Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 408/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. augusta 2014

predbežne prerokoval sťažnosť E. K., zastúpenej advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou,

Advokátska kancelária, Štúrova 20, Košice, vo veci namietaného porušenia základného

práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn.

z 11. decembra 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť E. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. apríla 2014

doručená sťažnosť E. K. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. Ivetou

Rajtákovou, Advokátska kancelária, Štúrova 20, Košice, vo veci namietaného porušenia

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom

Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 11. decembra

2013 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“ alebo „napadnutý rozsudok“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa návrhom na začatie

konania podaným Okresnému súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) domáhala proti

Allianz – Slovenskej poisťovni, a. s., ako odporcovi zaplatenia sumy 13 277,56 € z titulu

poistného plnenia z poistnej udalosti.

Okresný súd rozsudkom č. k. -434 z 5. októbra 2011 (ďalej len

„rozsudok okresného súdu“) návrh sťažovateľky zamietol a sťažovateľke uložil povinnosť

zaplatiť odporcovi trovy konania.

Krajský súd napadnutým rozsudkom na odvolanie sťažovateľky potvrdil rozsudok

okresného súdu vo výroku o zamietnutí návrhu a zmenil vo výroku o trovách konania tak,

že účastníkom nepriznal trovy prvostupňového konania.

Sťažovateľka namieta porušenie ňou označených práv rozsudkom krajského súdu

a vo svojej sťažnostnej argumentácii cituje z napadnutého rozsudku krajského súdu:

„Odvolací súd sa zhoduje predovšetkým so záverom súdu prvého stupňa, že

žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie vzniku poistnej udalosti,

ktorá by v zmysle všeobecných poistných podmienok tvoriacich súčasť poistnej zmluvy mala

za následok povinnosť žalovanej z takejto udalosti poskytnúť žalobkyni poistné plnenie. ...

O takomto závere svedčí okrem iného aj to, že neexistuje v konaní žiaden dôkaz,

ktorý by potvrdzoval existenciu záplavy v okolí rodinného domu žalobkyne dňa 5. 6. 2006,

a stopy záplavy nie sú zrejmé ani z fotodokumentácie vyhotovenej pracovníkom žalovaného

bezprostredne pri obhliadke nehnuteľnosti po nahlásení poistnej udalosti.“ K uvedenému

ďalej uvádza:

«Odporca dospel k uvedenému názoru, že sťažovateľka neuniesla dôkazné bremeno

napriek skutočnosti, že neboli vykonané jej viaceré návrhy na doplnenie dokazovania, ktoré

vzhľadom na enormné množstvo vykonaných dôkazov, na ktoré poukázala v odvolaní

(hlásenie o poškodení majetku zo dňa 5. 6. 2006, súhrnná správa obce K. o povodni zo dňa

19. 6. 2006, záznam komisie z overovania nákladov vynaložených na výkon záchranných

prác a výšky škôd spôsobených následkami povodní v územnom obvode K. v dňoch

3. 6. 2006 až 12. 6. 2006...), by vo vzájomnej súvislosti viedli k záveru, že by... dôkazné

bremeno uniesla. Už súd prvého stupňa nevykonal navrhované dôkazy, akými bol znalecký

posudok a obhliadka terénu, ktoré sťažovateľka navrhla z dôvodu, že dovtedy urobený

znalecký posudok nezohľadňoval skutočnosť, že v obci bola zaznamenaná zvýšená zrážková

činnosť, pričom preukázanie tejto skutočnosti bolo kľúčové pre rozhodnutie, či žalovaná

mala povinnosť plniť alebo nie.

Napriek uvedenému návrhu na doplnenie dokazovania odvolací súd tomuto

nevyhovel a požadoval od sťažovateľky ďalšiu fotodokumentáciu, okrem už v konaní

vykonanej. Ako sťažovateľka uviedla na pojednávaní pred odvolacím súdom, že zo záplavy

z roku 2006 takúto fotodokumentáciu nemá, pretože v tom čase fotoaparát nevlastnila

(sťažovateľka v konaní pred odporcom doložila doklady o svojej nepriaznivej sociálnej

situácii) a preto ani nevie predložiť také fotografie, aké požaduje odvolací súd.

Sťažovateľka preto pred odvolacím súdom navrhla vykonanie ďalšieho dokazovania

(okrem vyššie uvedeného kontrolného znaleckého posudku a obhliadky terénu), keď navrhla

doplniť dokazovanie výsluchom svedkyne A. M., sestry sťažovateľky ohľadne okolností

a rozsahu zaplavenia jej pozemku a návrh na doplnenie dokazovania v tomto štádiu konania

odôvodňuje tým, že takýto návrh nemohla žalobkyňa predniesť pred súdom prvého stupňa

s poukazom na to, že bola s touto svedkyňou, ktorá je jej sestrou rozhádaná kvôli

starostlivosti o ich chorú matku. Medzičasom sa však vzťahy usporiadali a preto navrhla

vykonanie tohto dôkazu až teraz.

Odporca aj tento návrh na doplnenie dokazovania zamietol...

Z prednesu sťažovateľky jasne vyplynulo, že až teraz má vedomosť o tom, že o tejto

skutočnosti jej sestra vie vypovedať, keďže vzhľadom na to, že už nie sú rozhádané, od nej

zistila, že táto sestra bola svedkom predmetnej udalosti.

Uvedený postoj súdu prvého stupňa a odporcu, kedy mnohé navrhnuté dôkazy

odmietli vykonať a ďalšie mnohé dôkazy vyhodnotili tak, že neboli dostatočné na unesenie

dôkazného bremena, sťažovateľke znemožnil domáhať sa svojho práva na súde v zmysle

SR. ...

Tento postoj odporcu je o to viac zvláštny a odporujúci faktickému realizovaniu

práva domáhať sa svojho práva na súde, keď tento odmietol vykonať tieto navrhované

dôkazy, keď sám v súvislosti s náhradou trov konania uviedol, že:

„Odvolací súd zastáva názor, že..., ale aj s poukazom na okolnosti sporu, kde

do určitej miery má aj žalovaná povinnosť čo najlepšie zadokumentovať situáciu

po nahlásení poistnej udalosti, pričom pri obhliadke rodinného domu žalobkyne

pracovníčkou poisťovne neboli fotografie vyhotovené tak, aby bola jednoznačne zachytená

situácia a jej okolia rodinného domu, z ktorej by sa dalo jednoznačne usúdiť, či došlo alebo

nedošlo v záplave, ako zachytiť prípadne stopy po záplave existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa, za ktorých súd nemusí výnimočne súd priznať úspešnému účastníkovi

náhradu trov konania ( ).“

Odporca tak na jednej strane uznal, že žalovaná porušila svoju povinnosť vyhotoviť

predmetné fotografie spôsobom, z ktorého by bolo zrejmé, či predmetnú udalosť možno

považovať za poistnú udalosť, na druhej strane nevykonaním navrhnutých dôkazov nedal

možnosť sťažovateľke iným spôsobom dokázať svoje tvrdenia.

V tejto súvislosti, kedy sa odporca dostatočne nevysporiadal s navrhnutými dôkazmi

(kontrolný znalecký posudok, obhliadka terénu, výsluch svedkyne), rozsudok Krajského

súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 11. 12. 2013 nespĺňa požiadavku riadneho

odôvodnenia súdneho rozhodnutia, keď sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal s otázkou,

prečo tieto navrhované dôkazy nepovažoval za relevantné. ...

Ako bolo vyššie uvedené, odporca vo svojom rozsudku nedal žiadnu odpoveď

na otázku, prečo nepovažoval za relevantné vykonať kontrolné znalecké dokazovanie či

obhliadku terénu, napriek tomu, že tieto skutočnosti boli namietané už v odvolaní

proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa.»

Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti takto

rozhodol:

„Práva sťažovateľky na... spravodlivé súdne konanie zakotvené v čl. 6 ods. 1

Dohovoru ... domáhanie sa svojho práva na súde Slovenskej republiky podľa čl. 46 ods. 1

SR, boli rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa

11. 12. 2013 porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Krajskému súdu v Košiciach pokračovať

v porušovaní namietaných práv sťažovateľky.

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje rozsudok Krajského súdu v Košiciach

sp. zn. zo dňa 11. 12. 2013 a vracia vec Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie

konanie.

Odporca je povinný nahradiť sťažovateľke všetky trovy tohto konania.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy,

ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného

práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo,

ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo

procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože

uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (, ,

, , ).

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky a skúmal, či nie sú dané

dôvody uvedené v , ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie

konanie.

Sťažovateľka v petite sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva na súdnu

ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru rozsudkom krajského súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok okresného súdu

o zamietnutí návrhu sťažovateľky na poskytnutie poistného plnenia.

Krajský súd v napadnutom rozsudku uviedol:

„Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a vyslovil, že žalobkyňa

je povinná nahradiť žalovanej trovy konania 1.079,65 eura do troch dní od právoplatnosti

rozsudku.

Rozhodol tak o nároku žalobkyne na plnenie z poistnej zmluvy uzavretej medzi

účastníkmi konania... keď tvrdila, že v nočných hodinách dňa 5. 6. 2006 došlo v dôsledku

silných a nepretržitých dažďov v obci K. k rozsiahlej a mohutnej záplave, pri ktorej sa

vybrežila rieka T., následkom čoho bol v obci vyhlásený III. stupeň povodňovej aktivity.

Záplava postihla aj jej majetok, keď bola zatopená časť pozemku, dom, dvor a záhrada,

a voda následne zaplavila suterén, pivnice a kotolňu. ... Svoje tvrdenia o príčinách škodovej

udalosti v priebehu konania upresnila, keď tvrdila, že v období od marca 2006,

pri intenzívnych dažďoch voda nevsiakla do zeme, ale ostala na povrchu a keďže nemala

kde odtiecť, v okolí jej a susediacich domov sa vytvorila súvislá vodná plocha. Voda tak

stála približne dva mesiace a postupne prerážala cez murivo a základy do priestorov

suterénu, pivníc a kotolne a zatekala aj do iných miestností. Z uvedeného dôvodu sa

narušila aj statika domu. Jej konečné skutkové tvrdenie o príčinách vzniku škodovej

udalosti tak bolo, že nešlo o prívalovú vodu, ale príčinou záplavy boli silné atmosférické

zrážky a následné vytvorenie súvislej vodnej plochy, ktorá presiakla do rodinného domu,

čím došlo ku škode na jej majetku. ...

Z výsledkov vykonaného dokazovania (vrátane znaleckého dokazovania) mal súd

prvého stupňa preukázané, že žalobkyňa nepredložila žiaden priamy dôkaz o tom, že ku

škodovej udalosti došlo spôsobom, ktorý je definovaný v poistnej zmluve a vo všeobecných

poistných podmienkach. Konštatoval, že zo svedeckých výpovedí svedkov M. a P. B.

jednoznačne vyplynulo, že v okolí domu žalobkyne v roku 2006 neboli žiadne viditeľné

znaky po záplavovej vlne. O záplave nesvedčí ani potvrdenie vtedajšieho starostu obce,

ktorý na pojednávaní pred súdom vyhlásil, že v čase zaplavenia domu žalobkyne na mieste

samom nebol, preto ani pomery ohľadom záplavy jej rodinného domu nemôže potvrdiť.

V roku 2006 bolo poskytnuté v obci K. v súvislosti so záplavou odškodnenie iba štyrom

obyvateľom, aj to z rodinných domov, ktoré boli bližšie k T. Prvostupňový súd zdôraznil, že

žalobkyňa vo svojej výpovedi upresnila, že voda sa dostala do suterénu, pivníc a kotolne

cez murivo, pričom presakovala aj do iných miestností, čo potvrdzuje to, že išlo o priesak

vody cez nedostatočne izolovanú stavbu a nie záplavu, či povodeň. Vychádzal zo záverov

znaleckého posudku, keď znalec jednoznačne určil príčinu škôd na nehnuteľnosti a to jej

nedostatočnou izoláciou, teda následkom vád vyhotovenia stavby. Zároveň konštatoval, že

ak by aj bolo preukázané zaplavenie nehnuteľnosti žalobkyne a nie priesak spodnej vody,

znalec v znaleckom posudku konštatoval, že škody vzniknuté na nehnuteľnosti by boli

prítomné bez ohľadu na to, či by bola záplava, alebo nie, pretože škody by boli spôsobené

presakovaním vody nedostatočnou izoláciou stavby. Uzavrel, že žalobkyňa neuniesla

dôkazné bremeno na preukázanie toho, že došlo k ňou tvrdenej poistnej udalosti. Zároveň

vyslovil, že ak by aj takúto skutočnosť preukázala, došlo by k prerušeniu príčinného vzťahu,

pretože ku škode by došlo bez ohľadu na záplavu a to presakovaním spodnej vody

v dôsledku nedostatočnej izolácie stavby. Z uvedených dôvodov žalobu žalobkyne zamietol...

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podala včas odvolanie žalobkyňa. ...

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a konanie mu

predchádzajúce podľa , na nariadenom odvolacom pojednávam

zopakoval dokazovanie postupom podľa a to opätovným výsluchom

žalobkyne a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné a rozhodnutie súdu, je

vecne správne.

Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie, ktoré zodpovedá úprave § 120

ods. 1 , keď vykonal v podstate všetky účastníkmi, navrhnuté dôkazy na preukázanie

ich tvrdení, tieto správne vyhodnotil v súlade s ustanovením , preto odvolací

súd považuje za správne jeho skutkové závery a aj následné právne posúdenie nároku,

ak nárok žalobkyne na poistné plnenie zamietol.

Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu veci,

preto odvolací súd na skutkové zistenia uvedené v napadnutom rozsudku a právne normy,

ktoré použil súd prvého stupňa poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje (§ 219

ods. 2 ). Iba na doplnenie správnosti dôvodov v rozsudku súdu prvého stupňa

a k odvolacím námietkam žalobkyne dodáva:

Odvolací súd sa zhoduje predovšetkým so záverom súdu prvého stupňa, že žalobkyňa

v konaní neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie vzniku poistnej udalosti, ktorá by

v zmysle všeobecných poistných podmienok tvoriacich súčasť poistnej zmluvy mala

za následok povinnosť žalovanej z takejto udalosti poskytnúť žalobkyni poistné plnenie.

V konaní nebolo sporným, že medzi účastníkmi bola uzavretá Poistná zmluva dňa

5.9.2005, predmetom ktorej bolo poistenie majetku - nehnuteľnosti žalobkyne na dobu

neurčitú, so začiatkom poistenia dňa 6. 9. 2005. Tak ako správne v odôvodnení

napadnutého rozsudku konštatoval aj súd prvého stupňa, v zmysle Všeobecných poistných

podmienok prináležiacich k tejto zmluve bol rodinný dom žalobkyne poistený pre riziká

uvedenej v čl. 5 poistných podmienok, t.j. pre prípad krádeže vlámaním, vandalizmu

po vlámaní, náhly zosuv pôdy, zrútenie skál, pádu stromov, stožiarov alebo iných

predmetov, lavíny, ťarchy snehu, povodne, záplavy, zemetrasenie, výbuchu sopky, mrazu

na vodovodných zariadeniach alebo vykurovacích systémoch a nárazu vozidla alebo jeho

nákladu. Poistné podmienky povodeň definovali ako zaplavenie územných celkov vodou,

ktorá sa vyliala z brehov vodných tokov, priehrad alebo vodných nádrží, alebo ktorá

pretrhla ich brehy alebo hrádze, následkom dosiahnutia najmenej desaťročného

maximálneho prietoku a záplavu definovali ako zaplavenie väčších územných celkov, ktoré

nemajú prirodzený odtok a/ vodou z atmosférických zrážok, b/ alebo prívalom vody

spôsobeným porušením vodného diela alebo dažďom, následkom ktorých je vytvorenie

súvislej vodnej plochy určitú dobu stojacej alebo prúdiacej v mieste poistenia. Z poistných

podmienok zároveň vyplýva, že poistenie sa nevzťahuje na škody spôsobené na predmete

poistenia v dôsledku zvýšenia hladiny podzemnej vody (čl. 7 bod 9. 3 písm. c/ poistných

podmienok).

V priebehu konania bolo povinnosťou žalobkyne nielen tvrdiť vznik poistnej udalosti,

ale za situácie, že jej vznik žalovaná popierala, túto skutočnosť aj v konaní pred súdom

preukázať.

Odvolací súd zhodne so záverom súdu prvého stupňa dospel k záveru, že z výsledkov

vykonaného dokazovania nemožno uzavrieť, že došlo k poistnej udalosti tak, ako túto

označila žalobkyňa, t. j. že následkom dlhotrvajúcich atmosférických zrážok sa v okolí jej

rodinného domu vytvorila súvislá vodná plocha, a následne táto záplavová voda presiakla

do jej rodinného domu, čím jej vznikla škoda na majetku. O takomto závere svedčí okrem

iného aj to, že neexistuje v konaní žiaden dôkaz, ktorý by potvrdzoval existenciu záplavy

v okolí rodinného domu žalobkyne dňa 5.6.2006 a stopy záplavy nie sú zrejmé ani

z fotodokumentácie vyhotovenej pracovníkom žalovaného bezprostredne pri obhliadke

nehnuteľnosti po nahlásení poistnej udalosti. Žalobkyňa pritom na odvolacom pojednávaní

uviedla, že zo záplavy v roku 2006 fotodokumentáciu nemá vyhotovenú, pretože v tom čase

fotoaparát nevlastnila a ani nevedela, aké podklady budú potrebné pre posúdenie poistnej

udalosti. Ak aj následne vyhotovovala fotografie, tieto zachytávajú následky udalosti v jej

rodinnom dome a nie jej samotný vznik a príčiny.

Odvolací súd preto nepovažoval za dôvodný ani návrh žalobkyne na doplnenie

dokazovania predložením originálu fotodokumentácie žalovanej (kópie týchto fotografií sa

nachádzajú v spise), z ktorej je zrejmé, že okrem jednej fotografie zachycujúcej stav

rodinného domu z pohľadu z ulice, z ktorej ale nie je možné dospieť k záveru o zaplavení

pozemku žalobkyne, ostatné fotografie zachytávajú stav vo vnútri domu, preto ich

posudzovanie z hľadiska odvolacieho konania nemá význam.

Účastníci konania boli na pojednávaní vo veci dňa 5. 10. 2011 poučení podľa

ustanovenia o tom, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť

alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože

na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Za takejto situácie

odvolací súd nepovažoval za dôvodný ani návrh na doplnenie odkazovania výpoveďou

svedkyne A. M., sestry žalobkyne, a to aj s poukazom na to, že skutočnosť, že vzťah

žalobkyne so svedkyňou nebol dobrý nebránila tomu, aby žalobkyňa svedkyňu navrhla

vypočutie pred súdom prvého stupňa a jej povinnosťou by bolo, bez ohľadu na vzťah

so žalobkyňou vypovedať, pokiaľ bola v konaní navrhnutá jej výpoveď na dôkaz.

Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne

správny... potvrdil.“

Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že obsahom základného práva

na súdnu ochranu ( ), ako aj práva na spravodlivé súdne konanie (

ods. 1 dohovoru) je umožniť každému reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu

zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť (napr. ), ako aj konkrétne

procesné garancie v súdnom konaní.

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi

bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery

zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje

na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne

s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (,

mutatis mutandis , , , ).

Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutia

všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím

došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne závery

všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmavania vtedy, ak by vyvodené závery boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(, mutatis mutandis , , , ) a tiež by

mali za následok porušenie niektorého z princípov spravodlivého procesu, ktoré neboli

napravené v inštančnom (opravnom) postupe všeobecných súdov.

Vychádzajúc z uvedených právnych názorov ústavný súd na účely posúdenia

opodstatnenosti sťažnosti preskúmal namietaný rozsudok krajského súdu.

Po preskúmaní rozsudku krajského súdu ústavný súd argumentáciu sťažovateľky

nevyhodnotil ako spôsobilú spochybniť ústavnú udržateľnosť záverov krajského súdu.

Ústavný súd nezistil, že by krajským súdom aplikovaný postup pri zistení a hodnotení

skutkového stavu veci a pri ustálení právnych záverov mohol zakladať dôvod na zásah

ústavného súdu do namietaného rozsudku v súlade s jeho právomocami ustanovenými

v . Ústavný súd nezistil, že by posudzovaný rozsudok krajského súdu

bol svojvoľný alebo v zjavnom vzájomnom rozpore, či urobený v zrejmom omyle

a v nesúlade s platnou právnou úpravou, či nedostatočne odôvodnený. Krajský súd sa

dostatočne vysporiadal s odvolacími námietkami sťažovateľky a náležite odôvodnil svoj

záver o tom, že sťažovateľka nepreukázala svoje nároky na poskytnutie poistného plnenia,

a tým bol naplnený dôvod na zamietnutie jej návrhu okresným súdom.

Skutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom krajského súdu nestotožňuje, nepostačuje

na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia.

Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (, ) rešpektuje

názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom,

z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym

názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.

Ústavný súd nezistil možnosť porušenia základného práva sťažovateľky na súdnu

ochranu podľa a práva na spravodlivé konanie podľa

dohovoru rozsudkom krajského súdu, a preto je naplnený dôvod na odmietnutie sťažnosti

podľa pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sťažovateľky v celosti sa ústavný súd ďalšími

nárokmi sťažovateľky nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. augusta 2014