Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 359/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. októbra 2014

v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu

Rudolfa Tkáčika prerokoval sťažnosť Z. S., zastúpeného advokátkou JUDr. Elenou

Ľalíkovou, Podbrezovská 34, Bratislava, pre namietané porušenie jeho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nové

Zámky v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo Z. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Nové Zámky v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l o .

2. Z. S. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 500 € (dvetisícpäťsto eur),

ktoré j e Okresný súd Nové Zámky p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Okresný súd Nové Zámky j e p o v i n n ý uhradiť Z. S. trovy konania v sume

340,88 € (slovom tristoštyridsať eur a osemdesiatosem centov) do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet jeho právnej zástupkyne advokátky JUDr. Eleny

Ľalíkovej, Podbrezovská 34, Bratislava.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -9 z 10. júna 2014 prijal na ďalšie konanie sťažnosť Z. S. (ďalej len

„sťažovateľ“) podľa Z.

z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ktorou namietal

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Nové Zámky (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Predseda okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti

podaním sp. zn. Spr 600/14 doručeným ústavnému súdu 10. júla 2014, v ktorom uviedol:

„... Sťažovateľ v prijatej sťažnosti namieta predovšetkým tú skutočnosť, že

od vrátenia veci z Krajského súdu Nitra Okresný súd je nečinný. Zo spisu vyplýva, že

Krajský súd Nitra potom ako dňa 15.12.2010 zrušujúcim uznesením -408 vec

vrátil na ďalšie konanie, spis doručil na tunajší súd 04.02.2011. Konajúci sudca úpravou

zo dňa 02.03.2011 uložil doručiť účastníkom predmetné uznesenie a následne predložiť

spis. Po uvedenom čase Okresný súd Bratislava V k svojmu spisu deväť krát

žiadal zapožičanie nášho spisu , pričom zakaždým obratom bolo tomuto súdu

oznámené, že predmetný spis nie je možné zapožičať, pretože nie je právoplatne skončený.

Dňa 07.04.2011 po doručení zrušujúceho uznesenia odporca predložil písomné vyjadrenie

s prílohami, ktoré vyjadrenie úpravou sudcu zo dňa 11.04.2011 bolo doručované

navrhovateľovi, ktorý ho prevzal 18.04.2011. Následne dňa 27.05.2013 Okresný súd

Bratislava I k ich číslu konania žiadal o vyhotovenie kópií trestného spisu

OS Komárno , ktorý je pripojený k nášmu spisu . Konajúci sudca

úpravou zo dňa 06.06.2013 tomuto súdu oznámil, že predmetný trestný spis bol

Okresnému súdu Bratislava I zapožičaný k číslu . Zároveň bol požiadaný Okresný

súd Bratislava I, aby nášmu súdu vrátil spis , ktorý bol zapožičaný dňa

16.01.2013. Uvedený trestný spis bol od Okresného súdu Bratislava I vrátený nášmu súdu

18.06.2013, následne boli z neho vyhotovené požadované fotokópie zápisníc z pojednávania

a odoslané k spisu na OS Bratislava I dňa 28.08.2013. Úpravou konajúceho

sudcu zo dňa 23.05.2014 bol vytýčený vo veci termín pojednávania na deň 22.07.2014,

o ktorom termíne sa odporca dozvedel v rámci toho, že jeho zástupkyňa dňa 27.05.2014

nahliadala do spisu, pričom dňa 28.05.2014 z dôvodu plánovanej dovolenky žiadala

o odročenie pojednávania. Konajúci sudca v čase od 01.07. do 14.07.2014 čerpá dovolenku

v zahraničí, po jeho návrate na pracovisko bude bezodkladne vo veci určený nový termín

pojednávania, na ktorý budú účastníci predvolaní.

Napriek tomu, že od zrušenia prvostupňového rozsudku a vrátení spisu

dňa 04.02.2011 okrem doručenia tohto rozhodnutia a písomného vyjadrenia odporcu, iný

meritórny úkon nebol vykonaný. Je nepochybné, že predmetná vec na posúdenie

a rozhodnutie nie je vecou jednoduchou ako sťažovateľ v sťažnosti píše, jedná sa o vec

náročnú na dokazovanie ako aj vyhodnotenie znaleckých záverov, od ktorých sa

žalovaný nárok odvíja. V tomto smere chcem poukázať na to, že konajúci sudca má

vo svojom hlavnom oddelení 6C evidovaných ku koncu mája 2014 - 418 nerozhodnutých

a 513 nevybavených vecí, preto nie je fyzicky v jeho silách možné dosiahnuť, aby každú

jednu vec vybavoval bezodkladne. Bol však dôrazne upozornený, aby v predmetnej veci

všetky ďalšie úkony vykonával bezodkladne...“

Z obsahu sťažnosti a zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn. ústavný

súd zistil rovnaké skutočnosti, čo sa týka predloženej chronológie, aké uviedol okresný súd,

preto ich považoval za preukázané.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov..., ako aj práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby

jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo

záväzkoch...

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry (, , ), v súlade s ktorou možno

za konanie (postup) súdu odstraňujúce právnu neistotu sťažovateľa v konkrétnom

posudzovanom prípade považovať také konanie, ktoré smeruje k právoplatnému

rozhodnutiu vo veci alebo k odstráneniu jeho právnej neistoty zákonom dovoleným

spôsobom. K vytvoreniu právnej istoty preto dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokovávanej veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a skutkovú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že spory

o zaplatenie peňažnej sumy tvoria bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov

a v zásade ich nemožno považovať za právne ani skutkovo zložité. Okresný súd

vo vyjadrení k sťažnosti síce uviedol, že zo skutkového hľadiska ide o zložitejší spor, s čím

sa ústavný súd čiastočne stotožňuje, pretože v priebehu konania bolo potrebné hodnotiť

závery znaleckého posudku, avšak doterajší zdĺhavý priebeh napadnutého konania ústavný

súd nemôže pripísať iba na vrub prípadnej faktickej náročnosti prerokovávanej veci.

Ústavný súd súčasne nezistil, že by išlo o právne zložitú vec.

2. Pri posudzovaní druhého kritéria, t. j. hodnotenia prípadných zbytočných

prieťahov v konaní, ústavný súd dospel k záveru, že k dĺžke posudzovaného konania

podstatne neprispeli okolnosti na strane sťažovateľa. Sťažovateľ bol v konaní aktívny

a súčinnostný.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej veci

a poukazuje na to, že trvanie napadnutého konania 7 rokov a 9 mesiacov, z toho

na okresnom súde 6 rokov a 10 mesiacov, je už samo osebe neprimerané.

Ústavný súd zistil obdobie nečinnosti okresného súdu od 4. februára 2011, keď sa

spis vrátil okresnému súdu, do 12. septembra 2014, keď sa konalo pojednávanie a bol

vyhlásený rozsudok okresného súdu. Ústavný súd konštatuje, že postup okresného súdu

v napadnutom konaní bol neefektívny, čo vyplýva predovšetkým z toho, že Krajský

súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“) zrušil uznesením č. k. -408

z 15. decembra 2010 rozsudok okresného súdu č. k. -373 z 9. októbra 2009 a vec

mu vrátil na ďalšie konanie. Vo vyjadrení predsedu okresného súdu sa uvádza:

„... od zrušenia prvostupňového rozsudku a vrátení spisu dňa 04.02.2011 okrem doručenia

tohto rozhodnutia a písomného vyjadrenia odporcu, iný meritórny úkon nebol vykonaný.“

Do dnešného dňa nie je vec právoplatne skončená. Zo spisu okresného súdu ústavný súd

zistil, že na pojednávaní 12. septembra 2014 bol vyhlásený rozsudok, ktorým okresný súd

návrh zamietol. Písomné vyhotovenie rozsudku sa v spise nenachádza (nebolo vyhotovené).

Uvedený postup okresného súdu nesvedčí o tom, že by svoju činnosť organizoval

v súlade s povinnosťou uloženou mu v , aby bola vec čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá.

Všeobecný súd v rozsahu svojej právomoci nesie zodpovednosť aj za zabezpečenie

efektívneho postupu, ktorý mal smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa

sťažovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom

práva zaručeného v citovanom článku (pozri napr. ), a jeho neefektívna

činnosť mala rozhodne vplyv na doterajšiu dĺžku konania.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto ústavný súd dospel k názoru, že doterajším

postupom okresného súdu v konaní, ktoré je ním vedené pod sp. zn. , došlo

k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Vzhľadom na to, že ústavný súd zo spisu okresného súdu zistil, že v čase

rozhodovania o tejto ústavnej sťažnosti už bol vyhlásený rozsudok okresného súdu

(na pojednávaní 12. septembra 2014), ústavný súd neuložil okresnému súdu, aby vo veci

konal bez zbytočných prieťahov.

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z ustanovenia vyplýva, že ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti žiadal aj o priznanie finančného zadosťučinenia

v sume 5 000 € z dôvodov v nej uvedených.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy aj priznanie

finančného zadosťučinenia. Pri jeho určení ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti

aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné

zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Ústavný súd vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. , berúc do úvahy konkrétne okolnosti danej veci, považoval

priznanie sumy 2 500 € sťažovateľovi za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56

ods. 4 .

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právna zástupkyňa

sťažovateľa trovy konania vyčíslila sumou 340,88 €, a to za dva úkony právnej služby

vrátane dane z pridanej hodnoty (prevzatie právneho zastúpenia vrátane prvej porady

s klientom, písomné podanie ‒sťažnosť).

Ústavný súd podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) priznal sťažovateľovi náhradu trov

konania. Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade

priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku

2013 v sume 804 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom

súde) náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2014 (príprava

a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 134 €. Ďalej má právna zástupkyňa

sťažovateľa aj nárok na náhradu režijného paušálu 8,04 € za jeden úkon podľa vyhlášky.

Právna zástupkyňa je zároveň platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto sa odmena

a náhrady zvyšujú podľa § 18 ods. 3 vyhlášky o daň z pridanej hodnoty. Náhrada trov

konania, ktorú ústavný súd priznal sťažovateľovi, spolu predstavuje sumu 340,88 €.

Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet

právnej zástupkyne sťažovateľa ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. októbra 2014