Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 530/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-40

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. novembra 2014

v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka a zo sudcov Milana Ľalíka a Marianny

Mochnáčovej prerokoval prijatú sťažnosť M. K. a S. K., zastúpených advokátom JUDr.

Jánom Segečom, Skuteckého 26, Banská Bystrica, vo veci namietaného porušenia ich

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo M. K. a S. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.

48 ods. 2 a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Banská Bystrica p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

14 C/278/1995 konal bez zbytočných prieťahov.

3. S. K. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 15 000 € (slovom pätnásťtisíc eur),

ktoré jej j e Okresný súd Banská Bystrica p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. M. K. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 8 000 € (slovom osemtisíc eur),

ktoré jej j e Okresný súd Banská Bystrica p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

5. Okresný súd Banská Bystrica j e p o v i n n ý uhradiť S. K. a M. K. trovy konania

spoločne a nerozdielne v sume 284,08 € (slovom dvesto osemdesiatštyri eur a osem centov)

na účet ich právneho zástupcu advokáta JUDr. Jána Segeča, Skuteckého 26, Banská

Bystrica, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

6. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

z 10. septembra 2004 č. k. -12 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) sťažnosť M. K. a S. K. (ďalej len „sťažovateľky“, resp. „sťažovateľka

v 1. rade “ a „sťažovateľka v 2. rade“), ktorou namietali porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. .

2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka M. K. ako zákonná zástupkyňa vtedy ešte

maloletej S. K. podala 12. októbra 1995 na okresnom súde návrh „o určenie otcovstva...

a úpravu práv a povinností k mal. dcére“.

Uvedené konanie nie je do dnešného dňa právoplatne ukončené, hoci trvá 19 rokov,

a sťažovateľka v 2. rade S. K. má v súčasnosti už 21 rokov. Sťažovateľky podrobne opisujú

priebeh tohto konania na okresnom súde, považujú ho za neprimerané, zdĺhavé

a neefektívne. V októbri 2013 podali predsedovi okresného súdu aj sťažnosti na prieťahy

v konaní, ktorý síce potvrdil, že konanie trvá neprimerane dlho, avšak uviedol, že ich

sťažnosti sú nedôvodné, pretože „nejde o subjektívne dôvody na strane súdu ale

o medzinárodný prvok v konaní, keď súd je nútený konať dožiadaním príslušného súdu

v Republike Čierna Hora prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti SR...“.

3. Na základe uvedeného sťažovateľky ústavnému súdu navrhujú, aby vo veci vydal

tento nález:

„Základné právo M. K. a S. K., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené v ... a právo na prerokovanie ich záležitosti v primeranej

lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru... postupom Okresného súdu Banská Bystrica v

konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

Okresnému súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn.

prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

M. K.j priznáva... finančné zadosťučinenie v sume 20.000,- EUR a S. K. priznáva...

finančné zadosťučinenie v sume 30.000,- EUR, ktoré je Okresný súd Banská Bystrica

povinný vyplatiť do rúk M. K. a S. K. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Banská Bystrica je povinný uhradiť M. K. a S. K. do 15 dní od

právoplatnosti tohto nálezu trovy konania vo výške 520,99,- EUR na účet právneho

zástupcu sťažovateliek.“

4. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci vyjadril okresný súd v písomnom

podaní (sp. zn. Spr. 4007/2014 zo 14. októbra 2014), v ktorom súčasťou je „Chronologický

prehľad úkonov v spise Okresného súdu Banská Bystrica“ a tiež vyjadrenie zákonnej

sudkyne. Z podania okrem iného vyplýva: „Súhlasím s tvrdením sťažovateľky, že dané

konanie trvá neprimerane dlho. Avšak dĺžka konania nie je spôsobená subjektívnymi

dôvodmi na strane tunajšieho súdu, pričom subjektívnu nečinnosť na strane súdu som

nezistil. Odporca je občanom cudzieho štátu, konania na tunajšom súde sa osobne

nezúčastňuje a má problémy s vycestovaním na Slovensko, pričom aj samotný odporca

svojim prístupom prispieva k predlžovaniu tohto konania tak. ako to vyplýva z vyjadrenia

sudkyne. Tunajší súd s odporcom koná len prostredníctvom dožiadaného súdu v....

Republika Čierna Hora, ale nútený znalecké dokazovanie vykonať prostredníctvom tohto

súdu. Týmto je sťažený celý postup tunajšieho súdu tak, ako to vyplýva z postupu uvedeného

vo vyjadrení sudkyne. Tunajší súd s dožiadaným súdom komunikuje prostredníctvom

Ministerstva spravodlivosti SR a dožiadaný súd pri vybavení dožiadaní tunajšieho súdu

nepostupuje dôsledne. Pritom tunajší súd je povinný zabezpečiť vykonanie dôkazu skúškou

DNA tak, ako túto povinnosť konštatoval Krajský súd v Banskej Bystrici v odôvodnení

svojho rozhodnutia zo dňa 15. 01. 2008. ktorým zrušil pôvodný rozsudok tunajšieho súdu zo

dňa 07. 09. 2006. Tunajší súd využíva všetky možné procesné prostriedky a postupy podľa

svojho práva na zabezpečenie vykonania dokazovania. Za účelom čo najrýchlejšieho

postupu dožiadaného súdu v... Republika Čierna Hora tunajší súd prekladá všetky listiny

ustanoveným tlmočníkom do jazyka srbochorvátskeho, a rovnako aj listiny, ktoré predloží

dožiadaný súd, je potrebné predložiť do jazyka slovenského. Napriek viacerým dožiadaniam

a urgenciám tunajšieho súdu dožiadaný súd v... neoznámil, či vykonal žiadané znalecké

dokazovanie, alebo inak zabezpečil splnenie požiadavky tunajšieho súdu. Doposiaľ

tunajšiemu súdu ani neoznámil výšku trov vzniknutých vybavením dožiadania (čl. 12

vyhlášky ministra zahraničných vecí o Zmluve medzi Československou socialistickou

republikou a Socialistickou federatívnou republikou Juhosláviou o úprave právnych

vzťahov v občianskych, rodinných a trestných veciach), ani zúčtovacie údaje na úhradu trov

vzniknutých vybavením dožiadania. Dožiadanie tunajšieho súdu o vykonanie dôkazu -

odobratie biologického materiálu odporcu - nebolo doposiaľ príslušným súdom odporcu

v Republike Čierna Hora vybavené.

Nestotožňujem sa s tvrdením sťažovateliek o nekoordinovanom a neefektívnom

postupe Okresného súdu Banská Bystrica, ale naopak tunajší súd využíva všetky možné

procesné postupy za účelom rozhodnutia vo veci, pričom je v tomto prípade viazaný

právnym názorom odvolacieho súdu. ktorý uložil vykonať dokazovanie spôsobom, ktorý je

jednou z príčin doterajšieho nevybavenia veci. Ako vyplýva z vyjadrenia sudkýň

a chronológie úkonov, zdĺhavý postup v konaní je zapríčinený hlavne postupom a

správaním sa odporcu a zdĺhavým a nedôsledným spôsobom vybavenia dožiadaní cudzími

justičnými orgánmi. V súlade so zaužívanou judikatúrou Ústavného súdu SR navrhujem

zohľadniť všetky okolnosti spôsobujúce dĺžku predmetného konania, a to hlavne otázku

existencie cudzieho prvku v konaní, správanie sa odporcu, zdĺhavé a nedôsledné vybavenia

dožiadaní cudzím justičným orgánom ako aj spôsob dokazovania uložený odvolacím súdom.

Vo vzťahu k požadovanej výške finančného zadosťučinenia, považujem jej výšku

vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti za neprimeranú...“

Súčasťou vyjadrenia okresného súdu bolo stanovisko zákonnej sudkyne:

„Vec napadla na súd 12. 10. 1995. Termín vytýčený na 07. 11. 1995. Vypočutá

matka dieťaťa, pojednávanie odročené, za účelom výsluchu odporcu cez príslušný súd

Republiky Čierna Hora. Prípisom 12. 01. 1996 bolo dožiadanie zasielané cez Ministerstvo

spravodlivosti SR Bratislava. Ďalší termín pojednávania bol vytýčený na deň 25. 06. 1996.

Na pojednávaní zistené, že sa nevrátilo dožiadanie od cudzozemského súdu. Nevrátil sa ani

do ďalšieho pojednávania 03. 09. 1996. Prípisom 08. 10. 1996 požiadané Ministerstvo

spravodlivosti SR o urgovanie vybavenia nášho dožiadania. Prípisom 28. 05. 1997

urgované MS SR o vybavenie dožiadania. Znova urgované 19. 12. 1997, pretože doposiaľ

dožiadanie vybavené nebolo, ako o tom informovalo MS SR. Dňa 20. 07. 1998 znova

požiadané MS SR o urgovanie vybavenia dožiadania, rovnako 14. 01. 1999. MS SR 11. 03.

1999 odpovedá, že treba zaslať nové predvolanie na pojednávanie, preto bolo vytýčené na

deň 23. 11. 1999. Dňa 26. 04. 1999 listiny zaslané MS SR. Dňa 08. 11. 1999 MS SR

odpovedá, že bude urgovať prípisom 09. 06. 2000 odpovedá, že bude urgovať. Dňa 15. 01.

2001 súd znova žiada MS SR o urgovanie vybavenia dožiadania, rovnako prípisom 08. 06.

2001. Dňa 15. 08. 2001 došlo čiastočne vybavené dožiadanie nášho súdu, ale bez

sprievodného listu MS Čiernej Hory. MS SR dňa 31. 01. 2002 odporúča vypracovať nové

dožiadanie o výsluch odporcu. Termín pojednávania vytýčený na 12. 03. 2002. Súd

oboznámil prítomných so stavom vo veci a 08. 2002 vypracoval nové dožiadanie pre

príslušný súd Republiky Čierna Hora. MS SR zaslané 25. 04. 2002. Termín pojednávania

vytýčený na 05. 09. 2002, konštatované že od cudzozemského, súdu neprišla žiadna

odpoveď. Náhradný termín pojednávania bol určený na 11. 2002, na ňom konštatované, že

Republika Čierna Hora doposiaľ na dožiadanie nereagovala. Dňa 11. 11. 2002 požiadané

MS SR o urgovanie vybavenia dožiadania. Dňa 04. 12. 2002 MS SR odpovedá, že zaslalo

dožiadanie. Na to MS SR požiadalo o určenie zmeny v dátume termínu pojednávania. Súd

vytýčil pojednávanie na 08. 06. 2004 a náhradný termín 31. 08. 2004. Dňa 28. 11. 2003

došlo vybavené dožiadanie od Republiky Čierna Hora, kde bol vypočutý odporca. Na

pojednávaní 08. 06. 2004 súd odročil pojednávanie s tým, že vypracuje nové dožiadanie,

kde požiada Republiku Čierna Hora, aby dôsledne vybavili dožiadanie nášho súdu.

Prípisom 20. 10. 2004 súd znova žiada MS SR o zaslanie nášho dožiadania spolu

s návrhom, uznesením o kolíznom opatrovníkovi a predvolaním na pojednávanie, aby tieto

boli doručené odporcovi do vlastných rúk. Na pojednávaní 14. 12. 2004 súd konštatoval, že

doposiaľ nedošla žiadna odpoveď z Republiky Čierna Hora, preto pojednávanie odročené

na náhradný termín 01. 02. 2005. MS SR 29. 12. 2004 oznamuje, že zahraničný súd

čiastočne vybavil naše dožiadanie, ale zápisnica o výsluchu odporcu nebola súčasťou

príloh. Preto pojednávanie bolo odročené za účelom nariadenia znaleckého dokazovania

znalcom sexuológom na spravdepodobnenie termínu počatia dieťaťa. Dňa 03. 02. 2005

ustanovený znalec, ktorý podal posudok, súdu došiel 03. 05. 2005.

Dňa 20. 12. 2005 súd robí dotaz na MS SR, aby uviedli či naše dožiadanie o výsluch

odporcu bolo zahraničným súdom uskutočnené. Dňa 09. 01. 2006 MS odpovedá, že

zápisnicu o výsluchu odporcu doposiaľ nedostali, vec bola urgovaná. Rovnako odpovedá aj

prípisom zo 07. 06. 2006. Vo veci vytýčený termín pojednávania na 07. 09. 2006. Na

pojednávaní bolo vo veci samej rozhodnuté rozsudkom -230 zo dňa 07. 09. 2006

tak, že odporca bol určený za prirodzeného otca, maloleté dieťa zverené do výchovy matky,

odporca zaviazaný platením výživného a uložená povinnosť splácania zameškaného

výživného a rozhodnuté o náhrade trov konania s odôvodnením, že súd vo veci rozhodol na

základe výpovede matky dieťaťa, znaleckého dokazovania. Keďže ďalšie dôkazy, ktoré by

viac spravdepodobnili otcovstvo k dieťaťu neboli predložené, súd vychádzal zo záveru

znalca sexuológa na určenie termínu najpravdepodobnejšieho počatia dieťaťa.

Odporca proti rozsudku podal odvolanie, spis bol predložený odvolaciemu súdu 20.

12.2007.

Odvolací súd uznesením -283 zo dňa 15. 01. 2008 zrušil

prvostupňový rozsudok, vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. V odôvodnení

konštatuje, že aj keď sa jedná o konanie, ktoré prebieha viac rokov, má odvolateľ legitímne

právo na to, aby mohol v súlade s vedeckým dôkazom zaprieť svoje otcovstvo a aj dieťa má

právo poznať identitu svojho biologického otca. Vnútroštátne súdy by mali interpretovať

svoje právo vo svetle vedeckého pokroku a následných spoločenských dôsledkov. Bude

povinnosťou OS nariadiť dôkaz skúškou DNA. Ak sa odporca nezúčastní odberu vzorky na

území SR, treba aby sa podrobil takémuto odberu vo svojom domovskom štáte.

Uznesením 11. 02. 2008 vo veci nariadené znalecké dokazovanie, ustanovený

slovenský znalec... za účelom vykonania analýzy DNA, odobratím krvi maloletému dieťaťu,

jeho matke a odporcovi. Znalec 18. 02. 2008 uviedol, že potrebuje biologický materiál

odporcu odobratím dvoch - troch kvapiek z prsta na biely filtračný papier alebo výterom

ústnej sliznice.

Súd 11. 03. 2008 vypracoval dožiadanie pre príslušný súd... Republika Čierna Hora,

v ktorom žiada, aby bol vypočutý odporca na položené otázky, aby odporcovi bola doručená

žiadosť znalca o vykonanie znaleckého úkonu a aby príslušný súd ustanovil znalca, ktorý

odoberie biologický materiál odporcovi a podľa pokynov slovenského znalca mu tento

odovzdá. Listiny boli predložené MS SR prípisom 18. 04. 2008. MS SR 03. 11. 2008 zaslalo

zápisnicu o výpovedi odporcu, ale z nej je zrejmé, že odporca odpovedal na otázky položené

tunajším súdom, ale príslušný súd nijako neodpovedal na požiadavku odobrať biologický

materiál odporcovi. Prípisom 11. 11. 2008 súd robí dotaz na slovenského znalca..., aby

uviedol, či mu bol doručený biologický materiál odporcu. Dňa 21. 11. 2008 znalec

odpovedá, že vzorka mu zatiaľ predložená nebola. Súd vypracoval 10. 12. nové dožiadanie,

kde vyslovene žiada, aby zahraničný súd zabezpečil odobratie biologického materiálu

odporcovi a zaslanie vzorky slovenskému znalcovi. Listiny 29. 01. predložené MS SR. Dňa

16. 02. 2009 MS SR odpovedá, že dožiadanie neobdržali. Slovenský znalec 05. 06.

odpovedá, že doposiaľ neobdržal vzorku materiálu.

MS SR 18. 06. 2009 odpovedá, že doposiaľ neobdržalo vybavenie dožiadania, bude

ho urgovať. Dňa 31. 08. 2009 odpovedá, že neobdržalo vybavenie dožiadania, požiada

o súčinnosť zastupiteľský úrad SR v Belehrade. Prípisom 02. 02. 2010 odpovedá, že

neobdržalo vybavenie dožiadania od príslušných justičných orgánov Republiky Čiernej

Hory, rovnako aj prípisom 26. 05. 2010, s tým, že znova požiada o spoluprácu

Veľvyslanectva SR v Belehrade. Prípisom 20. 12. 2010 MS SR oznamuje, že neobdržalo

odpoveď príslušných úradov, prípisom 16. 03. 2011 oznamuje, že zasiela zápisnicu

o výsluchu odporcu a čiastočnom vybavení dožiadania, že výkon dôkazu odobratím vzorky

krvi odporcovi bude uskutočnený po úhrade nákladov za znalecký úkon. Súd prípisom

12. 05. 2011 žiada MS SR, aby zistilo či dožiadaná strana zabezpečila odobratie vzorky krvi

odporcovi. Ak je potrebné aby slovenská strana zaslala dožiadanému súdu úhradu nákladov

za znalecký úkon, zatiaľ tak nemôže urobiť, pretože nemá údaje o peňažnom ústave a čísle

účtu. Pri urgencii úplného vybavenia dožiadania nech sú tieto údaje dožiadaným súdom

uvedené (č. 1. 381, 382).

MS SR prípisom 04. 08. 2011 oznamuje, že nebola zaslaná odpoveď, vec vedie

v evidencii, o výsledku bude informovať. Prípisom 21. 12. 2011 oznamuje, že požiadalo MS

Čiernej Hory v... o vybavení dožiadania. Po jeho vybavení bude tunajší súdu informovať.

Prípisom 15. 03. 2012 tunajší súdu žiada o odpoveď, ako bolo naše dožiadanie vybavené.

MS SR 04. 04. 2012 oznamuje, že neobdržalo vybavenie dožiadania od príslušných

justičných orgánov. Prípisom 24. 05. 2012 oznamuje, že zasiela list MS Čiernej Hory v... so

zápisnicou OS... z 23. 04. 2012. Po zabezpečení prekladu predložených listín je zrejmé, že

odporca sa vyjadril, že sa podrobil operácii srdca v roku 2010, pokúša sa získať

prostredníctvom Veľvyslanectva v Belehradu vízum na vycestovanie do Slovenskej

republiky, aby mohol znalec vykonať požadovaný znalecký posudok. Ale matka

navrhovateľky mu nezabezpečila pozvanie, ktoré bolo potrebné na získanie víza na cestu na

Slovensko. Súd vytýčil termín pojednávania na 25. 09. 2012, na ktorom informoval o

priebehu doterajšieho konania UPSVaR... matku... aj..., ktorá v tom čase už bola plnoletá.

Pojednávanie odročené s tým, že... sa vyjadrí, či bude vystupovať na strane navrhovateľa

ako navrhovateľka a bude žiadať pokračovať v konaní. Podaním, ktoré došlo 08. 11. 2012

oznámila, že žiada o pokračovanie v konaní a zvolila si právneho zástupcu AK JUDr. Eva

Segečová s.r.o...

Prípisom 23. 04. 2013 súd žiada MS SR, aby oznámili, či došla odpoveď na

dožiadanie tunajšieho súdu z 08. 01. 2013 adresované príslušnému súdu Mesta... MS SR 13.

05. 2013 oznamuje, že dožiadanie vybavené nebolo, vybavenie dožiadaní v cudzine urguje u

zahraničného partnera v časovom rámci 5-6 mesiacov od odoslania pôvodnej žiadosti.

Prípisom 15. 08. 2013 MS SR zaslalo zápisnicu o doručení písomností a vybavenie

dožiadania tunajšieho súdu. Zo zápisnice z 19. 07. 2013 súd konštatuje, že odporca sa

vyjadril, že sa pokúšal vycestovať na Slovensko v roku 2007, ale navrhovateľka ani jej

matka mu nezaslala pozvanie, na základe ktorého by vo svojom domovskom štáte dostal

vízum. Viackrát žiadal o zaslanie pozvania, ale zákonná zástupkyňa navrhovateľky to

neurobila. Vo vzťahu k požiadavke slovenského súdu, aby poskytol genetický materiál,

uvádza, že je ochotný ho poskytnúť, ale nemôže znášať náklady na cestu do..., kde je možno

vykonať tento úkon, lebo jeho zdravie je narušené a má malý dôchodok (č. 1. 449).

Súd prípisom 09. 09. 2013 zaslal právnemu zástupcovi navrhovateľky pripojenú

zápisnicu a oznamuje mu, že opätovne žiadal príslušné orgány Čiernej Hory, aby ustanovili

svojho znalca na odobratie biologického materiálu odporcovi.

Právny zástupca navrhovateľky podaním, ktoré došlo 02. 10. 2013, oznamuje súdu,

že súdne konanie neprimerane dlho trvá, žiada aby súd odporcovi podľa uložil

poriadkovú pokutu za marenie uplatnenia zákonného práva navrhovateľky, navrhuje

zabezpečiť vynútenie splnenia povinnosti dostaviť sa pred znalca a strpieť odber vzorky

DNA podľa prostredníctvom dožiadania základného súdu v..., Republika Čierna

Hora...

Jedná sa o konanie s medzinárodným prvkom (odporca je občanom Republiky

Čierna Hora). Odporca sa pojednávaní osobne nezúčastňuje, je vypočúvaný dožiadaným

súdom, pričom dožiadanie sa do Republiky Čierna Hora zasiela prostredníctvom

Ministerstva spravodlivosti SR Bratislava, rovnako aj odpovede sa vracajú prostredníctvom

neho. Za tým účelom, aby druhá zmluvná strana rýchlejšie vybavila dožiadanie slovenského

súdu súd všetky predkladané listiny najskôr prekladá do jazyka srbochorvátskeho

(slovenským súdom ustanoveným tlmočníkom), rovnako aj listiny, ktoré sa vrátia sú len v

srbochorvátskom jazyku, preto je potrebné ich preložiť.

Procesný postup, o ktorý žiada dožadujúci súd (slovenský súd) príslušný súd

Republiky Čierna Hora, si volí tento súd podľa svojich procesných postupov.

Dožadujúci súd vo svojom dožiadaní uvedie, o aké úkony žiada (výsluch odporcu,

doručenie mu listín, uloženie povinnosti odporcovi a podobne). Je na dožiadanom súde, ako

zabezpečí vybavenie dožiadania.

Vyššie uvádzanými dožiadaniami slovenský súd žiadal jednak o výpoveď odporcu

(odpoveď na položené otázky), jednak o potvrdenie o prevzatí doručovaných listín a žiadal

aj, aby dožiadaný súd ustanovil svojho znalca za účelom odberu biologického materiálu

odporcovi. Túto požiadavku slovenský súd urgoval. Napriek tomu z odpovedí dožiadaného

súdu nevyplynulo, či tento zabezpečil splnenie tejto požiadavky, buď týmže uložil povinnosť

priamo odporcovi alebo ustanovil svojho znalca na vykonanie tohto úkonu. Dožiadaný súd

len konštatuje, že za účelom vykonania znaleckého úkonu je potrebné uhradiť trovy tohto

znaleckého úkonu, ale neuvádza v akej výške sú tieto trovy, názov peňažného ústavu a číslo

účtu, na ktorý by mohol slovenský súd zložiť peňažné prostriedky na trovy znaleckého

dôkazu. Dožiadaný súd tak neurobil ani napriek tomu, že bol výslovne požiadaný o uvedenie

týchto údajov.

Odporca je občanom Republiky Čierna Hora, a preto priamo procesný súd

(slovenský) mu nemôže ukladať povinnosti podľa .

Ako vyplýva zo zápisníc a sprievodných listov dožiadaného súdu, tento dôsledne

nereaguje na vybavenie všetkých požiadaviek uvedených v dožiadaní slovenského súdu.

Slovenský súd má možnosť len prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti SR

urgovať, aby jeho dožiadanie bolo druhou zmluvnou stranou dôsledne vybavené.

Toto sú dôvody, pre ktoré zatiaľ vo veci prvostupňovým súdom nebolo rozhodnuté

(po zrušení prvostupňového rozsudku odvolacím súdom), pretože je potrebné vykonať

dôkazy tak, ako boli odvolacím súdom nariadené. Procesný súd žiada o vykonanie týchto

dôkazov druhú zmluvnú stranu (jedná sa o úkon odovzdania biologického materiálu

odporcom, ktorý je ochotný to urobiť, preto ani nie je dôvod ho postihovať pre nesplnenie

povinností, ale príslušný súd druhej zmluvnej strany nezabezpečil vykonanie tohto úkonu).

Súd môže len znova žiadať druhú zmluvnú stranu, aby ustanovila znalca na odber

biologického materiálu odporcovi, oznámila výšku nákladov znaleckých s tým spojených,

oznámila názov peňažného ústavu a číslo účtu, na ktoré je možné náklady zložiť.“

5. Procesné úkony okresného súdu, ktoré sú uvedené vo vyjadrení okresného súdu,

považoval ústavný súd za preukázané, pretože sa zhodujú s jeho zisteniami a vyplývajú

zo súdneho spisu okresného súdu predloženého na nahliadnutie 20. októbra 2014.

6. K vyjadreniu okresného súdu právny zástupca sťažovateliek nezaujal stanovisko.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich

vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

7. Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa ak ústavný

súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší

také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1

vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody

porušil, vo veci konal. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím,

ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,

primerané finančné zadosťučinenie.

8. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní o určenie otcovstva a úpravu práv a povinností k pôvodne maloletému

dieťaťu došlo k porušeniu práv sťažovateliek podľa , podľa ktorého

„Každý má právo, aby sa jeho vec... prerokovala bez zbytočných prieťahov...“, resp. v čl. 6

ods. 1 dohovoru, podľa ktorého „Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola...

v primeranej lehote prejednaná... súdom..., ktorý rozhodne o jeho občianskych právach

alebo záväzkoch...“.

10. Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov“ garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie

veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(napr. ).

11. Judikatúra ústavného súdu a ESĽP sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom

prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v , resp. právo na prerokovanie veci v primeranej lehote

zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka konania a postup súdu (napr. ). V súlade s ESĽP ústavný súd prihliada

pritom aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa (napr. , , ). Podľa rovnakých kritérií ústavný

súd postupoval aj v danom prípade.

11.1 V rámci prvého kritéria ústavný súd zistil, že predmetom posudzovaného

konania pred okresným súdom je konanie „o určenie otcovstva a o úhradu osobných

potrieb“, ktoré je vedené na základe návrhu podaného Obvodným úradom, oddelenia

sociálnych vecí v Banskej Bystrici už od roku 1995. Základnými kritériami na hodnotenie

veci ako zložitej je skutkový stav veci a platná právna úprava relevantná na rozhodnutie

o veci. Keďže za otca dieťaťa bol označený štátny občan iného štátu „Republiky Čierna

Hora“ (predtým Juhoslávie), právna úprava relevantná na rozhodnutie o veci je v porovnaní

s prípadmi určovania otcovstva muža, ktorý trvale žije na území Slovenskej republiky,

o niečo komplikovanejšia. o medzinárodnom práve súkromnom

a procesnom v znení neskorších predpisov pri jeho aplikácii na okolnosti daného prípadu

jednoznačne odkazuje na použitie slovenského právneho poriadku ako vo veci určovania

otcovstva, tak aj vo veci úpravy práv a povinností rodičov k deťom. Cudzí, resp.

medzinárodný prvok v konaní (účastník konania, ktorý je občanom iného štátu) môže mať

však za následok zdĺhavosť konania, pretože vykonávanie všetkých úkonov si vyžaduje

súčinnosť s orgánmi cudzieho štátu, preklady listín do cudzieho jazyka a nariaďovanie

pojednávaní s dostatočným predstihom. Ústavný súd na túto skutočnosť, ako aj na

nekonanie súdnych orgánov v zahraničí, ktorá ovplyvnila preukazovanie skutkového stavu

veci, prihliadol pri svojom rozhodovaní. Pri hodnotení okolností tohto prípadu

a predovšetkým posudzovaní dĺžky konania ústavný súd zhodne s ESĽP (napr. H. v. United

Kingdom z 8. júla 1987) prihliadol aj na povahu sporu dotýkajúceho sa ochrany záujmov

maloletého dieťaťa a jeho neistého osobného statusu, ktoré si vo všeobecnosti vyžadujú

postup súdu s osobitnou starostlivosťou (m. m. , ). Povaha tohto

sporu preto podmieňovala kvalifikovanie zbytočných prieťahov v prísnejšom meradle

a podľa názoru ústavného súdu sa mala prejaviť aj v starostlivejšom a dôraznejšom prístupe

okresného súdu. V týchto konaniach je prvoradou úlohou súdov chrániť tento záujem

dieťaťa a všeobecné súdy majú povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená [

(ďalej len „OSP“)] a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň

osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie.

11.2 Pri hodnotení správania sťažovateliek ako druhého kritéria na posudzovanie

možných dôvodov zbytočných prieťahov v konaní ústavný súd nezistil žiadne také

skutočnosti, ktoré by mohli byť pri jeho rozhodovaní zohľadnené iba na ich ťarchu

a v dôsledku ktorých by mohlo dôjsť k spomaleniu postupu okresného súdu v predmetnom

konaní. Sťažovateľka v 1. vystupovala v konaní ako vedľajšia účastníčka od 7. novembra

1995.

11.3 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu. Sťažovateľky

v sťažnosti nekonkretizovali obdobia, počas ktorých malo dôjsť k zbytočným prieťahom

v napadnutom konaní, ani obdobia nečinnosti, resp. neefektívnej činnosti, ale poukázali

najmä na význam konaní o určenie otcovstva a úpravu práv a povinnosti k deťom, ktorým je

potrebné venovať osobitnú starostlivosť, a tiež celkovú dĺžku konania v trvaní 19 rokov,

ktorá je podľa nich neospravedlniteľná. Ústavný súd zo spisu považoval za preukázané, že

okresný súd nepochybne porušil svoje zákonné povinnosti dané mu predovšetkým

. Predmetné konanie sa začalo 12. októbra 1995 (k spisu

okresného súdu je pripojený ešte spis , z ktorého vyplýva, že matka

sťažovateľky požiadala okresný súd už 5. októbra 1993, aby splnomocnil opatrovníka

maloletej na podanie návrhu „na určenie otcovstva a úpravu práv a povinností rodičov“).

Okresný súd po podaní návrhu opatrovníkom v roku 1995 nedokázal svoj postup

organizovať tak, aby právoplatne rozhodol o tom, kto je biologickým otcom maloletého

dieťaťa, a následne tiež určiť práva a povinnosti rodičov k nemu, ktoré sú na základe zákona

s takýmto zistením spojené. Podľa názoru ústavného súdu doterajšiu celkovú dĺžku

posudzovaného konania – viac než devätnásť rokov – nemožno vzhľadom na osobitný

význam veci pre sťažovateľky, ako aj na okolnosti danej veci vrátane jej zložitosti (pozri

predchádzajúci bod) považovať za „primeranú“ v zmysle citovaných

a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd nemal za potrebu špecifikovať jednotlivé obdobia

nečinnosti okresného súdu (najmä v rokoch 1997 až 2001), keď iba urgoval vybavenie jeho

dožiadaní prostredníctvom ministerstva, pretože žiadosti o pomoc v tejto veci

prostredníctvom Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Belehrade neboli vybavené vôbec

z dôvodu, že v krajinách bývalej Juhoslávie prebiehala vojna a dokumentácia sa

pravdepodobne stratila, a ani neskôr potom orgány Ministerstva spravodlivosti Republiky

Čierna Hora na dožiadania našich orgánov vôbec alebo adekvátne nereagovali. Podľa

názoru ústavného súdu určitý podiel na celkovej dĺžke konania možno pripísať okrem

okresného súdu aj iným orgánom, napr. Centru pre medzinárodnoprávnu ochranu detí

a mládeže Bratislava, ktorého zástupca sa nezúčastňoval pojednávaní, ale aj Ministerstvu

spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“), ktoré formálne síce

realizovalo výzvy a písalo urgencie, ale nedokázalo byť dostatočne efektívnym v súčinnosti

so súdnymi a inými orgánmi v Republike Čierna Hora, a to v súvislosti s vykonávaním

dôkazu skúškou DNA u pravdepodobného otca dieťaťa, ktoré mal okresný súd realizovať

po zrušení jeho rozsudku zo 7. septembra 2006, na základe právneho názoru Krajského súdu

v Banskej Bystrici vysloveného v rozsudku sp. zn. z 15. januára 2008.

V tejto súvislosti ústavný súd už vo svojej predchádzajúcej judikatúre vyslovil názor, že

z ústavnoprávneho hľadiska je neprijateľné, aby právna neistota v konaní pred všeobecným

súdom nebola odstránená ani po uplynutí viac ako 19 rokov od jeho začatia (m. m. napr.

, ).

12. Vzhľadom na uvedené dôvody je ústavný súd toho názoru, že postupom

okresného súdu (aj keď objektívne nemohol za to len okresný súd) došlo k porušeniu

základného práva sťažovateliek na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a porušenie práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

13. Ústavný súd zároveň prikázal okresnému súdu podľa

a podľa konať vo veci bez zbytočných

prieťahov, lebo konanie nie je dosiaľ právoplatne skončené.

14. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili,

aj primerané finančné zadosťučinenie ( , zákona o ústavnom

súde). Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu. Sťažovateľky žiadali priznať finančné zadosťučinenie „z dôvodu, že

porušenie ich základného práva už nie je možné napraviť. Stav právnej neistoty

u sťažovateľky... trvá takmer polovicu jej života a u sťažovateľky... trvá celý jej život.

Prežíva doslova traumatizujúce stavy, keď otcovstvo k nej nebolo ani počas 19 rokov

trvajúceho súdneho konania právoplatne určené. V konaní ide o otázku jej osobného

statusu, o časť jej osobnej identity. Sťažovateľka... si za porušenie svojich práv uplatňuje

primerané zadosťučinenie vo výške 20.000,- EUR a sťažovateľka... si za porušenie svojich

práv uplatňuje primerané zadosťučinenie vo výške 30.000,- EUR, keďže v konaní ide o

otázku jej osobného statusu. Požadované sumy považujú sťažovateľky za primerané na

zmiernenie nemajetkovej ujmy, ktorá im vznikla zbytočnými prieťahmi konajúceho súdu a

neprimeranou dĺžkou súdneho konania.“.

15. Podľa názoru ústavného súdu nemožno od sťažovateliek spravodlivo žiadať, aby

čakali na výsledok konania takú neprimerane dlhú dobu, a nie je akceptovateľné ani to, aby

bol stav konania ku dňu vydania tohto nálezu taký, aký bol zistený v ich prípade. Vzhľadom

na doterajší postup okresného súdu (pozri bod 11.3), s prihliadnutím na povahu veci (pozri

bod 11.1), berúc do úvahy aj doterajšiu neprimeranú dĺžku namietaného konania, ktorá je

z ústavného hľadiska zjavne neakceptovateľná, ako aj naplnenie princípu spravodlivosti,

považoval ústavný súd priznanie sumy 15 000 € sťažovateľke v 2. rade, resp. 8 000 €

sťažovateľke v 1. rade za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona

o ústavnom súde.

16. Ústavný súd nevyhovel v súlade s čl. 127 ods. 2 a § 56 ods. 4 zákona o ústavnom

súde časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľky žiadali priznať finančné zadosťučinenie

nad ústavným súdom priznanú sumu, t. j. 30 000 € alebo 20 000 €. Z uvedených dôvodov

ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 5 výroku tohto rozhodnutia.

17. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľkám, ktoré boli

vo veci namietaných porušení ich práv úspešné, vznikli trovy konania z dôvodu ich

právneho zastúpenia advokátom.

18. Ústavný súd vychádzal pri rozhodovaní o priznaní trov konania z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2013, ktorá

bola 804 € (za 2 úkony urobené v roku 2014). Úhradu priznal za dva úkony právnej služby

vykonané v roku 2014 (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1

ods. 3, § 11 ods. 3, § 13 ods. 2 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“) tak, že každej zo sťažovateliek priznal za jeden úkon vykonaný v roku 2014

sumu 134 € (čo po znížení o 50 % predstavuje sumu 67 €) a podľa § 13 ods. 2 vyhlášky

spolu predstavuje sumu 268 €, k tomu režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) za 2 úkony pri

každej z dvoch sťažovateliek v sume po 8,04 €, čo celkovo predstavuje sumu 284,08 € (bod

3 výroku tohto nálezu). Uplatnená suma 434,16 € nebola vypočítaná v súlade s touto

vyhláškou (obdobne m. m. a ).

19. Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet

právneho zástupcu sťažovateliek ( v spojení s )

v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom

súde), tak ako to je uvedené v bode 5 výroku tohto rozhodnutia.

20. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. novembra 2014