. Týmto nesprávnym postupom odvolacieho súdu, ako aj prvostupňového súdu

bola sťažovateľovi odňatá možnosť konať pred súdom, čím boli porušené jeho označené

práva podľa a dohovoru.

4. Ďalej sťažovateľ poukazuje na to, že „Vec v odvolacom konaní bola pridelená

členke senátu ktorá mala byť z prejednávania vylúčená. Vylúčenie v predmetnej veci malo

spočívať v tom, že sťažovateľ je vo viacerých sporoch s jej manželom, ktorý podľa

sťažovateľa spreneveril finančné prostriedky sťažovateľa a vo veci prebiehajú okrem

civilných aj trestnoprávne konania. Súčasne v tom, že sťažovateľ inicioval trestné stíhanie

smerujúce okrem iného aj k činnosti konajúcej sudkyne.“.

5. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti takto

rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu priznané ...

a ľudské právo na spravodlivý proces priznané čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru... v konaní

pred Krajským súdom v Bratislave v konaní sp. zn. -1597 zo dňa 31. 10.

2013, porušené bolo.

2. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. -1597 zo dňa

31.10.2013 sa ruší. Vec sa vracia Krajskému súdu... na ďalšie konanie.“

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým

vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho

základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa

namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia

alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo,

pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (,

, , , ).

9. Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či nie sú dané

dôvody uvedené v , ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie

konanie.

10. Sťažovateľ v petite svojej sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva

na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie

okresného súdu o jeho odvolaní z funkcie správcu konkurznej podstaty a menovaní nového

správcu (body IV a V výroku) a tiež o zamietnutí návrhov sťažovateľa na zrušenie uznesení

prijatých veriteľským výborom (body I až III).

11. Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že obsahom základného práva

na súdnu ochranu ( ), ako aj práva na spravodlivé súdne konanie

(čl. 6 ods. 1 dohovoru) je umožniť každému reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu

zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť (napr. ), ako aj konkrétne

procesné garancie v súdnom konaní.

12. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi

bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery

zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje

na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne

s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (,

mutatis mutandis , , , ).

13. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také

rozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaniach, ktoré im predchádzali, alebo samotných

rozhodnutiach došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne

závery všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmavania vtedy, ak by vyvodené

závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné, zároveň by mali za následok porušenie základného

práva alebo slobody (, mutatis mutandis , , ,

) a tiež by mali za následok porušenie niektorého z princípov spravodlivého

procesu, ktoré neboli napravené v inštančnom (opravnom) postupe všeobecných súdov.

14. Vychádzajúc z uvedených právnych názorov ústavný súd na účely posúdenia

opodstatnenosti sťažnosti preskúmal namietané uznesenie krajského súdu.

15. Krajský súd v napadnutom uznesení zhrnul dôvody rozhodnutia okresného súdu

na strane 1 až strane 3 a po opísaní odvolacích dôvodov sťažovateľa uviedol, že tieto

dôvody preskúmal a pripustil jeho odvolanie [aj keď podľa § 36 ods. 3 v spojení s § 198

ods. 1 o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o konkurze

a reštrukturalizácii“) proti rozhodnutiu okresného súdu o odvolaní správcu odvolanie

prípustné nie je] z dôvodu, že by mohol byť poškodený na svojich právach a nepripustenie

tohto výkladu by mohlo znamenať porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu.

16. Krajský súd sa plne stotožnil s právnymi závermi súdu prvého stupňa (§ 219

) a k odvolacím dôvodom odvolateľa uviedol:

«Z obsahu spisu je nesporné, že Okresný súd Trnava svojím uznesením č. k.

-1015 zo dňa 16. 03. 2010 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka:... -

AGRONET...

Dňa 10. 06. 2010 sa konala prvá schôdza veriteľov úpadcu, ktorú zvolal správca...,

ktorý zároveň schôdzi predsedal. V čase konania prvej schôdze veriteľov pohľadávka

veriteľa: Tatra banka, a. s., bola správcom zistená čo do právneho dôvodu

a vymáhateľnosti.

Pokiaľ ide o prvý, druhý a tretí výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa súd vychádzal

z právneho názoru odvolacieho súdu v konaní č. -1313 zo dňa 25. 10.

2010, podľa ktorého správca nie je účastníkom konkurzného konania a nie je aktívne

legitimovanou osobou na podanie návrhu na súd na zrušenie prijatých uznesením schôdzou

veriteľov. S poukazom na ust. , o konkurze

a reštrukturalizácii... súd prvého stupňa správne návrh správcu... na zrušenie uznesením

prvej schôdze veriteľov zo dňa 11. 06. 2010 ako podaný neoprávnenou osobou zamietol.

Pokiaľ ide o štvrtý a piaty výrok napadnutého uznesenia, ktorým súd odvolal

z funkcie správcu... a ustanovil do funkcie správcu Slovenskú správcovskú a

reštrukturalizačnú spoločnosť k. s... odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa

postupoval v súlade s právnymi závermi odvolacieho súdu v konaní č. k. 2 CoKR/23/2012-

1505 zo dňa 17. 05. 2012, doplnil dokazovanie, vyhodnotil oprávnenie veriteľa Tatra

banka, a. s., hlasovať na schôdzi veriteľov konanej dňa 10. 06. 2010, vyhodnotil plnú moc

splnomocneného zástupcu... na schôdzi veriteľov, postup správcu, resp. jeho pracovníka pri

overovaní plnej moci pri prezentácii. Odvolací súd sa s jeho právnymi závermi plne

stotožnil.

V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že zápisnicu zo schôdze veriteľov zo dňa 10.

06. 2010 treba posudzovať ako úradnú listinu a jej závery sú vierohodné, pokiaľ sa

nepreukáže opak. Z nej jednoznačne vyplýva, že oprávnenie zástupcu Tatra banky, a. s., ...

konať v mene veriteľa bolo pri prezentácii bez akýchkoľvek pochybností preukázané, o čom

svedčí podpis na prezenčnej listine (č. l. 1238) a priznanie počtu hlasov 2.998.116. Samotná

zápisnica až do odvolania správcu neobsahuje žiadne výhrady správcu k plnej moci

zástupcu Tatra banky, a. s. V zmysle vyhl. č. mal správca možnosť

vyžiadať od zástupcu Tatra banky, a. s., pri akejkoľvek pochybnosti plnú moc s úradne

osvedčeným podpisom zástupcu veriteľa. Správca, resp. ním poverený pracovník až do jeho

odvolania tak neurobil. V tejto súvislosti sa odvolací súd nestotožnil s názorom správcu, že

pri väčšom počte veriteľov nemohol on osobne zabezpečiť úkony súvisiace s prezentáciou.

Počet veriteľov nebol až tak veľký (10), aby sám správca nemohol overiť plné moci. Okrem

toho na túto činnosť určil povereného pracovníka, ktorý mal byť natoľko erudovaný, aby

vedel zhodnotiť platnosť plných moci veriteľov. Správca po skončení hlasovania až v

rôznom namietal, že „pri kontrole hlasovacích práv a dokladov súvisiacich súčasťou na

prvej schôdzi veriteľov, predseda schôdze zistil, že účasť veriteľa č. 135-136 (na prezenčnej

listine vedená pod č. 25 - Tatra banka, a. s.) nespĺňa stanovené náležitosti a na jeho účasť

sa zo zákona neprihliada“. Z tohto zápisu však nie je zrejmé, prečo sa na účasť Tatra banky

neprihliada, t. j. nie je zrejmé, že išlo o nedostatok plnej moci. Na nedostatok plnej moci

poukázal správca až vo svojom návrhu na zrušenie uznesení prvej schôdze veriteľov zo dňa

11. 06. 2010, kedy uviedol, že „podľa overovacej doložky notára zo dňa 04. 06. 2010 je

však overená iba fotokópia z obchodného registra v rozsahu 9 strán, nie však Dohoda o

plnej moci zo dňa 01. 06. 2010, ako 1. strana predložených dokladov veriteľom. Fotokópia

Dohody o plnej moci je teda neplatným právnym úkonom“. Postup správcu na schôdzi v

tomto smere nebol správny a nezakladá domnienku, že sa na plnú moc Tatra banky

neprihliada. Podľa vyhl. č. od zástupcu, ktorý zastupuje zastúpeného na

základe plnej moci, môže správca vyžadovať, aby sa preukázal plnou mocou s úradne

osvedčeným podpisom zastúpeného, inak na ňu nemusí prihliadať. Zo zápisnice zo schôdze

veriteľov zo dňa 10. 06. 2010 nevyplýva, že správca postupoval v súlade s cit. ustanovením.

V zápisnici nie je zmienka o tom, že správca vyzval zástupcu Tatra banky, a. s., aby sa

preukázal plnou mocou s úradne osvedčeným popisom zastúpeného. Až keby zástupca

veriteľa takýto doklad nepredložil, mohol by správca skonštatovať, že na plnú moc

neprihliada.

Odvolací súd zároveň poukazuje na stanovisko Tatra banky, a. s. (č. 1. 1465), podľa

ktorého vzhľadom na to, že plnomocenstvo udelené... nebolo správcom ani raz

spochybnené...

Keďže sa tak nestalo, správca účasť splnomocneného zástupcu na schôdzi povolil,

umožnil mu predkladať návrhy a hlasovať, čím je zrejmé, že pri prezentácii predloženú

Dohodu o plnej moci akceptoval. Bolo povinnosťou správcu skontrolovať listiny predložené

pri prezentácii veriteľmi ešte pred otvorením schôdze a pred hlasovaním. Namietanie

nedostatku plnej moci až po skončení hlasovania, kedy bol správca odvolaný zo svojej

funkcie, sa aj odvolaciemu súdu javí ako účelové a neprofesionálne.

... správca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal neplatnosť plnej moci zástupcu

veriteľa: Tatra banka, a. s., na schôdzi veriteľov konanej dňa 10. 06. 2010. Závery prijaté

na tejto schôdzi sú preto platné.

Pokiaľ ide o tvrdenie odvolateľa, že konkurzný súd v súlade s bol povinný

v rámci výkonu dohľadu súdu nad činnosťou správcu z vlastného podnetu rozhodnúť

o zrušení uznesení schôdze veriteľov, odvolací súd dodáva, že z rozhodnutia súdu prvého

stupňa, ktorý odvolal... z funkcie správcu a ustanovil nového správcu jednoznačne vyplýva,

že súd prvého stupňa nezistil dôvod na zrušenie uznesení prijatých na schôdzi veriteľov dňa

10. 06. 2010 z vlastného podnetu.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1

ako vecne správne potvrdil.»

17. Pokiaľ sťažovateľ namieta nedostatočné odôvodnenie krajského súdu, ústavný

súd po preskúmaní uznesenia krajského súdu argumentáciu sťažovateľa nevyhodnotil ako

spôsobilú spochybniť ústavnú udržateľnosť záverov krajského súdu. Ústavný súd nezistil,

že by krajským súdom aplikovaný postup pri zistení a hodnotení skutkového stavu veci a pri

ustálení právnych záverov pri výklade niektorých ustanovení zákona o konkurze

a reštrukturalizácii mohol zakladať dôvod na zásah ústavného súdu do namietaného

uznesenia v súlade s jeho právomocami ustanovenými v . Posudzované

uznesenie krajského súdu nie je svojvoľné či nedostatočne odôvodnené, ako to tvrdí

sťažovateľ.

18. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s názorom krajského súdu nestotožňuje, nepostačuje

na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia.

Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (napr. , )

rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným

úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým

a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.

19. Sťažovateľ v sťažnosti namietal aj nezákonnosť sudkyne, ktorá v odvolacom

senáte krajského súdu rozhodovala o jeho odvolaní, pretože „sťažovateľ je vo viacerých

sporoch s jej manželom, ktorý podľa sťažovateľa spreneveril finančné prostriedky

sťažovateľa a vo veci prebiehajú okrem civilných aj trestnoprávne konania“. Ústavný súd

k tejto časti argumentácie sťažovateľa uvádza, že posúdenie otázky vylúčenia sudcov je

plne v právomoci všeobecného súdu, a pokiaľ sťažovateľ v konaní pred všeobecným súdom

zaujatosť sudcov nenamietal, ústavnému súdu v súlade so zásadou subsidiarity pre

nedostatok jeho právomoci neprináleží sa meritórne zaoberať touto časťou argumentácie

sťažovateľa. V tejto súvislosti ústavný súd už iba dodáva, že (i) odvolací senát vo veci konal

práve v záujme ochrany procesných práv účastníkov (pozri bod 15) a (ii) napadnuté

rozhodnutie krajského súdu bolo v senáte odsúhlasené v pomere 3 : 0.

20. Ústavný súd preto nezistil možnosť porušenia základného práva sťažovateľa

na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé konanie podľa

ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu a je naplnený dôvod na odmietnutie sťažnosti

podľa pre jej zjavnú neopodstatnenosť (obdobne

).

21. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sťažovateľa v celosti sa ústavný súd ďalšími

nárokmi sťažovateľa nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. augusta 2014