Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 37/2015
PDF · 130.11 KB
No categories available
I. ÚS 37/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. januára 2015
predbežne prerokoval sťažnosť M. V., zastúpenej advokátom Mgr. Tomášom Adamcom,
Levočská 3, Spišská Nová Ves, vo veci namietaného porušenia základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Poprad v konaní
vedenom pod sp. zn. 17 C 32/2004 a takto
rozhodol:
Sťažnosť M. V. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. januára
2015 doručená sťažnosť M. V. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom Mgr.
Tomášom Adamcom, Levočská 3, Spišská Nová Ves, ktorou namieta porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednenie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Poprad (ďalej len „okresný súd“) v
konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 32/2004.
Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:
«Na Okresnom súde v Poprade prebieha konanie o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov /„BSM“/, ktoré je vedené pod spisovou značkou 17C/32/2004,
pričom žalobný návrh titulom BSM bol Okresnému súdu v Poprade doručený dňa 30.04.
2004 a tento súd do dnešného dňa v tejto právnej veci právoplatne nerozhodol. ...
Skutočnosť, že súd prvého stupňa doteraz právoplatne nerozhodol, pociťuje
sťažovateľka ako dlhoročný a pretrvávajúci stav právnej neistoty, v ktorom sa sťažovateľka
nachádza. Podľa sťažovateľky je to stav, v ktorom ju toto napadnuté súdne konanie
obmedzuje vo všetkých aspektoch jej života, a to tak v súkromnej sfére, ako aj v pracovnej
sfére.»
Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľky, M. V., na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov, zaručené v Článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote, zaručené v Článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práva a základných slobôd, postupom Okresného súdu v Poprade v konaní vedenom pod
spisovou značkou 17C/32/2004, porušené bolo.
2. Okresnému súdu v Poprade, v konaní vedenom pod spisovou značkou
17C/32/2004, prikazuje konať vo veci bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľke, M. V., priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 15.000,-
€..., ktoré je Okresný súd v Poprade povinný vyplatiť jej do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu, a to na účet právneho zástupcu sťažovateľky.
4. Okresný súd v Poprade je povinný uhradiť sťažovateľke trovy právneho
zastúpenia, a to v lehote do 15 dní od doručenia tohto nálezu na účet právneho zástupcu
sťažovateľky.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom
predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť,
ktorá je zjavne neopodstatnená.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť
preto možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu
možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol
posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).
Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 17 C 32/2004.
Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti vychádzal zo svojej
stabilizovanej judikatúry, podľa ktorej podstatou, účelom a cieľom základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty
sťažovateľa (I. ÚS 24/03, IV. ÚS 232/03). Zároveň zo stabilizovanej judikatúry ústavného
súdu v nadväznosti na takto vymedzený účel označeného práva vyplýva, že ochranu
základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravenému v čl. 48
ods. 2 ústavy, ako aj právu na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru ústavný súd poskytuje len vtedy, ak bola sťažnosť ústavnému súdu podaná v čase,
keď k namietanému porušovaniu práva ešte mohlo dochádzať a nečinnosť orgánu verejnej
moci v tom čase ešte mohla trvať (napr. m. m. II. ÚS 387/06, IV. ÚS 46/07, IV. ÚS 263/08,
Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou Európskeho
súdu pre ľudské práva, ako to vyplýva z jeho rozhodnutia o sťažnosti č. 16970/05 vo veci
sťažovateľa Miroslava Mazureka proti Slovenskej republike.
Ústavný súd zistil, že vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 17 C 32/2004 bol
16. decembra 2014 vyhlásený rozsudok, proti ktorému podala sťažovateľka 13. januára
2015 odvolanie. Sťažnosť sťažovateľky namietajúca porušenie označených práv
namietaným postupom okresného súdu bola ústavnému súdu doručená až 16. januára 2015,
teda v čase, keď k porušovaniu označených práv postupom okresného súdu už nemohlo
dochádzať.
Vydaním prvostupňového rozsudku, proti ktorému je podané odvolanie a vec musí
byť postúpená krajskému súdu, okresný súd vykonal všetky zákonom predpokladané
a dovolené úkony na odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľky. Ďalšie úkony alebo
postupy už okresný súd nemohol vykonávať, a preto záležitosť možno posudzovať
so zreteľom na čl. 2 ods. 2 ústavy ako vec, v ktorej ústavná úloha okresného súdu pri
odstraňovaní stavu právnej neistoty sťažovateľky skončila rozhodnutím vo veci samej pred
podaním sťažnosti ústavnému súdu. Vo veci samej už okresný súd po doručení sťažnosti
ústavnému súdu nemohol konať, pretože proti jeho rozhodnutiu je podané odvolanie a vec
bude postúpená krajskému súdu, ktorý bude rozhodovať o podanom odvolaní proti
rozhodnutiu okresného súdu.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
Ústavný súd v závere dodáva, že v prípade, ak by v postupe konajúceho súdu
v ďalšom priebehu namietaného konania dochádzalo k prieťahom v konaní, sťažovateľka sa
môže opätovne obrátiť na ústavný súd so sťažnosťou, ktorou bude namietať porušenie
svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. januára 2015