Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 646/2014
PDF · 124.93 KB
No categories available
I. ÚS 646/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. októbra 2014
predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti IVACO CONSULTANTS LIMITED, Suite 13,
first Floor, Oliaji Trade Centre, Francis Rachel Street, Victoria, Mahe, Seychelská
republika, zastúpenej advokátom JUDr. Jurajom Rybárom, konateľom spoločnosti
JUDr. Juraj Rybár, advokát s. r. o., Stráž 223, Zvolen, vo veci namietaného porušenia
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava IV a jeho rozsudkom
sp. zn. 10 Cb 249/2009 z 11. apríla 2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave
sp. zn. 3 Cob 262/2012 z 12. marca 2014 a takto
rozhodol:
Sťažnosť spoločnosti IVACO CONSULTANTS LIMITED o d m i e t a pre
nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 17. júla 2014
doručené podanie spoločnosti IVACO CONSULTANTS LIMITED (ďalej len
„sťažovateľka“), v ktorom namieta porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd
(ďalej len „listina“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava IV (ďalej
len „okresný súd“) a jeho rozsudkom sp. zn. 10 Cb 249/2009 z 11. apríla 2012 a postupom
Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v odvolacom konaní vedenom
pod sp. zn. 3 Cob 262/2012 z 12. marca 2014.
2. Sťažovateľka tvrdí, že v bode 1 uvedenými rozhodnutiami okresného súdu
a krajského súdu bolo porušené jej základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru.
3. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie označených
práv postupom a napadnutými rozhodnutiami vo veci konajúcich všeobecných súdov
„vo výroku o zamietnutí žaloby a v súvisiacich výrokoch o náhrade trov konania (1. až
4. výrok)“, zrušil tieto rozhodnutia a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
Požadovala tiež „náhradu trov právneho zastúpenia 284,08 €“.
4. Sťažovateľka k sťažnosti nepripojila namietané rozsudky okresného súdu
a krajského súdu (bod 1).
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
7. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie
sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže
odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
8. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému
súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne
proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu
a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ alebo jeho zástupca. Podľa § 50
ods. 2 zákona o ústavnom súde k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného rozhodnutia,
opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.
9. Ústavný súd zdôrazňuje, že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania
i ostatnými požadovanými zákonnými náležitosťami osobitne platí v prípadoch, v ktorých
osoby požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom.
Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde presne
definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych aj
vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20, § 50 a § 53
zákona o ústavnom súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je ústavný
súd pritom viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde).
10. Ústavný súd v zmysle už uvedeného predovšetkým konštatuje, že sťažovateľka
so sťažnosťou, ktorú koncipoval jej právny zástupca (advokát), nedoručila napadnuté
rozhodnutia krajského súdu a okresného súdu, proti ktorým sťažnosť smeruje a ktorých
preskúmania sa domáha. Tento nedostatok neodstránila a napadnuté rozhodnutia nedoručila
ani do času rozhodovania o jej sťažnosti. V neposlednom rade ústavný súd poukazuje tiež
na ďalší nedostatok podanej sťažnosti, ktorým je neúplne splnomocnenie pre advokáta na
právne zastúpenie. Toto je len všeobecné a nevyplýva z neho, akej veci sa týka.
11. V súvislosti s uvedenými nedostatkami (bod 10) ústavný súd pripomína, že tieto
nedostatky nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúži inštitút
povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričom z doterajšej
rozhodovacej činnosti ústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje
nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (napr.
IV. ÚS 77/08, I. ÚS 368/2010, III. ÚS 357/2010, II. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010,
IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010).
12. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení
zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení
neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky,
a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú,
aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak,
aby takéto úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie
sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.
Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína
konanie pred ústavným súdom. Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada
„vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby
práva znalé (napr. advokáta).
13. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažnosť vykazuje také
nedostatky náležitostí predpísaných zákonom (absencia napadnutých rozhodnutí,
nedostatočné splnomocnenie pre advokáta), že nie je možné preskúmať splnenie hoci len
procesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju z uvedeného dôvodu
odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. októbra 2014