Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 777/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. decembra

2014 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti CHYOSLA - STAV, s. r. o.,

Pri šajbách 1, Bratislava, zastúpenej advokátom JUDr. Andrejom Opetom, Československej

armády 80/18, Nové Mesto nad Váhom, vo veci namietaného porušenia jej základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. a Okresného súdu

Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti CHYOSLA - STAV, s. r. o., o d m i e t a

pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. októbra

2014 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti CHYOSLA – STAV, s. r. o. (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.

a Okresného súdu Pezinok (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. .

2. Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že 9. marca 2005 podala „návrh na vydanie

platobného rozkazu na Okresnom súde Bratislava III“. Dňa 5. apríla 2005 tento okresný súd

vydal platobný rozkaz, ktorým súd zaviazal Poľnohospodárske družstvo vo Svätom Jure

zaplatiť sťažovateľke sumu 635,43 € (19 143 Sk) s prísl. Proti platobnému rozkazu bol

podaný odpor a vec bola prevedená do registra Cb.

3. Po novele „ o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej

republiky“ účinnej od 1. januára 2008 bola vec postúpená okresnému súdu. Okresný súd

od 15. októbra 2010, keď odročil pojednávanie až do roku 2014, keď sťažovateľke bolo

doručené vyjadrenie odporcu a výzva, či je ochotná uzavrieť súdny zmier s odporcom,

riadne nekonal.

4. Sťažovateľka tvrdí, že nemôže proti postupu porušovateľov uplatniť žiadne

opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, a preto navrhuje, aby ústavný súd

rozhodol, že „základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

porušené bolo, a to tým, že Okresný súd Bratislava III a Okresný súd Pezinok nerozhodli

v primeranej lehote, Okresný súd Pezinok je povinný vo veci č. k. konať a že

sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5 000 EUR, ktoré sú

Okresný súd Bratislava III a Okresný súd Pezinok povinní zaplatiť sťažovateľovi... a to do

2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu...“.

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

7. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie

sú dôvody na jeho odmietnutie podľa . Podľa

ods. 2 môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže

odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. Ústavný súd je v súlade s viazaný petitom

sťažnosti (návrhom na rozhodnutie) a môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ

domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil

za porušovateľa svojich práv (m. m. , , ). Ústavný

súd zdôrazňuje, že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania i ostatnými

požadovanými zákonnými náležitosťami osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby

požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom.

Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v presne

definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych aj

vecných náležitostí návrhu na začatie konania ( , a zákona

o ústavnom súde).

9. Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Podľa sa k návrhu na začatie

konania musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento

zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje

na zastupovanie pred ústavným súdom.

10. Vychádzajúc z obsahu sťažovateľovej sťažnosti ústavný súd konštatuje, že táto

sťažnosť napriek tomu, že je sťažovateľka zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom –

advokátom, nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným

súdom ustanovené v , a a . Ústavný súd

v okolnostiach posudzovanej veci je toho názoru, že sťažnosť sťažovateľa vykazuje nielen

zásadné vady medzi textom samotnej sťažnosti a navrhovaným petitom, ktorý je oddelený

od ostatnej časti sťažnosti, ale aj nedostatky v tom, že predložené splnomocnenie

sťažovateľky na jej zastupovanie v konaní pred ústavným súdom je nezrozumiteľné.

11. Ústavný súd zdôrazňuje, že sťažnosť neobsahuje najmä jasný (jednoznačný)

návrh rozhodnutia vo veci samej (petit), ktorého vydania sa sťažovateľka od ústavného súdu

domáha ( ), vymedzený presne, určito a zrozumiteľne

a takým spôsobom, aby mohol byť východiskom pre rozhodnutie ústavného súdu

v uvedenej veci. Formulácia návrhu na rozhodnutie vo veci samej je neúplná a napr.

neobsahuje vo vzťahu k dôvodom sťažnosti jasnú identifikáciu namietaných konaní

vedených pred jednotlivými porušovateľmi, ktorými postupmi malo dôjsť k porušeniu jej

označených práv. Okrem toho sťažnosť neobsahuje okrem pomenovania základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ani konkrétne označenie príslušných

článkov (dohovoru) a správne pomenovanie práva podľa dohovoru. Petit

požadovaný sťažovateľkou nie je zhodný s tým, ktorý uvádza v úvode a odôvodnení

sťažnosti. Z navrhovaného neurčitého petitu (pozri bod 4) teda vyplýva, že nie je

dostatočným podkladom na rozhodnutie ústavného súdu, hoci sťažnosť sťažovateľky

napísal a v jej mene aj podpísal advokát JUDr. Andrej Opet (ako osoba práva znalá, pozn.).

K tomu ústavný súd uvádza, že aj splnomocnenie z 15. októbra 2014 predložené

sťažovateľkou na jej zastupovanie v konaní pred ústavným súdom je formulované

zmätočne, pretože je výslovne dané „na všetky právne úkony súvisiace... postupom

Okresného súdu Bratislava III v konaní č. “ (takého konanie neexistuje,

pretože zo sťažnosti vyplýva, že pred Okresným súdom Bratislava III sa viedlo konanie pod

inou spisovou značkou, a to „23 Cb/90/05“, pozn.), a navyše v splnomocnení nie je

obsiahnuté zastupovanie sťažovateľky aj vo vzťahu k postupu namietaného Okresného súdu

Pezinok.

12. V súvislosti s uvedenými nedostatkami ústavný súd pripomína, že tieto nie je

povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúži inštitút povinného

právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričom z doterajšej rozhodovacej

činnosti ústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok

zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (napr. ,

, , , , ,

, , , ).

13. Podľa o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky,

a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú,

aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak,

aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie

sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.

Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína

konanie pred ústavným súdom. Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada

„vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby

práva znalé (napr. advokáta).

14. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľky odmietol pre

nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí už pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25

ods. 2 .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. decembra 2014