Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 510/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-33

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. decembra 2014

v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu

Rudolfa Tkáčika v konaní o sťažnosti M. J. S., zastúpenej advokátom JUDr. Marianom

Zányiom, Alžbetínske námestie 2, Dunajská Streda, ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom

pod sp. zn. (pôvodne vedenom Okresným súdom Dunajská Streda pod sp. zn. 8

C 127/05) takto

rozhodol:

1. Základné právo M. J. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Prešov p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. M. J. S. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur),

ktoré j e Okresný súd Prešov p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Prešov j e p o v i n n ý uhradiť M. J. S. trovy konania v sume 275,94 €

(slovom dvestosedemdesiatpäť eur a deväťdesiatštyri centov) na účet jej právneho zástupcu

JUDr. Mariana Zányiho, Alžbetínske námestie 2, Dunajská Streda, do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

sp. zn. z 9. septembra 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť M. J. S. (ďalej len „sťažovateľka“,

v citáciách aj „odporkyňa“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej aj „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti vyplýva, že napadnuté konanie začalo podaním návrhu na vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva manželov 21. júla 2005 na Okresnom súde Dunajská

Streda, kde bolo vedené pod sp. zn. a neskôr bolo prikázané na prerokovanie

a rozhodnutie okresnému súdu, kde je vedené pod sp. zn. .

Sťažovateľka uvádza, že ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo napadnuté

konanie právoplatne skončené.

Sťažovateľka v nadväznosti na to navrhuje, aby ústavný súd podľa

vyslovil, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené jej základné

právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , zároveň

navrhuje prikázať okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov.

Napokon sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 3 000 € a úhrady trov

konania.

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti prípisom

sp. zn. (doručeným ústavnému súdu 31. októbra 2014), v ktorom sa

okrem iného uvádza, že sa „plne stotožňuje s pripojeným vyjadrením zákonnej sudkyne“,

v ktorom je okrem iného uvedené:

„Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že potrebu nariaďovať súdne

pojednávanie posudzuje sudca, ktorý vo veci rozhoduje. Pokiaľ je sudca toho názoru, že

vo veci nie je možné rozhodnúť len na základe predložených listinných dôkazov a je

potrebné účastníkov konania vypočuť, sú títo povinní rešpektovať ust. § 131 a ustanoviť sa

na výsluch, vypovedať pravdu a nič nezamlčovať. To, či súd bude realizovať vykonanie

dôkazu iným súdom je taktiež na jeho posúdení a je tak možné postupovať vtedy, ak je to

účelné. Súd opakovane zasielal účastníkom konania prípis v ktorom ich informoval, že

na ich osobnej účasti na pojednávaní trvá. Poukázal na osobitý charakter konania

o vyporiadanie BSM, ktorý v sebe zahŕňa výrazne osobný prvok, keď len účastníci konania

vedia čo patrí do masy BSM, kým je tá-ktorá vec užívaná, aký je osobný vnos toho-ktorého

účastníka do spoločného majetku, aké sú pasíva a kým boli splácané, resp. iné, mnohokrát

sporné skutočnosti, ktorých odstránenie súd realizuje aj výsluchom účastníkov konania.

Domnievam sa, že súd nepostupoval v rozpore so zákonom len tým, že nerealizoval

predstavu účastníkov konania. Napriek tomu, že odporkyňa má právnické vzdelanie

rovnako ako navrhovateľ, odporkyňa navyše vykonáva funkciu sudcu na Okresnom súde

v Dunajskej Strede v tomto konaní je účastníčkou a má rešpektovať autoritu súdu. O tom, že

nemožno hovoriť o prieťahoch v konaní svedčí aj fakt, že účastníci navrhujú vykonávanie

nových dôkazov a odporkyňa sa vôbec prvýkrát vyjadrila ku spôsobu vyporiadania

hnuteľných vecí podaním z 18.07.2013 (len necelé 3 mesiace pred podaním sťažnosti).

Záverom chcem vysloviť presvedčenie, že ignoranciou súdnych pojednávaní účastníkmi

konania došlo k možno zbytočnému predlžovaniu konania, pretože ak by sa na pojednávaní

vyjadrili ku každej položke vyporiadavanej masy BSM bolo by hneď zrejmé čo je sporné a

ktorým smerom sa má ďalšie dokazovanie uberať.“

Súčasťou vyjadrenia okresného súdu k sťažnosti bol aj tento prehľad procesných

úkonov doterajšieho priebehu napadnutého konania:

„Návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov podal A. C.

(bývalý manžel sťažovateľky, pozn.) dňa 21.07.2005 na Okresný súd v Dunajskej Strede.

Potom, ako Okresný súd v Dunajskej Strede rozhodol o rozvode manželstva totožných

účastníkov konania a upravil práva a povinnosti k (v tom čase) maloletým deťom z

manželstva pochádzajúcim, v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva

manželov vzniesli sudcovia Okresného súdu v Dunajskej Strede námietku zaujatosti

z dôvodu, že odporkyňa je sudkyňou tamojšieho súdu a naviac viacerí sudcovia poznajú aj

navrhovateľa ako notára. Vec bola postúpená na vybavenie Krajskému súdu v Trnave, kde

sudcovia tamojšieho súdu prehlásili, že sa cítia byť zaujatí pre vzťah k odporkyni, ako

sudkyni Okresného súdu v Dunajskej Strede. Námietku zaujatosti vyslovili aj sudcovia

Krajského súdu v Trnave, preto Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 20.10.2005

rozhodol o vylúčení sudcov Krajského súdu v Trnave a vec prikázal na prejednanie

a rozhodnutie Krajskému súdu v Prešove. Krajský súd v Prešove uznesením z 13.12.2005

sp. zn. rozhodol o vylúčení sudcov Okresného súdu v Dunajskej Strede z

prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde v Dunajskej Strede pod

sp.zn. a vec prikázal na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu

v Prešove. Právna vec bola pridelená sudkyni Okresného súdu Prešov A. I.

Uznesením zo dňa 02.02.2006 č. k. -66 vyzvala zákonná sudkyňa

účastníkov konania na vyjadrenie podľa v lehote 15 dní a zároveň

účastníkov poučila o ich procesných právach a povinnostiach.“

Ústavný súd zo zapožičaného súdneho spisu zistil, že ďalší priebeh napadnutého

konania bol takýto:

Sťažovateľka ani navrhovateľ sa na nariadený termín pojednávania

4. septembra 2006 nedostavili a zhodne žiadali, aby boli vo veci vypočutí dožiadaným

súdom. Okresný súd Dunajská Streda 19. apríla 2007 realizoval výsluchy účastníkov

konania a 7. júna 2007 bol súdny spis vrátený okresnému súdu na ďalšie konanie.

Uznesením z 22. januára 2009 bol okresným súdom ustanovený znalec na ocenenie

nehnuteľností patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“)

pričom znalecký posudok bol okresnému súdu doručený 5. mája 2008.

Okresný súd 13. mája 2008 vyzval ustanoveného znalca na doplnenie znaleckého

posudku doručeného okresnému súdu 5. mája 2008.

Okresný súd na účely určenia všeobecnej hodnoty hnuteľných vecí uzneseniami

z 23. mája 2008 ustanovil súdnych znalcov I. Š. a A. K.

Po predložení znaleckých posudkov, resp. doplnenia znaleckého posudku, okresný

súd znalcom priznal znalečné.

V januári 2009 okresný súd nariadil pojednávanie na 30. apríl 2009, ktoré sa

neuskutočnilo, pričom účastníci konania svoju neúčasť vopred ospravedlnili.

Po podaní námietky sťažovateľkou okresný súd za pôvodne ustanoveného znalca

z odboru strojárstva M. V. uznesením z 29. júna 2009 ustanovil nového súdneho znalca F.

B., ktorý 11. septembra 2009 doručil okresnému súdu znalecký posudok.

Uznesením z 13. januára 2010 okresný súd ustanovil J. S. za znalkyňu z odboru

ekonómie a manažmentu, účtovníctva a daňovníctva na účely ocenenia hodnoty notárskeho

úradu navrhovateľa. Po opakovaných urgenciách okresným súdom 7. októbra 2010

a 5. novembra 2010 bol napokon znalkyňou znalecký posudok aj s vyúčtovaním znalečného

predložený okresnému súdu 17. mája 2011.

Okresný súd 16. septembra 2011 a 30. januára 2012 zaslal súdny spis na nahliadnutie

účastníkom konania Okresnému súdu Dunajská Streda a Okresnému súdu Levice.

Okresný súd 22. júna 2012 nariadil termín pojednávania na 27. august 2012, ktoré sa

pre neúčasť účastníkov konania a právneho zástupcu navrhovateľa, ktorý sa ospravedlnil,

neuskutočnilo a bolo odročené na 15. november 2012. Uvedené konanie sa uskutočnilo

bez účasti navrhovateľa aj sťažovateľky, ktorí vyslovili súhlas s postupom vo veci podľa

(ďalej len „OSP“). Okresný súd pojednávanie

odročil na 31. január 2013 s tým, že zároveň účastníkom konania oznámil, že ich

prítomnosť na pojednávaní považuje za bezpodmienečne nevyhnutnú.

Sťažovateľka mailovým podaním doručeným okresnému súdu 21. januára 2013

neúčasť na pojednávaní ospravedlnila a podaním z 28. januára 2013 aj právny zástupca

navrhovateľa, pričom samotné pojednávanie nariadené na 31. január 2013 sa napokon

pre práceneschopnosť zákonnej sudkyne neuskutočnilo a bolo odročené na 26. marec 2013.

Na uvedenom pojednávaní sa účastníci konania ani právny zástupca navrhovateľa

nezúčastnili, neúčasť vopred ospravedlnili a okresný súd pojednávanie odročil na neurčito.

Okresný súd nariadil pojednávanie na 19. júl 2013 s tým, že na ich účasti trvá.

Pojednávanie nariadené na 19. júl 2013 sa pre neúčasť účastníkov konania neuskutočnilo,

bolo odročené na neurčito, pričom okresný súd realizoval návrhy na doplnenie dokazovania

v zmysle návrhov účastníkov konania.

Okresný súd uznesením z 5. novembra 2011 nariadil znalecké dokazovanie

na ocenenie vysávača lístia. Proti rozhodnutiu okresného súdu o zložení preddavku

na znalecké dokazovanie podala sťažovateľka odvolanie, pričom Krajský súd v Prešove

uznesením z 20. marca 2014 potvrdil rozhodnutie okresného súdu o povinnosti zložiť

sťažovateľkou preddavok na trovy znaleckého dokazovania.

Po výzvach okresného súdu účastníkom konania na vyjadrenie sa k znaleckému

posudku F. B. nariadil okresný súd 17. septembra 2014 pojednávanie na 31. október 2014,

pričom termín pojednávania okresný súd zrušil z dôvodu predloženia súdneho spisu

ústavnému súdu.

K vyjadreniu okresného súdu k sťažnosti doručenému ústavnému súdu

31. októbra 2014 sťažovateľka stanovisko nezaujala.

Obsah súvisiaceho spisu okresného súdu potvrdzuje úkony uvedené v jeho vyjadrení

z 24. októbra 2014, ktoré ústavný súd považuje za preukázané.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu vyplýva z , ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti

so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná,

ďalej z prvej vety , podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom

súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa druhej vety povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná

povinnosť pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže

odročiť len z dôležitých dôvodov, a z , ak súd zistí, že existuje dôležitý

dôvod na odročenie pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli

predvolaní alebo upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, kedy sa bude konať nové

pojednávanie, a dôvod na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého

kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Predmetom konania pred okresným súdom je vyporiadanie BSM. Ústavný súd

uznáva, že takéto spory môžu byť skutkovo zložitejšie a svojou povahou náročné

na dokazovanie, pretože treba nielen zistiť okruh vecí patriacich do zaniknutého BSM

účastníkov konania, ale aj ich hodnotu ku dňu jeho zániku a zároveň zohľadniť aj viacero

skutočností, ktoré vyplývajú z , najmä pokiaľ ide

o komplexnosť vyporiadania tohto majetkového spoločenstva. Faktická zložitosť veci bola

v tomto konaní vyvolaná najmä nutnosťou nariadenia znaleckého dokazovania na účel

určenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností, ale aj vecí hnuteľných patriacich do BSM. Podľa

názoru ústavného súdu preskúmavané konanie nie je právne zložité, pričom existuje

dostatočné množstvo stabilizovanej judikatúry všeobecných súdov, ktorá obsahuje aj

jednoznačnú metodiku postupu a prerokovania uvedených majetkových sporov, takže

pri efektívnejšom a sústredenejšom postupe mohol okresný súd v napadnutom konaní

postupovať plynulejšie.

2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v napadnutom konaní

došlo k zbytočným prieťahom, bolo správanie sťažovateľky ako účastníka súdneho konania

v procesnom postavení odporkyne. Ústavný súd konštatuje, že aj sťažovateľka má určitý

podiel na spomalení priebehu napadnutého konania (opakovaná neúčasť na nariadených

pojednávaniach, a to aj napriek okresným súdom zdôraznenej nutnosti osobnej účasti

na nich, návrh na rozdelenie hnuteľných vecí BSM uskutočnený takmer na konci

doterajšieho priebehu napadnutého konania), čo ústavný súd zohľadnil pri ustálení sumy

priznaného finančného zadosťučinenia.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní

a konštatuje, že napriek veľkému počtu vykonaných procesných úkonov v doterajšom

priebehu je napadnuté konanie poznačené neefektívnosťou a nesústredenosťou.

Za neefektívnu činnosť okresného súdu v napadnutom konaní možno považovať jeho

postup v súvislosti so zabezpečením znaleckého dokazovania. Na posúdenie hnuteľných

vecí okresný súd ustanovil neštandardne až troch súdnych znalcov, okrem nich ustanovil aj

znalca na ocenenie hodnoty nehnuteľností a znalkyňu na ocenenie hodnoty notárskeho

úradu navrhovateľa, pričom pri nedodržaní termínu predloženia znaleckých posudkov

okresný súd vôbec nevyužil poriadkové opatrenia v zmysle . Okresný súd tieto

opatrenia nevyužil ani vo vzťahu k účastníkom konania, keď sa opakovane nedostavili

na nariadené pojednávania, čo nepochybne významným spôsobom spomalilo priebeh

napadnutého konania. Ústavný súd taktiež konštatuje, že k spomaleniu priebehu

napadnutého konania došlo aj z dôvodu viacerých zmien v osobe zákonného sudcu, čo však

okresný súd nezbavuje zodpovednosti za spomalenie priebehu napadnutého konania a vznik

neodôvodnených prieťahov v jeho priebehu.

Ústavný súd v súvislosti s posudzovaním efektivity namietaného konania upriamuje

pozornosť na svoju doterajšiu judikatúru, podľa ktorej nielen nečinnosť, ale aj neefektívna

(nesústredená) činnosť všeobecného súdu môže zapríčiniť porušenie zaručeného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a to v prípade, ak nesmerovala

k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil

na všeobecný súd, aby o jeho veci rozhodol (obdobne napr. , ,

).

Ústavný súd pri vyhodnocovaní postupu okresného súdu v napadnutom konaní

okrem už uvedeného prihliadol predovšetkým na to, že z ústavnoprávneho hľadiska

nemožno akceptovať, aby konanie pred všeobecným súdom nebolo po viac ako 9 rokoch

od jeho začatia právoplatne skončené (napr. , ).

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa .

III.

Podľa ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľky

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa bolo postupom

okresného súdu porušené, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov,

a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka nachádza.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľka sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 3 000 €

z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti, keď poukázala na právnu neistotu v súvislosti

s doterajšou dĺžkou napadnutého konania.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (dohovoru) priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu.

S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného

pod sp. zn. , berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, podiel

sťažovateľky na spomalení priebehu napadnutého konania a vzhľadom na skutočnosť, že

posudzované konanie vo veci nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené,

považoval ústavný súd priznanie sumy 2 000 € za primerané finančné zadosťučinenie

podľa .

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia v konaní o jej sťažnosti advokátom

JUDr. Marianom Zányim. Podľa ústavný súd môže

v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému

účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2012, ktorá

bola 781 €.

Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia

a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“), a to každý úkon po 130,16 €, t. j. spolu 260,32 €, čo spolu s režijným paušálom

2 x 7,81 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 275,94 €.

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľky ( v spojení s ) v lehote

uvedenej v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto

rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. decembra 2014