Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 729/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. marca 2015 v senáte

zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka

prerokoval prijatú sťažnosť , , zastúpeného advokátom

JUDr. Ladislavom Potockým, Mydlárska 19, Žilina, vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C

299/2005 a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu Žilina v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €

(slovom dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania

v sume 284,08 € (slovom dvestoosemdesiatštyri eur a osem centov) na účet advokáta

JUDr. Ladislava Potockého, Mydlárska 19, Žilina, do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. novembra

2014 doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) postupom Okresného

súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že návrhom na vydanie platobného rozkazu

doručeným okresnému súdu 30. mája 2005 sa domáhal, aby okresný súd uložil odporcovi

(pôvodný odporca počas konania zomrel) povinnosť zaplatiť mu sumu

3 033,33 € s príslušenstvom za vykonané stavebné práce a dodávku materiálu.

Okresný súd vydal 18. apríla 2006 platobný rozkaz, ktorým zaviazal odporcu

na zaplatenie žalovanej pohľadávky. Proti platobnému rozkazu podal odporca odpor,

na základe ktorého okresný súd rozsudkom sp. zn. zo 7. októbra 2009 návrh

sťažovateľa zamietol a stanovil mu povinnosť zaplatiť trovy konania. Odvolaním sťažovateľa

napadnuté prvostupňové rozhodnutie Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“)

uznesením sp. zn. z 31. októbra 2009 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na

ďalšie konanie.

Podľa názoru sťažovateľa v jeho právnej veci dochádza zavinením okresného súdu

k zbytočným prieťahom v konaní, keďže ani po 9 rokoch od podania návrhu nebolo vo veci

právoplatne rozhodnuté napriek tomu, že ani po skutkovej, ani po právnej stránke nejde

o zložitú vec a sám sťažovateľ k predĺženiu konania neprispel. Sťažovateľ opakovane žiadal

okresný súd o nariadenie pojednávania a súčasne podal sťažnosť na prieťahy v konaní

predsedovi okresného súdu, ktorá bola vybavená listom z 2. júla 2013 a posúdená ako

dôvodná.

Na základe už uvedeného sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa ... na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov vyplývajúce z SR bolo porušené .

2. Okresnému súdu Žilina v konaní prikazuje konať vo veci bez

zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi priznáva peňažné zadosťučinenie vo výške 8.000,00 EUR, ktoré je

povinný mu vyplatiť Okresný súd Žilina, do 30 dní od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Žilina je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania vo výške

284,08 Eur... na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Ladislava Potockého, advokáta...

do troch dní od právoplatnosti nálezu.“

Ústavný súd uznesením sp. zn. z 3. decembra 2014 prijal podľa § 25

ods. 3 o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) sťažnosť sťažovateľa na ďalšie konanie

v senáte ústavného súdu v zložení Peter Brňák (predseda senátu), Marianna Mochnáčová

(sudkyňa) a Milan Ľalík (sudca). V zmysle rozvrhu práce ústavného súdu na rok 2015

účinného od 1. marca 2015 I. senát ústavného súdu rozhoduje v tomto zložení: Marianna

Mochnáčová (predsedníčka senátu), Peter Brňák (sudca) a Milan Ľalík (sudca).

Z uvedeného dôvodu vec prerokoval a vo veci samej rozhodol I. senát ústavného súdu

v zložení, ktoré je uvedené v záhlaví tohto nálezu.

Podpredseda okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti

podaním sp. zn. doručeným ústavnému súdu 30. januára 2015, v ktorom sa

okrem iného uvádza:

„V konaní bolo rozhodnuté rozsudkom č.k. zo dňa 7.10.2009. Vec

bola prejednaná na pojednávaní dňa 19.6.2013. Vo veci súd nariadil pojednávanie na deň

4.3.2015. Konanie považujem za pomerne zložité, nakoľko v konaní je potrebné ustáliť

hodnotu vykonaných práv pri rekonštrukcii domu kúpeľne, pričom však pri rekonštrukcii

bolo aj ďalej pokračované, sporné bolo vymedzenie vykonaných prác.

Podľa názoru predsedu súdu, by celková doba konania nebola vták neprimeranej

dĺžke, ak by odvolací súd postupoval podľa až 5 a v zodpovedajúcom

rozsahu rešpektoval princíp neúplnej apelácie, ktorá bola vyjadrená v ust. ,

ktoré svojim výkladom neumožňovalo zrušiť rozsudok z dôvodu, na aké poukázal odvolací

súd. Pokiaľ by odvolací súd vykonal v zodpovedajúcom rozsahu dokazovanie, ktoré bolo

možné vykonať odvolacím súdom a po vykonaní dokazovania rozhodol, nedošlo by k tak

dlhej dobe konania. Týmto však neospravedlňuje prípadnú nečinnosť prvostupňového súdu

po tom, ako mu bola vec na základe zrušujúceho rozsudku vrátená, len poukazuje, že

prípadná celková dĺžka konania ne je len následkom činnosti Okresného súdu Žilina

a navrhuje Ústavnému súdu SR, aby prihliadal pri svojom rozhodovaní aj na túto

skutočnosť. Podľa názoru predsedu súdu, práve možné prejudiciálne rozhodnutie aj

o povinnostiach odvolacích súdov môže prispieť k skráteniu celkovej dĺžky súdnych konaní

a zrýchliť súdne konanie.

So sudcom bol vykonaný pohovor v zmysle nariadenej previerky predsedom súdu

k plynulosti konania a plnenia si povinností sudcu.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhujem Ústavnému súdu Slovenskej

republiky aby v prípade, ak zistí neodôvodnené prieťahy v konaní či neprimeranú dĺžku

konania a uloží Okresnému súdu v Žiline, aby vo veci konal bez prieťahov, aby sťažovateľovi

pri priznaní náhrady nemajetkovej ujmy, prípadne priznal náhradu v ním stanovenej

primeranej výške vo vzťahu k intenzite zásahu a porušeniu povinností Okresného súdu

Žilina.

Okresný súd Žilina súhlasí s tým, aby Ústavný súd... upustil od ústneho prejednania

prijatej sťažnosti...“

Súčasťou vyjadrenia podpredsedu okresného súdu bolo stanovisko zákonného sudcu

v danej veci, ktorý poukázal najmä na objektívne príčiny vzniku zbytočných prieťahov

vyplývajúcich z neprimeranej zaťaženosti sudcov.

Právny zástupca sťažovateľa vo svojom vyjadrení doručenom ústavnému súdu

17. februára 2015 uviedol:

„Súhlasím s tým, aby... Ústavný súd SR v predmetnej veci upustil od ústneho

pojednávania...

Účastník konania v procesnom postavení navrhovateľa trvá v celom

rozsahu na svojej ústavnej sťažnosti, pretože dňa 30.5.2005 v návrhu na vydanie platobného

rozkazu sa domáha zaplatenia 3.033,33 Eur a prísl. proti odporcovi

, ktorý počas trvania sporu zomrel a toho časuje spor vedený proti právnym

nástupcom a to a a doteraz v predmetnej veci nebolo

rozhodnuté to je do 16.2.2015. Dňom 30.5.2015 uplynie 10 ročná lehota od začatia sporu.

Z týchto dôvodov bolo porušené základné právo sťažovateľa navrhovateľa účastníka

konania , podľa SR a práva podľa Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní pred Okresným súdom Žilina sp. zn.

.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Predmetom sťažnosti sťažovateľa je namietané porušenie jeho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom

okresného súdu v namietanom konaní.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety

, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa druhej vety povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná

povinnosť pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže

odročiť len z dôležitých dôvodov.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Predmetom konania pred okresným súdom je rozhodovanie o návrhu sťažovateľa

na zaplatenie sumy 3 033,33 € (91 381 Sk) s príslušenstvom z titulu vykonaných, ale

nezaplatených stavebných prác v rodinnom dome odporcu. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti

veci, ústavný súd konštatuje, že predmetné konanie môže v danej veci predstavovať určitý

stupeň zložitosti súvisiaci s preukázaním vykonaných stavebných prác a stanovením ich

celkovej ceny. Znalecké dokazovanie a ani ohliadka na mieste samom však dosiaľ neboli

okresným súdom nariadené, a preto doterajší neobyčajne zdĺhavý priebeh napadnutého

konania ústavný súd nemôže pripísať na vrub zložitosti prerokovávanej veci.

Ústavný súd tiež konštatuje, že konanie vo veci (od podania žalobného návrhu

6. júna 2005 až dosiaľ) trvá takmer 10 rokov, pričom vo veci bol 18. apríla 2006 vydaný

platobný rozkaz a následne 7. októbra 2009 rozsudok, ktorý bol odvolacím súdom zrušený.

Táto dĺžka napadnutého konania je celkom zjavne neprimeraná.

2. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či

v konaní pred všeobecným súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa .

Ústavný súd z obsahu spisu dospel k záveru, že postup sťažovateľa nezapríčinil žiadne

prieťahy a ani spomalenie postupu okresného súdu.

3. Napokon ústavný súd hodnotil samotný postup okresného súdu z hľadiska

posudzovania, či v právnej veci sťažovateľa došlo k zbytočným prieťahom.

Z predloženého súdneho spisu ústavný súd identifikoval dve obdobia neodôvodnenej

nečinnosti okresného súdu, a to obdobie v trvaní viac ako dva a pol roka od 19. októbra

2010, keď bol okresnému súdu vrátený spisový materiál po odvolacom konaní, do 28. mája

2013, keď okresný súd vo veci nariadil pojednávanie na 19. jún 2013, a obdobie v trvaní

20 mesiacov medzi dvomi pojednávaniami (19. jún 2013 až 4. marec 2015).

Ústavný súd uvádza, že obdobie od 19. januára 2010 do 19. októbra 2010 v trvaní

10 mesiacov, počas ktorého bol spis okresného súdu na krajskom súde, nemožno pričítať

na vrub okresnému súdu.

Ústavný súd vo svojej judikatúre (napr. , ) taktiež

konštatoval, že nielen nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna činnosť všeobecného súdu

môže zapríčiniť porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov, a to v prípade, ak jeho činnosť nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty

týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ na neho obrátil s návrhom, aby o jeho

veci rozhodol.

O nesústredenom postupe okresného súdu svedčí skutočnosť, že okresný súd

až po ôsmich mesiacoch od podania návrhu na vydanie platobného rozkazu uznesením

z 1. februára 2006 vyzval sťažovateľa na upresnenie a doplnenie návrhu, hoci sťažovateľ

požadované listinné dôkazy predložil už pri podaní žaloby.

Postup okresného súdu bol poznačený aj ďalšou neefektívnosťou, keď krajský súd

uznesením sp. zn. z 28. mája 2013 sťažovateľom napadnutý rozsudok

okresného súdu sp. zn. zo 7. októbra 2009 zrušil a vec vrátil okresnému súdu

na ďalšie konanie a v odôvodnení svojho rozhodnutia okresnému súdu vytkol, že návrh

sťažovateľa zamietol napriek tomu, že konštatoval danosť ním uplatňovaného nároku.

V ďalšom konaní uložil okresnému súdu nariadiť znalecké dokazovanie pre účely ocenenia

vykonaných stavebných prác, ktorých rozsah má stanoviť pri ohliadke za prítomnosti

všetkých účastníkov konania.

Ústavný súd po posúdení všetkých skutočností, najmä s prihliadnutím na celkovú

doterajšiu dĺžku konania (takmer 10 rokov) bez právoplatného skončenia veci, dospel

k názoru, že okresný súd svojím postupom v namietanom konaní spôsobil zbytočné prieťahy

v konaní, čím došlo u sťažovateľa k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa ,

III.

Podľa ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa okresným súdom, prikázal mu, aby

vo veci konal bez zbytočných prieťahov, a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorom sa

nachádza sťažovateľ domáhajúci sa právoplatného rozhodnutia súdu vo svojej veci.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľ sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

8 000 € poukazujúc na doterajšiu judikatúru ústavného súdu.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku namietaného konania okresného súdu a zároveň

berúc do úvahy predmet konania a konkrétne okolnosti daného prípadu a tiež to, že

sťažovateľ sa o predĺženie tejto doby svojím správaním nepričinil, ústavný súd považoval

priznanie sumy 2 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona

o ústavnom súde.

Ústavný súd priznal sťažovateľovi ( ) úhradu trov

konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátom, ktorý si uplatnil nárok na ich

úhradu v celkovej sume 284,08 €.

Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal

z príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny za úkon

právnej služby uskutočnený v roku 2014 je 134 € a hodnota režijného paušálu je 8,04 €.

Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2015 je 139,83 €

a hodnota režijného paušálu je 8,39 €.

S poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľovi nárok na úhradu trov za dva

úkony právnej služby uskutočnené v roku 2014 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie

sťažnosti ústavnému súdu) a za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2015

(vyjadrenie k stanovisku okresného súdu) v celkovej sume 432,30 € vrátane režijného

paušálu.

Vzhľadom na to, že právny zástupca sťažovateľa si úhradu trov právneho zastúpenia

uplatnil iba v sume 284,08 €, ústavný súd, súc viazaný petitom sťažnosti, túto úhradu

sťažovateľovi priznal len vo výške uplatneného nároku.

Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa

( v spojení s ).

Vzhľadom na treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. marca 2015