Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 461/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. augusta 2014

predbežne prerokoval sťažnosť mal. P. K., zastúpenej zákonnou zástupkyňou matkou R. D.,

právne zastúpenou advokátkou JUDr. Tatianou Polkovou, Advokátska kancelária, Na

Priekope 174/13, Žilina, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu

ochranu podľa a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu

v Banskej Bystrici vo veci vedenej pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 30.

januára 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť mal. P. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. mája

2014 doručená sťažnosť mal. P. K., zastúpenej zákonnou zástupkyňou matkou R. D. (ďalej

len „sťažovateľka“, v citáciách aj „navrhovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej

základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej

len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len

„krajský súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 30. januára

2014 (ďalej aj „namietaný rozsudok“).

2. Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených písomností vyplýva, že sťažovateľka je

v procesnom postavení navrhovateľky v konaní o náhradu škody na zdraví a o náhradu

nemajetkovej ujmy proti odporkyni Detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou Banská

Bystrica (ďalej len „odporkyňa“) vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica (ďalej len

„okresný súd“) pod sp. zn. .

Okresný súd rozsudkom z 27. marca 2013 zamietol návrh sťažovateľky, ktorým sa

domáhala od odporcu „zaplatenia náhrady škody predstavujúcej náhradu za sťaženie

spoločenského uplatnenia a bolestného za poškodenie jej zdravia s trvalými následkami

z dôvodu, že jej nebola poskytnutá zdravotná starostlivosť v súlade s ustanovením § 4 ods. 3

zákona o zdravotnej starostlivosti“. O odvolaniach sťažovateľky a aj

odporkyne rozhodol krajský súd rozsudkom č. k. -460 z 30. januára 2014

tak, že „rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým zamietol návrh navrhovateľky

a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania navrhovateľky potvrdzuje“. Výrok o náhrade

trov konania odporkyne zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

3. Sťažovateľka v zásade namieta nedostatočne zistený skutkový stav a z toho

vyplývajúce nesprávne právne závery. Právny názor krajského súdu „vo vzťahu

k uplatnenému nároku považuje za arbitrárny... vôbec neodstránil kontroverznosť znalcovej

argumentácie... konajúce súdy odmietli bezdôvodne osobný výsluch znalca...“ a nevykonali

ďalšie ňou navrhované dôkazy. Týmto postupom a namietaným rozsudkom z 30. januára

2014 porušil krajský súd jej ňou uvedené práva (bod 1).

4. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„Základné právo mal... podľa ..., Dohovoru...

rozsudkom Krajského súdu... č. k. -460 z 30. 01. 2014 porušené bolo.

2. Rozsudok Krajského súdu... č. k. -460 z 30. 01. 2014 zrušuje

a prikazuje Krajskému súdu... vo veci znova konať a rozhodnúť.“

Súčasne navrhla, aby jej bola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia.

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa až vrátane okolností, ktoré by mohli

byť dôvodom na jeho odmietnutie. Podľa návrhy vo

veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú

náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

8. Predmetom sťažnosti sťažovateľky je namietané porušenie označených práv

zaručených a dohovorom (body 1 a 4) postupom krajského súdu a jeho rozsudkom

č. k. -460 z 30. januára 2014.

9. Podstatou námietok sťažovateľky boli tvrdenia o neopodstatnenosti faktických

a právnych záverov napadnutého rozsudku krajského súdu (pozri bod 3), najmä

nedostatočne zistený skutkový stav a v dôsledku toho aj nesprávne právne závery. Tým

podľa názoru sťažovateľky došlo k porušeniu ňou označených práv (body 1 a 4).

10. Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že obsahom základného práva

na súdnu a inú právnu ochranu (ako aj práva na spravodlivý proces) je umožniť každému

reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať

a rozhodnúť (napr. ), ako aj konkrétne procesné garancie v súdnom konaní.

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných súdov, ale

podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti, ktorý rozhoduje

o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto

práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je

v zásade oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu ani jeho

posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy,

ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje

na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Právomoc ústavného

súdu konať a rozhodovať podľa o namietaných porušeniach

alebo príslušnou medzinárodnou zmluvou garantovaných práv a slobôd je daná v prípade,

že je vylúčená právomoc všeobecných súdov, alebo v prípade, že účinky výkonu tejto

právomoci všeobecným súdom nie sú zlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou alebo

úpravou v príslušnej medzinárodnej zmluve (, ).

11. Pokiaľ ide o sťažovateľkou namietané porušenie jej základného práva podľa

a práva podľa dohovoru označeným rozhodnutím krajského

súdu, ústavný súd predovšetkým konštatuje, že v danej veci nebola vylúčená právomoc

všeobecných súdov. V právomoci ústavného súdu zostalo následne iba posúdenie, či účinky

výkonu právomoci krajského súdu v súvislosti s jeho rozhodnutím o odvolaní sťažovateľky

rozsudkom sp. zn. z 30. januára 2014 sú zlučiteľné s označeným článkom

, resp. dohovoru.

12. Ústavný súd po oboznámení sa s obsahom rozsudku krajského súdu dospel

k záveru, že krajský súd svoje rozhodnutie náležite odôvodnil, čo potvrdzuje jeho

argumentácia vychádzajúca z v konaní zisteného skutkového stavu a na neho nadväzujúce

právne závery. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa krajský súd po oboznámení výsledkov

konania prvostupňového súdu zaoberal podstatou odvolacej argumentácie sťažovateľky:

«Navrhovateľka odvolanie odôvodnila ust. , , , ,

pričom dôvod odvolania podľa spočíva vo vade v zmysle

písm. f) . Podľa navrhovateľky písomne vyhotovený rozsudok súdu prvého stupňa

nemá náležitosti predpísané v ustanovení , nakoľko písomné

vyhotovenie rozsudku obsahuje v prevažujúcej časti parafrázovanie dôkazov vykonaných

na pojednávaní s ich opakovaním v texte. V tejto súvislosti následne namietala, že okresný

súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s námietkou, ktorú žalobkyňa vzniesla

k znaleckému posudku... pribratého ako znalca ad hoc. Konkrétne vytýkala, že znalec pri

príprave znaleckého posudku nevyšetril maloletú poškodenú, nevyžiadal si jej zdravotnú

dokumentáciu od aktuálneho ošetrujúceho lekára a nezistil jej aktuálny zdravotný stav, zo

znaleckého posudku nie je zrejmé, z akej zdravotnej dokumentácie čerpal znalec podklady,

citovanie záverov z jednotlivých vyšetrení je nekoherentné a zavádzajúce, opomína

odporúčanie odborného lekára zvážiť extirpáciu tumoru, spochybňuje jeho popis

štandardného postupu v diferenciálnej diagnostike uzlovej strumy a jeho následný záver

spočívajúci v tom, že sa osobne s vykonaným zákrokom nestotožňuje, (napriek odborným

stanoviskám, ktoré potvrdzujú nesprávnu indikáciu – z hľadiska rozsahu - endokrinologičky,

a teda i nesprávny postup, pri operácii), dospel znalec k úplne „antagonistickému“ záveru,

podľa ktorého bol postup lekára navrhovateľky v tomto špecifickom prípade v súlade s

celosvetovo uznávanými guidelines ATA, spochybňuje jeho konštatovanie, že „postup

nepatrnej menšiny je správny, ak absolútna väčšina by postupovala inak“, znalec

nezohľadnil vek a pohlavie navrhovateľky, jeho závery sú v rozpore s jeho odbornými

názormi uverejnenými nielen v publikácii Štandardné diagnostické a terapeutické postupy v

endokrinológii, o ktorej sa zmieňuje aj v znaleckom posudku, ale aj v iných článkoch, a v

konečnom dôsledku namietala, že znalecký posudok nerešpektuje dôsledné používanie

štátneho jazyka v úradnom styku. Pokiaľ ide o vykonané dokazovanie okresným súdom,

navrhovateľka namietala najmä to, že okresný súd bez odôvodnenia odmietol výsluch

znalca na pojednávaní a s námietkami k znaleckému posudku sa vôbec v rozsudku

nevysporiadal. Naviac, nevysporiadal sa ani s obsahom odborného vyjadrenia Slovenskej

endokrinologickej spoločnosti z 31. 07. 2012, ak uvedené odborné vyjadrenie úplne mení

odborný pohľad na postup chirurga a nepotvrdzuje správnosť záverov znaleckého posudku.

Namietala i to, že okresný súd odmietol výsluch..., ktorá je autorkou odborného vyjadrenia

Slovenskej endokrinologickej spoločnosti z 31. 07. 2012 a žiadnym spôsobom sa

nevysporiadal s výpoveďou svedka..., ktorý na pojednávaní uviedol, že v odporúčaniach

slovenských endokrinológov sa odporúča vykonanie peroperačnej biopsie, ktorá v prípade

navrhovateľky nebola vykonaná. Z uvedenej výpovede zároveň vyplývalo, že podľa záverov

vyšetrení navrhovateľky, mala byt' odstránená najskôr len ľavá časť štítnej žľazy, pričom ...

(chirurg vykonávajúci zákrok) postupoval úplne naopak, o čom svedčí záznam z operácie.

Na záver opätovne zdôraznila, že rýchla peroperačná histológia mohla a mala byť

vykonaná a navrhovateľka nemusela prísť o celú štítnu žľazu, v dôsledku čoho užíva lieky

od 10. roku veku doposiaľ, ktorá skutočnosť robí jej život menej komfortným oproti iným,

ktorí nie sú odkázaní na pravidelný prísun liekov. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

Odporkyňa podala odvolanie proti v poradí druhému výroku rozsudku v časti

náhrady trov konania.»

Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil takto:

«Krajský súd, ako súd odvolací ( ), prejednal odvolanie viazaný

rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle ust. a bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa , napadnutý rozsudok okresného súdu

v celom rozsahu podľa ust. potvrdil ako vecne správny.

Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie

vo veci v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa

a svoje rozhodnutie aj náležité odôvodnil podľa .

Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými

zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane

druhej. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo

okolnosť, naopak, okresný súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj náležité

vyhodnotil. Okresný súd je vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého

rozhodnutia koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné, a jeho argumenty podporujú

príslušný záver o neodôvodnosti nároku navrhovateľky z titulu náhrady škody na zdraví.

Rozhodnutie prvostupňového súdu je presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako aj

závery, ku ktorým na základe týchto premís prvostupňový súd dospel, sú pre právnickú, ale

i laickú verejnosť prijateľné, racionálne a aj spravodlivé. Odporkyňa v odvolaní neuvádza

žiadne nové relevantné skutočnosti, a s výnimkou námietky nedostatočného odôvodnenia

rozhodnutia prvostupňového súdu len opakovane namieta závery znaleckého posudku

a samotné odborné posúdenie zákroku znalcom.

K námietke navrhovateľky týkajúcej sa nedostatočného zistenia skutkového stavu

spočívajúceho v tom, že okresný súd nevykonal dôkazy, a to kontrolný znalecký posudok,

výsluch znalca na pojednávaní, výsluch... a nedostatočné vyhodnotenie výpovede svedka...

odvolací súd uvádza nasledovné:

ukladá účastníkom konania povinnosť označiť dôkazy na

preukázanie svojich tvrdení. Súd ale nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie

dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na

vykonanie dokazovania a záver o tom, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané,

je vždy vecou súdu, a nie účastníkov konania. Treba dodať, že aj podľa judikatúry

Ústavného súdu SR nepatrí do obsahu základného práva podľa SR

a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru na ochranu ľudských práv

a základných slobôd, právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním

navrhnutých dôkazom súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia

vykonaných dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne

záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania (,

).

Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia jednoznačne uviedol, že kontrolné

znalecké dokazovanie nepovažoval za potrebné nariadiť, nakoľko v žiadnom prípade nebola

sporná odborná otázka spočívajúca v tom, že vo väčšine prípadov podozrenia na malignitu

sa indikuje lobektómia na strane uzla a ďalší postup závisí od výsledku rýchleho

preroperačného vyšetrenia. Tieto závery boli nielen obsahom znaleckého posudku, ale aj

Slovenských štandardných postupov (Slovenské štandardné diagnostické a terapeutické

postupy pri operácii štítnej žľazy z roku 2008), avšak v týchto záveroch nebol v žiadnom

prípade obsiahnutý individuálny prípad, ktorý by zohľadňoval aj veľkosť lézie a iné rizikové

faktory, konkrétne, ak ide o pacienta s veľkým tumorom, väčším ako 4 cm, keď je

cytologický nález podozrivý z papilárneho karcinómu tak, ako to bolo aj v prípade

navrhovateľky. Znalec výslovne uviedol, že v tomto prejednávanom špecifickom prípade bol

u navrhovateľky zistený veľký tumor (4 cm tumor) potvrdený dvomi vyšetreniami USG.

Práve preto v tejto súvislosti okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že:

„Rovnako v konaní nebolo spochybnené, a to ani v písomnom vyjadrení Slovenskej

endokrinologickej spoločnosti, ani vo výpovedi..., jej vedeckého sekretára, že Americká

endokrinologická spoločnosť vydala svoje doporučujúce postupy, ktorých rozsah k danej

problematike je omnoho širší a podrobnejší, pričom nebol spochybnený ani obsah článku

10 a 25 týchto postupov, na ktoré znalec poukazoval vo svojom znaleckom posudku“.

Naviac okresný súd (pokiaľ ide o výsluch...) konštatoval, že:

„Odbornosť a skúsenosti ustanoveného znalca... v danej problematike bola

potvrdená aj tým, že ho odporučila ako odborníka v danej oblasti samotná predsedníčka

Slovenskej endokrinologickej spoločnosti... Jeho odbornosť vyplýva z jeho profesijného

profilu uvedeného v znaleckom posudku, ako aj skutočnosti, že sám bol autorom

Slovenských štandardných diagnostických a terapeutických postupov pri operácii štítnej

žľazy. Ako bolo už uvedené, obsah doporučení ATA, konkrétne ich znenia článkov 10 a 25,

nebol v konaní inými odborníkmi spochybnený. Rovnako nebolo spochybnené, že rovnako

ako Slovenské odporúčané postupy, ani postupy ATA, či postupy Európskej

endokrinologickej spoločnosti, nie sú pre slovenských lekárov záväzné. Sú však pomôckou

pri posúdení, či pri konkrétnom lekárskom7zákroku sa jednalo o postup lége artis alebo

nie“.

Aj z odôvodnenia rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že okresný súd sa nielen závermi

znaleckého posudku, ale i závermi Slovenskej endokrinologickej spoločnosti, ako aj

výsluchom..., výslovne zaoberal a uvedené dôkazy (výsluchy, odborné stanovisko ako aj

znalecký posudok) tak jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti vyhodnotil. Okresný súd

preto dôsledne ustálil, že vzhľadom k rozsahu pôsobnosti doporučujúcich pravidiel

Americkej endokrinologickej spoločnosti, ako aj tej skutočnosti, že sú uznávané aj

európskymi odborníkmi, členmi Európskej tyreologickej spoločnosti, mal za to, že sa jedná

o postupy, ktoré sú „prevažne prijímané odborníkmi v danej oblasti na celom svete“, a teda

nemožno ustáliť, že by sa v danom prípade u pracovníkov odporcu jednalo o postup non

lege artis, teda postup, ktorý by mal byt' považovaný za postup medicínsky neoverený, ktorý

nie je postupom podľa aktuálnych najnovších vedeckých poznatkov, postup zastaralý alebo

menej účinný.

Aj odvolací súd sa stotožňuje so záverom okresného súdu, že samotné znenie

Slovenských štandardných postupov nie je v žiadnom prípade v rozpore s odporúčaniami

ATA, na základe ktorých pracovníci odporkyne postupovali. Uvedené odporúčania ATA

viac zohľadňovali práve odborné vyšetrenia ako aj diagnostiku u navrhovateľky, ak išlo

o pacientku, u ktorej bolo jednoznačné podozrenie na papilárny karcinóm s tým, že v zmysle

týchto odporúčaní sa odporúča buď lobektómia alebo totálna tyreoidektómia v závislosti na

veľkosti lézie a iných rizikových faktoroch. Práve vzhľadom na zvýšené riziko malignity

bola totálna tyreoidektómia indikovaná práve u pacientov s veľkými tumormi väčšími ako 4

cm, keď je v cytologickom náleze prítomná zjavná atipia, keď je cytologický nález podozrivý

z papilárneho karcinómu. Preto v prípade, že uvedené indikácie (zvýšené riziko malignity

s veľkými tumormi väčšími ako 4 cm, podozrenie na papilárny karcinóm a súčasne

predoperačné vyšetrenia, ktoré neindikovali zápalové ochorenie štítnej žľazy), neboli

obsiahnuté v Slovenských štandardných postupoch, prípadne ani v odborných publikáciách

samotného znalca, neznamená, že na ne nemalo byť prihliadnuté. Ak by teda

u navrhovateľky nešlo o pacientku s vyššie uvedenými indikáciami, potom je zrejmé, že

postup pracovníkov odporkyne by bol nesprávny. Navrhovateľka však v odvolaní účelovo

neprihliada práve na dané individuálne okolnosti tohto prípadu a spochybňuje závery ako

aj tvrdenia znalca.

Odvolací súd sa preto stotožňuje so záverom okresného súdu, že kontrolné znalecké

dokazovanie, prípadne výsluch..., považuje za nadbytočný, ak uvedené doposiaľ odborne

vykonané dôkazy, nie sú vo vzájomnom rozpore, a ani sa vzájomne nevylučujú. Ak teda

navrhovateľka v odvolaní poukazuje len na samotné znenie Slovenských štandardných

postupov, všeobecné odborné publikácie znalca a výpoveď..., a pritom nezohľadňuje ako

postupovať pri veľkom nádore (4cm) s cytologickým podozrením na papilárny karcinóm,

potom zámerne opomína tieto faktory. V prípade navrhovateľky ide o výnimku z vyššie

uvedených všeobecných postupov. Znalec jednoznačne v znaleckom posudku na str. 13

uviedol, že: „Tento špecifický prípad veľkého tumoru je práve takouto výnimkou. Na

základe podrobného vyšetrenia postupovali lekári odporkyne v súlade so všeobecne

platnými a uznávanými guidelines ATA. Boli oprávnení vykonať totálu tyreidektómiu aj bez

prípadného postihnutia oboch lalokov cysticko-degeneratívnym procesom. Zistené cysticko-

degeneratívne postihnutie oboch lalokov toto rozhodnutie umocnilo. Postup nemožno

kvalifikovať ako nesprávny, aj keď sa mohol zvoliť menej radikálny, resp. opatrnejší postup

s vykonaním rýchlej histológie.“ Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že je bez právneho

významu, či chirurg vykonávajúci zákrok najprv postupoval tak, že vyoperoval, resp.

odstránil pravý lalok štítnej žľazy a až následne vyoperoval ľavý. Je zrejmé, že už pred

samotným zákrokom bola indikovaná totálna tyreoidektómia.

Odvolací súd nemohol opomenúť ani odpoveď znalca v znaleckom posudku, ktorý

jednoznačne konštatoval, že ponechanie karcinómu v štítnej žľaze je život ohrozujúcim

stavom, alebo potencionálne životne ohrozujúcim stavom. Aj keď po zistení výsledku

definitívneho histologického vyšetrenia vzniká podľa znalca dojem nesprávneho

chirurgického postupu, je nevyhnutné a potrebné situáciu posudzovať pred operáciou

a vychádzať z výsledkov vyšetrení, ktoré mali lekári k dispozícii. Nemožno preto opomenúť

záver znalca, podľa ktorého:

„Aj keď možno stále diskutovať o optimálnom chirurgickom výkone v prípade

navrhovateľke, postup lekárov odporkyne bol v tomto špecifickom prípade v súlade

s celosvetovo uznávanými guidelines ATA, preto otázky týkajúce sa indikácie a rozsahu

operačného výkonu sú irelevantné“.

V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že námietky navrhovateľky týkajúce sa

skutočnosti, že znalec nevyšetril súčasný zdravotný stav maloletej, nie sú pre posúdenie

oprávnenosti, či neoprávnenosti samotného zákroku, a tým súvisiaceho predpokladu vzniku

zodpovednosti odporkyne, ak tento nebol zistený, následne podstatné. Podstatným pre

posúdenie samotného vzniku zodpovednosti je predovšetkým posúdenie okolností, či zákrok

vykonaný odporkyňou, bol vykonaný správne, teda, či došlo zo strany pracovníkov

odporkyne k porušeniu ich právnej povinnosti postupovať pri lekárskom zákroku pri

operácii štítnej žľazy navrhovateľky riadne, teda v súlade s najnovšími poznatkami

lekárskej vedy. Okresný súd preto správne uviedol, že uvedená podmienka preukázaná

nebola, a preto návrh navrhovateľky dôvodne zamietol.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia i odvolací súd odkazuje na

rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Banská Bystrica,

ktorý prešetril správnosť poskytnutia zdravotnej starostlivosti odporkyňou, keď

z odôvodnenia rozhodnutia tohto úradu zo dňa 24. 11. 2011 v danej veci na str. 281 spisu

vyplýva, že pri operácii maloletej navrhovateľky dňa 16. 10. 2008 odporkyňa postupovala

v súlade s uznávanými štandardnými postupmi ATA, ktorý taktiež nepovažoval nevykonanie

peroperačnej biopsie v priebehu operácie v danom prípade za porušenie povinnosti

na strane odporcu práve z dôvodu, že jeho zamestnanci postupovali v súlade s uznávanými

štandardnými postupmi ATA. Dôvodnosť samotného operačného zákroku v konaní nebola

spochybnená, a to ani samotnou navrhovateľkou, keďže predoperačné vyšetrenia nesporne

indikovali potrebu operácie štítnej žľazy. V konaní následne nebolo žiadnym spôsobom

preukázané, že by tvar operačnej jazvy bol spôsobený nesprávnym lekárskym postupom.

Ak navrhovateľka v odvolaní odkazuje na závery Slovenskej endokrinologickej

spoločnosti publikované v roku 2008 v štandardných diagnostických a terapeutických

postupoch v endokrinológii, odvolací súd poznamenáva, že zo znaleckého posudku ako aj zo

samotných štandardných postupov Americkej tyreologickej spoločnosti, (publikované v roku

2006 a revidované v roku 2009) vyplýva, že tento všeobecný postup môže mať aj výnimky.

Uvedenou výnimkou bol práve prípad navrhovateľky, ak samotný všeobecný postup bez

zohľadnenia individuálnych okolností nevylučuje priamo indikovať aj totálnu

tyreoidektómiu. Aj okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukazoval na to, že

všeobecný postup spočívajúci v indikovaní lobektómie na strane uzla, sa aplikuje

„vo väčšine prípadov“, teda, nie absolútne v každom prípade a bez výnimiek. Štandardné

postupy (guidelines) Americkej tyreologickej spoločnosti sú práve mimoriadne podrobne

a precízne vypracované, keď obsahujú 85 konkrétnych odporúčaní ako postupovať

v diferenciálnej diagnostiky uzlovej strumy a v liečby karcinómu štítnej žľazy. Naopak,

práve konsenzus Európskej tyreologickej spoločnosti z roku 2006 predstavuje oveľa

voľnejšie návrhy, bez konkrétnych odporúčaní a nevenuje sa natoľko problematike

diferenciálnej diagnostiky uzlovej strumy, ale najmä liečbe už diagnostikovaného

karcinómu. Preto sa celosvetovo väčšmi uznávajú podľa znalca guidelines ATA. Znalec

jednoznačne konštatoval, že lekári odporkyne postupovali v súlade s vyššie uvedenými

odporúčaniami, keď indikovali priamo totálnu tyreoidektómiu, a to na základe výsledkov

vyšetrení, ktoré mali k dispozícii, teda 2 x USG vyšetrenie, ktorým bol dokázaný tumor

veľkosti 4 cm v oblasti štítnej žľazy, cytologické vyšetrenie so záverom suspektného

papilárneho karcinómu a neprítomné klinické prejavy a laboratórne výsledky poukazujúce

na chronický autoimunitný alebo granulomatózny zápal štítnej žľazy. Postup lekárov preto

nebol nesprávny a nemožno tvrdiť, že nebol v súlade s najnovšími poznatkami vedy. Práve

uvedený záver je podstatný pre posúdenie oprávnenosti, či neoprávnenosti zákroku

zamestnancov odporkyne a jednotlivé časti znaleckého posudku, na ktoré navrhovateľka

poukazovala v odvolaní, boli len vytrhnuté z kontextu celého znaleckého posudku bez

zohľadnenia individuálneho prípadu navrhovateľky. Nie je preto možné stotožniť sa

s tvrdením navrhovateľky uvedeným v odvolaní, že v jej prípade nebol zohľadnený

individuálny prístup lekára pri riešení jej zdravotných komplikácií. Znalecký posudok, ako

aj všetky listinné dôkazy a výsluchy, teda vykonané dokazovanie okresným súdom, bolo

vykonané dostatočným spôsobom a navrhovateľka v odvolaní len polemizuje so závermi

znaleckého posudku, keď z neho účelne vytŕha niektoré fakty, ktoré následne stavia do

protikladu bez logickej a vecnej súvislosti.

Pokiaľ ide o vyhodnotenie výpovede svedka... tento jednoznačne uviedol, že v

odporúčaniach Slovenských endokrinológov sa odporúča vykonanie peroperačnej biopsie,

avšak uvedené odporúčania v žiadnom prípade neobsahujú individuálne zohľadnenie

veľkosti lézie, prípadne ďalšie predpoklady, či odborné vyšetrenia zohľadnené odbornými

odporúčaniami ATA. Preto ani výpoveď tohto svedka nie je v rozpore so znaleckým

posudkom a jeho závermi, ak aj znalec konštatoval, že rýchla peroperačná histológia sa

urobiť mohla, ale nevylučuje, že v prípade indikácie totálneho odstránenia štítnej žľazy, táto

následne nebola vykonaná.. V žiadnom prípade nie je možné sa stotožniť s tvrdením

navrhovateľky, že rýchla peroperačná histológia mohla a mala byť vykonaná a

navrhovateľka by nemusela prísť o celú štítnu žľazu. Uvedené tvrdenie je len úvahou

navrhovateľky, bez zohľadnenia odborných vyšetrení a príslušných odborných postupov v

danej problematike. Odvolací súd preto znalecký posudok nepovažoval za kontroverzný, v

rozpore s výpoveďami svedkov, či odborným odporúčaním Slovenskej endokrinologickej

spoločnosti.

Odvolací súd preto odvolanie navrhovateľky považuje v celom rozsahu

za nedôvodné.

Okresný súd sa správne v odôvodnení rozhodnutia zameral len na argumenty, ktoré

sú z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považované za rozhodujúce, pretože všeobecný

súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie,

ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny

základ rozhodnutia. Prvostupňový súd správne právne odôvodnil prečo návrhu nevyhovel,

ak neboli súčasne splnené všetky predpoklady pre vznik zodpovednosti odporkyne

na náhradu škody na zdraví. Navrhovateľke nevznikol ani nárok na náhradu nemajetkovej

ujmy v zmysle , , ak vzhľadom na vyššie uvedené

závery, nebolo preukázané, že zo strany odporkyne došlo k neoprávnenému zásahu.

Vzhľadom na tieto dôvody, ako aj dôvody, ktoré vo svojom rozhodnutí uviedol súd

prvého stupňa, a ktoré nebolo potrebné pre svoju presvedčivosť opätovne uvádzať v tomto

rozhodnutí, odvolací súd podľa rozsudok okresného súdu vo výroku,

ktorým návrh navrhovateľky zamietol a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania

navrhovateľky v zmysle ( ktorá bola v konaní úspešná ), ako vecne

správny potvrdil.

Pokiaľ ide o výrok rozsudku okresného súdu týkajúceho sa náhrady trov

prvostupňového konania odporkyne, odvolací súd konštatuje, že v tomto rozsahu je

rozhodnutie prvostupňového súdu nepreskúmateľné. Odvolací súd preto v zmysle ust. § 221

ods. 1 písm. f) , teda vo výroku, ktorým nepriznal odporkyni náhradu trov konania

zrušuje a vec mu v tomto rozsahu podľa vracia na ďalšie konanie, a to

z nasledovných dôvodov...»

13. Ústavný súd zastáva názor, že nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu. Skutkové a právne závery všeobecného súdu by mohli byť predmetom

kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery všeobecného súdu boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(obdobne napr. , , ).

14. Predmetné rozhodnutie krajského súdu obsahuje podľa názoru ústavného súdu

dostatok skutkových a právnych záverov, pričom ústavný súd nezistil, že by jeho výklad

a závery boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia

príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím

ich podstaty a zmyslu. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom krajského súdu

nestotožňuje, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo

arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu

(, ) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu

stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať

v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov

a námietok. V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné aj arbitrárne

tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej alebo aj extrémne

nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (,

).

15. Ústavný súd sa z obsahu napadnutého rozsudku presvedčil, že krajský súd sa

námietkami sťažovateľky zaoberal v rozsahu, ktorý postačuje na konštatovanie, že

sťažovateľka v tomto konaní dostala odpoveď na všetky podstatné okolnosti prípadu.

V tejto súvislosti už ústavný súd uviedol, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky

otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie

rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ

rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo

účastníka na spravodlivé súdne konanie (m. m. , ).

Z ústavnoprávneho hľadiska preto niet žiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali závery

napadnutého rozhodnutia, ktoré sú dostatočne odôvodnené a majú oporu vo vykonanom

dokazovaní.

16. Ústavný súd v závere poznamenáva, že dôvody uvedené krajským súdom

v napadnutom rozhodnutí sú zrozumiteľné a dostatočne logické, vychádzajúce

zo skutkových okolností prípadu a relevantných právnych noriem. Toto rozhodnutie

nevykazuje znaky svojvôle, nevyhodnocuje nové dôkazy a právne závery, konštatuje

dostatočne zistený skutkový stav, k čomu krajský súd dospel na základe vlastných

myšlienkových postupov a hodnotení, ktoré ústavný súd nie je oprávnený ani povinný

nahrádzať (podobne aj , ). Ústavný súd ešte pripomína, že nie je

a ani nemôže byť ďalšou opravnou inštanciou v systéme všeobecného súdnictva.

17. Vychádzajúc zo zistených skutočností, ako aj z konštantnej judikatúry ústavného

súdu spojenej s posudzovaním dodržiavania zásad spravodlivého procesu dospel ústavný

súd k záveru, že niet žiadnej spojitosti medzi posudzovaným rozhodnutím krajského súdu

a namietaným porušením základného práva sťažovateľky podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. S prihliadnutím na odôvodnenosť napadnutého rozhodnutia,

ako aj s poukazom na to, že obsahom základného práva na súdnu ochranu (ako aj práva

na spravodlivé súdne konanie) nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom

účastníka súdneho konania, resp. právo na úspech v konaní (obdobne napr. ,

, , , ), ústavný súd sťažnosť odmietol

podľa z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

18. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd nepovažoval za dôvodné

zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky (bod 4).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. augusta 2014