Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 36/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. januára 2015

predbežne prerokoval sťažnosť I. V., zastúpeného advokátom Mgr. Vladimírom Šárnikom,

Národného oslobodenia 25, Bernolákovo, vo veci namietaného porušenia jeho základných

práv podľa a 3 uznesením Krajského súdu v

Bratislave sp. zn. z 13. septembra 2012 a uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. z 19. augusta 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť I. V. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. januára 2015

doručená sťažnosť I. V. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom Mgr. Vladimírom

Šárnikom, Národného oslobodenia 25, Bernolákovo, ktorou namieta porušenie svojich

základných práv podľa a 3 uznesením Krajského

súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 13. septembra 2012

(ďalej len „uznesenie krajského súdu“) a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

(ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 19. augusta 2014 (ďalej len „uznesenie

najvyššieho súdu“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva:

„Sťažovateľ bol ako povinný účastníkom exekučného konania... sp. zn. EX 328/1997

na základe rozhodnutí Obvodného úradu životného prostredia... v spojení s rozhodnutím

Úradu životného prostredia hlavného mesta SR Bratislavy...

Od počiatku nezákonná exekúcia vedená voči sťažovateľovi bola zastavená až

uznesením exekučného súdu zo dňa 20.5.2010, č. k. -297...

Proti uzneseniu exekučného súdu sťažovateľ podal odvolanie, ktoré Krajský súd

v Bratislave uznesením zo dňa 13.9.2012, č. k. -348 potvrdil.

Uznesenie odvolacieho súdu sťažovateľ napadol dovolaním, ktoré Najvyšší súd SR

uznesením zo dňa 19.08.2014, sp. zn. odmietol ako neprípustné.

Exekučný aj odvolací súd svoje rozhodnutie, okrem rôznych parciálnych

a nelogických námietok voči uplatneným trovám, založili na princípe posudzovania úspechu

jednotlivých podaní sťažovateľa a nie na princípe úspechu vo veci ako takej. Súdy tak

fakticky ako úspešné vyhodnotili iba dva právne úkony sťažovateľa - odvolanie proti

zamietnutiu návrhu na zastavenie exekúcie a odvolanie proti uzneseniu zo dňa 27.7.2010,

ktorým exekučný súd paradoxne zaviazal k náhrade trov konania sťažovateľa...

Sťažovateľ podal proti uzneseniu KS BA dovolanie, ktoré NS SR uznesením zo dňa

19.08.2014, sp. zn. odmietol ako neprípustné, napriek tomu, že vyššie

uvedené vady rozsudku KS BA, majúce za následok porušenie práva sťažovateľa na súdnu

ochranu zakladali dovolací dôvod podľa ust. .“

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 13.09.2012, č. k.

porušil základné práva sťažovateľa zaručené v , ods. 3 .

2. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 13.09.2012, č. k.

sa zrušuje.

3. Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 19.08.2014, č. k. porušil

základné práva sťažovateľa zaručené v , ods. 3 .

4. Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 19.08.2014, č. k. sa

zrušuje.

5. Krajský súd v Bratislave a Najvyšší súd SR sú povinní zaplatiť sťažovateľovi

náhradu trov konania na účet jeho právneho zástupcu do dvoch týždňov od právoplatnosti

tohto nálezu.“

II.

Podľa (ďalej len „“) ústavný súd

rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie

svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľa prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal

ju zo všetkých hľadísk uvedených v .

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy,

ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného

práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo,

ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo

procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože

uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (, ,

, , ).

V súlade s uvedenými zásadami ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť

sťažovateľa podľa a skúmal, či neexistujú dôvody

na jej odmietnutie podľa .

Sťažovateľ v petite sťažnosti namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46

ods. 1 a 3 uznesením krajského súdu sp. zn. z 13. septembra 2012

a uznesením najvyššieho súdu sp. zn. z 19. augusta 2014.

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca.

Podľa k návrhu na začatie konania sa musí

pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom alebo komerčným

právnikom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že

sa udeľuje na zastupovanie pred Ústavným súdom.

Podľa ústavný súd je viazaný návrhom

na začatie konania.

Podľa k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného

rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

Ústavný súd má v ústave a v presne definované právomoci,

uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných náležitostí

návrhu na začatie konania ( , a ).

K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 a 3

uznesením najvyššieho súdu sp. zn. z 19. augusta 2014

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ spolu s návrhom nedoručil splnomocnenie

na zastupovanie vo veci namietaného porušenia označených základných práv uznesením

najvyššieho súdu.

Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť vykazuje taký nedostatok náležitostí

predpísaných zákonom, ktorý je dôvodom na odmietnutie sťažnosti už pri jej predbežnom

prerokovaní podľa .

K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 a 3

uznesením krajského súdu sp. zn. z 13. septembra 2012

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ v odôvodnení sťažnosti namieta a zároveň

odôvodňuje porušenie svojich práv uznesením krajského súdu sp. zn.

z 13. septembra 2012. Sťažovateľ tiež predložil ústavnému súdu splnomocnenie udelené

advokátovi na zastupovanie pred ústavným súdom „vo veci porušenia ústavných práv

uznesením KS BA zo dňa 13.9.2012, č.k. -348“.

Napriek uvedeným skutočnostiam sťažovateľ v petite sťažnosti navrhuje, aby

ústavný súd rozhodol o porušení jeho základných práv uznesením krajského súdu sp. zn.

z 13. septembra 2012.

Ústavný súd poukazuje na to, že v sťažnosti je výrazne oddelený petit od jej

ostatných častí. Ústavný súd je podľa viazaný návrhom

na začatie konania. Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje najmä na návrh výroku

rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha. Ústavný súd teda môže rozhodnúť len o tom,

čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti (m. m. , ), keď

navyše znenie petitu sťažnosti vzhľadom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľa

nemá ústavný súd dôvod spochybňovať.

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ k sťažnosti nepriložil splnomocnenie

na zastupovanie pred ústavným súdom vo veci namietaného porušenia základných práv

uznesením krajského súdu sp. zn. z 13. septembra 2012 a tiež namietané

uznesenie krajského súdu sp. zn. z 13. septembra 2012 napriek tomu, že

v petite sťažnosti sa domáha vyslovenia porušenia základných práv práve týmto uznesením

krajského súdu.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažnosť vykazuje taký nedostatok

náležitostí predpísaných zákonom, ktorý je dôvodom na odmietnutie sťažnosti už pri jej

predbežnom prerokovaní podľa .

V súvislosti s vytýkanými nedostatkami sťažnosti ústavný súd zdôrazňuje, že tieto

nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Inštitút povinného právneho zastúpenia

v konaní pred ústavným súdom slúži okrem iného k tomu, aby bol návrh kvalifikovaný, teda

obsahoval aj všetky zákonom predpísané náležitosti tak, aby ho bolo možné predbežne

prerokovať. Z rozsiahlej judikatúry ústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd

posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania

(napr. , , , , ,

, , , , ).

V tejto súvislosti ústavný súd už vo svojom uznesení sp. zn. z 11. mája 2005

uviedol: „Podľa o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky,

a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú,

aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak,

aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie

sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.

Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína

konanie pred ústavným súdom.“

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. januára 2015