Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/32/2004

Rozhodnutie

Okresný súd Poprad, v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci žalobkyne: Z. N., H.. XX.X.XXXX, C. S. - K. K., Q. XXXX/X, pr. zast.: JUDr. Oľgou Liškovou, advokátkou AK Poprad, Štefánikkova 882/39, proti žalovanému: A. N., H.. XX.X.XXXX, C. K. C. XX, pr. zast.: Beňo & partners advokátska kancelária, s. r. o., Poprad, Námestie sv. Egídia 93, o vyporiadanie BSM s prísl., takto

rozhodol:

I. Súd u r č u j e, že z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov pripadá do výlučného vlastníctva žalobkyne suma 3.245,09 eur.

II. Súd u r č u j e, že z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov pripadá do výlučného vlastníctva žalovaného suma 3.245,09 eur.

III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 6.486,09 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Súd v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

V. Strany s ú p o v i n n é spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet Okresného súdu Poprad súdny poplatok vo výške 260,50 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

VI. Žiadnej zo strán sporu súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

VII. Strany s ú p o v i n n é spoločne a nerozdielne nahradiť trovy štátu v rozsahu 100%, o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným dňa 30.4.2004 sa žalobkyňa domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM), ktoré zaniklo právoplatnosťou rozhodnutia o rozvode manželstva s odporcom dňa 7.6.2001.

2. Dôvodom podania návrhu je skutočnosť, že rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa 15.11.2000 č. k. 10C/655/00-22, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 7.6.2001 bolo manželstvo účastníkov rozvedené. V zmysle ust. § 148 ods. 1 Obč. zákonníka teda BSM účastníkov zaniklo a v zákonnej lehote žalobkyňa podala návrh na jeho vyporiadanie.

3. Rozsudkom zo dňa 5.11.2007 súd prvej inštancie rozhodol, že z vecí patriacich do BSM pripadá do výlučného vlastníctva žalobkyne suma 138,50 Sk (4,59 eur) a rovnaká suma pripadá do výlučného vlastníctva žalovaného. Súčasne bol žalovaný zaviazaný povinnosťou uhradiť žalobkyni sumu 339.803,90 Sk (11.279,42 eur) a taktiež bol žalovaný zaviazaný povinnosťou zaplatiť Slovenskej sporiteľni, a.s. zostatok pôžičky vo výške 1.060,04 eur. V časti o vyporiadanie hnuteľných vecí súd po späťvzatí návrhu konanie zastavil.

Po odvolaní podanom žalovaným Krajský súd Prešov ako súd druhej inštancie rozsudok súdu prvej inštancie s výnimkou výroku o čiastočnom zastavení konania zrušil a vec vrátil na opätovné prejednanie a rozhodnutie. V zmysle pokynu mal súd prvej inštancie v ďalšom konaní zistiť, čo sa uhradilo zo spoločných prostriedkov účastníkov na rekonštrukciu a nadstavbu rodinného dome žalovaného, rozsah vlastných prostriedkov alebo ceny darov získaných prácou ich rodinných príslušníkov, pričom vynaložené spoločné finančné prostriedky za trvania manželstva na majetok žalovaného, dary vložené do majetku žalovaného musia preukázať účastníci. Rozsudkom zo dňa 16.12.2014 súd prvej inštancie rozhodol, že z vecí patriacich do BSM pripadá do výlučného vlastníctva žalobkyne suma 4,59 eur a rovnaká suma pripadá do výlučného vlastníctva žalovaného. Súčasne bol žalovaný zaviazaný povinnosťou uhradiť žalobkyni sumu 2.411,50 eur a tiež povinnosťou zaplatiť Slovenskej sporiteľni, a.s. zostatok pôžičky vo výške 1.060,04 eur. V prevyšujúcej časti súd návrh zamietol. Po odvolaní podanom žalobkyňou Krajský súd Prešov ako súd druhej inštancie rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, pričom v zmysle pokynu súdu druhej inštancie mal súd prvej inštancie zistiť, čo sa uhradilo zo spoločných prostriedkov účastníkov na rekonštrukciu a nadstavbu rodinného domu žalovaného pri zohľadnení rozsahu vlastných prostriedkov alebo ceny darov získaných prácou a ich rodinných príslušníkov vo vzťahu k osobe žalobkyne. Podľa súd druhej inštancie má žalobkyňa právo domáhať sa čiastky v hodnote daru, ktorý poskytli žalobkyni jej rodinní príslušníci vo forme prác na rodinnom dome a prístavbe žalovaného.

4. Po vrátení veci súd doplnil dokazovanie doplnkom č. 2 znaleckého posudku č. 34/2012, opätovne vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, z čoho zistil tento skutkový stav:

5. Rozsudkom Okresného súdu v Poprade zo dňa 15.11.2000 č.k.10C/655/00-22, ktorý nadobudol právoplatnosť 7.6.2001 bolo manželstvo účastníkov rozvedené. V zmysle ust. § 148 ods. 1 Obč. zákonníka teda BSM účastníkov zaniklo a v zákonnej lehote žalobkyňa podala návrh na jeho vyporiadanie. Po čiastočnom späťvzatí návrhu a čiastočnom zastavení konania v časti hnuteľných vecí zostala predmetom konania hodnota stavebných materiálov a prác vykonaných na rekonštrukciu a nadstavbu rodinného dome žalovaného, rozsah vlastných prostriedkov alebo ceny darov získaných prácou ich rodinných príslušníkov a výška záväzku voči Slovenskej sporiteľni, a. s.

6. Zo znaleckého posudku Ing. Miroslava Lissého č. 34/2012 súd zistil, že ku dňu zániku manželstva znalec určil hodnotu stavebných prác nadstavby a rekonštrukcie rodinného domu vykonaných svojpomocne v cenách ku dňu vypracovania znaleckého posudku (24.2.2012) sumou 31.114,- eur, z toho hodnota hrubej mzdy prác realizovaných svojpomocne k uvedenému dňu činí sumu 12.504,- eur.

V doplnku č. 1 posudku určil znalec hodnotu materiálových nákladov ku dňu ich vykonania v rokoch 1987 a 1988 sumou 5.830,- eur a hodnotu pracovných nákladov sumou 4.823,- eur. V rámci výsluchu znalec na námietky právneho zástupcu žalobkyne uviedol, že v rámci miestneho šetrenia žalobkyňa netvrdila, že by mali byť predmetom ohodnotenia aj iné práce, okrem prác ňou uvedených. V ďalšej časti výhrady právneho zástupcu žalobkyne znalec odmietol s tým, že konkrétne práce boli vykonané spoločnosťou Inštalatér, výrobné družstvo v Poprade, a teda nie svojpomocne. Uviedol, že v prípade vykonania prác v neskoršom období možno predpokladať nárast cien o 10 až 15%. Na otázku právneho zástupcu žalovaného znalec uviedol, že hodnotu prác určoval tak, ako keby boli práce vykonané organizáciou. V tejto hodnote sú zahrnuté aj režijné náklady a v prípade čistej hodnoty prác by táto bola nižšia o približne 50%, nakoľko v prípade výkonu prác organizáciou predstavujú približne 50% hodnoty tiež režijné náklady a zisk. Znalec potvrdil, že pôžička poskytnutá účastníkom vo výške 115.000,- Kčs mohla postačovať na nákup potrebného materiálu. V tomto smere právny zástupca žalovaného poukázal na skutočnosť, že žalovaný po rozvode manželstva výlučne zo svojich prostriedkov uhradil 166 splátok pôžičky v celkovej sume 2.822,- eur, z toho sumu 1.411,- eur uhradil za žalobkyňu.

7. Doplnkom č. 2 znaleckého posudku č. 34/2012 Ing. Miroslava Lissého súd zistil, že hodnota materiálových a pracovných nákladov na prístavbe hospodárskej budovy (maštaľ a sklad) predstavuje v roku 1989 sumu 1.593,- eur (z toho hodnota práce predstavuje sumu 601,- eur a hodnota materiálu

992,- eur) a v roku 1991 sumu 319,- eur (chodba), z toho hodnota materiálu predstavuje sumu 183,- eur a hodnota práce sumu 136,- eur. Hodnota materiálových nákladov na terase, krbe a točitom schodisku v roku 1994 predstavuje sumu 2.146,- eur z toho hodnota práce predstavuje sumu 921,- eur a hodnota materiálu sumu 1.225,- eur. Žalovaný uvedené sumy namietol s tým, že uvedené práce boli vykonané až po rozvode manželstva. Hodnota materiálových nákladov na rekonštrukciu kotolne v roku 1990 predstavuje sumu 910,- eur a hodnota práce sumu 244,- eur. Celková hodnota materiálu za roky 1987 až 1994 predstavuje sumu 7.706,- eur a hodnota prác sumu 5.573,- eur pri zohľadnení 3.196 normohodín. Znalec konštatoval, že žalobkyňou deklarovaný rozsah prác 3.440 hodín možno považovať za primeraný prácam vykonaným v rokoch 1987 až 1988. Hodnota práce rodinných príslušníkov pri 3.440 hodinách predstavuje sumu 5.504,- eur. Uvedená suma predstavuje hodnotu daru rodinných príslušníkov žalobkyne pre žalobkyňu. Znalec celkovú hodnotu materiálu na práce určil sumou 7.706,- eur a hodnotu práce na sumu 5.573,- eur, t.j. hodnota preinvestovaných prostriedkov na prístavbe a rekonštrukcii rodinného domu žalobcu predstavuje sumu 13.279,- eur. Žalovaný namietol, že točité schodisko, terasa a krb boli rekonštruované až po rozvode manželstva. Taktiež namietol, že v rámci rekonštrukcie ústredného kúrenia neboli práce vykonané v deklarovanom rozsahu, jednalo sa len o rozšírenie už existujúcej siete. Súčasne namietol, že hospodárska budova bola financovaná matkou žalovaného a nie účastníkmi.

8. Ku dňu zániku BSM súd na účte v OTP banke Slovensko, a.s. vedenom na meno žalovaného zistil zostatok vo výške 9,19 eur.

9. Čo sa týka pasív patriacich do BSM účastníkov, zo správy Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 5.11.2014 súd zistil, že na úplné vyrovnanie záväzku z titulu pôžičky účastníci uhradili sumu 4.798,86 eur.

10. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

11. Podľa § 146 Občianskeho zákonníka ak dôjde medzi manželmi k nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva, rozhodne na návrh niektorého z nich súd.

12. Podľa § 148 Občianskeho zákonníka zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Zo závažných dôvodov, najmä ak by ďalšie trvanie bezpodielového spoluvlastníctva odporovalo dobrým mravom, môže súd na návrh niektorého z manželov toto spoluvlastníctvo zrušiť i za trvania manželstva.

13. Podľa § 149 Občianskeho zákonníka ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd. Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné. Ak sa po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozhodnutím súdu alebo dohodou objaví majetok, ktorý nebol zahrnutý v rámci vyporiadania, platí preň domnienka uvedená v odseku 4.

14. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka sa pri vyporiadaní vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov

staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

15. Nakoľko medzi účastníkmi nedošlo k dohode o vyporiadaní BSM, súd, s prihliadnutím na obsah vykonaného dokazovania vykonal vyporiadanie podľa zásad uvedených v ust. § 150 Občianskeho zákonníka.

16. Ustanovenie § 150 Občianskeho zákonníka upravuje zásady, z ktorých treba vychádzať pri vyporiadaní BSM. Platia predovšetkým v prípade, ak sa toto vyporiadava súdnym rozhodnutím. Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Zásada rovnosti podielov znamená, že aj po vyporiadaní BSM majú byť hodnoty podielov oboch manželov rovnaké, ak tomu tak nie je, majú sa vyrovnať (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Cdo 116/2012).

17. Súd vzal do úvahy hodnotu pracovných nákladov rodinných príslušníkov žalobkyne určenú znalcom, nakoľko má za to, že pri oceňovaní vecí (hnuteľných a nehnuteľných - napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 56/2008) patriacich do vyporiadavaného BSM sa vychádza zo stavu veci ku dňu zániku BSM a z ceny v čase, kedy dochádza k vyporiadaniu, avšak v prejednávanej veci sa nejedná o hnuteľné či nehnuteľné veci, ale o svojpomocne vykonávané stavebné či pomocné stavebné práce a hodnotu stavebného materiálu, na nákup ktorého boli použité prostriedky patriace do BSM. Hodnota prác vykonaných rodinnými príslušníkmi žalobkyne, za predpokladu, že je kvalifikovaná ako dar žalobkyni, predstavuje masu výlučných prostriedkov žalobkyne. Súčasne má žalobkyňa nárok na úhradu polovice prostriedkov vynaložených na nákup materiálu použitého pri stavebných prácach na majetku žalovaného.

18. Podľa čl. 6 ods. 1 C.s.p. strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.

19. Podľa čl. 8 C.s.p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

20. Súd v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať účastníkov na nedostatočné dôkazy, prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia ich tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s ustanovením citovaného čl. 8 C.s.p., ale aj so zásadou rovnosti účastníkov konania. Dokazovanie v občianskom procesnom práve je v sporovom konaní založené na prejednacej zásade, ktorá je vyjadrená v citovanom ustanovení § čl. 8 C.s.p. Sporové konanie ovládané touto zásadou je chápané tak, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať dôkazy je vecou účastníkov. Zistený skutkový stav je tak predovšetkým výsledkom dôkaznej aktivity účastníkov.

21. Aby mohla žalobkyňa so svojou argumentáciou v sporovom konaní uspieť, musí k svojim skutkovým tvrdeniam navrhnúť také dôkazy, z ktorých by súd mohol po ich vykonaní a zhodnotení dospieť k záveru, že má právo, ktorého uspokojenia sa vo veci domáha. Pri zisťovaní skutkového stavu, súd v zásade vždy vychádza len z tých dôkazov, ktoré boli na návrh strán sporu vykonané. Ak žalobkyňa potrebné dôkazy nepredložila, znamená to, že neuniesla dôkazné bremeno, následkom čoho nemôže v konaní uspieť, resp. nemôže uspieť v celom rozsahu.

22. Hodnotu masy BSM, čo sa týka aktív, súd určil ako hodnotu prostriedkov použitých počas manželstva účastníkmi, pričom táto hodnota predstavuje hodnotu hnuteľných vecí, ktorých vyporiadanie účastníci nežiadajú, a ďalej uvedenú hodnotu stavebných prác a zostatku na účte, pričom celková hodnota prác, bez zohľadnenia prác na terase, krbe a točitom schodisku predstavuje sumu 4.652,- eur a hodnota použitého materiálu sumu 6.481,- eur. Žalovaný síce spochybňoval hodnoty materiálu na stavbe hospodárske budovy a tiež rekonštrukcie kúrenia, tieto svoje tvrdenia však nijako nepreukázal. Suma 4.652,- eur predstavuje hodnotu daru žalobkyni a hodnota materiálu, ktorá v podstate ako jediná, spolu so zostatkom na účte, predstavuje masu BSM, v 1 by mala náležať jednotlivým stranám sporu, po zohľadnení existencie pôžičky a jej úhrady. Masa BSM tak predstavuje sumu 6.490,19 eur. Čo sa týka pasív BSM, na úplné vyrovnanie záväzku z titulu pôžičky účastníci uhradili sumu 4.798,86 eur, pričom

v konaní bolo preukázané, že po rozvode manželstva žalovaný za žalobkyňu uhradil splátky v sume 1.411,- eur. Čo sa týka hodnoty použitého materiálu, podľa znalca mal predstavovať celkovo sumu 7.706,- eur, avšak aj z uvedenej hodnoty súd odrátal hodnotu materiálu potrebného na stavebné práce na terase, krbe a točitom schodisku (7.706,- eur - 1.225,- eur = 6.481,- eur, t.j. podiel žalobkyne predstavuje sumu 3.240,50 eur) a od zistenej hodnoty súd ďalej z podielu pripadajúceho na žalobkyňu odrátal sumu žalovaným uhradeného záväzku žalobkyne voči Slovenskej sporiteľni, a.s. (1.411,- eur). S prihliadnutím na uvedenú skutočnosť tak súd konštatuje, že vyrovnací podiel žalobkyne predstavuje sumu 6.486,09 eur (4.652,- eur z titulu hodnoty prác ako daru pre žalobkyňu + 1.829,50 eur z titulu hodnoty materiálu (6.481,- eur : 2 - 1.411,- eur za uhradenú časť pôžičky) + 4,59 eur ako polovice zostatku na účte v OTB banka, a.s.). Súd sa nestotožnil s názorom žalobkyne, že má nárok na úhradu hodnoty prác v sume 5.573,- eur, z dôvodu potreby odrátania hodnoty prác na terase, krbe a točitom schodisku, ktoré žalovaný odmietol s tým, že práce boli realizované až po rozvode manželstva a žalobkyňa proti uvedeným tvrdeniam nenamietala.

23. S ohľadom na obsah vykonaného dokazovania a citovanej právnej úpravy súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol

24. O poplatkovej povinnosti za vyporiadanie BSM súd rozhodol podľa pol. 6 b) Sadzobníka súdnych poplatkov Zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, vrátane zmien. Výška súdneho poplatku činí sumu 66,- eur + 3 % z predmetu konania, t.j. zo sumy 6.490,19 eur, čo je suma 260,50 eur. Táto poplatková povinnosť je u oboch účastníkov solidárna (spoločná a nerozdielna), a to podľa § 2 ods. 3 vyššie citovaného zákona a o vzniku poplatkovej povinnosti súd rozhodol podľa § 5 ods. 1 vyššie citovaného zákona. V tejto súvislosti súd dodáva, že pokiaľ poplatkovú povinnosť splní jeden z účastníkov sám, je oprávnený požadovať náhradu od druhého účastníka do výšky jeho podielu, v danom prípade v polovici (§ 511 ods. 3 Obč. zák.).

25. O výške náhrady trov štátu bude v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodnuté samostatným uznesením.

26. Nakoľko rozhodnutie je v záujme oboch strán sporu, súd žiadnej zo strán náhradu trov konania v zmysle § 255 ods. 2 C.s.p. nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležistostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť

o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnost vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.