Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 504/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. novembra 2014

v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu

Rudolfa Tkáčika predbežne prerokoval sťažnosť D. Ď. a M. T., zastúpených advokátom

JUDr. Jozefom Holičom, Lužická 7, Bratislava, pre namietané porušenie ich základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok

v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského súdu v Bratislave

v konaní vedenom pod sp. zn. , 64, 65/2012 po právoplatnosti nálezu Ústavného

súdu Slovenskej republiky č. k. -68 z 8. novembra 2012 a takto

rozhodol:

1. Základné právo D. Ď. a M. T. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie ich záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn.

po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -68

z 8. novembra 2012 p o r u š e n é n e b o l o .

2. Základné právo D. Ď. a M. T. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie ich záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. , 64,

65/2012 po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky

č. k. -68 z 8. novembra 2012 p o r u š e n é b o l o .

3. D. Ď. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (tisíc eur), ktoré j e

Krajský súd v Bratislave p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto rozhodnutia.

4. M. T. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (tisíc eur), ktoré j e

Krajský súd v Bratislave p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto rozhodnutia.

5. Krajský súd v Bratislave j e p o v i n n ý uhradiť D. Ď. a M. T. trovy konania

v sume 340,90 € (slovom tristoštyridsať eur a deväťdesiat centov) do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet ich právneho zástupcu advokáta JUDr. Jozefa

Holiča, Lužická 7, Bratislava.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -13 zo 6. augusta 2014 prijal na ďalšie konanie sťažnosť D. Ď. a M. T.

(ďalej len „sťažovatelia“) podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“), ktorou namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. , 64, 65/2012 po právoplatnosti nálezu ústavného

súdu č. k. -68 z 8. novembra 2012.

Predseda okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti

podaním sp. zn. Spr. 3208/2014 doručeným ústavnému súdu 2. októbra 2014, v ktorom

uviedol:

„... Okresný súd Pezinok rozhodol v právnej veci rozsudkom č. k. -843

zo dňa 14.07.2011.

Dňa 21.09.2011 doručil faxom právny zástupca navrhovateľa odvolanie voči

rozsudku. Dňa 23.09.2011 bolo doručené odvolanie v origináli. Dňa 19.10.2011 bolo súdu

doručené vyjadrenie odporcu k odvolaniu.

Na základe žiadosti Ústavného súdu Slovenskej republiky doručenej faxom dňa

30.11.2011 bol súdny spis sp. zn. zaslaný na Ústavný súd Slovenskej republiky

dňa 02.12.2011 (doručený 08.12.2011).

Dňa 23.01.2012 Ústavný súd Slovenskej republiky súdny spis vrátil Okresnému súdu

Pezinok.

Dňa 06.02.2012 bolo súdny spis sp. zn. predložený na Krajský súd

v Bratislave na rozhodnutie o odvolaní voči uzneseniu č. l. 762-763, uzneseniu č. l. 799-800

a rozsudku 6.1. 843-871.

Dňa 22.05.2014 Krajský súd v Bratislave vrátil súdny spis sp. zn.

Okresnému súdu Pezinok spolu s rozsudkom odvolacieho súdu č. k.: -915,

, zo dňa 15.04.2014. Rozsudok Okresného súdu Pezinok

nadobudol právoplatnosť dňa 14.06.2014 v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu

v I. výroku.

Dodatkom č. 7 k Rozvrhu práce Okresného súdu Pezinok na rok 2014, účinným

od 01.05.2014 boli právne veci JUDr. Petry Priečinskej (preloženie na Okresný súd

Bratislava II) prerozdelené a právna vec sp. zn. bola pridelená sudkyni

JUDr. Jane Ocelkovej (preložená z Okresného súdu Malacky od 01.05.2014 na Okresný súd

Pezinok).

Na základe úpravy zákonnej sudkyne zo dňa 28.05.2014 bolo dňa 04.06.2014 zaslané

rozhodnutie odvolacieho súdu právnym zástupcom účastníkov. Právny zástupca odporcu

prevzal rozhodnutie dňa 11.06.2014, právny zástupca navrhovateľa dňa 10.06.2014.

Dňa 10.07.2014 bolo súdu doručené dovolanie právneho zástupcu navrhovateľa voči

rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15.04.2014.

Na základe úpravy zákonnej sudkyne zo dňa 31.07.2014 bolo dovolanie navrhovateľa

zaslané dňa 31.07.2014 na vyjadrenie odporcovi. Právny zástupca odporcu prevzal

dovolanie dňa 07.08.2014. Dňa 22.08.2014 bolo doručené súdu podanie právneho zástupcu

odporcu.

Dňa 12.09.2014 bolo súdu doručené podanie - vyjadrenie k dovolaniu advokáta

M. V. spolu s plnomocenstvom zo dňa 19.08.2014, ktorým spoločnosť INCORP

splnomocnila advokáta na zastupovanie v dovolacom konaní na Najvyššom súde SR.

Podanie právneho zástupcu odporcu doručené súdu dňa 22.08.2014 spolu s vyjadrením

advokáta splnomocneného odporcom na dovolacie konanie, doručené súdu dňa 12.09.2014

bolo zaslané dňa 26.09.2014 právnemu zástupcovi navrhovateľa.

V zmysle vyššie uvedeného, Okresný súd Pezinok v období od doručenia nálezu

Ústavného súdu Slovenskej republiky dňa 31.12.2012 v právnej veci konal plynule,

bez zbytočných prieťahov. Právna vec bola zaradená do režimu sledovania predsedom súdu

v pravidelných dvojmesačných intervaloch...“

Predseda krajského súdu sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti

podaním sp. zn. Spr. 3502/14 doručeným ústavnému súdu 17. októbra 2014 (faxom

13. októbra 2014), v ktorom uviedol:

„... V právnej veci sp. zn. účastníkov konania D. Ď., zast.

JUDr. Jozefom Holičom, advokátom so sídlom Lužická 7, Bratislava, proti odporcovi:

INCORP, s. r. o., so sídlom Trnavská cesta 13 Bratislava, zast. RASLEGAL, s. r. o.,

so sídlom Františkánske námestie 3 Bratislava o vypratanie nehnuteľnosti, bola vec

skončená rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č. k. -915

dňa 15. 04. 2014.

K namietaným prieťahom v súdnom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn.

po právoplatnosti nálezu ÚS SR č. k. -68 zo dňa

08. 11. 2012 uvádzam, že JUDr. Elena Ďuranová, sudkyňa senátu 5Co, prerušila výkon

funkcie sudcu z dôvodu odchodu do starobného dôchodku podľa ustanovenia § 24 ods. 4

o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov

ku dňu 31. 12. 2012 následne po tom, čo čerpala riadnu dovolenku na zotavenie v čase

od 02. 11. 2012 do 21. 12. 2012 (celkom 36 pracovných dní). Senát 5Co nebol plne

obsadený do 28. 02. 2013. Od 01. 03. 2013 bola do senátu 5Co dočasne pridelená

JUDr. Blanka Malichová s množstvom nevybavených vecí 222, ktorá bola referujúcou

sudkyňou v označenom súdnom konaní.

Postup odvolacieho súdu pri prejednaní bol ovplyvnený objektívnym stavom súdnych

oddelení 5Co, 5CoPr, 5CoD so zreteľom i na 4-mesačné neúplné obsadenie senátu,

zaťaženosť senátu a množstvo napadnutých vecí pridelených na vybavenie do senátov

vybavovaných podľa poradia ich nápadu, okrem súdnych konaní, ktoré majú prebehnúť

s osobitnou, resp. výnimočnou rýchlosťou (výživné, pracovné veci, predbežné opatrenia

a pod.) tak, ako je to stanovené rozhodovacou praxou štrasburských orgánov ochrany

práva a rozvrhom práce Krajského súdu v Bratislave...“

Z obsahu sťažnosti a zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn. a spisu

krajského súdu sp. zn. , 64, 65/2012 ústavný súd zistil rovnaké skutočnosti, čo sa

týka predloženej chronológie, aké uviedol okresný súd a krajský súd, preto ich považoval

za preukázané.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov..., ako aj práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby

jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo

záväzkoch...

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry (, , ), v súlade s ktorou možno

za konanie (postup) súdu odstraňujúce právnu neistotu sťažovateľa v konkrétnom

posudzovanom prípade považovať také konanie, ktoré smeruje k právoplatnému

rozhodnutiu vo veci alebo k odstráneniu jeho právnej neistoty zákonom dovoleným

spôsobom. K vytvoreniu právnej istoty preto dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokovávanej veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a skutkovú zložitosť veci (predmetom je vypratanie

nehnuteľnosti), ústavný súd konštatuje, že predmetný spor po právnej stránke hodnotí ako

bežnú občianskoprávnu vec patriacu do rozhodovacej agendy všeobecného súdnictva,

a preto namietané konanie nemožno považovať za právne osobitne zložité. Faktickú

náročnosť veci spôsobila skutočnosť, že sťažovatelia niekoľkokrát menili žalobný petit.

Doterajší zdĺhavý priebeh napadnutého konania však ústavný súd nemôže pripísať len

na vrub faktickej náročnosti prerokovávanej veci.

Ústavný súd však zároveň poukazuje na skutočnosť, že ani zložitosť sporu nezbavuje

sudcu ústavnej zodpovednosti za prieťahy v konaní zapríčinené nesprávnou organizáciou

práce, nečinnosťou bez relevantného právneho dôvodu alebo inými nedostatkami v činnosti

súdu (mutatis mutandis , ).

2. Pri posudzovaní druhého kritéria, t. j. hodnotenia prípadných zbytočných

prieťahov v konaní, ústavný súd dospel k záveru, že k dĺžke posudzovaného konania

neprispeli okolnosti na strane sťažovateľov. Sťažovatelia boli v konaní aktívni

a súčinnostní.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej veci

vedenej pod sp. zn. a postupom krajského súdu pod sp. zn. , 64,

65/2012 po právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. -68

z 8. novembra 2012 a poukazuje na to, že trvanie napadnutého konania viac ako 2 roky

a 2 mesiace na krajskom súde po právoplatnosti už uvedeného nálezu ústavného súdu je už

samo osebe neprimerané.

Pokiaľ ide o okresný súd, ústavný súd nezistil väčšie obdobia jeho úplnej nečinnosti.

Dňa 14. júla 2011 okresný súd rozhodol rozsudkom č. k. -843, ktorým

bol návrh zamietnutý. Dňa 8. novembra 2012 ústavný súd nálezom č. k. -68

vyslovil, že právo sťažovateľov podľa a podľa dohovoru

porušené bolo. Dňa 9. februára 2012 bol spis predložený krajskému súdu

na rozhodnutie o odvolaní. Dňa 15. apríla 2014 krajský súd vyhlásil rozsudok

č. k. -915, ktorým rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej potvrdil

a vo výroku týkajúcom sa náhrady trov konania rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie (prvý výrok rozsudku nadobudol právoplatnosť 14. júna 2014).

Uvedený postup krajského súdu nesvedčí o tom, že by krajský súd svoju činnosť

organizoval v súlade s povinnosťou uloženou mu v , aby bola vec čo

najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Keďže všeobecný súd v rozsahu svojej právomoci nesie zodpovednosť aj

za zabezpečenie efektívneho postupu, ktorý mal smerovať k odstráneniu právnej neistoty,

v ktorej sa sťažovatelia v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzali, čo je

základným účelom práva zaručeného v citovanom článku (pozri napr. ),

a jeho neefektívna činnosť mala rozhodne vplyv na doterajšiu dĺžku konania, ústavný súd

preto nemohol akceptovať vyjadrenie krajského súdu, že vo veci samej konal a dĺžka

konania je spôsobená objektívnymi dôvodmi.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto ústavný súd dospel k názoru, že doterajším

postupom okresného súdu v konaní, ktoré je ním vedené pod sp. zn.

po právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. -68 z 8. novembra 2012,

nedošlo k zbytočným prieťahom a ani k porušeniu základného práva sťažovateľov

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom krajského súdu v konaní, ktoré

je ním vedené pod sp. zn. , 64, 65/2012 po právoplatnosti nálezu ústavného súdu

č. k. -68 z 8. novembra 2012, došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj

k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Aj napriek tomu, že ústavný súd zistil porušenie označeného základného práva

sťažovateľov podľa a práva podľa dohovoru krajským

súdom v konaní vedenom pod sp. zn. , 64, 65/2012 po právoplatnosti nálezu

ústavného súdu č. k. -68 z 8. novembra 2012, neprikázal mu, aby vo veci

konal bez zbytočných prieťahov, vzhľadom na to, že krajský súd rozhodol rozsudkom

č. k. -915 z 15. apríla 2014, ktorým rozsudok súdu prvého stupňa

vo veci samej potvrdil a vo výroku týkajúcom sa náhrady trov konania rozsudok zrušil a vec

vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z ustanovenia vyplýva, že ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovatelia vo svojej sťažnosti žiadali aj o priznanie finančného zadosťučinenia

v sume 150 000 € z dôvodov v nej uvedených.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy aj priznanie

finančného zadosťučinenia. Pri jeho určení ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti

aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné

zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Ústavný súd vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania krajského súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. , 64, 65/2012 po právoplatnosti nálezu ústavného súdu

č. k. -68 z 8. novembra 2012, berúc do úvahy konkrétne okolnosti danej

veci a najmä skutočnosť, že ide o opakované prieťahy, považoval priznanie sumy 1 000 €

(tisíc eur) každému zo sťažovateľov za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56

ods. 4 .

Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právny zástupca

sťažovateľov trovy konania vyčíslil sumou 461,77 € vrátane dane z pridanej hodnoty, a to

za tri úkony právnej služby (úkony neboli v sťažnosti bližšie špecifikované).

Ústavný súd podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) priznal sťažovateľom náhradu trov

konania. Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade

priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku

2013 v sume 804 €. Ústavný súd priznal sťažovateľom (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom

súde) náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2014 (príprava

a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 134 €. Ďalej má právny zástupca

sťažovateľov aj nárok na náhradu režijného paušálu 8,04 € za jeden úkon podľa vyhlášky.

Náhrada trov konania, ktorú ústavný súd priznal sťažovateľom, zvýšená o 20 % DPH spolu

predstavuje sumu 340,90 €. Ústavný súd nepriznal právnemu zástupcovi sťažovateľov

odmenu za tretí úkon právnej služby z dôvodu, že zo sťažnosti nevyplývalo, o aký úkon ide.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je krajský súd povinný zaplatiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľov ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. novembra 2014