Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 755/2014
PDF · 385.71 KB
No categories available
II. ÚS 755/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. novembra 2014
v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily
Gajdošíkovej a sudcu Sergeja Kohuta predbežne prerokoval sťažnosť Z. Ž., zastúpenej
A. Ch., advokátska kancelária, s. r. o., konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta
A. Ch., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, 3, 4 a 5,
čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6
ods. 1 a 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Sžp 18/2012 a jeho rozsudkom
z 19. júna 2013, a takto
rozhodol:
Sťažnosť Z. Ž. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
20. septembra 2013 doručená sťažnosť Z. Ž. (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj
„sťažovateľ“), zastúpenej A. Ch., advokátska kancelária, s. r. o., konajúca prostredníctvom
konateľa a advokáta A. Ch, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20
ods. 1, 3, 4 a 5, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len
„najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Sžp 18/2012 a jeho rozsudkom z 19. júna
2013.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa v procesnom postavení
žalobkyne v 3. rade [spolu s ďalšími štyrmi žalobcami (spolu ďalej len „žalobcovia“)]
v konaní pred Krajským súdom v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) domáhala
preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia pôvodne Krajského stavebného úradu
v Bratislave [s účinnosťou od 1. januára 2013 prešla pôsobnosť Krajského stavebného úradu
v Bratislave na Obvodný úrad Bratislava (ďalej len „žalovaný“)] č. A/2009/2471/SAM
zo 16. novembra 2009, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcov a potvrdené kolaudačné
rozhodnutie mestskej časti Bratislava-Ružinov č. SU/2008/19028; 2009/6140-13/HAN-11
z 25. mája 2009, ktorým bolo povolené užívanie stavby „Nadstavba bytového domu T.“
stavebníkom bytu č. 5 (R. M.), bytu č. 7 (D. K. a Z. K.), bytu č. 8 (M. L. a B. L.), bytu č. 9
(M. S. a J. S.). Išlo o zmenu dokončenej stavby bytového domu, ktorá spočívala v nadstavbe
dvoma obytnými podlažiami a na východnej časti domu troma obytnými podlažiami.
Krajský súd rozsudkom sp. zn. 3 S 77/2010 z 18. októbra 2011 žalobu žalobcov
zamietol. Proti rozsudku krajského súdu podala sťažovateľka spolu s ostatnými žalobcami
odvolanie, o ktorom rozhodol najvyšší súd rozsudkom sp. zn. 2 Sžp 18/2012 z 19. júna 2013
tak, že napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil.
Sťažovateľka v sťažnosti popisuje skutkový stav, ktorý predchádzal podaniu
sťažnosti ústavnému súdu, pričom v tejto súvislosti okrem iného uvádza:
«... Dňa 10. 08. 2006 bolo vydané rozhodnutie Mestskej časti Bratislava-Ružinov
o vydaní dodatočného stavebného povolenia na stavbu Nadstavba bytového domu T., č. j.:
SÚ/2006/7642-14/HAN-45.
... Dňa 25. 05. 2009 vydala Mestská časť Bratislava-Ružinov ako príslušný
prvostupňový stavebný úrad... kolaudačné rozhodnutie č. j. SÚ/2008/19028, 2009/6140-
13/HAN-11..., ktorým povolila užívanie stavby „Nadstavba bytového domu T.“ v Bratislave,
súp. č., pozemok parc. č., kat. úz.
... Proti kolaudačnému rozhodnutiu podali žalobcovia v zákonnej lehote dňa
06. 07. 2009 odvolanie.
... Dňa 16. 11. 2009 Krajský stavebný úrad v Bratislave svojím rozhodnutím
č. A/2009/2471/SAM... rozhodol ako odvolací orgán o odvolaní žalobcov proti
kolaudačnému rozhodnutiu prvostupňového orgánu tak, že odvolanie žalobcov zamietol
a rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil.
... Žalobcovia niekoľkokrát uplatnili v priebehu stavebného a kolaudačného konania
námietky, ktorými namietali zákonnosť postupu príslušných stavebných orgánov a žiadali
konanie prerušiť, príp. zastaviť.
... Odmietnutie pripomienok spoluvlastníkov už počas stavebného konania malo
za následok uplatňovanie si nárokov týchto vlastníkov bytov v ďalších žalobách, nakoľko
zásahy do ich vlastníckych práv sú veľmi vážne.
... Dňa 29. 01. 2009 vzniesli žalobcovia občianskoprávnu námietku, ktorou
upozornili na stavebné úpravy týkajúce sa vybudovania balkónov a terás, stavebné úpravy
za účelom zmenšenia podlahovej plochy bytu č. 5 v prospech bytu č. 7 a zabratie
spoločných častí bytového domu (pivnice), a to nad rámec uzatvorenej Zmluvy o nadstavbe
2
bytu (nárast asi o 40 m). Skutočná plocha bytov užívaná stavebníkmi je teda väčšia, ako je
uvedená v zmluve, ktorá nadobudla účinnosť zápisom do katastra nehnuteľností. Užívaná
plocha bytov je teda väčšia ako je uvedená na LV č.
... Na zmenu výmery medzi bytom č. 5 a 7 neexistuje žiaden zmluvný základ. Zmluvy
medzi vlastníkmi bytov musia byť písomné a overené notárom. Zmluva sa vyžaduje
pre stavebné povolenie. Stavebný úrad má totižto povinnosť skúmať, či mal stavebník iné
právo k pozemku, a to v súlade s § 58 ods. 2 a 3 zákona č. 50/1976 Zb. stavebný zákon.
... Podľa § 6 ods. 1 písm. f) zákona č. 162/1995 Z. z. katastrálny zákon je právnym
titulom pre zápis práv k bytom aj zmluva o nadstavbe. Z nej bol povinný vychádzať aj
žalovaný. Postupoval preto nezákonne, keď potvrdil kolaudačné rozhodnutie na užívanie
bytov s inou podlahovou plochou ako bola zmluvne dohodnutá. Zmena v podlahovej ploche
bytu má za následok aj zmenu spoluvlastníckych podielov na spoločných častiach
a zariadeniach, ako aj zmenu projektovej dokumentácie. Zmena týchto spoluvlastníckych
podielov, ani projektovej dokumentácie, nebola žalobcami odsúhlasená a ani následne
nebola zapísaná na LV č. Potvrdením kolaudačného rozhodnutia prvostupňového orgánu
žalovaným preto pretrvávajú zásahy do vlastníckych oprávnení žalobcov.
... Spomínaná dispozičná zmena s bytom č. 7 musí byť zmluvne upravená so všetkými
spoluvlastníkmi, nakoľko došlo k zásahu do spoločného zariadenia domu - zvislej nosnej
konštrukcie - obvodového múru, resp. hlavnej nosnej priečky...
... Spomínaná skutočnosť však nie je zmluvne vôbec upravená.
... Zároveň žalobcovia uvádzajú, že nemali možnosť vyjadriť sa k znaleckému
posudku..., z ktorého vychádzal stavebný úrad pri posudzovaní podlahových plôch bytov...
... Vzhľadom na uplatnenú občianskoprávnu námietku a nakoľko medzi účastníkmi
konania nedošlo k dohode o nej, prvostupňový orgán vyzval žalobcov, aby v lehote 7 dní
predložili dôkaz, že na súde bola podaná žaloba na rozhodnutie v spornej veci.
... Žalobcovia predmetnú žalobu podali (žaloba doručená Okresnému súdu
Bratislava II dňa 02. 02. 2009 k č. k. 45C/136/2008). Ide tu nepochybne o námietky
vyplývajúce z vlastníckych práv žalobcov, a to v súlade s § 137 stavebného zákona.
... Dňa 04. 02. 2009 žalobcovia predložili prvostupňovému orgánu Návrh
na zastavenie kolaudačného konania. Jeho prílohou bolo potvrdenie Okresného súdu
Bratislava II o podaní žaloby o uloženie povinností v zmysle Zmluvy (o nadstavbe bytu)
sp. zn. 45 C 136/2008 dňa 06. 06. 2008... a doplnenie žaloby podané dňa 02. 02. 2009...
... Dňa 14. 04. 2009 bol stavebníkovi M. L. predložený návrh mimosúdnej dohody,
avšak ostali bez odozvy.
... Žalobcovia si riadne uplatňovali námietky aj vo vzťahu k projektovej
dokumentácii, a to už v stavebnom konaní.
... V súlade so Zmluvou o nadstavbe bytu sú stavebníci povinní predložiť vlastníkom
k odsúhlaseniu projektovú dokumentáciu nadstavby. Do dnešného dňa nebola projektová
dokumentácia v plnom rozsahu ani čiastočne žalobcom predložená na odsúhlasenie.
Predložená nebola žalobcom ani pri zmene podlahovej plochy bytov a vykonaných
stavebných úpravách, kedy došlo i k zmene spoluvlastníckych podielov na spoločných
častiach a zariadeniach.
... Dňa 28. 08. 2009 žiadala sťažovateľka Z. Ž. o poskytnutie informácie z časti
projektovej dokumentácie schválenej stavebným úradom pre Nadstavbu bytového domu T.,
a to v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobode informácií...
... Žiadosť o poskytnutie informácie prvostupňový orgán v zmysle zákona č. 211/2000
Z. z. odmietol vo svojom rozhodnutí zo dňa 29. 09. 2009 a na základe podaného odvolania
zo dňa 08. 10. 2009 potvrdil aj odvolací orgán rozhodnutím ORG 2009/19024-2/VAL
zo dňa 22. 10. 2009.
... Dňa 05. 10. 2009 žiadala sťažovateľka Z. Ž. o poskytnutie kópie časti verejnej
listiny - projektovej dokumentácie schválenej stavebným úradom pre Nadstavbu bytového
domu T., a to ako účastníčka konania v zmysle § 23 zákona č. 71/1967 Zb. správny
poriadok...
... Na žiadosť žalobcov ako účastníkov správneho konania o poskytnutie kópie
verejnej listiny zo spisu prvostupňový orgán vôbec nereagoval.
... O vysvetlenie správnosti postupu príslušných stavebných orgánov ohľadne
sprístupnenia poskytnutia kópií časti projektovej dokumentácie žalobcovia dňa 05. 11. 2009
požiadali aj Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR.
... Dňa 17. 12. 2009 Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR vo svojej
odpovedi uviedlo, že podľa § 23 správneho poriadku vyplýva, že je povinnosťou stavebného
úradu poskytnúť kópiu spisu účastníkom konania a ich zástupcom a zúčastneným osobám,
a to aj kópie tých častí projektovej dokumentácie, ktoré sú podkladom pre rozhodnutie
a ktoré sa svojím obsahom a podrobnosťou môžu dotýkať práv a právom chránených
záujmov účastníkov konania (napr. sprievodnú alebo technickú správu, výkresy, z ktorých je
zrejmé umiestnenie stavby, rozmiestnenie okien, výška stavby a pod.)...
... Žalobcovia nemajú zabezpečený akýkoľvek prístup na strechu bytového domu,
ktorá je jeho spoločnou časťou...
... Vlastníci bytu č. 8 čestne prehlásili, že v prípade potreby umožnia prístup
na strechu oprávneným osobám.
... Postavením pivníc stavebníci zabrali spoločné priestory bytového domu...
... Ku dňu kolaudácie stavby mali byť stavebníkmi predložené defektoskopické skúšky
na preverenie únosnosti nosných stropných konštrukcií po skončení nadstavby. Tieto
predložené neboli.
... Krajský stavebný úrad v Bratislave napriek tomu potvrdil kolaudačné rozhodnutie
bez toho, aby bola naplnená podmienka stavebného povolenia podľa § 81b písm. e)
stavebného zákona. Zároveň Krajský stavebný úrad v Bratislave nerešpektoval iné práva
vlastníkov uvedené v čl. XI bod 11.1, písm. a) zmluvy o nadstavbe, podľa ktorého stavebníci
sú povinní počas realizácie nadstavby bez zbytočného odkladu oznámiť vlastníkom všetky
zmeny týkajúce sa právoplatne vydaného stavebného povolenia a porušenie tejto povinnosti
je vážnym porušením zmluvy, ktoré môže viesť k právoplatnej výpovedi zmluvy vlastníkmi
podľa čl. XIV, bod 14.3 zmluvy.
... Namiesto vykonania defektoskopických skúšok bola únosnosť nosných stropných
konštrukcií preverená vypracovaním statického posudku M. Š., ku ktorého obsahu sa však
sťažovatelia nemohli vyjadriť a ani nemohli klásť otázky, nakoľko bol tento znalecký
posudok predložený až po kolaudačnom miestnom zisťovaní...»
Ďalšia časť sťažnosti obsahuje právnu argumentáciu, v rámci ktorej sťažovateľka
v súvislosti s namietaným porušením ňou označených základných práv podľa ústavy a práv
podľa dohovoru v rámci konania pred stavebným úradom a súdmi jednotlivých stupňov
poukazuje najmä na tieto skutočnosti:
«... Porušovateľ rozhodnutím, ktorým potvrdil postup stavebného úradu contra legem
a to v konštatovaní nesplnenia podmienky pre prerušenie konania, schválením
neposkytnutia fotokópií časti dokumentácie a neposkytnutím zo spisu, nezabezpečením práv
účastníka konania vyjadrovať sa ku všetkým dôkazom porušil ústavné práva sťažovateľa
na riadny a spravodlivý proces a právo sťažovateľa na majetok chránené v článku 20 ods. 1
Ústavy SR.
... Odvolací súd nesprávne právne posúdil vec aj v tom, že si nesprávne vyložil dikciu
zákonného ustanovenia §§ 137 Stavebného zákona...
... Stavebný úrad vo svojom kolaudačnom rozhodnutí skonštatoval to, že účastníci
konania vzniesli námietku týkajúcu sa vlastníckych práv k spoluvlastníckym podielom
na dome (vzhľadom k iným výmerám bytov, ktoré mali byť zapísané oproti zmluve,
pripomíname, že žaloba bola podaná a doručená stavebnému úradu, a to tak, že sa žiada
v petite, aby výmery bytov stavebníkov (od ktorých priamo závisia spoluvlastnícke podiely
namietané vlastníkmi v stavebnom konaní mali výmeru spomínanú v zmluve o nadstavbe).
Tvrdenie porušovateľa o tom, že žaloba podaná nebola je preto neodôvodnené a tým sa
stáva rozhodnutie arbitrárnym.
... Obe rozhodnutia ignorujú, že boli podané v lehote dve žaloby, z ktorých jedna sa
dotýka nielen naplnenia povinností podľa zmluvy, napríklad (odovzdania projektovej
dokumentácie) ale aj odstránenia pivníc, s ktorými odkázal sťažovateľa stavebný úrad
na súd. Toto odkázanie na súd pripúšťa v prípade podania žaloby, ktorú sťažovatelia riadne
a včas podali jediný zákonný postup a to prerušenie konania. Stavebný úrad tak však
nekonal, ale problematiku nezákonného vytvorenia priestorov vyriešil inak a to vylúčením
priestorov z kolaudácie, tento postup však zákon nepozná. Porušovateľ tak vo svojom
rozhodnutí bez odôvodnenia potvrdil nezákonný postup.
... Námietky sťažovateľa ktoré boli jasne vyslovené aj v návrhu na prerušenie
kolaudačného konania súd takisto ignoroval a nezaoberal sa nimi, ide o jasné zásahy
do vlastníckeho práva, kde bol rovnako odkázaný účastník na podanie žaloby a žalobu aj
riadne podal. Tieto skutočnosti sa však porušovateľ ignoroval rovnako ako stavebný úrad.
Ide o nemožnosť prístupu na strechu, použitie vetracích šácht...
... Porušenie princípu rovnosti zbraní obsiahnuté aj v článku 47 ods. 4 Ústavy SR
a práva na spravodlivý proces podľa článku 46 ods. 1 a článku 48 ods. 2 Ústavy SR došlo aj
nesprístupnením spisu, ktoré sťažovateľ namietal, konkrétne k jeho časti výkresov
a projektovej dokumentácie. Nie je možné vykonávať reálne svoje práva, ak má sťažovateľ
v tak zložitej veci dovolené iba nahliadnuť do spisu a aj počas správneho konania a
súdneho konania mu je znemožnené robiť si kópie častí projektovej dokumentácie, ktoré
môžu zasiahnuť do jeho práv na pokojné užívanie majetku... Sťažovateľ nie je odborne
spôsobilou osobou a ba dokonca aj odborne spôsobilá osoba nedokáže na mieste iba
nahliadnutím do spisu bez posúdenia a porovnania pôvodnej dokumentácie, prehliadky na
mieste posúdiť zásahy do vlastníckeho práva...
... Stavebný úrad aj porušovateľ mal k dispozícii zmluvu o nadstavbe, kde je jasne
definovaná stavebníkovi povinnosť odovzdať dokumentáciu, ktorá tiež súvisí s vlastníckymi
právami sťažovateľa k bytovému domu a jeho spoločným častiam.
... Porušovateľ tvrdí, že sa neprihliadal na dôkazy predložené sťažovateľom týkajúce
sa znaleckého posudku znalca A. s odvolaním sa na § 250i Občianskeho súdneho poriadku,
ten však znie inak, ako ho cituje porušovateľ: „Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je
pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.
Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Nie je
preto správne, ak porušovateľ tvrdí, že v správnom súdnictve sa dokazovanie nevykonáva.
Súdu je umožnené vykonať tento dôkaz. Je pravdou, že pre súd je rozhodujúci stav v čase
vydania napadnutého rozhodnutia. Súdu boli už v čase konania predložené dôkazy založené
v spise z ktorých vyplýva, že bol odstránený obvodový múr. Vedľajší účastníci túto
skutočnosť popierali. Súd mal však k dispozícii projektovú dokumentáciu, z ktorej je zrejmé
odstránenie časti komínových telies, častí obvodových múrov v byte č. 5. Takže súd mal
dosť dôkazov na to, aby vyhodnotil, že k takejto zmene neexistuje základný predpoklad,
ktorý aj bez napádania účastníkom konania spôsobuje nezákonnosť rozhodnutia.
... Znalecký posudok znalca A. tiež jasne hovorí, že všeobecne platný právny predpis
bol porušený v prístupe na strechu spôsobom uvedeným stavebníkom (§ 86 stavebného
zákona, § 14 vyhlášky 374 Slovenského úradu bezpečnosti práce a Slovenského banského
úradu o bezpečnosti práce a technických zariadení pri stavebných prácach) tu však platí
zásada curia novit iura, preto nie je potrebné takýto dôkaz vykonávať. Riešenie, ktoré
ponúka porušovateľ ohľadom odovzdania kľúčov domovníkovi nie je právnym riešením
vzniknutej situácie, pretože stavebník nie je ochotný k žiadnemu riešeniu a preto je iluzórne
a neprihliada na ústavné právo sťažovateľa na pokojné užívanie majetku.
... Stavebníci ako vedľajší účastníci predložili minimálne tri zmenené projektové
výkresy, podľa ktorých bola chronologicky realizovaná nadstavba, pričom posledná z nich
bola realizovaná ako zmena spojená s kolaudačným konaním (vyňatie pivníc z kolaudácie,
dispozičné zmeny medzi bytom č. 5 a 7 a pod.) čím sa snažili preukázať, že nadstavbu
realizovali na tej istej ploche. Ak došlo k toľkým zmenám a počas samého konania (v spise
je množstvo námietok žalobcov už počas stavebného konania) je úplne jasné, že žiadne tieto
projektové dokumentácie neboli sťažovateľovi doručené a sťažovateľ sa k nim nemohol
vyjadriť. Minimálne je jasné, že žiadne zmeny a už vôbec nie zmenená projektová
dokumentácia ohľadom zmien (odstránenie obvodového múra, časti komínových telies
medzi bytom č. 5 a 7) nemôže predstavovať nepatrné zmeny, tak aby vôbec bolo prípustné
spojenie stavebné konanie spolu s kolaudačným konaním.»
Podľa tvrdenia sťažovateľky „porušovateľ neposkytol sťažovateľovi právnu ochranu
pred zasahovaním do jeho práv na majetok a akceptoval ako ústavný postup stavebného
úradu:
(i) sťažovateľ napriek zmluvne zabezpečenému odovzdaniu dokumentácie nemohol
ani v rámci konania dostať ku fotokópii projektovej dokumentácie ním vlastnenej
nehnuteľnosti v rámci celého stavebného a kolaudačného konania,
(ii) sťažovateľ nemohol pri obhliadke dostať pri kolaudovaných bytoch do týchto
bytov, lebo mu je zo strany vlastníka bytu zabránený vstup a stavebný úrad to nezabezpečil
nápravu.
(iii) sťažovateľovi je postupom zabránené prístup na strechu vlastného bytového
domu a podľa porušovateľa sa má sťažovateľ snažiť o dohodu, prípadne o odovzdanie
kľúčov od bytu“.
Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sa sťažovateľka domáha, aby ústavný
súd nálezom takto rozhodol:
„Základné právo sťažovateľa... na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky..., článku 47 ods. 3 ústavy, článku 48 ods. 2 ústavy, ako aj jeho
základné právo na majetok a jeho pokojné užívanie podľa článku 20 ods. 1 ústavy, článku
20 ods. 3, článku 20 ods. 4 a článku 20 ods. 5 ústavy a právo na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 6 ods. 1 a 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd... postupom
a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Sžp/18/2012, zo dňa
19. 06. 2013 doručeným dňa 19. 07. 2013, porušené bolo.
... Rozsudok Najvyššieho súdu v Bratislave ako odvolacieho súdu č. 2 Sžp/18/2012,
zo dňa 19. 06. 2013 doručený dňa 19. 07. 2013. sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie
konanie.
Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie v sume 500 eur (slovom päťsto eur),
ktoré mu je Najvyšší súd v Bratislave povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti
tohto nálezu.
Najvyšší súd v Bratislave je povinný uhradiť sťažovateľovi... trovy právneho
zastúpenia v sume 331,15 eur (slovom tristotridsaťjeden eur a pätnásť centov) na účet jeho
právneho zástupcu A. Ch. advokátska kancelária, s. r. o. do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu
pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.
V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide
vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu
verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označila
sťažovateľka, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom
alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú
sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd
nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť
ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00,
II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).
Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nemá zásadne oprávnenie
preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké
právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil (II. ÚS 21/96, III. ÚS 151/05).
Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným súdom napokon
nie je ani chrániť občana pred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť ho pred
takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné
a neudržateľné (I. ÚS 17/01). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd
a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach
patriacich do právomoci všeobecných súdov. Úlohou ústavného súdu nie je zastupovať
všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha
ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie
a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 ústavy
(I. ÚS 13/01, I. ÚS 120/04). Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd
zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo
arbitrárne. O arbitrárnosti pri výklade a aplikácii právneho predpisu všeobecným súdom by
bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa natoľko odchýlil od znenia príslušných
ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 17/01,
Ústavný súd vo svojej judikatúre taktiež uvádza, že obsahom základného práva
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je umožniť každému reálny prístup k súdu,
pričom tomuto základnému právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť
(napr. II. ÚS 88/01, III. ÚS 362/04), ako aj zabezpečiť konkrétne procesné garancie
v súdnom konaní. Do obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
nepatrí právo účastníka konania dožadovať sa toho, aby všeobecné súdy preberali alebo sa
riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania
Uvedené právne názory sú základným východiskom aj pre predbežné prerokovanie
sťažnosti sťažovateľky.
1. K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3
a čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom najvyššieho súdu
v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Sžp 18/2012 a jeho rozsudkom z 19. júna 2013
Sťažovateľka predovšetkým tvrdí, že napadnutým postupom najvyššieho súdu
v označenom konaní a jeho rozsudkom z 19. júna 2013 došlo k porušeniu jej základných
práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru.
Sťažovateľka sa nestotožňuje so závermi najvyššieho súdu uvedenými v odôvodnení
jeho rozsudku sp. zn. 2 Sžp 18/2012 z 19. júna 2013, najmä s tým, že odvolací súd
- konštatoval nesplnenie podmienky pre prerušenie kolaudačného konania,
- v danej veci nesprávne právne posúdil aplikáciu § 137 zákona č. 50/1976 Zb.
o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších
predpisov,
- nezabezpečil práva účastníka konania vyjadrovať sa ku všetkým dôkazom,
- nedostatočne a nepresvedčivo odôvodnil napadnuté rozhodnutie.
Z obsahu sťažnosti a listín k nej pripojených ústavný súd zistil, že najvyšší súd ako
súd odvolací v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
č. A/2009/2471/SAM zo 16. novembra 2009 rozhodol o odvolaní sťažovateľky proti
rozsudku krajského súdu sp. zn. 3 S 77/2010 z 18. októbra 2011 tak, že tento rozsudok ako
vecne správny potvrdil.
Na účely posúdenia opodstatnenosti sťažnosti ústavný súd pri predbežnom
prerokovaní preskúmal k sťažnosti pripojený rozsudok najvyššieho súdu sp. zn.
2 Sžp 18/2012 z 19. júna 2013 a zistil, že najvyšší súd v odôvodnení najprv poukázal
na obsah rozsudku krajského súdu, pričom v tejto súvislosti najmä uviedol:
«Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom č. k. 3 S 77/2010-171 zo dňa
18. októbra 2011 podľa ustanovenia § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zamietol
žalobu žalobcov v prvom až piatom rade o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia
právneho predchodcu žalovaného bývalého Krajského stavebného úradu v Bratislave...
č. A/2009/2471/SAM zo dňa 16. novembra 2009, ktorým bolo zamietnuté odvolanie
žalobcov a potvrdené kolaudačné rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Ružinov
č. SU/2008/19028; 2009/6140-13/HAN-11 zo dňa 25. mája 2009, ktorým bolo povolené
užívanie stavby „Nadstavba bytového domu T.“ stavebníkom bytu č. 5 - R. M., bytu č. 7 -
D. K. a Z. K., bytu č. 8 - M. L. a B. L., bytu č. 9 - M. S. a J. S. Išlo o zmenu dokončenej
stavby bytového domu, ktorá spočívala v nadstavbe dvoma obytnými podlažiami
a na východnej častí domu tromi obytnými podlažiami.
Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že správne orgány oboch
stupňov dostatočne zistili skutkový stav veci a tejto aj po právnej stránke správne posúdili;
postupom a rozhodnutím správnych orgánov boli dostatočným spôsobom zabezpečené
procesné práva a povinnosti účastníkov konania. K žalobcami namietanému porušeniu
§ 137 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný
zákon) v znení neskorších predpisov... krajský súd uviedol, že stavebný úrad postupoval
v súlade s týmto ustanovením, keď si urobil úsudok o námietke a rozhodol vo veci.
Žalobcovia síce podali na Okresný súd Bratislava II dňa 23. februára 2009 žalobu, ale išlo
o žalobu o nedodržaní zmluvných podmienok určených v zmluve o nadstavbe. Žalobcovia
mali podať žalobu s petitom o určenie neplatnosti zmluvy o nadstavbe alebo žalobu
o vyriešenie vlastníckych práv k spoločným častiam a zariadeniam domu. Ani doplnenie
žaloby žalobcov, v ktorom žiadajú odstránenie pivníc, prekážok brániacich prístupu
na strechu a akýchkoľvek predmetov z vetracích šácht, nie je žalobou v zmysle § 137
stavebného zákona.
Krajský súd k ďalšej námietke žalobcov uviedol, že im bola ako účastníkom
stavebného konania k dispozícii stavebná dokumentácia. Vyplýva to aj z námietky
k projektovej dokumentácii ohľadom umiestnenia okien a balkónov. Keby im nebola známa
projektová dokumentácia, nemohli by vzniesť túto námietku. Stavebný úrad nepovolil
žalobkyni Z. Ž. vyhotoviť si fotokópie realizačného projektu a ôsmych technických výkresov,
nakoľko projektová dokumentácia autorským dielom chráneným autorským zákonom
a autor projektovej dokumentácie nedal súhlas na vyhotovenie jej rozmnoženiny
a sprístupnenie, preto stavebný úrad postupoval § 11 ods. 1 písm. c/ zákona o slobode
informácií a žiadosť odmietol. Krajský súd vyhodnotil ďalšiu námietku týkajúcu sa trvalého
prístupu ostatných spoluvlastníkov na strechu domu za oneskorenú a právne irelevantnú,
pretože žalobcovia mali túto námietku uplatniť v stavebnom konaní. Pre potreby
kolaudačného konania vydali vlastníci bytu č. 8 písomné prehlásenie, v prípade potreby
umožnia prístup na strechu oprávneným osobám. Vplyv zrealizovanej nadstavby
na únosnosť existujúcich nosných konštrukcií stavebný úrad preveril v kolaudačnom konaní
preskúmaním statického posudku, ktorý vypracoval M. Š., a skonštatoval, že tento v plnej
miere vyhovuje. Spojenie kolaudačného konania s konaním o zmene stavby je v súlade
s § 81 ods. 4 stavebného zákonu.
Krajský súd ďalej uviedol, že problematiku nezákonného vytvorenie pivničných
priestorov stavebný úrad vyriešil tak, že uložil stavebníkom povinnosť uviesť pivničné
priestory do pôvodného stavu. Po majetkovo-právnom vysporiadaní pivníc, môžu byť tieto
predmetom samostatného povoľovania podľa stavebného zákona. Podľa názoru krajského
súdu sa žalovaný vysporiadal aj so zmenou stavby, t. j. so zmenou podlahovej plochy bytu
č. 7 na úkor podlahovej plochy bytu č. 5 posunutím priečky medzi uvedenými bytmi. Ide
o nepodstatné odchýlenie sa od projektovej dokumentácie a keďže k zmene veľkosti bytov
č. 5 a č. 7 nedochádzalo na úkor spoločných zariadení domu, nebola na to potrebná ani
osobitná zmluva s ostatnými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome
podľa § 22 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.
Krajský súd v Bratislave opravným uznesením č. k. 3S 77/2010-234 z dňa 2. mája
2012 doplnil v úvodnej časti rozsudku ďalších účastníkov v desiatom až trinástom rade.»
Sťažovateľka spolu s ostatnými žalobcami v odvolaní proti predmetnému rozsudku
krajského súdu namietala zákonnosť postupu stavebných orgánov v stavebnom
a kolaudačnom konaní, ako aj projektovú dokumentáciu, žiadala konanie prerušiť alebo
zastaviť. Nesúhlasila s „argumentáciou krajského súdu ohľadom ustanovenia § 137 ods. 3
stavebného zákona. Žalobcovia na základe výzvy stavebného úradu podľa § 137 ods. 2
stavebného zákona podali na Okresný súd Bratislava II žalobu o odstránenie pivníc,
sprístupnenie strechy, spriechodnenie predmetov z vetracích šácht; ide nepochybne
o námietky vyplývajúce z vlastníckych práv žalobcov (strecha, spoločné priestory a vetracie
šachty sú v spoluvlastníctve žalobcov). Podľa žalobcov nie je možné tvrdiť, že ustanovenie
§ 137 sa obmedzuje len na žaloby s petitom o určenie neplatnosti zmluvy o nadstavbe alebo
žalobu o vyriešení vlastníckych práv k spoločným častiam a zariadeniam domu. Žalobcovia
podali celkom dve žaloby - prvá sa týka náhrady škody spôsobenej zatekaním do bytov
po odstránení strechy stavebníkom M. L. a druhá sa týka odstránenia pivníc stavebníkom
M. L. Navyše, stavebník M. L. až doposiaľ neposkytol žalobcom odplatu za to, že mu dovolil
postaviť byty v bytovom dome. Až podanie žaloby ho prinútilo, aby čiastočne splnil svoje
povinností, okrem tých finančne náročnejších (rekonštrukcia plynovodu, dodávka dverí),
ktoré nesplnil do podania odvolania. Prijatie kolaudačného rozhodnutia, ktoré umožňuje
ponechanie rúr alebo iných predmetov vo vetracích šachtách obmedzuje ostatných
vlastníkov bytov v odvetrávaní ich bytov, skolaudovanie stavby tak, že neumožňuje prístup
na spoločnú strechu. Účelové vylúčenie pivníc z kolaudačného rozhodnutia zo strany
správnych orgánov spôsobilo aj to, že pivnice stále stoja, sú povolené v stavebnom konaní
ale nie sú skolaudované. Ich odstránenie nevie žalovaný dosiahnuť.“.
Po podrobnom oboznámení sa s administratívnym spisom, ako aj so súdnym spisom
sa najvyšší súd zaoberal skutkovým základom prerokovávanej veci, jeho právnym
posúdením a skúmaním, pričom v tejto súvislosti okrem iného uviedol:
«Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou sú aj
administratívne spisy žalovaného č. A/2009/2471/SAM a č. A/2010/1437/SAM, zistil, že
medzi vlastníkmi bytov A. O., E. G., Z. Ž., E. Š., F. Č., B. L. na jednej strane a stavebníkmi
M. L. a B. L. na druhej strane bola 11. februára 2004 uzatvorená Zmluva o nadstavbe bytu
podľa § 21 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení
22
neskorších predpisov. Predmetom zmluvy bola nadstavba bytov č. 7 (54 m), č. 8 (119 m)
2
a č. 9 (119 m) na treťom a štvrtom poschodí bytového domu na T. Stavebníci sa zaviazali
na vlastné náklady vykonať stavebné práce špecifikované v čl. 4.2 zmluvy ako vecné plnenie
za poskytnuté podkrovné priestory a spoluvlastnícke podiely, a to najneskôr do ukončenia
nadstavby. Novonadstavané byty nenadobudnú podiel na pozemku. V zmysle Dodatku č. 1
k Zmluve o nadstavbe bytu z 8. apríla 2004 došlo k zmene počtu poschodí na ktorých mali
byť byty postavené - tretie, štvrté a piate poschodie, k zmene nadobudnutia vlastníckeho
práva k bytom, k prípadnej zmene spoluvlastníckych podielov na spoločných častiach,
spoločných zariadeniach domu a pozemku zastaveného domom.
Stavebný úrad stavebným povolením č. SÚ/2006/7642-14/HAN-45 zo dňa
10. augusta 2006 dodatočne povolil stavbu „Nadstavba bytového domu T.“ stavebníkom
M. L. a manželke B. L. a určil podmienky.
V priebehu kolaudačného konania predložili dotknuté orgány záväzné stanoviská:
- Inšpektorát práce Bratislava:
○ č. IBA-6086-12-2.2/ZS-C22 zo dňa 6. novembra 2008, ktorým nesúhlasil s vydaním
kolaudačného rozhodnutia, pretože stavba nespĺňala požiadavky § 13 ods. 3 zákona
č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých
zákonov a boli zistené závažné nedostatky, ktoré ohrozovali bezpečnosť a zdravie osôb,
prípadne neboli predložené doklady, ktorými sa mal preukázať bezpečný stav stavby,
○ ďalším stanoviskom č. IBA-323-12-2.2/ZS-C22-09 z 29. januára 2009 už súhlasil
s kolaudačným rozhodnutím;
- Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Bratislave:
○ č. ORHZ-3829/2008 z 20. novembra 2008, ktorým nesúhlasilo s vydaním
kolaudačného rozhodnutia, pretože nepredložil riešenie protipožiarnej bezpečnosti stavby
podľa § 9 ods. 3 písm. a/ zákona č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení
neskorších predpisov a § 40c vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 121/2002
Z. z. o požiarnej prevencii v znení neskorších predpisov,
○ č. ORHZ-150/2009 z 30. januára 2009, ktorým tiež nesúhlasilo s vydaním
kolaudačného rozhodnutia,
○ č. ORHZ-642/2009 z 25. februára 2009 už nemalo pripomienky k vydaniu
kolaudačného povolenia, pretože stavebník oznámil, že nedostatky odstránil,
- Bratislavská vodárenská spoločnosť, a. s. Regionálny úrad verejného zdravotníctva
Bratislava súhlasili s vydaním kolaudačného rozhodnutia,
- Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava vydalo súhlas na prevádzku malého
zdroja znečistenia - štyri plynové kotle Protherm a dva krby (č. MAGS OŽP 33628/2009-
19231/Ma z 12. februára 2009)...
V zmysle ustanovenia § 81 ods. 1 stavebného zákona v kolaudačnom konaní stavebný
úrad najmä skúma, či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným
úradom v stavebnom konaní a či sa dodržali zastavovacie podmienky určené územným
plánom zóny alebo podmienky určené v územnom rozhodnutí a v stavebnom povolení. Ďalej
skúma, či skutočné realizovanie stavby alebo jej užívanie nebude ohrozovať verejný záujem,
predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti
práce a technických zariadení.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa plne stotožňuje s odôvodnením rozsudku
Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S 7712010-171 zo dňa 18. októbra 2011, preto naň
v podrobnostiach odkazuje podľa ustanovenia § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.
Krajský súd v Bratislave sa podrobne vysporiadal so všetkými pre vec podstatnými
námietkami žalobcov.»
K námietke prístupu na strechu obytného domu najvyšší súd v odôvodnení svojho
rozhodnutia dodal, že „žalobcovia mohli námietky týkajúce sa prístupu na strechu vznášať
už v stavebnom konaní, kde by o nich mohlo byť rozhodnuté. Prístup na strechu cez byt č. 8
môže byť riešený napríklad odovzdaním kľúčov z uvedeného bytu domovníkovi alebo iným
spôsobom, ktorý si účastníci dohodnú...
Stavebníci M. L. a B. L., spoluvlastníci bytu č. 8 nachádzajúceho sa na štvrtom
a piatom nadzemnom podlaží bytového domu na ulici T., dňa 1. januára 2009
v kolaudačnom konaní písomne prehlásili, že zabezpečia prístup na strechu bytového domu
na T. kompetentným a oprávneným osobám na vykonanie opráv a potrebných kontrol
komínových telies.“.
K námietke sťažovateľky týkajúcej sa nesplnenia podmienky pre prerušenie
kolaudačného konania (v súvislosti s jej občianskoprávnou námietkou týkajúcou sa
spoluvlastníckych podielov) najvyšší súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol:
„Žalobcovia v občianskom súdnom konaní podali dve žaloby:
- žaloba zo 6. júna 2008 vedená na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn.
45 C 136/2008. Uvedenou žalobou sa žalobcovia v prvom až piatom rade proti žalovaným:
M. L., B. L., D. K., Z. L., M. S., J. S., domáhali. uloženia povinnosti žalovaným vykonať
výmenu dverí hlavného vchodu, rekonštrukciu plynového potrubia v spoločných
priestoroch, predloženia projektovej dokumentácie žalobcom, uvedenia poškodeného
chodníka do pôvodného stavu, odstránenia neoprávnenej stavby pivníc, odstránenia
akýchkoľvek predmetov z vetracích šácht, ktoré bránia funkčnosti vetracích šácht,
odstránenia prekážok brániacich prístupu na strechu zo spoločných časti bytového domu, a
to všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku,
- žaloba z 3. júla 2009 vedená na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn.
7 C 136/2009. Žalobcovia sa touto žalobou domáhali odstránenia zásahov do vlastníckeho
práva: odstránenia neoprávnenej stavby - časti bytov č. 7, č. 8 a č. 9, tak, aby mali pôvodnú
22 2
výmeru 54 m, 119 ma 119 m(alternatívne zaplatenie súm R. S. sumu 1013 €, Z. V.
sumu 1013 €, Z. Ž. sumu 2009,53 €, R. L. sumu 2857,76 € a Z. S. sumu 2022,90 €), a terasy,
ktorú využívajú výlučne vlastníci bytu č. 9 a umožniť užívanie týchto spoločných priestorov
všetkými vlastníkmi bytov v bytovom dome; určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej
medzi M. L. a B. L. ako predávajúcimi a M. S. a J. S. ako kupujúcimi, a kúpnej zmluvy
uzatvorenej medzi M. L. a B. L. ako predávajúcimi a D. K. a Z. L. ako kupujúcimi;
a náhrady bezdôvodného obohatenia...
Zo zápisnice z kolaudačného konania pred stavebným úradom 29. januára 2009
vyplývajú námietky dvoch žalobkýň týkajúce sa spoluvlastníckych podielov účastníkov
kolaudačného konania k streche, avšak v občianskom súdnom konaní žaloba s týmto
petitom podaná nebola.“
V napadnutom rozsudku najvyšší súd taktiež uviedol, že „v správnom súdnictve sa
dokazovanie nevykonáva, pre súd je rozhodujúci skutkový a právny stav v čase vydania
rozhodnutia žalovaného (§ 250i ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). Preto Najvyšší súd
Slovenskej republiky nezohľadnil znalecký posudok znalca P. A. č. 35/2012 z 10. apríla
2012, vypracovaný pre účely konania vedeného pred Okresným súdom Bratislava II sp. zn.
9 C 136/2009 a predložený žalobcami v tomto preskúmavacom konaní.“.
Ústavný súd po preskúmaní napadnutého rozsudku najvyššieho súdu konštatuje, že
najvyšší súd ako odvolací súd konzistentným, vnútorne vyváženým a zrozumiteľným
spôsobom odôvodnil svoje rozhodnutie, ktorým potvrdil odvolaním napadnutý rozsudok
krajského súdu. Podľa názoru ústavného súdu nemožno mať z ústavného hľadiska výhrady
proti tomu, ako najvyšší súd interpretoval posudzovanie predbežných otázok v stavebnom
konaní v kontextoch na vec aplikovaného § 137 stavebného zákona. Ústavný súd sa
stotožňuje so záverom najvyššieho súdu, že v zmysle § 81 ods. 1 stavebného zákona
v kolaudačnom konaní stavebný úrad najmä skúma, či sa stavba uskutočnila podľa
dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a či sa dodržali
zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky určené
v územnom rozhodnutí a v stavebnom povolení, ako aj to, či skutočné realizovanie stavby
alebo jej užívanie nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany
života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení.
Tým, že nebolo prerušené kolaudačné konanie v dôsledku podania občianskoprávnych
námietok sťažovateľky (týkajúcich sa nesúladu veľkostí spoluvlastníckych podielov
uvádzaných na LV č. inak ako v zmluve o nadstavbe z 11. februára 2004 v znení jej dodatku
z 8. apríla 2004), nedošlo k takej vade konania, ktorá mohla mať v konečnom dôsledku
vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
V zmysle § 137 ods. 1 stavebného zákona stavebné úrady vykonávajúce konanie
podľa tohto zákona sa pokúsia vždy aj o dosiahnutie dohody účastníkov pri tých
námietkach, ktoré vyplývajú z vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám, ale
prekračujú rozsah právomoci stavebného úradu alebo spolupôsobiacich orgánov štátnej
správy.
V zmysle § 137 ods. 2 stavebného zákona ak medzi účastníkmi nedôjde k dohode
o námietke podľa odseku 1, ktorá, keby sa zistilo jej oprávnenie, by znemožnila uskutočniť
požadované opatrenie alebo by ho umožnila uskutočniť len v podstatne inej miere alebo
forme, odkáže stavebný úrad navrhovateľa alebo iného účastníka podľa povahy námietky
na súd alebo na iný príslušný orgán a konanie preruší.
Podľa § 137 ods. 3 stavebného zákona stavebný úrad určí lehotu, v ktorej sa musí
predložiť dôkaz, že na súde, prípadne inom príslušnom orgáne bol podaný návrh
na rozhodnutie v spornej veci. Ak návrh nebude v určenej lehote podaný, môže si stavebný
úrad urobiť úsudok o námietke sám a rozhodnúť vo veci.
Podľa § 140 stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa
na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní [zákon č. 71/1967
Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“)].
Podľa § 40 ods. 1 Správneho poriadku ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už
právoplatne rozhodol príslušný orgán, je správny orgán takýmto rozhodnutím viazaný, inak
si správny orgán môže o takejto otázke urobiť úsudok alebo dá príslušnému orgánu podnet
na začatie konania.
Podľa § 40 ods. 2 Správneho poriadku správny orgán si nemôže ako o predbežnej
otázke urobiť úsudok o tom, či a kto spáchal trestný čin, priestupok alebo iný správny
delikt, alebo o osobnom stave fyzickej osoby, alebo o existencii právnickej osoby, ak patrí
o tom rozhodovať súdu.
Správny poriadok síce pojem predbežná otázka používa, ale nedefinuje. Podľa
názorov vyslovovaných v právnej teórii pod predbežnou (tzv. prejudiciálnou) otázkou treba
rozumieť takú otázku, zodpovedanie ktorej podmieňuje rozhodnutie vo veci, ktorá je
predmetom správneho konania. Súčasne je to taká otázka, ktorej rozhodnutie nepatrí
do kompetencie správneho orgánu, ktorý vo veci rozhoduje. Odpoveď na ňu môže byť
predmetom iného samostatného konania (správneho i súdneho).
V správnom konaní platí zásada, že správny orgán, ktorý vydáva rozhodnutie
vo veci, je oprávnený pre svoju potrebu riešiť i otázky, ktoré patria do pôsobnosti iných
orgánov (t. j. iného správneho orgánu alebo súdu), ak to zákon nezakazuje – vyžaduje si to
totiž požiadavka pružnosti správneho konania.
Podľa ustálenej judikatúry všeobecných súdov platí zásada, že správny orgán, ktorý
koná vo veci, je nielen oprávnený, ale i povinný zaoberať sa predbežnými otázkami, ak sa
v konaní vyskytnú (napr. rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 6 Sžp 23/2013 z 30. apríla
2014).
S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu (Boh. A 3270/24) nesmie
správny orgán napríklad odmietnuť rozhodnúť vo veci samej z dôvodu, že predbežná otázka
nebola dosiaľ rozhodnutá príslušným orgánom. Buď si odpovie na túto otázku sám (urobí si
aj úsudok), alebo dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania a vyčká s vlastným
rozhodnutím, dokiaľ o predbežnej otázke nerozhodne.
Z dikcie § 40 ods. 1 Správneho poriadku (text za bodkočiarkou) vyplýva, že správny
orgán má zásadne voľnosť v rámci úvahy o tom, ktorú z týchto dvoch možností postupu
zvolí (táto voľnosť by mohla byť obmedzená len osobitným zákonom). Zároveň však platí,
že správny orgán nesmie nikdy zostať vo vzťahu k predbežnej otázke pasívnym.
Preto by bol v rozpore s účelom a zmyslom § 40 ods. 1 Správneho poriadku taký
postup, pri ktorom by sa správny orgán obmedzil len na konštatovanie, že v správnom
konaní nebolo vlastnícke právo preukázané súdnym rozhodnutím, a z tohto dôvodu by
prerušil konanie až do právoplatnosti súdneho rozhodnutia.
Odkázať účastníka konania na súd podľa § 137 ods. 2 stavebného zákona je prípustné
len pri tých námietkach účastníkov, ktoré vychádzajú z vlastníckych alebo iných práv
k stavbám alebo pozemkom.
Vychádzajúc z obsahu už citovaných ustanovení právnych predpisov, ústavný súd
zastáva názor, že vo vzťahu ku kľúčovému právnemu problému nastolenému žalobou
sťažovateľky (nesprávna interpretácia a aplikácia § 137 stavebného zákona stavebným
úradom, ktorý napriek predloženému dôkazu o tom, že bola príslušnému súdu podaná
v spornej veci žaloba, si urobil úsudok o občianskoprávnych námietkach sám a vydal
napadnuté rozhodnutie, pozn.) najvyšší súd zaujal zrozumiteľný a ústavne akceptovateľný
postoj, keď výslovne uviedol, že sa stotožňuje s právnym názorom krajského súdu, že „súd
mal za preukázané, že stavebný úrad postupoval v súlade s týmto ustanovením, keď si urobil
úsudok o námietke a rozhodol vo veci. Žalobcovia síce podali na Okresný súd Bratislava II
dňa 23. februára 2009 žalobu, ale išlo o žalobu o nedodržaní zmluvných podmienok
určených v zmluve o nadstavbe. Žalobcovia mali podať žalobu s petitom o určenie
neplatnosti zmluvy o nadstavbe alebo žalobu o vyriešenie vlastníckych práv k spoločným
častiam a zariadeniam domu. Ani doplnenie žaloby žalobcov, v ktorom žiadajú odstránenie
pivníc, prekážok brániacich prístupu na strechu a akýchkoľvek predmetov z vetracích šácht,
nie je žalobou v zmysle § 137 stavebného zákona.“.
Ústavný súd k citovanému iba vysvetľujúco poukazuje aj na právny záver
najvyššieho súdu, podľa ktorého „zo zápisnice z kolaudačného konania pred stavebným
úradom 29. januára 2009 vyplývajú námietky dvoch žalobkýň týkajúce sa spoluvlastníckych
podielov účastníkov kolaudačného konania k streche, avšak v občianskom súdnom konaní
žaloba s týmto petitom podaná nebola“.
Ústavný súd zároveň aj vo vzťahu k ďalším právnym záverom najvyššieho súdu
obsiahnutým v odôvodnení napadnutého rozsudku (k prístupu na strechu, k nezohľadneniu
znaleckého posudku znalca A.) konštatuje, že ich nemožno považovať za arbitrárne a ani
za zjavne neodôvodnené.
Pokiaľ sťažovateľka v sťažnosti namietala porušenie princípu rovnosti zbraní podľa
čl. 47 ods. 3 ústavy a základného práva vyjadriť sa k vykonaným dôkazom podľa čl. 48
ods. 2 ústavy z dôvodu nesprístupnenia spisu, konkrétne k jeho časti výkresov a projektovej
dokumentácie, ústavný súd z príloh pripojených k sťažnosti sťažovateľky zistil, že o jej
námietke prvostupňový stavebný orgán vydal rozhodnutie č. j. ORG/2009/17270-5/VAL
z 29. septembra 2009, ktoré na základe jej odvolania bolo potvrdené týmto správnym
orgánom rozhodnutím č. j. ORG 2009/19024-2/VAL z 22. októbra 2009, pričom
sťažovateľka bola poučená o možnosti preskúmania tohto konečného rozhodnutia súdom.
Z obsahu sťažnosti však nevyplýva a sťažovateľka ani netvrdí, že by tento zákonný postup
v danej veci využila.
Skutočnosť, že sťažovateľka zastáva iný právny názor, ako prijal v jej veci najvyšší
súd, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti
napadnutého rozsudku a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor
najvyššieho súdu svojím vlastným. Posúdenie namietanej zákonnosti postupu a rozhodnutia
správneho orgánu bolo v právomoci najvyššieho súdu. Jeho závery podľa názoru ústavného
súdu nevykazujú známky svojvôle a sú aj ústavne akceptovateľným spôsobom odôvodnené,
a preto medzi napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu a obsahom základných práv podľa
čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 ústavy ani právom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
neexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá by po prípadnom prijatí sťažnosti v tejto časti
na ďalšie konanie naznačovala reálne možnosť dospieť k záveru o ich porušení.
Z uvedených dôvodov ústavný súd pri predbežnom prerokovaní túto časť sťažnosti
odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
2. K namietanému porušeniu práva podľa čl. 6 ods. 3 dohovoru postupom
najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Sžp 18/2012 a jeho rozsudkom
z 19. júna 2013
Sťažovateľka v petite sťažnosti namieta vo vzťahu k postupu najvyššieho súdu
v napadnutom konaní a jeho rozsudku z 19. júna 2013 aj porušenie práva podľa čl. 6 ods. 3
dohovoru, avšak bez konkrétnych námietok a zdôvodnenia, v čom má uvedené porušenie
spočívať. Keďže táto časť sťažnosti nie je odôvodnená, nemožno s tvrdením sťažovateľky
o porušení jej práva podľa čl. 6 ods. 3 dohovoru polemizovať a ani mu oponovať
konkrétnymi argumentmi.
Ústavný súd už viackrát vo svojej judikatúre uviedol, že nedostatok odôvodnenia
sťažnosti, resp. jej časti má významné procesné dôsledky. Je totiž základnou povinnosťou
sťažovateľov, aby čo najpresnejšie opísali skutkový stav, z ktorého vyvodzujú svoj
procesný nárok na ochranu poskytovanú ústavným súdom. Okrem opísania skutkových
okolností musí odôvodnenie sťažnosti obsahovať najmä právne argumenty a právne
posúdenie predloženého sporu (IV. ÚS 124/08). Nevyhnutnou podmienkou konania
ústavného súdu o individuálnej sťažnosti fyzickej alebo právnickej osoby podľa čl. 127
ústavy je vznesenie relevantných námietok zo strany sťažovateľov spočívajúce v uvedení
skutočností svedčiacich o porušení ich základných práv alebo slobôd rozhodnutím,
opatrením, procesným postupom, príp. inou aktivitou alebo nečinnosťou konkrétneho
orgánu verejnej moci (orgánu štátnej správy, územnej alebo záujmovej samosprávy, súdu
atď.).
Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť sťažovateľky takéto námietky neobsahuje.
Subjektívny názor sťažovateľky o porušení jej práva podľa čl. 6 ods. 3 dohovoru nie je
dostatočným dôvodom na záver, že mohlo dôjsť k jeho namietanému porušeniu, ak chýbajú
objektívne okolnosti, ktoré by dovolili takýto záver aspoň na účely prijatia sťažnosti na
ďalšie konanie.
Sťažnosť sťažovateľky neobsahuje v tejto časti kvalifikované odôvodnenie, a preto
nespĺňa ani podstatnú zákonom predpísanú náležitosť ustanovenú v § 20 ods. 1 zákona
o ústavnom súde.
Ústavný súd v súvislosti s nedostatkom zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti
uvádza, že sťažovateľka je v konaní pred ústavným súdom zastúpená kvalifikovaným
právnym zástupcom – advokátom. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii
a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský
zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne
využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta.
Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby,
ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať
nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené
zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené
náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom (napr. II. ÚS 117/05).
Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
3. K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1, 3, 4, a 5
ústavy postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Sžp 18/2012 a jeho
rozsudkom z 19. júna 2013
V súvislosti s namietaným porušením základného práva vyplývajúceho z čl. 20 ods. 1
ústavy ústavný súd poukazuje na svoju stabilizovanú judikatúru (napr. II. ÚS 78/05,
IV. ÚS 301/07), ktorej súčasťou je aj právny názor, že všeobecný súd zásadne nemôže byť
sekundárnym porušovateľom základných práv a slobôd hmotného charakteru, ku ktorým
patrí aj základné právo vyplývajúce z čl. 20 ods. 1 ústavy, ak toto porušenie nevyplýva
z toho, že všeobecný súd súčasne porušil ústavnoprocesné princípy vyplývajúce z čl. 46 až
čl. 48 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru. O prípadnom porušení týchto práv by bolo možné
uvažovať zásadne len vtedy, ak by zo strany všeobecného súdu primárne došlo k porušeniu
niektorého zo základných práv, resp. ústavnoprocesných princípov vyjadrených v čl. 46 až
čl. 48 ústavy, resp. v spojení s ich porušením (IV. ÚS 326/07).
Pretože ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade nemohlo dôjsť napadnutým
rozsudkom najvyššieho súdu k porušeniu základných práv sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1,
čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 ústavy a ani k porušeniu jej práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,
neprichádzalo do úvahy ani vyslovenie porušenia základných práv sťažovateľky
vyplývajúcich jej z čl. 20 ods. 1, 3, 4 a 5 ústavy.
Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť
sťažovateľky aj v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej
neopodstatnenosti.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa už ústavný súd ďalšími
požiadavkami sťažovateľky na ochranu ústavnosti nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. novembra 2014