Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 755/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. novembra 2014

v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Sergeja Kohuta predbežne prerokoval sťažnosť Z. Ž., zastúpenej

A. Ch., advokátska kancelária, s. r. o., konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta

A. Ch., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, 3, 4 a 5,

, a a práv podľa

ods. 1 a 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom

z 19. júna 2013, a takto

rozhodol:

Sťažnosť Z. Ž. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

20. septembra 2013 doručená sťažnosť Z. Ž. (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj

„sťažovateľ“), zastúpenej A. Ch., advokátska kancelária, s. r. o., konajúca prostredníctvom

konateľa a advokáta A. Ch, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20

ods. 1, 3, 4 a 5, , a (ďalej

len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 19. júna

2013.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa v procesnom postavení

žalobkyne v 3. rade [spolu s ďalšími štyrmi žalobcami (spolu ďalej len „žalobcovia“)]

v konaní pred Krajským súdom v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) domáhala

preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia pôvodne Krajského stavebného úradu

v Bratislave [s účinnosťou od 1. januára 2013 prešla pôsobnosť Krajského stavebného úradu

v Bratislave na Obvodný úrad Bratislava (ďalej len „žalovaný“)] č. A/2009/2471/SAM

zo 16. novembra 2009, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcov a potvrdené kolaudačné

rozhodnutie mestskej časti Bratislava-Ružinov č. SU/2008/19028; -13/HAN-11

z 25. mája 2009, ktorým bolo povolené užívanie stavby „Nadstavba bytového domu T.“

stavebníkom bytu č. 5 (R. M.), bytu č. 7 (D. K. a Z. K.), bytu č. 8 (M. L. a B. L.), bytu č. 9

(M. S. a J. S.). Išlo o zmenu dokončenej stavby bytového domu, ktorá spočívala v nadstavbe

dvoma obytnými podlažiami a na východnej časti domu troma obytnými podlažiami.

Krajský súd rozsudkom sp. zn. z 18. októbra 2011 žalobu žalobcov

zamietol. Proti rozsudku krajského súdu podala sťažovateľka spolu s ostatnými žalobcami

odvolanie, o ktorom rozhodol najvyšší súd rozsudkom sp. zn. z 19. júna 2013

tak, že napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil.

Sťažovateľka v sťažnosti popisuje skutkový stav, ktorý predchádzal podaniu

sťažnosti ústavnému súdu, pričom v tejto súvislosti okrem iného uvádza:

«... Dňa 10. 08. 2006 bolo vydané rozhodnutie Mestskej časti Bratislava-Ružinov

o vydaní dodatočného stavebného povolenia na stavbu Nadstavba bytového domu T., č. j.:

SÚ/2006/7642-14/HAN-45.

... Dňa 25. 05. 2009 vydala Mestská časť Bratislava-Ružinov ako príslušný

prvostupňový stavebný úrad... kolaudačné rozhodnutie č. j. SÚ/2008/19028, 2009/6140-

13/HAN-11..., ktorým povolila užívanie stavby „Nadstavba bytového domu T.“ v Bratislave,

súp. č., pozemok parc. č., kat. úz.

... Proti kolaudačnému rozhodnutiu podali žalobcovia v zákonnej lehote dňa

06. 07. 2009 odvolanie.

... Dňa 16. 11. 2009 Krajský stavebný úrad v Bratislave svojím rozhodnutím

č. A/2009/2471/SAM... rozhodol ako odvolací orgán o odvolaní žalobcov proti

kolaudačnému rozhodnutiu prvostupňového orgánu tak, že odvolanie žalobcov zamietol

a rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil.

... Žalobcovia niekoľkokrát uplatnili v priebehu stavebného a kolaudačného konania

námietky, ktorými namietali zákonnosť postupu príslušných stavebných orgánov a žiadali

konanie prerušiť, príp. zastaviť.

... Odmietnutie pripomienok spoluvlastníkov už počas stavebného konania malo

za následok uplatňovanie si nárokov týchto vlastníkov bytov v ďalších žalobách, nakoľko

zásahy do ich vlastníckych práv sú veľmi vážne.

... Dňa 29. 01. 2009 vzniesli žalobcovia občianskoprávnu námietku, ktorou

upozornili na stavebné úpravy týkajúce sa vybudovania balkónov a terás, stavebné úpravy

za účelom zmenšenia podlahovej plochy bytu č. 5 v prospech bytu č. 7 a zabratie

spoločných častí bytového domu (pivnice), a to nad rámec uzatvorenej Zmluvy o nadstavbe

2

bytu (nárast asi o 40 m). Skutočná plocha bytov užívaná stavebníkmi je teda väčšia, ako je

uvedená v zmluve, ktorá nadobudla účinnosť zápisom do katastra nehnuteľností. Užívaná

plocha bytov je teda väčšia ako je uvedená na LV č.

... Na zmenu výmery medzi bytom č. 5 a 7 neexistuje žiaden zmluvný základ. Zmluvy

medzi vlastníkmi bytov musia byť písomné a overené notárom. Zmluva sa vyžaduje

pre stavebné povolenie. Stavebný úrad má totižto povinnosť skúmať, či mal stavebník iné

právo k pozemku, a to v súlade s a stavebný zákon.

... Podľa katastrálny zákon je právnym

titulom pre zápis práv k bytom aj zmluva o nadstavbe. Z nej bol povinný vychádzať aj

žalovaný. Postupoval preto nezákonne, keď potvrdil kolaudačné rozhodnutie na užívanie

bytov s inou podlahovou plochou ako bola zmluvne dohodnutá. Zmena v podlahovej ploche

bytu má za následok aj zmenu spoluvlastníckych podielov na spoločných častiach

a zariadeniach, ako aj zmenu projektovej dokumentácie. Zmena týchto spoluvlastníckych

podielov, ani projektovej dokumentácie, nebola žalobcami odsúhlasená a ani následne

nebola zapísaná na LV č. Potvrdením kolaudačného rozhodnutia prvostupňového orgánu

žalovaným preto pretrvávajú zásahy do vlastníckych oprávnení žalobcov.

... Spomínaná dispozičná zmena s bytom č. 7 musí byť zmluvne upravená so všetkými

spoluvlastníkmi, nakoľko došlo k zásahu do spoločného zariadenia domu - zvislej nosnej

konštrukcie - obvodového múru, resp. hlavnej nosnej priečky...

... Spomínaná skutočnosť však nie je zmluvne vôbec upravená.

... Zároveň žalobcovia uvádzajú, že nemali možnosť vyjadriť sa k znaleckému

posudku..., z ktorého vychádzal stavebný úrad pri posudzovaní podlahových plôch bytov...

... Vzhľadom na uplatnenú občianskoprávnu námietku a nakoľko medzi účastníkmi

konania nedošlo k dohode o nej, prvostupňový orgán vyzval žalobcov, aby v lehote 7 dní

predložili dôkaz, že na súde bola podaná žaloba na rozhodnutie v spornej veci.

... Žalobcovia predmetnú žalobu podali (žaloba doručená Okresnému súdu

Bratislava II dňa 02. 02. 2009 k č. k. ). Ide tu nepochybne o námietky

vyplývajúce z vlastníckych práv žalobcov, a to v súlade s § 137 stavebného zákona.

... Dňa 04. 02. 2009 žalobcovia predložili prvostupňovému orgánu Návrh

na zastavenie kolaudačného konania. Jeho prílohou bolo potvrdenie Okresného súdu

Bratislava II o podaní žaloby o uloženie povinností v zmysle Zmluvy (o nadstavbe bytu)

sp. zn. dňa 06. 06. 2008... a doplnenie žaloby podané dňa 02. 02. 2009...

... Dňa 14. 04. 2009 bol stavebníkovi M. L. predložený návrh mimosúdnej dohody,

avšak ostali bez odozvy.

... Žalobcovia si riadne uplatňovali námietky aj vo vzťahu k projektovej

dokumentácii, a to už v stavebnom konaní.

... V súlade so Zmluvou o nadstavbe bytu sú stavebníci povinní predložiť vlastníkom

k odsúhlaseniu projektovú dokumentáciu nadstavby. Do dnešného dňa nebola projektová

dokumentácia v plnom rozsahu ani čiastočne žalobcom predložená na odsúhlasenie.

Predložená nebola žalobcom ani pri zmene podlahovej plochy bytov a vykonaných

stavebných úpravách, kedy došlo i k zmene spoluvlastníckych podielov na spoločných

častiach a zariadeniach.

... Dňa 28. 08. 2009 žiadala sťažovateľka Z. Ž. o poskytnutie informácie z časti

projektovej dokumentácie schválenej stavebným úradom pre Nadstavbu bytového domu T.,

a to v zmysle o slobode informácií...

... Žiadosť o poskytnutie informácie prvostupňový orgán v zmysle

Z. z. odmietol vo svojom rozhodnutí zo dňa 29. 09. 2009 a na základe podaného odvolania

zo dňa 08. 10. 2009 potvrdil aj odvolací orgán rozhodnutím ORG 2009/19024-2/VAL

zo dňa 22. 10. 2009.

... Dňa 05. 10. 2009 žiadala sťažovateľka Z. Ž. o poskytnutie kópie časti verejnej

listiny - projektovej dokumentácie schválenej stavebným úradom pre Nadstavbu bytového

domu T., a to ako účastníčka konania v zmysle správny

poriadok...

... Na žiadosť žalobcov ako účastníkov správneho konania o poskytnutie kópie

verejnej listiny zo spisu prvostupňový orgán vôbec nereagoval.

... O vysvetlenie správnosti postupu príslušných stavebných orgánov ohľadne

sprístupnenia poskytnutia kópií časti projektovej dokumentácie žalobcovia dňa 05. 11. 2009

požiadali aj Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR.

... Dňa 17. 12. 2009 Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR vo svojej

odpovedi uviedlo, že podľa § 23 správneho poriadku vyplýva, že je povinnosťou stavebného

úradu poskytnúť kópiu spisu účastníkom konania a ich zástupcom a zúčastneným osobám,

a to aj kópie tých častí projektovej dokumentácie, ktoré sú podkladom pre rozhodnutie

a ktoré sa svojím obsahom a podrobnosťou môžu dotýkať práv a právom chránených

záujmov účastníkov konania (napr. sprievodnú alebo technickú správu, výkresy, z ktorých je

zrejmé umiestnenie stavby, rozmiestnenie okien, výška stavby a pod.)...

... Žalobcovia nemajú zabezpečený akýkoľvek prístup na strechu bytového domu,

ktorá je jeho spoločnou časťou...

... Vlastníci bytu č. 8 čestne prehlásili, že v prípade potreby umožnia prístup

na strechu oprávneným osobám.

... Postavením pivníc stavebníci zabrali spoločné priestory bytového domu...

... Ku dňu kolaudácie stavby mali byť stavebníkmi predložené defektoskopické skúšky

na preverenie únosnosti nosných stropných konštrukcií po skončení nadstavby. Tieto

predložené neboli.

... Krajský stavebný úrad v Bratislave napriek tomu potvrdil kolaudačné rozhodnutie

bez toho, aby bola naplnená podmienka stavebného povolenia podľa § 81b písm. e)

stavebného zákona. Zároveň Krajský stavebný úrad v Bratislave nerešpektoval iné práva

vlastníkov uvedené v čl. XI bod 11.1, písm. a) zmluvy o nadstavbe, podľa ktorého stavebníci

sú povinní počas realizácie nadstavby bez zbytočného odkladu oznámiť vlastníkom všetky

zmeny týkajúce sa právoplatne vydaného stavebného povolenia a porušenie tejto povinnosti

je vážnym porušením zmluvy, ktoré môže viesť k právoplatnej výpovedi zmluvy vlastníkmi

podľa čl. XIV, bod 14.3 zmluvy.

... Namiesto vykonania defektoskopických skúšok bola únosnosť nosných stropných

konštrukcií preverená vypracovaním statického posudku M. Š., ku ktorého obsahu sa však

sťažovatelia nemohli vyjadriť a ani nemohli klásť otázky, nakoľko bol tento znalecký

posudok predložený až po kolaudačnom miestnom zisťovaní...»

Ďalšia časť sťažnosti obsahuje právnu argumentáciu, v rámci ktorej sťažovateľka

v súvislosti s namietaným porušením ňou označených základných práv podľa a práv

podľa dohovoru v rámci konania pred stavebným úradom a súdmi jednotlivých stupňov

poukazuje najmä na tieto skutočnosti:

«... Porušovateľ rozhodnutím, ktorým potvrdil postup stavebného úradu contra legem

a to v konštatovaní nesplnenia podmienky pre prerušenie konania, schválením

neposkytnutia fotokópií časti dokumentácie a neposkytnutím zo spisu, nezabezpečením práv

účastníka konania vyjadrovať sa ku všetkým dôkazom porušil ústavné práva sťažovateľa

na riadny a spravodlivý proces a právo sťažovateľa na majetok chránené v článku 20 ods. 1

SR.

... Odvolací súd nesprávne právne posúdil vec aj v tom, že si nesprávne vyložil dikciu

zákonného ustanovenia §§ 137 Stavebného zákona...

... Stavebný úrad vo svojom kolaudačnom rozhodnutí skonštatoval to, že účastníci

konania vzniesli námietku týkajúcu sa vlastníckych práv k spoluvlastníckym podielom

na dome (vzhľadom k iným výmerám bytov, ktoré mali byť zapísané oproti zmluve,

pripomíname, že žaloba bola podaná a doručená stavebnému úradu, a to tak, že sa žiada

v petite, aby výmery bytov stavebníkov (od ktorých priamo závisia spoluvlastnícke podiely

namietané vlastníkmi v stavebnom konaní mali výmeru spomínanú v zmluve o nadstavbe).

Tvrdenie porušovateľa o tom, že žaloba podaná nebola je preto neodôvodnené a tým sa

stáva rozhodnutie arbitrárnym.

... Obe rozhodnutia ignorujú, že boli podané v lehote dve žaloby, z ktorých jedna sa

dotýka nielen naplnenia povinností podľa zmluvy, napríklad (odovzdania projektovej

dokumentácie) ale aj odstránenia pivníc, s ktorými odkázal sťažovateľa stavebný úrad

na súd. Toto odkázanie na súd pripúšťa v prípade podania žaloby, ktorú sťažovatelia riadne

a včas podali jediný zákonný postup a to prerušenie konania. Stavebný úrad tak však

nekonal, ale problematiku nezákonného vytvorenia priestorov vyriešil inak a to vylúčením

priestorov z kolaudácie, tento postup však zákon nepozná. Porušovateľ tak vo svojom

rozhodnutí bez odôvodnenia potvrdil nezákonný postup.

... Námietky sťažovateľa ktoré boli jasne vyslovené aj v návrhu na prerušenie

kolaudačného konania súd takisto ignoroval a nezaoberal sa nimi, ide o jasné zásahy

do vlastníckeho práva, kde bol rovnako odkázaný účastník na podanie žaloby a žalobu aj

riadne podal. Tieto skutočnosti sa však porušovateľ ignoroval rovnako ako stavebný úrad.

Ide o nemožnosť prístupu na strechu, použitie vetracích šácht...

... Porušenie princípu rovnosti zbraní obsiahnuté aj v článku 47 ods. 4 SR

a práva na spravodlivý proces podľa článku 46 ods. 1 a článku 48 ods. 2 SR došlo aj

nesprístupnením spisu, ktoré sťažovateľ namietal, konkrétne k jeho časti výkresov

a projektovej dokumentácie. Nie je možné vykonávať reálne svoje práva, ak má sťažovateľ

v tak zložitej veci dovolené iba nahliadnuť do spisu a aj počas správneho konania a

súdneho konania mu je znemožnené robiť si kópie častí projektovej dokumentácie, ktoré

môžu zasiahnuť do jeho práv na pokojné užívanie majetku... Sťažovateľ nie je odborne

spôsobilou osobou a ba dokonca aj odborne spôsobilá osoba nedokáže na mieste iba

nahliadnutím do spisu bez posúdenia a porovnania pôvodnej dokumentácie, prehliadky na

mieste posúdiť zásahy do vlastníckeho práva...

... Stavebný úrad aj porušovateľ mal k dispozícii zmluvu o nadstavbe, kde je jasne

definovaná stavebníkovi povinnosť odovzdať dokumentáciu, ktorá tiež súvisí s vlastníckymi

právami sťažovateľa k bytovému domu a jeho spoločným častiam.

... Porušovateľ tvrdí, že sa neprihliadal na dôkazy predložené sťažovateľom týkajúce

sa znaleckého posudku znalca A. s odvolaním sa na ,

ten však znie inak, ako ho cituje porušovateľ: „Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je

pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.

Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Nie je

preto správne, ak porušovateľ tvrdí, že v správnom súdnictve sa dokazovanie nevykonáva.

Súdu je umožnené vykonať tento dôkaz. Je pravdou, že pre súd je rozhodujúci stav v čase

vydania napadnutého rozhodnutia. Súdu boli už v čase konania predložené dôkazy založené

v spise z ktorých vyplýva, že bol odstránený obvodový múr. Vedľajší účastníci túto

skutočnosť popierali. Súd mal však k dispozícii projektovú dokumentáciu, z ktorej je zrejmé

odstránenie časti komínových telies, častí obvodových múrov v byte č. 5. Takže súd mal

dosť dôkazov na to, aby vyhodnotil, že k takejto zmene neexistuje základný predpoklad,

ktorý aj bez napádania účastníkom konania spôsobuje nezákonnosť rozhodnutia.

... Znalecký posudok znalca A. tiež jasne hovorí, že všeobecne platný právny predpis

bol porušený v prístupe na strechu spôsobom uvedeným stavebníkom (§ 86 stavebného

zákona, § 14 vyhlášky 374 Slovenského úradu bezpečnosti práce a Slovenského banského

úradu o bezpečnosti práce a technických zariadení pri stavebných prácach) tu však platí

zásada curia novit iura, preto nie je potrebné takýto dôkaz vykonávať. Riešenie, ktoré

ponúka porušovateľ ohľadom odovzdania kľúčov domovníkovi nie je právnym riešením

vzniknutej situácie, pretože stavebník nie je ochotný k žiadnemu riešeniu a preto je iluzórne

a neprihliada na ústavné právo sťažovateľa na pokojné užívanie majetku.

... Stavebníci ako vedľajší účastníci predložili minimálne tri zmenené projektové

výkresy, podľa ktorých bola chronologicky realizovaná nadstavba, pričom posledná z nich

bola realizovaná ako zmena spojená s kolaudačným konaním (vyňatie pivníc z kolaudácie,

dispozičné zmeny medzi bytom č. 5 a 7 a pod.) čím sa snažili preukázať, že nadstavbu

realizovali na tej istej ploche. Ak došlo k toľkým zmenám a počas samého konania (v spise

je množstvo námietok žalobcov už počas stavebného konania) je úplne jasné, že žiadne tieto

projektové dokumentácie neboli sťažovateľovi doručené a sťažovateľ sa k nim nemohol

vyjadriť. Minimálne je jasné, že žiadne zmeny a už vôbec nie zmenená projektová

dokumentácia ohľadom zmien (odstránenie obvodového múra, časti komínových telies

medzi bytom č. 5 a 7) nemôže predstavovať nepatrné zmeny, tak aby vôbec bolo prípustné

spojenie stavebné konanie spolu s kolaudačným konaním.»

Podľa tvrdenia sťažovateľky „porušovateľ neposkytol sťažovateľovi právnu ochranu

pred zasahovaním do jeho práv na majetok a akceptoval ako ústavný postup stavebného

úradu:

(i) sťažovateľ napriek zmluvne zabezpečenému odovzdaniu dokumentácie nemohol

ani v rámci konania dostať ku fotokópii projektovej dokumentácie ním vlastnenej

nehnuteľnosti v rámci celého stavebného a kolaudačného konania,

(ii) sťažovateľ nemohol pri obhliadke dostať pri kolaudovaných bytoch do týchto

bytov, lebo mu je zo strany vlastníka bytu zabránený vstup a stavebný úrad to nezabezpečil

nápravu.

(iii) sťažovateľovi je postupom zabránené prístup na strechu vlastného bytového

domu a podľa porušovateľa sa má sťažovateľ snažiť o dohodu, prípadne o odovzdanie

kľúčov od bytu“.

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sa sťažovateľka domáha, aby ústavný

súd nálezom takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa... na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1

Slovenskej republiky..., článku 47 ods. 3 , článku 48 ods. 2 , ako aj jeho

základné právo na majetok a jeho pokojné užívanie podľa článku 20 ods. 1 , článku

20 ods. 3, článku 20 ods. 4 a článku 20 ods. 5 a právo na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 a 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd... postupom

a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , zo dňa

19. 06. 2013 doručeným dňa 19. 07. 2013, porušené bolo.

... Rozsudok Najvyššieho súdu v Bratislave ako odvolacieho súdu č. ,

zo dňa 19. 06. 2013 doručený dňa 19. 07. 2013. sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie

konanie.

Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie v sume 500 eur (slovom päťsto eur),

ktoré mu je Najvyšší súd v Bratislave povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

Najvyšší súd v Bratislave je povinný uhradiť sťažovateľovi... trovy právneho

zastúpenia v sume 331,15 eur (slovom tristotridsaťjeden eur a pätnásť centov) na účet jeho

právneho zástupcu A. Ch. advokátska kancelária, s. r. o. do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označila

sťažovateľka, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom

alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. ,

, , ).

Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nemá zásadne oprávnenie

preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké

právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil (, ).

Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným súdom napokon

nie je ani chrániť občana pred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť ho pred

takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné (). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd

a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach

patriacich do právomoci všeobecných súdov. Úlohou ústavného súdu nie je zastupovať

všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha

ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s , prípadne medzinárodnou zmluvou podľa

(, ). Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd

zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo

arbitrárne. O arbitrárnosti pri výklade a aplikácii právneho predpisu všeobecným súdom by

bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa natoľko odchýlil od znenia príslušných

ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (m. m. , ,

, ).

Ústavný súd vo svojej judikatúre taktiež uvádza, že obsahom základného práva

na súdnu ochranu podľa je umožniť každému reálny prístup k súdu,

pričom tomuto základnému právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť

(napr. , ), ako aj zabezpečiť konkrétne procesné garancie

v súdnom konaní. Do obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa

nepatrí právo účastníka konania dožadovať sa toho, aby všeobecné súdy preberali alebo sa

riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania

(, ).

Uvedené právne názory sú základným východiskom aj pre predbežné prerokovanie

sťažnosti sťažovateľky.

1. K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3

a a práva podľa dohovoru postupom najvyššieho súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 19. júna 2013

Sťažovateľka predovšetkým tvrdí, že napadnutým postupom najvyššieho súdu

v označenom konaní a jeho rozsudkom z 19. júna 2013 došlo k porušeniu jej základných

práv podľa , a a práva podľa

dohovoru.

Sťažovateľka sa nestotožňuje so závermi najvyššieho súdu uvedenými v odôvodnení

jeho rozsudku sp. zn. z 19. júna 2013, najmä s tým, že odvolací súd

- konštatoval nesplnenie podmienky pre prerušenie kolaudačného konania,

- v danej veci nesprávne právne posúdil aplikáciu

o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších

predpisov,

- nezabezpečil práva účastníka konania vyjadrovať sa ku všetkým dôkazom,

- nedostatočne a nepresvedčivo odôvodnil napadnuté rozhodnutie.

Z obsahu sťažnosti a listín k nej pripojených ústavný súd zistil, že najvyšší súd ako

súd odvolací v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu

č. A/2009/2471/SAM zo 16. novembra 2009 rozhodol o odvolaní sťažovateľky proti

rozsudku krajského súdu sp. zn. z 18. októbra 2011 tak, že tento rozsudok ako

vecne správny potvrdil.

Na účely posúdenia opodstatnenosti sťažnosti ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní preskúmal k sťažnosti pripojený rozsudok najvyššieho súdu sp. zn.

z 19. júna 2013 a zistil, že najvyšší súd v odôvodnení najprv poukázal

na obsah rozsudku krajského súdu, pričom v tejto súvislosti najmä uviedol:

«Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom č. k. -171 zo dňa

18. októbra 2011 podľa ustanovenia zamietol

žalobu žalobcov v prvom až piatom rade o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia

právneho predchodcu žalovaného bývalého Krajského stavebného úradu v Bratislave...

č. A/2009/2471/SAM zo dňa 16. novembra 2009, ktorým bolo zamietnuté odvolanie

žalobcov a potvrdené kolaudačné rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Ružinov

č. SU/2008/19028; -13/HAN-11 zo dňa 25. mája 2009, ktorým bolo povolené

užívanie stavby „Nadstavba bytového domu T.“ stavebníkom bytu č. 5 - R. M., bytu č. 7 -

D. K. a Z. K., bytu č. 8 - M. L. a B. L., bytu č. 9 - M. S. a J. S. Išlo o zmenu dokončenej

stavby bytového domu, ktorá spočívala v nadstavbe dvoma obytnými podlažiami

a na východnej častí domu tromi obytnými podlažiami.

Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že správne orgány oboch

stupňov dostatočne zistili skutkový stav veci a tejto aj po právnej stránke správne posúdili;

postupom a rozhodnutím správnych orgánov boli dostatočným spôsobom zabezpečené

procesné práva a povinnosti účastníkov konania. K žalobcami namietanému porušeniu

o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný

zákon) v znení neskorších predpisov... krajský súd uviedol, že stavebný úrad postupoval

v súlade s týmto ustanovením, keď si urobil úsudok o námietke a rozhodol vo veci.

Žalobcovia síce podali na Okresný súd Bratislava II dňa 23. februára 2009 žalobu, ale išlo

o žalobu o nedodržaní zmluvných podmienok určených v zmluve o nadstavbe. Žalobcovia

mali podať žalobu s petitom o určenie neplatnosti zmluvy o nadstavbe alebo žalobu

o vyriešenie vlastníckych práv k spoločným častiam a zariadeniam domu. Ani doplnenie

žaloby žalobcov, v ktorom žiadajú odstránenie pivníc, prekážok brániacich prístupu

na strechu a akýchkoľvek predmetov z vetracích šácht, nie je žalobou v zmysle § 137

stavebného zákona.

Krajský súd k ďalšej námietke žalobcov uviedol, že im bola ako účastníkom

stavebného konania k dispozícii stavebná dokumentácia. Vyplýva to aj z námietky

k projektovej dokumentácii ohľadom umiestnenia okien a balkónov. Keby im nebola známa

projektová dokumentácia, nemohli by vzniesť túto námietku. Stavebný úrad nepovolil

žalobkyni Z. Ž. vyhotoviť si fotokópie realizačného projektu a ôsmych technických výkresov,

nakoľko projektová dokumentácia autorským dielom chráneným autorským zákonom

a autor projektovej dokumentácie nedal súhlas na vyhotovenie jej rozmnoženiny

a sprístupnenie, preto stavebný úrad postupoval § 11 ods. 1 písm. c/ zákona o slobode

informácií a žiadosť odmietol. Krajský súd vyhodnotil ďalšiu námietku týkajúcu sa trvalého

prístupu ostatných spoluvlastníkov na strechu domu za oneskorenú a právne irelevantnú,

pretože žalobcovia mali túto námietku uplatniť v stavebnom konaní. Pre potreby

kolaudačného konania vydali vlastníci bytu č. 8 písomné prehlásenie, v prípade potreby

umožnia prístup na strechu oprávneným osobám. Vplyv zrealizovanej nadstavby

na únosnosť existujúcich nosných konštrukcií stavebný úrad preveril v kolaudačnom konaní

preskúmaním statického posudku, ktorý vypracoval M. Š., a skonštatoval, že tento v plnej

miere vyhovuje. Spojenie kolaudačného konania s konaním o zmene stavby je v súlade

s § 81 ods. 4 stavebného zákonu.

Krajský súd ďalej uviedol, že problematiku nezákonného vytvorenie pivničných

priestorov stavebný úrad vyriešil tak, že uložil stavebníkom povinnosť uviesť pivničné

priestory do pôvodného stavu. Po majetkovo-právnom vysporiadaní pivníc, môžu byť tieto

predmetom samostatného povoľovania podľa stavebného zákona. Podľa názoru krajského

súdu sa žalovaný vysporiadal aj so zmenou stavby, t. j. so zmenou podlahovej plochy bytu

č. 7 na úkor podlahovej plochy bytu č. 5 posunutím priečky medzi uvedenými bytmi. Ide

o nepodstatné odchýlenie sa od projektovej dokumentácie a keďže k zmene veľkosti bytov

č. 5 a č. 7 nedochádzalo na úkor spoločných zariadení domu, nebola na to potrebná ani

osobitná zmluva s ostatnými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome

podľa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

Krajský súd v Bratislave opravným uznesením č. k. -234 z dňa 2. mája

2012 doplnil v úvodnej časti rozsudku ďalších účastníkov v desiatom až trinástom rade.»

Sťažovateľka spolu s ostatnými žalobcami v odvolaní proti predmetnému rozsudku

krajského súdu namietala zákonnosť postupu stavebných orgánov v stavebnom

a kolaudačnom konaní, ako aj projektovú dokumentáciu, žiadala konanie prerušiť alebo

zastaviť. Nesúhlasila s „argumentáciou krajského súdu ohľadom ustanovenia § 137 ods. 3

stavebného zákona. Žalobcovia na základe výzvy stavebného úradu podľa § 137 ods. 2

stavebného zákona podali na Okresný súd Bratislava II žalobu o odstránenie pivníc,

sprístupnenie strechy, spriechodnenie predmetov z vetracích šácht; ide nepochybne

o námietky vyplývajúce z vlastníckych práv žalobcov (strecha, spoločné priestory a vetracie

šachty sú v spoluvlastníctve žalobcov). Podľa žalobcov nie je možné tvrdiť, že ustanovenie

§ 137 sa obmedzuje len na žaloby s petitom o určenie neplatnosti zmluvy o nadstavbe alebo

žalobu o vyriešení vlastníckych práv k spoločným častiam a zariadeniam domu. Žalobcovia

podali celkom dve žaloby - prvá sa týka náhrady škody spôsobenej zatekaním do bytov

po odstránení strechy stavebníkom M. L. a druhá sa týka odstránenia pivníc stavebníkom

M. L. Navyše, stavebník M. L. až doposiaľ neposkytol žalobcom odplatu za to, že mu dovolil

postaviť byty v bytovom dome. Až podanie žaloby ho prinútilo, aby čiastočne splnil svoje

povinností, okrem tých finančne náročnejších (rekonštrukcia plynovodu, dodávka dverí),

ktoré nesplnil do podania odvolania. Prijatie kolaudačného rozhodnutia, ktoré umožňuje

ponechanie rúr alebo iných predmetov vo vetracích šachtách obmedzuje ostatných

vlastníkov bytov v odvetrávaní ich bytov, skolaudovanie stavby tak, že neumožňuje prístup

na spoločnú strechu. Účelové vylúčenie pivníc z kolaudačného rozhodnutia zo strany

správnych orgánov spôsobilo aj to, že pivnice stále stoja, sú povolené v stavebnom konaní

ale nie sú skolaudované. Ich odstránenie nevie žalovaný dosiahnuť.“.

Po podrobnom oboznámení sa s administratívnym spisom, ako aj so súdnym spisom

sa najvyšší súd zaoberal skutkovým základom prerokovávanej veci, jeho právnym

posúdením a skúmaním, pričom v tejto súvislosti okrem iného uviedol:

«Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou sú aj

administratívne spisy žalovaného č. A/2009/2471/SAM a č. A/2010/1437/SAM, zistil, že

medzi vlastníkmi bytov A. O., E. G., Z. Ž., E. Š., F. Č., B. L. na jednej strane a stavebníkmi

M. L. a B. L. na druhej strane bola 11. februára 2004 uzatvorená Zmluva o nadstavbe bytu

podľa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení

22

neskorších predpisov. Predmetom zmluvy bola nadstavba bytov č. 7 (54 m), č. 8 (119 m)

2

a č. 9 (119 m) na treťom a štvrtom poschodí bytového domu na T. Stavebníci sa zaviazali

na vlastné náklady vykonať stavebné práce špecifikované v čl. 4.2 zmluvy ako vecné plnenie

za poskytnuté podkrovné priestory a spoluvlastnícke podiely, a to najneskôr do ukončenia

nadstavby. Novonadstavané byty nenadobudnú podiel na pozemku. V zmysle Dodatku č. 1

k Zmluve o nadstavbe bytu z 8. apríla 2004 došlo k zmene počtu poschodí na ktorých mali

byť byty postavené - tretie, štvrté a piate poschodie, k zmene nadobudnutia vlastníckeho

práva k bytom, k prípadnej zmene spoluvlastníckych podielov na spoločných častiach,

spoločných zariadeniach domu a pozemku zastaveného domom.

Stavebný úrad stavebným povolením č. SÚ/2006/7642-14/HAN-45 zo dňa

10. augusta 2006 dodatočne povolil stavbu „Nadstavba bytového domu T.“ stavebníkom

M. L. a manželke B. L. a určil podmienky.

V priebehu kolaudačného konania predložili dotknuté orgány záväzné stanoviská:

- Inšpektorát práce Bratislava:

○ č. IBA-6086-12-2.2/ZS-C22 zo dňa 6. novembra 2008, ktorým nesúhlasil s vydaním

kolaudačného rozhodnutia, pretože stavba nespĺňala požiadavky § 13 ods. 3 zákona

č. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých

zákonov a boli zistené závažné nedostatky, ktoré ohrozovali bezpečnosť a zdravie osôb,

prípadne neboli predložené doklady, ktorými sa mal preukázať bezpečný stav stavby,

○ ďalším stanoviskom č. IBA-323-12-2.2/ZS-C22-09 z 29. januára 2009 už súhlasil

s kolaudačným rozhodnutím;

- Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Bratislave:

○ č. ORHZ-3829/2008 z 20. novembra 2008, ktorým nesúhlasilo s vydaním

kolaudačného rozhodnutia, pretože nepredložil riešenie protipožiarnej bezpečnosti stavby

podľa o ochrane pred požiarmi v znení

neskorších predpisov a § 40c vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 121/2002

Z. z. o požiarnej prevencii v znení neskorších predpisov,

○ č. z 30. januára 2009, ktorým tiež nesúhlasilo s vydaním

kolaudačného rozhodnutia,

○ č. ORHZ-642/2009 z 25. februára 2009 už nemalo pripomienky k vydaniu

kolaudačného povolenia, pretože stavebník oznámil, že nedostatky odstránil,

- Bratislavská vodárenská spoločnosť, a. s. Regionálny úrad verejného zdravotníctva

Bratislava súhlasili s vydaním kolaudačného rozhodnutia,

- Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava vydalo súhlas na prevádzku malého

zdroja znečistenia - štyri plynové kotle Protherm a dva krby (č. MAGS OŽP 33628/2009-

19231/Ma z 12. februára 2009)...

V zmysle ustanovenia § 81 ods. 1 stavebného zákona v kolaudačnom konaní stavebný

úrad najmä skúma, či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným

úradom v stavebnom konaní a či sa dodržali zastavovacie podmienky určené územným

plánom zóny alebo podmienky určené v územnom rozhodnutí a v stavebnom povolení. Ďalej

skúma, či skutočné realizovanie stavby alebo jej užívanie nebude ohrozovať verejný záujem,

predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti

práce a technických zariadení.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa plne stotožňuje s odôvodnením rozsudku

Krajského súdu v Bratislave č. k. -171 zo dňa 18. októbra 2011, preto naň

v podrobnostiach odkazuje podľa ustanovenia .

Krajský súd v Bratislave sa podrobne vysporiadal so všetkými pre vec podstatnými

námietkami žalobcov.»

K námietke prístupu na strechu obytného domu najvyšší súd v odôvodnení svojho

rozhodnutia dodal, že „žalobcovia mohli námietky týkajúce sa prístupu na strechu vznášať

už v stavebnom konaní, kde by o nich mohlo byť rozhodnuté. Prístup na strechu cez byt č. 8

môže byť riešený napríklad odovzdaním kľúčov z uvedeného bytu domovníkovi alebo iným

spôsobom, ktorý si účastníci dohodnú...

Stavebníci M. L. a B. L., spoluvlastníci bytu č. 8 nachádzajúceho sa na štvrtom

a piatom nadzemnom podlaží bytového domu na ulici T., dňa 1. januára 2009

v kolaudačnom konaní písomne prehlásili, že zabezpečia prístup na strechu bytového domu

na T. kompetentným a oprávneným osobám na vykonanie opráv a potrebných kontrol

komínových telies.“.

K námietke sťažovateľky týkajúcej sa nesplnenia podmienky pre prerušenie

kolaudačného konania (v súvislosti s jej občianskoprávnou námietkou týkajúcou sa

spoluvlastníckych podielov) najvyšší súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol:

„Žalobcovia v občianskom súdnom konaní podali dve žaloby:

- žaloba zo 6. júna 2008 vedená na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn.

. Uvedenou žalobou sa žalobcovia v prvom až piatom rade proti žalovaným:

M. L., B. L., D. K., Z. L., M. S., J. S., domáhali. uloženia povinnosti žalovaným vykonať

výmenu dverí hlavného vchodu, rekonštrukciu plynového potrubia v spoločných

priestoroch, predloženia projektovej dokumentácie žalobcom, uvedenia poškodeného

chodníka do pôvodného stavu, odstránenia neoprávnenej stavby pivníc, odstránenia

akýchkoľvek predmetov z vetracích šácht, ktoré bránia funkčnosti vetracích šácht,

odstránenia prekážok brániacich prístupu na strechu zo spoločných časti bytového domu, a

to všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku,

- žaloba z 3. júla 2009 vedená na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn.

. Žalobcovia sa touto žalobou domáhali odstránenia zásahov do vlastníckeho

práva: odstránenia neoprávnenej stavby - časti bytov č. 7, č. 8 a č. 9, tak, aby mali pôvodnú

22 2

výmeru 54 m, 119 ma 119 m(alternatívne zaplatenie súm R. S. sumu 1013 €, Z. V.

sumu 1013 €, Z. Ž. sumu 2009,53 €, R. L. sumu 2857,76 € a Z. S. sumu 2022,90 €), a terasy,

ktorú využívajú výlučne vlastníci bytu č. 9 a umožniť užívanie týchto spoločných priestorov

všetkými vlastníkmi bytov v bytovom dome; určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej

medzi M. L. a B. L. ako predávajúcimi a M. S. a J. S. ako kupujúcimi, a kúpnej zmluvy

uzatvorenej medzi M. L. a B. L. ako predávajúcimi a D. K. a Z. L. ako kupujúcimi;

a náhrady bezdôvodného obohatenia...

Zo zápisnice z kolaudačného konania pred stavebným úradom 29. januára 2009

vyplývajú námietky dvoch žalobkýň týkajúce sa spoluvlastníckych podielov účastníkov

kolaudačného konania k streche, avšak v občianskom súdnom konaní žaloba s týmto

petitom podaná nebola.“

V napadnutom rozsudku najvyšší súd taktiež uviedol, že „v správnom súdnictve sa

dokazovanie nevykonáva, pre súd je rozhodujúci skutkový a právny stav v čase vydania

rozhodnutia žalovaného ( ). Preto Najvyšší súd

Slovenskej republiky nezohľadnil znalecký posudok znalca P. A. č. 35/2012 z 10. apríla

2012, vypracovaný pre účely konania vedeného pred Okresným súdom Bratislava II sp. zn.

a predložený žalobcami v tomto preskúmavacom konaní.“.

Ústavný súd po preskúmaní napadnutého rozsudku najvyššieho súdu konštatuje, že

najvyšší súd ako odvolací súd konzistentným, vnútorne vyváženým a zrozumiteľným

spôsobom odôvodnil svoje rozhodnutie, ktorým potvrdil odvolaním napadnutý rozsudok

krajského súdu. Podľa názoru ústavného súdu nemožno mať z ústavného hľadiska výhrady

proti tomu, ako najvyšší súd interpretoval posudzovanie predbežných otázok v stavebnom

konaní v kontextoch na vec aplikovaného § 137 stavebného zákona. Ústavný súd sa

stotožňuje so záverom najvyššieho súdu, že v zmysle § 81 ods. 1 stavebného zákona

v kolaudačnom konaní stavebný úrad najmä skúma, či sa stavba uskutočnila podľa

dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a či sa dodržali

zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky určené

v územnom rozhodnutí a v stavebnom povolení, ako aj to, či skutočné realizovanie stavby

alebo jej užívanie nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany

života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení.

Tým, že nebolo prerušené kolaudačné konanie v dôsledku podania občianskoprávnych

námietok sťažovateľky (týkajúcich sa nesúladu veľkostí spoluvlastníckych podielov

uvádzaných na LV č. inak ako v zmluve o nadstavbe z 11. februára 2004 v znení jej dodatku

z 8. apríla 2004), nedošlo k takej vade konania, ktorá mohla mať v konečnom dôsledku

vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

V zmysle § 137 ods. 1 stavebného zákona stavebné úrady vykonávajúce konanie

podľa tohto zákona sa pokúsia vždy aj o dosiahnutie dohody účastníkov pri tých

námietkach, ktoré vyplývajú z vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám, ale

prekračujú rozsah právomoci stavebného úradu alebo spolupôsobiacich orgánov štátnej

správy.

V zmysle § 137 ods. 2 stavebného zákona ak medzi účastníkmi nedôjde k dohode

o námietke podľa odseku 1, ktorá, keby sa zistilo jej oprávnenie, by znemožnila uskutočniť

požadované opatrenie alebo by ho umožnila uskutočniť len v podstatne inej miere alebo

forme, odkáže stavebný úrad navrhovateľa alebo iného účastníka podľa povahy námietky

na súd alebo na iný príslušný orgán a konanie preruší.

Podľa § 137 ods. 3 stavebného zákona stavebný úrad určí lehotu, v ktorej sa musí

predložiť dôkaz, že na súde, prípadne inom príslušnom orgáne bol podaný návrh

na rozhodnutie v spornej veci. Ak návrh nebude v určenej lehote podaný, môže si stavebný

úrad urobiť úsudok o námietke sám a rozhodnúť vo veci.

Podľa § 140 stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa

na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní [

Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“)].

Podľa § 40 ods. 1 Správneho poriadku ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už

právoplatne rozhodol príslušný orgán, je správny orgán takýmto rozhodnutím viazaný, inak

si správny orgán môže o takejto otázke urobiť úsudok alebo dá príslušnému orgánu podnet

na začatie konania.

Podľa § 40 ods. 2 Správneho poriadku správny orgán si nemôže ako o predbežnej

otázke urobiť úsudok o tom, či a kto spáchal trestný čin, priestupok alebo iný správny

delikt, alebo o osobnom stave fyzickej osoby, alebo o existencii právnickej osoby, ak patrí

o tom rozhodovať súdu.

Správny poriadok síce pojem predbežná otázka používa, ale nedefinuje. Podľa

názorov vyslovovaných v právnej teórii pod predbežnou (tzv. prejudiciálnou) otázkou treba

rozumieť takú otázku, zodpovedanie ktorej podmieňuje rozhodnutie vo veci, ktorá je

predmetom správneho konania. Súčasne je to taká otázka, ktorej rozhodnutie nepatrí

do kompetencie správneho orgánu, ktorý vo veci rozhoduje. Odpoveď na ňu môže byť

predmetom iného samostatného konania (správneho i súdneho).

V správnom konaní platí zásada, že správny orgán, ktorý vydáva rozhodnutie

vo veci, je oprávnený pre svoju potrebu riešiť i otázky, ktoré patria do pôsobnosti iných

orgánov (t. j. iného správneho orgánu alebo súdu), ak to zákon nezakazuje – vyžaduje si to

totiž požiadavka pružnosti správneho konania.

Podľa ustálenej judikatúry všeobecných súdov platí zásada, že správny orgán, ktorý

koná vo veci, je nielen oprávnený, ale i povinný zaoberať sa predbežnými otázkami, ak sa

v konaní vyskytnú (napr. rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. z 30. apríla

2014).

S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu (Boh. A 3270/24) nesmie

správny orgán napríklad odmietnuť rozhodnúť vo veci samej z dôvodu, že predbežná otázka

nebola dosiaľ rozhodnutá príslušným orgánom. Buď si odpovie na túto otázku sám (urobí si

aj úsudok), alebo dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania a vyčká s vlastným

rozhodnutím, dokiaľ o predbežnej otázke nerozhodne.

Z dikcie § 40 ods. 1 Správneho poriadku (text za bodkočiarkou) vyplýva, že správny

orgán má zásadne voľnosť v rámci úvahy o tom, ktorú z týchto dvoch možností postupu

zvolí (táto voľnosť by mohla byť obmedzená len osobitným zákonom). Zároveň však platí,

že správny orgán nesmie nikdy zostať vo vzťahu k predbežnej otázke pasívnym.

Preto by bol v rozpore s účelom a zmyslom § 40 ods. 1 Správneho poriadku taký

postup, pri ktorom by sa správny orgán obmedzil len na konštatovanie, že v správnom

konaní nebolo vlastnícke právo preukázané súdnym rozhodnutím, a z tohto dôvodu by

prerušil konanie až do právoplatnosti súdneho rozhodnutia.

Odkázať účastníka konania na súd podľa § 137 ods. 2 stavebného zákona je prípustné

len pri tých námietkach účastníkov, ktoré vychádzajú z vlastníckych alebo iných práv

k stavbám alebo pozemkom.

Vychádzajúc z obsahu už citovaných ustanovení právnych predpisov, ústavný súd

zastáva názor, že vo vzťahu ku kľúčovému právnemu problému nastolenému žalobou

sťažovateľky (nesprávna interpretácia a aplikácia § 137 stavebného zákona stavebným

úradom, ktorý napriek predloženému dôkazu o tom, že bola príslušnému súdu podaná

v spornej veci žaloba, si urobil úsudok o občianskoprávnych námietkach sám a vydal

napadnuté rozhodnutie, pozn.) najvyšší súd zaujal zrozumiteľný a ústavne akceptovateľný

postoj, keď výslovne uviedol, že sa stotožňuje s právnym názorom krajského súdu, že „súd

mal za preukázané, že stavebný úrad postupoval v súlade s týmto ustanovením, keď si urobil

úsudok o námietke a rozhodol vo veci. Žalobcovia síce podali na Okresný súd Bratislava II

dňa 23. februára 2009 žalobu, ale išlo o žalobu o nedodržaní zmluvných podmienok

určených v zmluve o nadstavbe. Žalobcovia mali podať žalobu s petitom o určenie

neplatnosti zmluvy o nadstavbe alebo žalobu o vyriešenie vlastníckych práv k spoločným

častiam a zariadeniam domu. Ani doplnenie žaloby žalobcov, v ktorom žiadajú odstránenie

pivníc, prekážok brániacich prístupu na strechu a akýchkoľvek predmetov z vetracích šácht,

nie je žalobou v zmysle § 137 stavebného zákona.“.

Ústavný súd k citovanému iba vysvetľujúco poukazuje aj na právny záver

najvyššieho súdu, podľa ktorého „zo zápisnice z kolaudačného konania pred stavebným

úradom 29. januára 2009 vyplývajú námietky dvoch žalobkýň týkajúce sa spoluvlastníckych

podielov účastníkov kolaudačného konania k streche, avšak v občianskom súdnom konaní

žaloba s týmto petitom podaná nebola“.

Ústavný súd zároveň aj vo vzťahu k ďalším právnym záverom najvyššieho súdu

obsiahnutým v odôvodnení napadnutého rozsudku (k prístupu na strechu, k nezohľadneniu

znaleckého posudku znalca A.) konštatuje, že ich nemožno považovať za arbitrárne a ani

za zjavne neodôvodnené.

Pokiaľ sťažovateľka v sťažnosti namietala porušenie princípu rovnosti zbraní podľa

a základného práva vyjadriť sa k vykonaným dôkazom podľa

ods. 2 z dôvodu nesprístupnenia spisu, konkrétne k jeho časti výkresov a projektovej

dokumentácie, ústavný súd z príloh pripojených k sťažnosti sťažovateľky zistil, že o jej

námietke prvostupňový stavebný orgán vydal rozhodnutie č. j. ORG/2009/17270-5/VAL

z 29. septembra 2009, ktoré na základe jej odvolania bolo potvrdené týmto správnym

orgánom rozhodnutím č. j. ORG 2009/19024-2/VAL z 22. októbra 2009, pričom

sťažovateľka bola poučená o možnosti preskúmania tohto konečného rozhodnutia súdom.

Z obsahu sťažnosti však nevyplýva a sťažovateľka ani netvrdí, že by tento zákonný postup

v danej veci využila.

Skutočnosť, že sťažovateľka zastáva iný právny názor, ako prijal v jej veci najvyšší

súd, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti

napadnutého rozsudku a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor

najvyššieho súdu svojím vlastným. Posúdenie namietanej zákonnosti postupu a rozhodnutia

správneho orgánu bolo v právomoci najvyššieho súdu. Jeho závery podľa názoru ústavného

súdu nevykazujú známky svojvôle a sú aj ústavne akceptovateľným spôsobom odôvodnené,

a preto medzi napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu a obsahom základných práv podľa

, a ani právom podľa dohovoru

neexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá by po prípadnom prijatí sťažnosti v tejto časti

na ďalšie konanie naznačovala reálne možnosť dospieť k záveru o ich porušení.

Z uvedených dôvodov ústavný súd pri predbežnom prerokovaní túto časť sťažnosti

odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú.

2. K namietanému porušeniu práva podľa čl. 6 ods. 3 dohovoru postupom

najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom

z 19. júna 2013

Sťažovateľka v petite sťažnosti namieta vo vzťahu k postupu najvyššieho súdu

v napadnutom konaní a jeho rozsudku z 19. júna 2013 aj porušenie práva podľa čl. 6 ods. 3

dohovoru, avšak bez konkrétnych námietok a zdôvodnenia, v čom má uvedené porušenie

spočívať. Keďže táto časť sťažnosti nie je odôvodnená, nemožno s tvrdením sťažovateľky

o porušení jej práva podľa čl. 6 ods. 3 dohovoru polemizovať a ani mu oponovať

konkrétnymi argumentmi.

Ústavný súd už viackrát vo svojej judikatúre uviedol, že nedostatok odôvodnenia

sťažnosti, resp. jej časti má významné procesné dôsledky. Je totiž základnou povinnosťou

sťažovateľov, aby čo najpresnejšie opísali skutkový stav, z ktorého vyvodzujú svoj

procesný nárok na ochranu poskytovanú ústavným súdom. Okrem opísania skutkových

okolností musí odôvodnenie sťažnosti obsahovať najmä právne argumenty a právne

posúdenie predloženého sporu (). Nevyhnutnou podmienkou konania

ústavného súdu o individuálnej sťažnosti fyzickej alebo právnickej osoby podľa čl. 127

je vznesenie relevantných námietok zo strany sťažovateľov spočívajúce v uvedení

skutočností svedčiacich o porušení ich základných práv alebo slobôd rozhodnutím,

opatrením, procesným postupom, príp. inou aktivitou alebo nečinnosťou konkrétneho

orgánu verejnej moci (orgánu štátnej správy, územnej alebo záujmovej samosprávy, súdu

atď.).

Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť sťažovateľky takéto námietky neobsahuje.

Subjektívny názor sťažovateľky o porušení jej práva podľa čl. 6 ods. 3 dohovoru nie je

dostatočným dôvodom na záver, že mohlo dôjsť k jeho namietanému porušeniu, ak chýbajú

objektívne okolnosti, ktoré by dovolili takýto záver aspoň na účely prijatia sťažnosti na

ďalšie konanie.

Sťažnosť sťažovateľky neobsahuje v tejto časti kvalifikované odôvodnenie, a preto

nespĺňa ani podstatnú zákonom predpísanú náležitosť ustanovenú v § 20 ods. 1 zákona

o ústavnom súde.

Ústavný súd v súvislosti s nedostatkom zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti

uvádza, že sťažovateľka je v konaní pred ústavným súdom zastúpená kvalifikovaným

právnym zástupcom – advokátom. Podľa o advokácii

a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský

zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne

využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta.

Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby,

ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať

nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené

zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené

náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom (napr. ).

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2

pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

3. K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1, 3, 4, a 5

postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

rozsudkom z 19. júna 2013

V súvislosti s namietaným porušením základného práva vyplývajúceho z čl. 20 ods. 1

ústavný súd poukazuje na svoju stabilizovanú judikatúru (napr. ,

), ktorej súčasťou je aj právny názor, že všeobecný súd zásadne nemôže byť

sekundárnym porušovateľom základných práv a slobôd hmotného charakteru, ku ktorým

patrí aj základné právo vyplývajúce z , ak toto porušenie nevyplýva

z toho, že všeobecný súd súčasne porušil ústavnoprocesné princípy vyplývajúce z čl. 46 až

, resp. dohovoru. O prípadnom porušení týchto práv by bolo možné

uvažovať zásadne len vtedy, ak by zo strany všeobecného súdu primárne došlo k porušeniu

niektorého zo základných práv, resp. ústavnoprocesných princípov vyjadrených v čl. 46 až

, resp. v spojení s ich porušením ().

Pretože ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade nemohlo dôjsť napadnutým

rozsudkom najvyššieho súdu k porušeniu základných práv sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1,

a a ani k porušeniu jej práva podľa dohovoru,

neprichádzalo do úvahy ani vyslovenie porušenia základných práv sťažovateľky

vyplývajúcich jej z , 3, 4 a 5 .

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

sťažovateľky aj v tejto časti podľa z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa už ústavný súd ďalšími

požiadavkami sťažovateľky na ochranu ústavnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. novembra 2014