Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 639/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. decembra 2014

v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka a zo sudcov Marianny Mochnáčovej a Milana

Ľalíka prerokoval sťažnosť P. G. – L., zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Brázdilom,

Advokátska kancelária Brázdil & Brázdilová, Trhová 1, Zvolen, ktorou namietal porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom

Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo P. G. – L. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

v spojení s postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. P. G. – L. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom tritisíc

eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I a Krajský súd v Bratislave p o v i n n ý zaplatiť

mu každý po 1 500 € do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I a Krajský súd v Bratislave s ú p o v i n n é spoločne

a nerozdielne uhradiť trovy konania P. G. – L. v sume 340,88 € (slovom tristoštyridsať eur

a osemdesiatosem centov) na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Jozefa Brázdila do dvoch

mesiacov od právoplatnosti nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

5. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. júla 2014

doručená sťažnosť P. G. – L. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom všeobecných súdov v označených konaniach o zaplatenie 11 698,50 €

s prísl., ktoré bolo začaté 18. júna 2007 a do podania sťažnosti nebolo skončené.

6. Zo sťažnosti sťažovateľa vyplynulo, že po ostatnom zrušujúcom uznesení

Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) zo 7. februára 2014 sa vec opätovne

vrátila Okresnému súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“), kde je v nerozhodnutom

stave.

7. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vyslovil porušenie jeho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v označených konaniach, okresnému súdu

prikázal konať bez zbytočných prieťahov, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie

v sume 1 500 €, ktorú mu je povinný zaplatiť okresný súd a aj krajský súd do 1 mesiaca

od právoplatnosti tohto nálezu, ako aj náhradu trov konania vo výške 340,90 €, ktorú sú mu

povinné zaplatiť spoločne a nerozdielne okresný súd a krajský súd na účet jeho právneho

zástupcu taktiež do 1 mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

8. Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadrili predsedovia dotknutých

súdov; predseda krajského súdu uviedol, že vec sa v nerozhodnutom stave na tomto súde

nachádzala od 8. decembra 2011 do 7. februára 2014 (spis bol vrátený okresnému súdu

až 20. mája 2014) pre veľkú zaťaženosť referujúcej sudkyne v tomto období. Predsedníčka

okresného súdu uviedla, že na celkovú dĺžku konania mala vplyv zmena zákonnej sudkyne

a odvolacie konanie v dvoch časových obdobiach. Spolu uviedli, že netrvajú na ústnom

pojednávaní, rovnako sa vyjadril aj sťažovateľ.

9. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Predmetom sťažnosti sťažovateľa je namietané porušenie jeho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom

okresného súdu a krajského súdu v namietanom konaní.

11. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

12. Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu vyplýva z (ďalej aj „OSP“),

ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak,

aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z prvej vety , podľa ktorej

len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo

najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa prvej vety povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonania dôkazov. Ďalšia významná

povinnosť pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže

odročiť len z dôležitých dôvodov.

13. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou

(, , ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú

právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (i), správanie účastníka súdneho

konania (ii) a postup samotného súdu (iii). Za súčasť prvého kritériá sa považuje aj povaha

prerokúvanej veci.

(i) Predmetom konania pred okresným súdom je rozhodovanie o návrhu sťažovateľa

na zaplatenie sumy 11 698,50 € za neuhradenú faktúru za dodané lieky pre poistencov

poisťovne Dôvera zdravotná poisťovňa, a. s. V danom prípade ide o konanie, ktoré nie je

skutkovo a právne zložité, metodika postupu je upravená tak v hmotnoprávnych predpisoch

(), ako aj v procesných predpisoch () a súdy

v týchto prípadoch majú k dispozícii dostatok stabilizovanej a rozsiahlej judikatúry.

(ii) Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či

v konaní pred všeobecným súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

, resp. dohovoru. Ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľ žiadnou

mierou neprispel k predĺženiu posudzovaného konania, keďže bol v konaní aktívny

a zúčastňoval sa nariadených pojednávaní.

(iii) Napokon ústavný súd hodnotil samotný postup okresného súdu a krajského súdu,

a to z hľadiska posudzovania, či v právnej veci sťažovateľa došlo k zbytočným prieťahom.

Ústavný súd konštatuje, že postup okresného súdu v napadnutom konaní hodnotí v zásade

ako plynulý, no zároveň poznačený značnou neefektívnosťou, keď jeho rozhodnutia už boli

dvakrát zrušené odvolacím súdom. Naproti tomu možno krajskému súdu vytknúť, že druhé

odvolacie konanie pred krajským súdom trvalo až 29 mesiacov, čo je neprimerane dlhá

doba, najmä keď vo veci už raz rozhodoval a aj druhýkrát vydával zrušujúce uznesenie.

14. Ústavný súd v rámci svojej judikatúry už uviedol, že ak je konanie

pred všeobecným súdom poznačené zbytočnými prieťahmi v dôsledku neefektívnej

činnosti, postačuje len vymedzenie najzávažnejších príkladov takejto neefektívnej činnosti,

ktoré možno kvalifikovať ako zbytočné prieťahy (m. m. ).

Ústavný súd vo svojej judikatúre (napr. , ) taktiež

konštatoval, že nielen nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna činnosť všeobecného súdu

môže zapríčiniť porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov, a to v prípade, ak jeho činnosť nesmerovala k odstránenie právnej neistoty

týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ na neho obrátil s návrhom, aby o jeho

veci rozhodol.

15. Na základe uvedeného ústavný súd hodnotí postup okresného súdu a krajského

súdu v označenom konaní ako taký, ktorému chýbala efektívnosť a ktorý v konečnom

dôsledku nesmeroval k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa a prispel k celkovej dĺžke

napadnutého konania (viac ako 7 rokov) bez právoplatného skončenia veci, a to napriek

vydaniu dvoch meritórnych rozhodnutí, ktoré boli vzápätí zrušené a vec sa opätovne vrátila

na rozhodnutie okresnému súdu. Vzhľadom na uvedené ústavný súd rozhodol, že

v namietanom konaní došlo k zbytočným prieťahom neefektívnou činnosťou okresného

súdu a krajského súdu, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa

a práva podľa dohovoru.

16. Podľa ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1

vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody

porušil, vo veci konal.

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa , resp. práva podľa

dohovoru okresným súdom, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov,

a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorom sa nachádza sťažovateľ domáhajúci sa

právoplatného rozhodnutia súdu vo svojej veci.

17. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ak sa sťažovateľ

domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje,

a z akých dôvodov sa ho domáha.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

18. Sťažovateľ sa domáhal priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

po 1 500 € od každého súdu poukazujúc na skutočnosť, že majetok, ktorý je predmetom

sporu, nemôže užívať, nakladať s ním, zhodnocovať ho a získavať z neho finančné výnosy

už viac ako 7 rokov.

19. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

20. S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku namietaného konania pred okresným súdom

i krajským súdom a zároveň berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, najmä

skutkovú jednoduchosť tejto veci, považoval ústavný súd priznanie sumy 3 000 €

za primerané finančné zadosťučinenie podľa . Uvedenú

sumu rovným dielom (po 1 500 €) zaplatí sťažovateľovi každý zo súdov.

21. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“) vznikol sťažovateľovi nárok na úhradu trov za dva úkony

právnej služby poskytnuté v roku 2014 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti)

po 134 € (§ 11 ods. 3 vyhlášky), čo spolu s režijným paušálom 2 x 8,04 € (§ 16 ods. 3

vyhlášky) predstavuje sumu 284,08 €, ku ktorej treba pripočítať 20 % DPH v sume 56,80 €,

spolu to je 340,88 €.

Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu

sťažovateľa ( v spojení s ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. decembra 2014