Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 4/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. januára 2015

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti MAC TV, s. r. o., Brečtanová 1,

Bratislava, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Bugala – Ďurček, s. r. o., Drotárska

cesta 102, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát Mgr. Peter Ďurček, vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky, základného práva na súdny prieskum zákonností rozhodnutí orgánov

verejnej správy podľa a práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 24. septembra

2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti MAC TV, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. decembra

2014 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti MAC TV, s. r. o., Brečtanová 1, Bratislava

(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu

ochranu podľa (ďalej len „“), základného

práva na súdny prieskum zákonností rozhodnutí orgánov verejnej správy podľa čl. 46 ods. 2

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 24. septembra 2014

(ďalej len „rozsudok najvyššieho súdu“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že v správnom konaní vedenom Radou pre

vysielanie a retransmisiu (ďalej len „Rada“) bola sťažovateľke rozhodnutím Rady

č. z 2. júla 2013 uložená pokuta 5 000 € pre porušenie ustanovenia § 35 ods.

3 a o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona

č. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o vysielaní a retransmisii“), ktoré malo spočívať v tom, že sťažovateľka „na programovej

službe JOJ Plus odvysielala reklamné šoty v časovom rozsahu dlhšom ako povolených

12 minút počas jednej hodiny vysielania“.

Proti uvedenému rozhodnutiu Rady sa sťažovateľka odvolala. O jej odvolaní

rozhodol najvyšší súd napadnutým rozsudkom tak, že potvrdil rozhodnutie Rady.

Sťažovateľka namieta, že najvyšší súd svojím rozsudkom porušil jej základné práva

podľa a 2 a práva podľa dohovoru, a v podstatnej časti

svojej argumentácie uvádza:

«Sťažovateľka tvrdí, že k zásahu a porušeniu práva sťažovateľky došlo postupom

najvyššieho súdu v súvislosti s rozhodnutím najvyššieho súdu, ktorým potvrdil rozhodnutie

Rady a zamietol odvolanie proti rozhodnutiu Rady o preskúmanie rozhodnutia Rady tým, že

najvyšší súd považoval nevykonanie dôkazu, resp. absenciu vyhotovenia zápisnice

o vykonaní dôkazu zo strany Rady (absencia riadneho zistenia skutkového stavu veci

a absencia postupu Rady v súlade so zákonom) za postup Rady ako správneho orgánu,

ktorý bol zákonný a nemohol spôsobiť nezákonnosť rozhodnutia Rady.

Sťažovateľka namieta, že nevykonanie jediného dôkazu v konaní v súlade so zákonom

a nevyhotovenie zápisnice o vykonaní dôkazu v súlade so správnym poriadkom je vážnym

zásahom do práva na spravodlivé súdne konanie, súdnu a inú právnu ochranu. ...

Rada vo svojom Oznámení o začatí správneho konania zo dňa 09.04.2013, ako aj

v napadnutom rozhodnutí uviedla, že podkladmi (dôkazmi) pre vydanie napadnutého

rozhodnutia sú:

... záznam z vysielania programovej služby JOJ PLUS zo dňa 27.01.2013;

07.02.2013; a

... prepis/popis skutkového stavu;, a

... písomné vyjadrenie účastníka konania z 01.07.2013...

Sťažovateľka v odvolaní proti rozhodnutiu Rady namietala výlučne len skutočnosť, že

Rada nevykonala vyššie špecifikované dôkazy vôbec, resp. nevykonala ich v súlade

so Správnym poriadkom, hoci z rozhodnutia Rady vyplýva, že je postavené výlučne na

skutočnostiach, ktoré bolo možné zistiť výlučne len na základe vykonania uvedených

dôkazov zákonným spôsobom...

Najvyšší súd v rozhodnutí najvyššieho súdu tento odvolací dôvod sťažovateľky

nepovažoval za dôvodný, avšak v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol závery, ktoré

naznačujú, že nesprávne a neúplné „pochopil" rozsah odvolacieho dôvodu sťažovateľky...

Sťažovateľka uvádza, že v prípade, ak z rozhodnutia Rady vyplýva, že rozhodnutie

Rady je postavené na skutočnostiach, ktoré bolo možné zistiť výlučne vykonaním obrazovo-

zvukového záznamu (resp. ak Rada uvádza, že sa „oboznámila s podkladmi pre

rozhodnutie“) je potom nevyhnutné, aby z obsahu správneho spisu bolo možné učiniť

spoľahlivý záver o tom, že členovia Rady sa oboznámili s obsahom obrazovo-zvukového

záznamu, tzn. že skutočne vzhliadli zvukovo-obrazový záznam.

Vykonanie takéhoto dôkazu je možné preukázať výlučne len formou zápisnice

o vykonaní dôkazu podľa ustanovenia § 22 ods. 1 Správneho poriadku.

Ak Rada (jej členovia) vykonala dôkaz (vzhliadla obrazovo-zvukový záznam), tzn.

obhliadla dôkaz, tak o tomto dôkaze musí byť spísaná zápisnica s náležitosťami podľa

ustanovenia § 22 ods. 2 a 3 Správneho poriadku.

Vzhliadnutie obrazovo-zvukového záznamu je štandardný spôsobom, akým členovia

Rady môžu získať priame a nesprostredkované povedomie o skutočnom obsahu

odvysielaného spotu. Takýto dôkazný prostriedok (ohliadku) nie je možné nahradiť

analýzou ani prepisom, nakoľko tieto sú až druhotným, sprostredkovaným náhľadom na

vec, navyše nie nestranným. ...

Sťažovateľka má v prejednávanej veci za to, že členovia Rady sa s predmetnými

dôkazmi, nijakým spôsobom priamo neoboznámili a tieto nevykonali. ...

V prípade, ak Rada uvádza, že sa oboznámila s podkladmi pre vydanie rozhodnutia

Rady vo forme vzhliadnutia obrazovo-zvukových záznamov, mala o vykonaní takýchto

dôkazov spísať zápisnicu s náležitosťami podľa § 22 ods. 2 a 3 Správneho poriadku.

Absenciu zápisnice nie je možné zhojiť ani poukazom na „prepis/popis“ skutkového stavu

ani prepis uvedený v odôvodnení rozhodnutia Rady, nakoľko tieto nemajú charakter a

obsah nespĺňa zákonom stanovené náležitosti zápisnice o vykonaní dokazovania.

V prípade ak spis správneho orgánu Rady neobsahuje zápisnicu o vykonaní dôkazu

(vzhliadnutí obrazovo-zvukového záznamu) a v odôvodnení rozhodnutia Rady Rada

opakovane poukazuje na skutočnosť, že sa so záznamami oboznámila, ide o podstatné

porušenie ustanovení o konaní pred správnym orgánom, ktoré má za následok nezákonnosť

rozhodnutia Rady.

V konaní o správnom delikte, ktorého skutková podstata spočíva v porušení

povinnosti pri vysielaní programu, je obrazovo-zvukový záznam posudzovanej časti

vysielania kľúčovým a v podstate nezastupiteľným dôkazom obzvlášť v prípadoch, kedy

Rada nevykonáva žiaden iný dôkaz na objasnenie skutkového stavu veci. Takýto dôkaz preto

musí byť vykonaní riadnym procesným spôsobom. ...

S ohľadom na citeľnú ekonomickú ujmu, ktorú môžu pokuty Rady znamenať, je

potrebné dôsledne dbať na to, aby účastníci konania mali zaručené všetky procesné práva.»

Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vo veci jej sťažnosti vydal tento nález:

„1. Základné práva spoločnosti MAC TV, s.r.o... podľa článku 46 ods. 1 a ods. 2

v spojení s článkom 12 ods. 1 a článku 6 ods. 1 v spojení

s článkom 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní o odvolaní pod sp. zn.:

zo dňa 24.09.2014, porušené boli.

2. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní o odvolaní pod sp. zn.:

zo dňa 24.09.2014 sa zrušuje vo všetkých výrokoch a vec sa vracia Najvyššiemu

súdu na Slovenskej republiky na ďalšie konanie.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinní uhradiť spoločnosti MAC TV, s.r.o...

trovy právneho zastúpenia vo výške 323,50 EUR na účet Advokátskej kancelárie Bugala –

Ďurček, s.r.o., do pätnásť dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy,

ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného

práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo,

ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo

procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože

uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (, ,

, , ).

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky a skúmal, či nie sú dané

dôvody uvedené v , ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie

konanie.

Z obsahu sťažnosti, ako aj navrhovaného petitu vyplýva, že sťažovateľka sa domáha

vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 , základného práva na súdny prieskum zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej

správy podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru rozsudkom najvyššieho súdu. Najvyšší súd označeným rozhodnutím potvrdil

podľa napadnuté rozhodnutie Rady, keďže

dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu sú v súlade so zákonom.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím

orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto

rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené

preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ústavný súd poznamenáva, že medzi právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a jemu porovnateľným právom na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru niet zásadných odlišností, a prípadné porušenie uvedených práv je preto potrebné

posudzovať spoločne.

Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že obsahom základného práva na

súdnu ochranu ( ), ako aj práva na spravodlivé súdne konanie (

dohovoru) je umožniť každému reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá

povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť (napr. ), ako aj konkrétne procesné

garancie v súdnom konaní.

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi

bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery

zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje

na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne

s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (,

mutatis mutandis , , , ).

Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutia

všeobecných súdov, ak v konaniach, ktoré im predchádzali, alebo samotných rozhodnutiach

došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne závery

všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmavania vtedy, ak by vyvodené závery boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(, mutatis mutandis , , , ) a tiež by

mali za následok porušenie niektorého z princípov spravodlivého procesu, ktoré neboli

napravené v inštančnom (opravnom) postupe všeobecných súdov.

Vychádzajúc z uvedených právnych názorov ústavný súd na účely posúdenia

opodstatnenosti sťažnosti preskúmal namietaný rozsudok najvyššieho súdu.

Ústavný súd argumentáciu sťažovateľky nevyhodnotil ako spôsobilú spochybniť

ústavnú udržateľnosť záverov najvyššieho súdu a nezistil, že by najvyšším súdom

aplikovaný postup pri zistení a hodnotení skutkového stavu veci a pri ustálení právnych

záverov mohol zakladať dôvod na zásah ústavného súdu do namietaného rozsudku v súlade

s jeho právomocami ustanovenými v .

Ústavný súd po preskúmaní rozsudku najvyššieho súdu konštatuje, že najvyšší súd sa

relevantne vysporiadal s odvolacími námietkami sťažovateľky (ktoré tvoria aj jej sťažnostnú

argumentáciu) a svoje závery dostatočne odôvodnil, keď uviedol:

„Proti rozhodnutiu odporkyne /pozn. Rady/ navrhovateľka /pozn. Sťažovateľka/

podľa § 64 ods. 6 zákona o vysielaní a retransmisii podala 5. septembra 2013 na Najvyšší

súd Slovenskej republiky opravný prostriedok. Namietala, že zistenie skutkového stavu je

v rozpore s obsahom spisov je nedostačujúce na posúdenie veci a v konaní bola zistená taká

vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Tiež namietala, že odporkyňa

podľa a o správnom konaní (správny

poriadok) nevykonala dôkaz, a to ohliadku záznamu z vysielania vyššie uvedených

programov odvysielaných na televíznej programovej službe JOJ Plus a o vykonaní tohto

dôkazu nevyhotovila zápisnicu. Navrhovateľka preto tvrdila, že odporkyňa pri vykonávaní

dôkazov postupovala v rozpore so správnym poriadkom, čím nedostatočne zistila skutkový

stav veci, a táto procesná vada má vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. ...

Zo spisov vyplýva, že predmetom súdneho konania je preskúmanie zákonnosti

postupu a rozhodnutia odporkyne z 2. júla 2013 číslo RP/054/2013, o uložení pokuty

vo výške 5 000 € za porušenie povinnosti ustanovenej v § 35 ods. 3 a § 36 ods. 2 zákona

o vysielaní a retransmisii.

Úlohou najvyššieho súdu v zmysle námietok navrhovateľky bolo posúdiť, či

navrhovateľka odvysielaním týchto programov porušila zákonné ustanovenia špecifikované

odporkyňou v rozhodnutí a či teda sankcia bola uložená v súlade so zákonom. Najvyšší súd

Slovenskej republiky preskúmal, či napadnuté rozhodnutie odporkyne nevybočilo z medzí

a hľadísk ustanovených zákonom, či jej závery zodpovedajú zásadám logického myslenia

a či podklady pre takýto úsudok boli zistené úplne a riadnym procesným postupom. ...

Navrhovateľka v opravnom prostriedku... namietala skutočnosť, že z dôvodu

nespísania zápisnice o zisťovaní skutkového stavu veci nebol skutkový stav veci zistený

úplne a v dostatočnom rozsahu.

Z obsahu opravného prostriedku navrhovateľky jednoznačne vyplýva, že proti

skutkovému stavu, ktorý odporkyňa uviedla v preskúmavanom rozhodnutí a ani vo veci

porušenia § 36 ods. 2 zákona o vysielaní a retransmisii navrhovateľka nemala námietky.

Dostatočne bolo preukázané, že odporkyňa vo výroku rozhodnutia jasne a zrozumiteľne

popísala dôkazy, ktoré a stali podkladom pre rozhodnutie (§ 47 ods. 3 správneho poriadku).

Najvyšší súd, rovnako ako odporkyňa zastáva názor, že námietka navrhovateľky

o nespísaní zápisnice o ohliadke nie je vadou, ktorá by mohla spôsobiť nezákonnosť

preskúmavaného rozhodnutia.

Podľa § 34 ods. 1 správneho poriadku spôsob zisťovania skutkového stavu ohliadkou

je len jedným z možných podkladov pre jeho zistenie a premietnutie záznamu z vysielania

nie je ohliadkou na mieste samom, ale je priamo jedným z dôkazov pre zistenie skutočného

stavu veci.

Z obsahu spisov súd zistil, že odporkyňa pred rozhodnutím zistila riadne skutočný

stav veci a oboznámila sa s vykonaným dokazovaním a aj s jednotlivými dôkazmi. Vzhľadom

na skutočnosť, že skutkový stav o dodržiavaní povinností podľa zákona o vysielaní

a retransmisii bol zisťovaný z obrazového a zvukového záznamu vysielania, ktorý

v rozhodnutí je prepísaný do písomnej formy, odporkyňa postupovala v súlade s § 34 ods. 1

správneho poriadku s tým, že dostatočne zistila skutkový stav potrebný pre rozhodnutie

o porušení povinnosti ustanovenej v § 35 ods. 3 a v § 36 ods. 2 zákona o vysielaní

a retransmisii.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v preskúmavanej veci dospel k záveru, že

odporkyňa riadne zistila skutočný stav veci a svoje rozhodnutie aj právne správne

odôvodnila, preto nezistil dôvod pre zrušenie rozhodnutia odporkyne.

Z uvedeného dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne

z 2. júla 2013 číslo RP/054/2013 podľa potvrdil.“

Skutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom najvyššieho súdu nestotožňuje,

nepostačuje na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého

rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (, )

rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným

úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým

a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.

Pokiaľ sťažovateľka namieta porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2

v spojení s a porušenie práva podľa dohovoru

v spojení s dohovoru, ústavný súd konštatuje, že v sú zakotvené

základné princípy a postuláty Slovenskej republiky, avšak nepredstavujú konkrétne

základné práva alebo slobody, ktorých ochrany by sa sťažovateľka mohla pred ústavným

súdom v konaní podľa domáhať. Obdobné platí aj vo vzťahu k

dohovoru, ktorý vyjadruje záväzok vysokých zmluvných strán dodržiavať ľudské práva.

Keďže ústavný súd nezistil možnosť sťažovateľkou namietaného porušenia

označených práv rozsudkom najvyššieho súdu, sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sťažovateľky v celom rozsahu sa ústavný súd

ďalšími nárokmi sťažovateľky nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. januára 2015