Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 466/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. augusta 2014

predbežne prerokoval sťažnosť Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie

legionárov 5, Prešov, zastúpeného advokátom JUDr. Andrejom Cifrom, Advokátska

kancelária, J. Kráľa 5/A, Lučenec, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva

na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv základných slobôd

uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. z 31. januára 2014

a takto

rozhodol:

Sťažnosť Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. júna

2014 doručená sťažnosť Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS (ďalej len

„sťažovateľ“, v citáciách aj „vedľajší účastník“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej

len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu

v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 31. januára 2014

(ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).

2. Zo sťažnosti a z k nej pripojených písomností vyplýva, že sťažovateľ „vstúpil

na základe... ... v pozícii vedľajšieho účastníka

na strane žalovaného do súdneho konania vedeného Okresným súdom Zvolen pod č. k.

31 “.

3. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:

„... je občianskym združením založeným v zmysle o ochrane

spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch

v znení neskorších predpisov, ktorého predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa

podľa uvedeného zákona.

Združenie vstúpilo do predmetného súdneho konania za účelom ochrany žalovaného

spotrebiteľa...

Predmetom žalobného nároku bolo uplatňovanie finančného plnenia

zo spotrebiteľskej zmluvy vo výške 524,28 € s prísl.

Žalobcom v konaní v pozícii dodávateľa bola obchodná spoločnosť EOS KSI

Slovensko, s. r. o... Uvedená spoločnosť sa domáhala finančného plnenia od žalovaného

spotrebiteľa fyzickej osoby...

O návrhu na vydanie platobného rozkazu rozhodol okresný súd tak, že dňa 22. 11.

2012 vydal Platobný rozkaz č. k. -18, ktorým žalobe v plnom rozsahu vyhovel

a zaviazal žalovaného aj na úhradu trov konania.

Predmetný platobný rozkaz bol sťažovateľovi doručený dňa 08. 01. 2013 spolu

so žalobným návrhom a jeho prílohami.

Následne sťažovateľ v pozícii vedľajšieho intervenienta podal proti vydanému

platobnému rozkazu v zákonnej 15 dňovej lehote ustanovenej dňa 09. 01.

2013 odpor...

O odpore sťažovateľa Okresný súd vo Zvolene rozhodol svojím uznesením sp. zn.

-58 zo dňa 30. 04. 2013, tak že odpor sťažovateľa odmietol ako podaný

neoprávnenou osobou. Svoje rozhodnutie odôvodnil stanoviskom o nemožnosti podania

odporu proti platobnému rozkazu vedľajším účastníkom.

Proti uvedenému uzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ dňa 04. 07. 2013

odvolanie...

O odvolaní sťažovateľa rozhodol Krajský súd... svojím uznesením sp. zn.

-83 zo dňa 31. 01. 2014 tak, že uznesenie okresného súdu potvrdil. Zároveň

zaviazal sťažovateľa na náhradu trov odvolacieho konania žalobcu, predstavujúcich trovy

právneho zastúpenia vo výške 51,18 €.

Odvolací súd sa stotožnil s názorom prvostupňového súdu o nemožnosti podania

odporu proti platobnému rozkazu vedľajším účastníkom. Podľa jeho posúdenia, právo

podať odpor proti platobnému rozkazu, t. j. právo urobiť uplatnený nárok sporným má len

odporca v zmysle “

4. Podľa názoru sťažovateľa „postupom a citovaným rozhodnutím Krajského súdu

v Banskej Bystrici sp. zn. -83 zo dňa 31. 01. 2014 bolo porušené jeho

základné právo na súdnu ochranu podľa ... a právo na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru... najmä jeho právo implikované a obsiahnuté

vo vyššie uvedených garanciách – právo na prístup k súdu...

Krajský súd v Banskej Bystrici zároveň svojím rozhodnutím vyvolal stav denegatio

iustitiae.

Uvedené bolo spôsobené v dôsledku aplikácie ústavne nekonformného a

arbitrárneho výkladu relevantných procesnoprávnych noriem.“.

5. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie označených práv

napadnutým rozhodnutím (pozri bod 1), zrušil toto rozhodnutie a vec vrátil krajskému súdu

na ďalšie konanie. Súčasne požiadal o priznanie mu náhrady trov právneho zastúpenia

a odloženie vykonateľnosti napadnutého uznesenia krajského súdu.

II.

6. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

8. Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

9. Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva

na súdnu ochranu podľa a práva podľa 6 ods. 1 dohovoru uznesením

krajského súdu sp. zn. z 31. januára 2014.

10. Z už citovaného vyplýva, že úlohou

ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej

neopodstatnenosti sťažnosti hovoriť vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, tiež napr. , ). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať

záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp.

ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo

rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci posudzovaná v kontexte s konkrétnymi

okolnosťami prípadu (, m. m. ).

11. Ústavný súd považoval za potrebné tiež poukázať na svoje ústavné postavenie,

z ktorého vyplýva, že vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je

alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou (mutatis mutandis ,

). Preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci

samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom bol náležite zistený skutkový

stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha

ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd

zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo

arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo

za následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. ,

, atď.).

12. Uvedenými právnymi názormi sa ústavný súd riadil aj pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti, ktorou sťažovateľ namietal porušenie svojich a dohovorom

garantovaných základných práv napadnutým rozhodnutím krajského súdu. Z obsahu

sťažnosti vyplýva, že podľa názoru sťažovateľa krajský súd týmto rozhodnutím porušil

označené základné právo (resp. právo) predovšetkým namietaným postupom uvedeným

v bode 4. Bolo preto úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti posúdiť,

či medzi odôvodnením napadnutého uznesenia krajského súdu týkajúceho sa uvedených

námietok a sťažovateľom označeným základným právom podľa , resp. právom podľa

dohovoru existuje taká príčinná súvislosť, ktorá by po eventuálnom prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie zakladala opodstatnené dôvody na vyslovenie ich porušenia.

13. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má

právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom...

14. Pokiaľ ide o sťažovateľom namietané porušenie jeho základného práva podľa

(resp. podľa dohovoru) označeným rozhodnutím krajského

súdu, ústavný súd predovšetkým konštatuje, že v danej veci nebola vylúčená právomoc

všeobecných súdov. V právomoci ústavného súdu zostalo iba posúdenie, či účinky výkonu

právomoci krajského súdu v súvislosti s jeho rozhodnutím o odvolaní uznesením sp. zn.

z 31. januára 2014 sú zlučiteľné s označeným článkom , resp.

dohovorom.

15. Po oboznámení sa s obsahom napadnutého uznesenia krajského súdu, ktorým

potvrdil rozhodnutie okresného súdu o odmietnutí odporu podaného sťažovateľom proti

platobnému rozkazu ako neoprávnenou osobou, ústavný súd dospel k záveru, že krajský súd

svoje rozhodnutie náležite odôvodnil na s. 3 až s. 6 po opísaní právnych záverov Okresného

súdu Zvolen, námietok sťažovateľa uvedených v odvolaní a vyjadrenia navrhovateľa

k odvolaniu sťažovateľa. Konkrétne uviedol, že «Preskúmaním veci odvolací súd dospel

k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka na strane odporcu nie je dôvodné. Odvolací

súd predovšetkým poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu... zo dňa 30. 10. 2013,

v konaní vedenom pod sp. zn. , ktorého právny názor si osvojil...

Po zaplatení súdneho poplatku z návrhu následne okresný súd vydal vo veci platobný

rozkaz č. k. -18 zo dňa 22. 11. 2012...

Odporca proti uvedenému platobnému rozkazu odpor nepodal.

Podaním zo dňa 22. 11. 2012... oznámilo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa

HOOS..., že vstupuje do konania ako vedľajší účastník...

Elektronickým podaním zo dna 09. 01. 2013 podal vedľajší účastník na strane

odporcu odpor proti platobnému rozkazu.

Okresný súd - odvolaním napadnutým uznesením č. k. -58 zo dňa 30.

04. 2013 odpor vedľajšieho účastníka odmietol, ako podaný neoprávnenou osobou.

Odvolací súd považoval za zásadné vyporiadať sa s právnou otázkou, či aj

v skrátenom - rozkaznom konaní, ktorého výsledkom je platobný rozkaz, nastávajú

plnohodnotné procesné účinky vzniku vedľajšieho účastníctva samotným oznámením

tretieho subjektu (t. j. v danom prípade Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS),

že ako vedľajší účastník vstupuje do konania na strane niektorého z účastníkov.

Z... ustanovenia. vyplýva, že, účelom vedľajšieho účastníctva je „pomoc

v spore“ niektorému z účastníkov. Vedľajší účastník, je motivovaný víťazstvom v spore toho

účastníka, ku ktorému pristúpil...

V zásade platí, že tretia osoba sa stáva vedľajším účastníkom konania v okamihu,

keď dôjde súdu jej oznámenie, že ako vedľajší účastník vstupuje do konania na strane

niektorého z účastníkov. To však neznamená že, tieto účinky nastávajú vždy v každom

konaní, resp. v každom štádiu konania. V danom prípade ide o skrátené konanie, v ktorom

okresný súd vydal dňa 22. 11. 2012 platobný rozkaz, ktorý bol účastníkom riadne doručený

(odporcovi dňa 15. 03. 2013 a vedľajšiemu účastníkovi dňa 08. 01. 2013. Skrátené konanie

v porovnaní s klasickým (reálnym) sporovým konaním vykazuje výrazné odlišnosti, pretože

sa realizuje bez nariadenia pojednávania a bez vykonania dokazovania pričom jeho

podstatou je rýchle, hospodárne a účinné rozhodnutie o uplatnených peňažných nárokoch

navrhovateľa, pričom vo vzťahu k odporcovi je akcentovaná zásada „bdelým patrí právo“.

Fakticky to znamená, že pokiaľ odporca v tomto štádiu konania nevyvíja žiadnu procesnú

aktivitu (platobný rozkaz sa vydáva spravidla bez jeho vypočutia, len na základe skutočností

uvádzaných navrhovateľom a pričom žaloba sa doručuje; až s platobným rozkazom,, ako

tomu bolo aj v preskúmavanej veci), čiže ak odporca v tomto štádiu konania neuplatňuje

svoje procesné práva, nemôže tak procesné účinne urobiť ani subjekt, ktorý oznámi súdu, že

vstupuje do konania na jeho strane ako vedľajší účastník. V tomto štádiu konania sa teda

nemôže naplniť zmysel vedľajšieho účastníctva, ktorým je „pomoc v spore“. Táto pomoc sa

môže. najskôr efektívne prejaviť až vtedy, keď bude proti platobnému rozkazu podaný odpor

hlavným účastníkom - samotným odporcom. Až po takomto, vo svojej podstate formálne

jednoduchom a zároveň účinnom procesnom úkone odporcu, ktorým urobí uplatnený nárok

sporným (odporuje mu), môže byť naplnený zmysel a obsah vedľajšieho účastníctva,

pomáhať v konaní hlavnému účastníkovi a podporovať ho s cieľom prispieť k ochrane jeho

práv (v prípade vedľajšieho účastníctva podľa ), prípadne aj svojich

vlastných práv plynúcich mu z hmotnoprávnych ustanovení všeobecne záväzných právnych

predpisov (v prípade vedľajšieho účastníctva podľa ).

Z uvedeného vyplýva, že ak v prejednávanej veci odporca aj napriek tomu, že mu bol

platobný rozkaz riadne doručený, predmetný peňažný nárok navrhovateľa nerosporoval

(včas podaným odporom s odôvodnením), je možné konštatovať jedine to, že platobný

rozkaz nadobudol právoplatnosť. Ak by mal odporca za to, že uplatňovaný nárok

navrhovateľa v danej veci je sporný, mal možnosť podať voči riadne doručenému

platobnému rozkazu odpor, pričom na následok nadobudnutia právoplatnosti platobného

rozkazu v prípade nečinnosti - nepodania odporu s odôvodnením, bol náležité

poučený. ... podmienka odôvodnenia odporu je splnená už jednoduchým vyjadrením

nesúhlasu s povinnosťou uloženou platobným rozkazom. Podľa názoru odvolacieho súdu,

právo podať odpor proti platobnému rozkazu, má v zmysle výslovne len

odporca, nakoľko ide o jeho významné dispozičné oprávnenie napĺňajúce jednu zo

základných zásad občianskeho súdneho konania (zásadu dispozičnú). Iba odporca

rozhoduje o tom, či podaním odporu odstráni platobný rozkaz ako formu rozhodnutia vo

veci samej a bude pokračovať v konaní podľa prejednacej zásady a zásady

kontradiktórnosti. Pokiaľ by sa priznalo právo podať odpor aj vedľajšiemu účastníkovi na

strane odporcu, došlo by tým k popretiu tohto dispozičného práva odporcu.

Najvyšší súd... v uznesení sp. zn. zo dňa 30. 10. 2013 poukázal

na viaceré právne otázky, ktoré by vyvolalo konštatovanie záveru prípustnosti vzniku

vedľajšieho účastníka na strane odporcu už v skrátenom konaní, a to konkrétne, či „či sa aj

vedľajšiemu účastníkovi má doručiť platobný rozkaz do vlastných rúk bez možnosti

náhradného doručenia, či sa mu vôbec má doručiť platobný rozkaz, ak oznámil vstup do

konania až po jeho vydaní (vzhľadom na zásadu vyplývajúcu z , v

zmysle ktorej je pre rozhodnutie súdu rozhodujúci stav v čase vyhlásenia či vydania

rozhodnutia), či má právo podať odpor, ak ustanovenie §174 ods. 2 výslovne priznáva

právo podať odpor len odporcovi, odkedy mu plynie lehota na podanie odporu, či ním

podaný odpor má rovnaké účinky ako odpor podaný odporcom, t. j. zrušenie platobného

rozkazu v zmysle prvá veta “, pričom dovolací súd v týchto

súvislostiach konštatoval, že „odpoveď na tieto otázky by vyžadovala tvorbu nových

procesných pravidiel súdom, ktorá by presiahla rámec prípustného sudcovského dotvárania

práva, najmä ak je právnym predpisom verejnoprávnej povahy. Došlo by tým k

neprípustnému narušenia princípu deľby moci ako jednej zo základných charakteristík

právneho štátu.“

Pokiaľ vedľajší účastník v podanom odvolaní poukázal na zásadu ochrany práv

spotrebiteľa v súdnom konám v súvislosti s jeho činnosťou, odvolací súd opätovne

poukazuje na už uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu..., v ktorom dovolací súd

konštatoval, že „realizáciou ochrany spotrebiteľa, zaručenej právom EÚ, je v skrátenom

konaní ustanovenie , podľa ktorého ak sa uplatňuje právo na zaplatenie

peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy a odporcom je spotrebiteľ, súd nevydá platobný

rozkaz, ak zmluva obsahuje neprijateľné podmienky. Prípadné nerešpektovanie tohto

zákazu súdom nemožno riešiť neprípustným (princípu deľby moci odporujúcim) vytváraním

nových procesných pravidiel meniacich zmysel inštitútu vedľajšieho účastníctva. Je vecou

zákonodarcu, aby zvážil rozšírenie ochrany spotrebiteľa v skrátenom konaní napr.

zavedením inštitútu prieskumu platobného rozkazu v spotrebiteľskej veci obdobne ako túto

možnosť upravuje už spomínané Nariadenie o európskom platobnom rozkaze“.

Z uvedeného vyplýva, že okresný súd rozhodol vecne správne... Odvolací súd preto

napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne správne podľa ustanovenia § 219

ods. 1, 2 potvrdil...».

16. Vychádzajúc z uvedených dôvodov uznesenia krajského súdu sp. zn.

z 31. januára 2014 predmetné rozhodnutie obsahuje podľa názoru

ústavného súdu dostatok skutkových a právnych záverov a ústavný súd nezistil, že by

výklad, resp. aplikácia príslušných ustanovení na daný

prípad boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s názorom

krajského súdu nestotožňuje, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej

neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia

činnosť ústavného súdu (napr. ) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno

právo na spravodlivé súdne konanie stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že

všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov

konania vrátane ich dôvodov a námietok. Namietané rozhodnutie krajského súdu

nevykazuje znaky svojvôle a je dostatočne odôvodnené na základe jeho vlastných

myšlienkových postupov a hodnotení, ktoré ústavný súd nie je oprávnený ani povinný

nahrádzať (podobne aj , ) a v tejto situácii nemá žiadny dôvod

zasiahnuť do právneho názoru krajského súdu.

17. Keďže ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť medzi namietaným porušením

základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu (a tiež aj práva na spravodlivé súdne

konanie) a rozhodnutím krajského súdu, sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2

z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

18. Vzhľadom na to, že sťažovateľova sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný

súd sa už jeho ďalšími návrhmi uvedenými v petite nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. augusta 2014