Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 639/2014
PDF · 164.65 KB
No categories available
I. ÚS 639/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. decembra 2014
v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka a zo sudcov Marianny Mochnáčovej a Milana
Ľalíka prerokoval sťažnosť P. G. – L., zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Brázdilom,
Advokátska kancelária Brázdil & Brázdilová, Trhová 1, Zvolen, ktorou namietal porušenie
svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 21 C 140/2007 a postupom
Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co 529/2011 a takto
rozhodol:
1. Základné právo P. G. – L. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 21 C 140/2007
v spojení s postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.
4 Co 529/2011 p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 21 C 140/2007
p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.
3. P. G. – L. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom tritisíc
eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I a Krajský súd v Bratislave p o v i n n ý zaplatiť
mu každý po 1 500 € do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.
4. Okresný súd Bratislava I a Krajský súd v Bratislave s ú p o v i n n é spoločne
a nerozdielne uhradiť trovy konania P. G. – L. v sume 340,88 € (slovom tristoštyridsať eur
a osemdesiatosem centov) na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Jozefa Brázdila do dvoch
mesiacov od právoplatnosti nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
5. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. júla 2014
doručená sťažnosť P. G. – L. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom všeobecných súdov v označených konaniach o zaplatenie 11 698,50 €
s prísl., ktoré bolo začaté 18. júna 2007 a do podania sťažnosti nebolo skončené.
6. Zo sťažnosti sťažovateľa vyplynulo, že po ostatnom zrušujúcom uznesení
Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) zo 7. februára 2014 sa vec opätovne
vrátila Okresnému súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“), kde je v nerozhodnutom
stave.
7. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vyslovil porušenie jeho základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v označených konaniach, okresnému súdu
prikázal konať bez zbytočných prieťahov, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie
v sume 1 500 €, ktorú mu je povinný zaplatiť okresný súd a aj krajský súd do 1 mesiaca
od právoplatnosti tohto nálezu, ako aj náhradu trov konania vo výške 340,90 €, ktorú sú mu
povinné zaplatiť spoločne a nerozdielne okresný súd a krajský súd na účet jeho právneho
zástupcu taktiež do 1 mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.
8. Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadrili predsedovia dotknutých
súdov; predseda krajského súdu uviedol, že vec sa v nerozhodnutom stave na tomto súde
nachádzala od 8. decembra 2011 do 7. februára 2014 (spis bol vrátený okresnému súdu
až 20. mája 2014) pre veľkú zaťaženosť referujúcej sudkyne v tomto období. Predsedníčka
okresného súdu uviedla, že na celkovú dĺžku konania mala vplyv zmena zákonnej sudkyne
a odvolacie konanie v dvoch časových obdobiach. Spolu uviedli, že netrvajú na ústnom
pojednávaní, rovnako sa vyjadril aj sťažovateľ.
9. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
10. Predmetom sťažnosti sťažovateľa je namietané porušenie jeho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom
okresného súdu a krajského súdu v namietanom konaní.
11. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza
zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde
sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).
12. Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom
konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“),
ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak,
aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorej
len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo
najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Sudca je podľa § 117 ods. 1 prvej vety OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa
zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonania dôkazov. Ďalšia významná
povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže
odročiť len z dôležitých dôvodov.
13. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným
prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou
(III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú
právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (i), správanie účastníka súdneho
konania (ii) a postup samotného súdu (iii). Za súčasť prvého kritériá sa považuje aj povaha
prerokúvanej veci.
(i) Predmetom konania pred okresným súdom je rozhodovanie o návrhu sťažovateľa
na zaplatenie sumy 11 698,50 € za neuhradenú faktúru za dodané lieky pre poistencov
poisťovne Dôvera zdravotná poisťovňa, a. s. V danom prípade ide o konanie, ktoré nie je
skutkovo a právne zložité, metodika postupu je upravená tak v hmotnoprávnych predpisoch
(Občiansky zákonník), ako aj v procesných predpisoch (Občiansky súdny poriadok) a súdy
v týchto prípadoch majú k dispozícii dostatok stabilizovanej a rozsiahlej judikatúry.
(ii) Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či
v konaní pred všeobecným súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľ žiadnou
mierou neprispel k predĺženiu posudzovaného konania, keďže bol v konaní aktívny
a zúčastňoval sa nariadených pojednávaní.
(iii) Napokon ústavný súd hodnotil samotný postup okresného súdu a krajského súdu,
a to z hľadiska posudzovania, či v právnej veci sťažovateľa došlo k zbytočným prieťahom.
Ústavný súd konštatuje, že postup okresného súdu v napadnutom konaní hodnotí v zásade
ako plynulý, no zároveň poznačený značnou neefektívnosťou, keď jeho rozhodnutia už boli
dvakrát zrušené odvolacím súdom. Naproti tomu možno krajskému súdu vytknúť, že druhé
odvolacie konanie pred krajským súdom trvalo až 29 mesiacov, čo je neprimerane dlhá
doba, najmä keď vo veci už raz rozhodoval a aj druhýkrát vydával zrušujúce uznesenie.
14. Ústavný súd v rámci svojej judikatúry už uviedol, že ak je konanie
pred všeobecným súdom poznačené zbytočnými prieťahmi v dôsledku neefektívnej
činnosti, postačuje len vymedzenie najzávažnejších príkladov takejto neefektívnej činnosti,
ktoré možno kvalifikovať ako zbytočné prieťahy (m. m. II. ÚS 131/02).
Ústavný súd vo svojej judikatúre (napr. IV. ÚS 22/02, III. ÚS 103/09) taktiež
konštatoval, že nielen nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna činnosť všeobecného súdu
môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov, a to v prípade, ak jeho činnosť nesmerovala k odstránenie právnej neistoty
týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ na neho obrátil s návrhom, aby o jeho
veci rozhodol.
15. Na základe uvedeného ústavný súd hodnotí postup okresného súdu a krajského
súdu v označenom konaní ako taký, ktorému chýbala efektívnosť a ktorý v konečnom
dôsledku nesmeroval k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa a prispel k celkovej dĺžke
napadnutého konania (viac ako 7 rokov) bez právoplatného skončenia veci, a to napriek
vydaniu dvoch meritórnych rozhodnutí, ktoré boli vzápätí zrušené a vec sa opätovne vrátila
na rozhodnutie okresnému súdu. Vzhľadom na uvedené ústavný súd rozhodol, že
v namietanom konaní došlo k zbytočným prieťahom neefektívnou činnosťou okresného
súdu a krajského súdu, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
16. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1
vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody
porušil, vo veci konal.
Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru okresným súdom, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov,
a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorom sa nachádza sťažovateľ domáhajúci sa
právoplatného rozhodnutia súdu vo svojej veci.
17. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak sa sťažovateľ
domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje,
a z akých dôvodov sa ho domáha.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
18. Sťažovateľ sa domáhal priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume
po 1 500 € od každého súdu poukazujúc na skutočnosť, že majetok, ktorý je predmetom
sporu, nemôže užívať, nakladať s ním, zhodnocovať ho a získavať z neho finančné výnosy
už viac ako 7 rokov.
19. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného
práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje
nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho
porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto
prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného
zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym
súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru
priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
20. S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku namietaného konania pred okresným súdom
i krajským súdom a zároveň berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, najmä
skutkovú jednoduchosť tejto veci, považoval ústavný súd priznanie sumy 3 000 €
za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde. Uvedenú
sumu rovným dielom (po 1 500 €) zaplatí sťažovateľovi každý zo súdov.
21. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu
vznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom.
Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
Podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov (ďalej len „vyhláška“) vznikol sťažovateľovi nárok na úhradu trov za dva úkony
právnej služby poskytnuté v roku 2014 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti)
po 134 € (§ 11 ods. 3 vyhlášky), čo spolu s režijným paušálom 2 x 8,04 € (§ 16 ods. 3
vyhlášky) predstavuje sumu 284,08 €, ku ktorej treba pripočítať 20 % DPH v sume 56,80 €,
spolu to je 340,88 €.
Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu
sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. decembra 2014