Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 359/2014
PDF · 176.74 KB
No categories available
III. ÚS 359/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. októbra 2014
v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu
Rudolfa Tkáčika prerokoval sťažnosť Z. S., zastúpeného advokátkou JUDr. Elenou
Ľalíkovou, Podbrezovská 34, Bratislava, pre namietané porušenie jeho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nové
Zámky v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 7/2007 a takto
rozhodol:
1. Základné právo Z. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Nové Zámky v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 7/2007 p o r u š e n é
b o l o .
2. Z. S. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 500 € (dvetisícpäťsto eur),
ktoré j e Okresný súd Nové Zámky p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
3. Okresný súd Nové Zámky j e p o v i n n ý uhradiť Z. S. trovy konania v sume
340,88 € (slovom tristoštyridsať eur a osemdesiatosem centov) do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet jeho právnej zástupkyne advokátky JUDr. Eleny
Ľalíkovej, Podbrezovská 34, Bratislava.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. III. ÚS 359/2014-9 z 10. júna 2014 prijal na ďalšie konanie sťažnosť Z. S. (ďalej len
„sťažovateľ“) podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z.
z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ktorou namietal
porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Nové Zámky (ďalej len
„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 7/2007.
Predseda okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti
podaním sp. zn. Spr 600/14 doručeným ústavnému súdu 10. júla 2014, v ktorom uviedol:
„... Sťažovateľ v prijatej sťažnosti namieta predovšetkým tú skutočnosť, že
od vrátenia veci z Krajského súdu Nitra Okresný súd je nečinný. Zo spisu vyplýva, že
Krajský súd Nitra potom ako dňa 15.12.2010 zrušujúcim uznesením 5Co 241/10-408 vec
vrátil na ďalšie konanie, spis doručil na tunajší súd 04.02.2011. Konajúci sudca úpravou
zo dňa 02.03.2011 uložil doručiť účastníkom predmetné uznesenie a následne predložiť
spis. Po uvedenom čase Okresný súd Bratislava V k svojmu spisu 16C 95/07 deväť krát
žiadal zapožičanie nášho spisu 6C 7/2007, pričom zakaždým obratom bolo tomuto súdu
oznámené, že predmetný spis nie je možné zapožičať, pretože nie je právoplatne skončený.
Dňa 07.04.2011 po doručení zrušujúceho uznesenia odporca predložil písomné vyjadrenie
s prílohami, ktoré vyjadrenie úpravou sudcu zo dňa 11.04.2011 bolo doručované
navrhovateľovi, ktorý ho prevzal 18.04.2011. Následne dňa 27.05.2013 Okresný súd
Bratislava I k ich číslu konania 16C 87/11 žiadal o vyhotovenie kópií trestného spisu
OS Komárno 3T 210/2007, ktorý je pripojený k nášmu spisu 6C 7/2007. Konajúci sudca
úpravou zo dňa 06.06.2013 tomuto súdu oznámil, že predmetný trestný spis 3T 210/07 bol
Okresnému súdu Bratislava I zapožičaný k číslu 5C 107/11. Zároveň bol požiadaný Okresný
súd Bratislava I, aby nášmu súdu vrátil spis 3T 210/07, ktorý bol zapožičaný dňa
16.01.2013. Uvedený trestný spis bol od Okresného súdu Bratislava I vrátený nášmu súdu
18.06.2013, následne boli z neho vyhotovené požadované fotokópie zápisníc z pojednávania
a odoslané k spisu 16C 87/11 na OS Bratislava I dňa 28.08.2013. Úpravou konajúceho
sudcu zo dňa 23.05.2014 bol vytýčený vo veci termín pojednávania na deň 22.07.2014,
o ktorom termíne sa odporca dozvedel v rámci toho, že jeho zástupkyňa dňa 27.05.2014
nahliadala do spisu, pričom dňa 28.05.2014 z dôvodu plánovanej dovolenky žiadala
o odročenie pojednávania. Konajúci sudca v čase od 01.07. do 14.07.2014 čerpá dovolenku
v zahraničí, po jeho návrate na pracovisko bude bezodkladne vo veci určený nový termín
pojednávania, na ktorý budú účastníci predvolaní.
Napriek tomu, že od zrušenia prvostupňového rozsudku a vrátení spisu
dňa 04.02.2011 okrem doručenia tohto rozhodnutia a písomného vyjadrenia odporcu, iný
meritórny úkon nebol vykonaný. Je nepochybné, že predmetná vec na posúdenie
a rozhodnutie nie je vecou jednoduchou ako sťažovateľ v sťažnosti píše, jedná sa o vec
náročnú na dokazovanie ako aj vyhodnotenie znaleckých záverov, od ktorých sa
žalovaný nárok odvíja. V tomto smere chcem poukázať na to, že konajúci sudca má
vo svojom hlavnom oddelení 6C evidovaných ku koncu mája 2014 - 418 nerozhodnutých
a 513 nevybavených vecí, preto nie je fyzicky v jeho silách možné dosiahnuť, aby každú
jednu vec vybavoval bezodkladne. Bol však dôrazne upozornený, aby v predmetnej veci
všetky ďalšie úkony vykonával bezodkladne...“
Z obsahu sťažnosti a zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 6 C 7/2007 ústavný
súd zistil rovnaké skutočnosti, čo sa týka predloženej chronológie, aké uviedol okresný súd,
preto ich považoval za preukázané.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto
pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov..., ako aj práva na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby
jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým
a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo
záväzkoch...
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej
ustálenej judikatúry (IV. ÚS 15/03, I. ÚS 24/03, II. ÚS 66/03), v súlade s ktorou možno
za konanie (postup) súdu odstraňujúce právnu neistotu sťažovateľa v konkrétnom
posudzovanom prípade považovať také konanie, ktoré smeruje k právoplatnému
rozhodnutiu vo veci alebo k odstráneniu jeho právnej neistoty zákonom dovoleným
spôsobom. K vytvoreniu právnej istoty preto dochádza zásadne až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu (III. ÚS 127/03).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa
ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec
bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02,
III. ÚS 111/02, III. ÚS 142/03) zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická
zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup
samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokovávanej veci.
1. Pokiaľ ide o právnu a skutkovú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že spory
o zaplatenie peňažnej sumy tvoria bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov
a v zásade ich nemožno považovať za právne ani skutkovo zložité. Okresný súd
vo vyjadrení k sťažnosti síce uviedol, že zo skutkového hľadiska ide o zložitejší spor, s čím
sa ústavný súd čiastočne stotožňuje, pretože v priebehu konania bolo potrebné hodnotiť
závery znaleckého posudku, avšak doterajší zdĺhavý priebeh napadnutého konania ústavný
súd nemôže pripísať iba na vrub prípadnej faktickej náročnosti prerokovávanej veci.
Ústavný súd súčasne nezistil, že by išlo o právne zložitú vec.
2. Pri posudzovaní druhého kritéria, t. j. hodnotenia prípadných zbytočných
prieťahov v konaní, ústavný súd dospel k záveru, že k dĺžke posudzovaného konania
podstatne neprispeli okolnosti na strane sťažovateľa. Sťažovateľ bol v konaní aktívny
a súčinnostný.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej veci
a poukazuje na to, že trvanie napadnutého konania 7 rokov a 9 mesiacov, z toho
na okresnom súde 6 rokov a 10 mesiacov, je už samo osebe neprimerané.
Ústavný súd zistil obdobie nečinnosti okresného súdu od 4. februára 2011, keď sa
spis vrátil okresnému súdu, do 12. septembra 2014, keď sa konalo pojednávanie a bol
vyhlásený rozsudok okresného súdu. Ústavný súd konštatuje, že postup okresného súdu
v napadnutom konaní bol neefektívny, čo vyplýva predovšetkým z toho, že Krajský
súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“) zrušil uznesením č. k. 5 Co 241/2010-408
z 15. decembra 2010 rozsudok okresného súdu č. k. 6 C 7/2007-373 z 9. októbra 2009 a vec
mu vrátil na ďalšie konanie. Vo vyjadrení predsedu okresného súdu sa uvádza:
„... od zrušenia prvostupňového rozsudku a vrátení spisu dňa 04.02.2011 okrem doručenia
tohto rozhodnutia a písomného vyjadrenia odporcu, iný meritórny úkon nebol vykonaný.“
Do dnešného dňa nie je vec právoplatne skončená. Zo spisu okresného súdu ústavný súd
zistil, že na pojednávaní 12. septembra 2014 bol vyhlásený rozsudok, ktorým okresný súd
návrh zamietol. Písomné vyhotovenie rozsudku sa v spise nenachádza (nebolo vyhotovené).
Uvedený postup okresného súdu nesvedčí o tom, že by svoju činnosť organizoval
v súlade s povinnosťou uloženou mu v § 100 ods. 1 OSP, aby bola vec čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá.
Všeobecný súd v rozsahu svojej právomoci nesie zodpovednosť aj za zabezpečenie
efektívneho postupu, ktorý mal smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa
sťažovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom
práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02), a jeho neefektívna
činnosť mala rozhodne vplyv na doterajšiu dĺžku konania.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto ústavný súd dospel k názoru, že doterajším
postupom okresného súdu v konaní, ktoré je ním vedené pod sp. zn. 6 C 7/2007, došlo
k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Vzhľadom na to, že ústavný súd zo spisu okresného súdu zistil, že v čase
rozhodovania o tejto ústavnej sťažnosti už bol vyhlásený rozsudok okresného súdu
(na pojednávaní 12. septembra 2014), ústavný súd neuložil okresnému súdu, aby vo veci
konal bez zbytočných prieťahov.
III.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd
rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo
alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov
od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti žiadal aj o priznanie finančného zadosťučinenia
v sume 5 000 € z dôvodov v nej uvedených.
Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného
základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý
vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz
na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).
Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy aj priznanie
finančného zadosťučinenia. Pri jeho určení ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti
aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné
zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
Ústavný súd vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 6 C 7/2007, berúc do úvahy konkrétne okolnosti danej veci, považoval
priznanie sumy 2 500 € sťažovateľovi za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56
ods. 4 zákona o ústavnom súde.
Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu
vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právna zástupkyňa
sťažovateľa trovy konania vyčíslila sumou 340,88 €, a to za dva úkony právnej služby
vrátane dane z pridanej hodnoty (prevzatie právneho zastúpenia vrátane prvej porady
s klientom, písomné podanie ‒sťažnosť).
Ústavný súd podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) priznal sťažovateľovi náhradu trov
konania. Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade
priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku
2013 v sume 804 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom
súde) náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2014 (príprava
a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 134 €. Ďalej má právna zástupkyňa
sťažovateľa aj nárok na náhradu režijného paušálu 8,04 € za jeden úkon podľa vyhlášky.
Právna zástupkyňa je zároveň platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto sa odmena
a náhrady zvyšujú podľa § 18 ods. 3 vyhlášky o daň z pridanej hodnoty. Náhrada trov
konania, ktorú ústavný súd priznal sťažovateľovi, spolu predstavuje sumu 340,88 €.
Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet
právnej zástupkyne sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 15. októbra 2014