Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 305/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. októbra 2014

v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu

Rudolfa Tkáčika v konaní o sťažnosti P. S., zastúpeného advokátom JUDr. Jindřichom

Stoszekom, Černyševského 26, Bratislava, ktorou namieta porušenie svojho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.

, takto

rozhodol:

1. Základné právo P. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava III p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. P. S. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur),

ktoré j e Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava III j e p o v i n n ý uhradiť P. S. trovy konania v sume

340,90 € (slovom tristoštyridsať eur a deväťdesiat centov) na účet jeho právneho zástupcu

JUDr. Jindřicha Stoszeka, Černyševského 26, Bratislava, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.

z 23. mája 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť P. S. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) postupom Okresného

súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti vyplýva, že navrhovateľka ako bývalá manželka sťažovateľa podala

20. júla 2005 okresnému súdu návrh na vyporiadanie bezpodielového vlastníctva manželov,

ktorý bol zapísaný pod sp. zn. a následne bol z uvedeného spisu vyčlenený

a 4. augusta 2005 bol zapísaný pod sp. zn. .

Sťažovateľ uvádza, že ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo konanie

právoplatne skončené.

Sťažovateľ v nadväznosti na to navrhuje, aby ústavný súd podľa

vyslovil, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené jeho základné

právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , a zároveň

navrhuje prikázať okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov.

Napokon sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 30 000 € a úhrady trov

konania.

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti prípisom

sp. zn. Spr 3 540/2014 doručeným ústavnému súdu 11. augusta 2014, v ktorom sa okrem

iného uvádza:

„V prílohe Vám zasielam vyjadrenie zákonnej sudkyne zo dňa 09.07.2014 k ústavnej

sťažnosti, s ktorým sa stotožňujem.

V tejto súvislosti najmä navrhujem, aby ústavný súd pri svojom rozhodovaní

prihliadol na dĺžku konania najmä v období rokov 2005 až 2011, kedy mali podiel účastníci

a to ako navrhovateľka tak i samotný sťažovateľ, keď dochádzalo k odročovaniu

pojednávania z dôvodu, že sa nedostavili na pojednávanie resp. po samotnom dostavení

žiadali o odročenie termínu pojednávania za účelom uzavretia mimosúdnej dohody.“

Zákonná sudkyňa vo svojom vyjadrení z 9. júla 2014 okrem iného uviedla:

„Skutkovo a právne je vec zložitá, pretože ide o vyporiadnie BSM. Predmetom

konania je naviac i posúdenie prejudiciálnej otázky platnosti Dohody manželov o zúžení

BSM, spísanej formou NZ (notárska zápisnica, pozn.) č. 240/92, N 263/92.

Zložitosť posúdenia veci spočíva tiež v protichodnom tvrdení účastníkov konania

k veci. Premetom vyporiadania sú ako investície spoločné, tak ich investície vlastné,

či darované. Predmetom konania sú tiež pôžičky účastníkov konania a dlhy sťažovateľa,

naviac zapísané ako vecné bremeno na spoločne nadobudnutom rodinnom dome, ktorý je

predmetom vyporiadnia BSM. Sťažovateľ, hoci býva v konaní poväčšine zastúpený

advokátom, k veci sa vyjadruje bez neho, vyjadruje sa zložito a mnohé z jeho tvrdení sa

vykonaným dokazovaním ukázali ako nepravdivé, čo postup súdu tiež značne sťažuje

a konanie predlžuje. V konaní sú kumulované mnohé právne významné skutočnosti, ako

opustenie spoločnej domácnosti sťažovateľom, zanedbanie starostlivosti a povinnej výživy

k dvom jeho v tom čase mal. synom a mnohé iné aspekty prípadu, dôležité pre posúdenie

a rozhodnutie vo veci. Vo veci bolo nariadené i znalecké dokazovanie.

Prieťahy v konaní za roky 2005-2011 spôsobil navrhovateľke v konaní sťažovateľ,

ktorého jednak pobyt nebol známy, často menil svojich právnych zástupcov, a dlhodobo

deklaroval, že má snahu sa mimosúdne dohodnúť. Od roku 2011 sa vo veci koná plynulo

a bez prieťahov. Konanie je dlhšie i z dôvodu nariadeného znaleckého dokazovania,

sťažovateľ podal vo veci odvolanie, sťažovateľ v tomto čase 2x žiadal o odročenie

pojednávania, resp. účastníci konania opäť avizovali, že sa chcú mimosúdne dohodnúť,

podal vo veci odvolanie.

Sťažnosť preto z jeho strany považujem za nedôvodnú.“

Súčasťou vyjadrenia okresného súdu k sťažnosti bol aj tento prehľad procesných

úkonov doterajšieho priebehu napadnutého konania, z ktorých vo vzťahu k predmetu

sťažnosti ústavný súd považuje za relevantné tieto:

„Vec napadala na tun. súd dňa 20.7.2005...

Dňa 20.9.2006 bol spis odpojený zo spisu a dňa 6.11.2006 bol

predložený zákonnej sudkyni.

Termín pojednávania bol stanovený na 6.2.2007. Na pojednávanie sa nedostavil

sťažovateľ, predvolanie na pojednávanie nemal vykázané, na uvedenej adrese bol neznámy.

Dňa 19.2.2007 PZN (právna zástupkyňa navrhovateľky, pozn.) súdu oznámila, že sa

kontaktovala telefonicky so sťažovateľom a vyzvala ho, aby oznámil svoju adresu

na doručovanie...

Na 13.11.2007 bol stanovený ďalší termín pojednávania, ktorý sa nekonal z dôvodu

PN (práceneschopnosť, pozn.) zákonnej sudkyne.Termín pojednávania bol stanovený až

na dňa 24.9.2008, z dôvodu zmeny zákonného sudcu. PZN a PZO (právny zástupca

odporcu, pozn.) zhodne uviedli, že žiadajú o odročenie pojednávania, z dôvodu možnej

mimosúdnej dohody.

Dňa 26.1.2009 bolo pojednávanie odročené z dôvodu, že sťažovateľ bol opäť

neznámy, vypovedal plnú moc Mgr. K. a udelil plnú moc JUDr. B. Obaja PZN a PZO

žiadali o odročenie (termín pojednávania, pozn.) z dôvodu možnej mimosúdnej dohody

i z dôvodu kolízie pojednávaní.

Dňa 25.2.2009 sa pojednávanie opäť nekonalo, z dôvodu PN navrhovateľky.

Dňa 16.3.2009 bolo pojednávanie odročené z dôvodu hospitalizácie navrhovateľky.

Dňa 29.4.2009 bolo pojednávanie odročené z dôvodu pretrvávajúcej PN

navrhovateľky.

Dňa 25.5.2009 bola vykonaná príprava pojednávania, na záver pojednávania

účastníci konania žiadali o odročenie pojednávania, s ohľadom na možnosť mimosúdneho

vyriešenia veci.

Dňa 10.6.2009 bolo pojednávanie odročené, nakoľko PZN a PZO zhodne uvádzali,

že je tu možnosť mimosúdneho vyriešenia veci.

Dňa 21.9.2009 sa pojednávanie nekonalo z dôvodu zmeny zákonného sudcu. Nový

zákonný sudca M. Z., na dňa 11.9.2009 vytýčila ...

... pojednávanie konané dňa 7.7.2010, pojednávanie otvorené nebolo, sťažovateľ

nemal svojho právneho zástupcu, chcel si zvoliť nového, žiadal poskytnúť lehotu

do 31.8.2010.

Pojednávanie dňa 22.9.2010 bolo odročené z dôvodu hospitalizácie sťažovateľa

na neurčito.

Tun. súd Uznesením -315 zo dňa 10.1.2011 zamietol žiadosť

sťažovateľa o ustanovenie advokáta.

Pojednávanie konané dňa 28.3.2011 bolo odročené z dôvodu, že syn sťažovateľa sa

pred svedkami vyjadril tak, že mal korupčne ovplyvniť zákonnú sudkyňu vo veci, účastníci

konania žiadali o odročenie .

Krajský súd v Bratislave Uznesením č. k. -341 dňa 29.4.2011 rozhodol

tak, že M. Z. je vylúčená z prejednávania veci, nakoľko oznámila súdu svoju subjektívnu

zaujatosť voči sťažovateľovi z dôvodu, že tento podal na ňu trestné oznámenie. Do tohto

času pojednávanie vo veci otvorené nebolo, nakoľko účastníci konania sa podľa obsahu

zápisníc stále pokúšali o zmierne vyriešenie sporu.

Vec napadla do môjho oddelenia dňa 30.5.2011.

Od 1.6.2011 sa spis nachádzal na MS SR, potom na Okresnom súde v Pezinku,

odkiaľ bol vrátený dňa 28.7.2011 (Pojednávanie nariadené na 26. október 2011 sa

uskutočnilo, pričom boli vypočutí účastníci konania, pozn.).

Ďalšie pojednávanie vo veci dňa 14.12.2011 bolo odročené, pre úmrtie v rodine

sudkyne.

Ďalšie pojednávanie sa konalo 25.1.2012, na ktorom bol zo strany PZN navrhnutý

výsluch svedkov.

Na pojednávaní dňa 28.2.2012 boli vypočutí 3 svedkovia.

Dňa 29.2.2012 súd uložil účastníkom konania zložiť preddavok na trovy konania

spojené so znaleckým dokazovaním vo výške 600,- Eur.

Dňa 15.3.2012 požiadal sťažovateľ o oslobodenie od súdnych poplatkov.

Dňa 19.3.2012 súd Uznesením odporcovi o oslobodenie od súdnych poplatkov

priznal.

Dňa 18.4.2014 sa konalo pojednávanie vo veci, sťažovateľ vzniesol návrh

na rozhodnutie medzitýmnym rozsudkom, a to o určenie neplatnosti Notárskej zápisnice

č. 263/92.

Dňa 4.5.2014 sa konalo ďalšie pojednávanie, ohľadom investícii navrhovateľky

do sporného rodinného domu.

Dňa 24.5.2012 súd Uznesením č.k. -512 nariadil znalecké

dokazovanie.

Voči tomuto Uzneseniu podal odporca odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté

Krajským súdom v Bratislave Uznesením č. k. -525 a toto nadobudlo

právoplatnosť dňa 24.10.2012. Spis sa z Krajského súdu vrátil dňa 1.10.2012...

Dňa 19.11.2012 požiadal znalec o predĺženie termínu dodania znaleckého posudku

z dôvodu jeho pracovného vyťaženia.

Dňa 7.1.2013 znalec zaslal vypracovaný (znalecký posudok, pozn.) č. 194/2012...

Dňa 22.3.2013 bolo vo veci nariadené pojednávanie, účastníci konania požiadali

o jeho odročenie, za účelom posúdenia rozsiahleho znaleckého posudku.

Dňa 31.5.2013 bolo nariadené pojednávanie, kde PZN navrhla odporcovi

uzatvorenie súdneho zmieru, výsledok mimosúdnej dohody mali zaslať súdu v lehote 30 dní.

Pojednávanie nariadené na dňa 6.9.2013 sa nekonalo z dôvodu, že sťažovateľ

požiadal o odročenie , pretože mu bol odňatý ustanovený zástupca z radov advokátov

a požiadal súd o termín pojednávania až potom, čo mu bude pridelený nový PZ.

Pojednávanie bolo odročené na 4.12.2013, pričom o odročenie pojednávania

požiadal právny zástupca sťažovateľa, z dôvodu kolízie pojednávaní.

Termín pojednávania bol stanovený na 9.2.2014, kde odporca požiadal o výsluch

znalca.

Pojednávanie dňa 2.5.2014 bolo odročené z dôvodu náhleho ošetrenia zákonného

sudcu u zubára.

Na pojednávaní dňa 25.6.2014, súd o. i. opätovne prešetroval majetkové pomery

sťažovateľa, ktorý je doposiaľ oslobodený od platenia SP (súdneho poplatku, pozn.), pričom

ako to súdu oznámila PZN, tomuto sa mu zmenili pomery a stal sa starobným dôchodcom.

Sťažovateľ tiež neuposlúchol výzvu súdu a nezaložil do spisu požadované exekučné tituly.

Pojednávanie vo veci je stanovené na 15.10.2014 z dôvodu, že o dlhší termín

pojednávania požiadal PZO, nakoľko treba vyhľadať exekučné tituly a vyčkať rozhodnutie

sociálnej poisťovni o starobnom dôchodku.“

Obsah súvisiaceho spisu okresného súdu potvrdzuje úkony uvedené v jeho vyjadrení

z 31. júla 2014, ktoré ústavný súd považuje za preukázané.

K vyjadreniu okresného súdu sťažovateľ v podaní doručenom ústavnému súdu

13. októbra 2014 uviedol, že „iba podčiarkuje skutočnosť, že opakované výzvy

na mimosúdne vyporiadanie dával konajúci súd napriek argumentácii sťažovateľa, že

možnosť mimosúdnej dohody nevidí. Podľa jeho tvrdení sa nedostavil na pojednávanie iba

v jedinom prípade. Napokon sťažovateľ mal na každom svojom podaní uvedenú aktívnu

emailovú adresu.“.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde v danej veci upustil od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Sťažnosť sťažovateľa v tejto veci, v ktorej bol sudcom spravodajcom pôvodne sudca

Ján Luby, prijal 23. mája 2014 na ďalšie konanie IV. senát ústavného súdu. V zmysle

ustanovení dodatku č. 1 k rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie

1. 3. 2014 – 28. 2. 2015 (ďalej len „dodatok k rozvrhu práce“) boli veci predtým pridelené

bývalým sudcom ústavného súdu Jánovi Auxtovi, Jurajovi Horváthovi a Jánovi Lubymu

(ktorým skončilo funkčné obdobie) ako sudcom spravodajcom, a ktoré neboli do 4. júla

2014 skončené prijatím konečného rozhodnutia pléna ústavného súdu alebo príslušného

senátu ústavného súdu, prípadne odložením podania podľa ,

prerozdelené. S účinnosťou od 14. júla 2014 bola jedna tretina nanovo pridelená sudkyni

ústavného súdu Jane Baricovej, ktorá sa v súlade s rozvrhom práce stala členkou III. senátu,

a veci, v ktorých je sudkyňou spravodajkyňou Jana Baricová, prerokúva III. senát ústavného

súdu. Z tohto dôvodu túto vec prerokoval a vo veci samej rozhodol III. senát ústavného

súdu v zložení, ktoré je uvedené v záhlaví tohto nálezu.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu vyplýva z (ďalej

len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety

, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa druhej vety povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná

povinnosť pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže

odročiť len z dôležitých dôvodov, a z , ak súd zistí, že existuje dôležitý

dôvod na odročenie pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli

predvolaní alebo upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, kedy sa bude konať nové

pojednávanie, a dôvod na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Predmetom konania pred okresným súdom je vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“). Ústavný súd uznáva, že takéto spory sú

skutkovo zložitejšie a svojou povahou náročné na dokazovanie, pretože treba nielen zistiť

okruh vecí patriacich do zaniknutého BSM účastníkov konania, ale aj ich hodnotu ku dňu

jeho zániku a zároveň zohľadniť aj viacero skutočností, ktoré vyplývajú z § 150

, najmä pokiaľ ide o komplexnosť vyporiadania tohto majetkového

spoločenstva. Faktická zložitosť veci bola v tomto konaní vyvolaná najmä nutnosťou

nariadenia znaleckého dokazovania na účel určenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností

patriacich do BSM. Pri jeho určení je potrebné rozlíšiť a zobrať na zreteľ investície

spoločné, vlastné či darované, ale aj dlhy a pôžičky účastníkov konania. Podľa názoru

ústavného súdu preskúmavané konanie nie je právne zložité, pričom existuje dostatočné

množstvo stabilizovanej judikatúry všeobecných súdov, ktorá obsahuje aj jednoznačnú

metodiku postupu a prerokovania uvedených majetkových sporov, takže pri efektívnejšom

a sústredenejšom postupe mohol okresný súd v napadnutom konaní postupovať plynulejšie.

2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v napadnutom konaní

došlo k zbytočným prieťahom, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka súdneho konania

v procesnom postavení odporcu. Ústavný súd konštatuje, že aj sťažovateľ má určitý podiel

na spomalení priebehu napadnutého konania (neoznámenie adresy na doručovanie, viaceré

zmeny právnych zástupcov, neúspešné dovolanie proti uzneseniu okresného súdu

o ustanovení súdneho znalca, nepredloženie listín požadovaných okresným súdom), čo

ústavný súd zohľadnil pri ustálení sumy priznaného finančného zadosťučinenia.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní,

pričom zistil, že v jeho priebehu sa vyskytlo obdobie nečinnosti v jeho počiatočnom štádiu

v období od 13. novembra 2007 (neuskutočnené pojednávanie) do 21. septembra 2009

(okresný súd nariadil termín pojednávania). Okrem nečinnosti nebolo napadnuté konanie

ani dostatočne efektívne.

Za neefektívnu činnosť okresného súdu v napadnutom konaní možno považovať jeho

postup v súvislosti so zabezpečením znaleckého dokazovania, keďže znalecké dokazovanie

znalcom z odboru stavebníctva, odvetvia odhadu hodnoty nehnuteľností, bolo nariadené

až 24. mája 2012, t. j. takmer po siedmich rokoch od jeho začatia. V súvislosti s uvedeným

znaleckým dokazovaním bol postup okresného súdu aj nesústredený, keď okresný súd

na jednej strane po preskúmaní majetkových pomerov uznesením z 19. marca 2012

oslobodil sťažovateľa od platenia súdnych poplatkov, a na druhej strane uznesením

z 29. februára 2012 uložil sťažovateľovi zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania

v sume 600 €. Tento nesúlad po podaní odvolania napravil Krajský súd v Bratislave

uznesením z 11. septembra 2012, keď výrok okresného súdu o povinnosti zložiť preddavok

na znalecké dokazovanie sťažovateľom zrušil.

Ústavný súd v súvislosti s posudzovaním efektivity namietaného konania upriamuje

pozornosť na svoju doterajšiu judikatúru, podľa ktorej nielen nečinnosť, ale aj neefektívna

(nesústredená) činnosť všeobecného súdu môže zapríčiniť porušenie zaručeného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a to v prípade, ak nesmerovala

k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil

na všeobecný súd, aby o jeho veci rozhodol (obdobne napr. , ,

).

Ústavný súd pri vyhodnocovaní postupu okresného súdu v napadnutom konaní

okrem už uvedeného prihliadol predovšetkým na to, že z ústavnoprávneho hľadiska

nemožno akceptovať, aby konanie pred všeobecným súdom nebolo po viac ako 9 rokoch

od jeho začatia právoplatne skončené (napr. , ).

Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa .

III.

Podľa ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa bolo postupom

okresného súdu porušené, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov

a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľ domáhajúci sa

rozhodnutia súdu vo svojej veci.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľ sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 30 000 €

z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti. Poukazuje najmä na to, že jeho nepriaznivý

zdravotný stav je podmienený dramatickým prežívaním a znášaním právnej neistoty z titulu

uvedeného súdneho sporu.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti

prípadu.

S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.

, berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, podiel sťažovateľa

na spomalení priebehu napadnutého konania a vzhľadom na skutočnosť, že posudzované

konanie vo veci nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené, ústavný súd

považoval priznanie sumy 2 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4

.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní o jeho sťažnosti advokátom

JUDr. Jindřichom Stoszekom. Podľa ústavný súd môže

v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému

účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2013, ktorá

bola 804 €.

Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia,

podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“). Úhrada za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2014 predstavuje spolu

s režijným paušálom (2 x 8,04 €) sumu 284,08 €. Keďže advokát je platcom dane z pridanej

hodnoty [ďalej len „DPH“ (na základe predloženej fotokópie osvedčenia o registrácii

pre DPH)], uvedená suma bola zvýšená o DPH vo výške 20 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky

a podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

Trovy právneho zastúpenia vrátane započítania DPH a režijného paušálu boli priznané

v celkovej sume 340,90 €.

Ústavný súd vo zvyšnej časti návrhu týkajúceho sa trov konania nevyhovel.

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľa ( v spojení s ) v lehote

uvedenej v bode 4 výroku tohto nálezu.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto

rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. októbra 2014