Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 737/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. marca 2018 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Rudolfa Tkáčika

o sťažnosti , , a ,

, zastúpených advokátom Mgr. Róbertom

Kučerom, advokátska kancelária, Veľká Okružná 39, Žilina, ktorou namietajú porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. , takto

rozhodol:

1. Základné právo a na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Žilina p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. a p r i z n á v a spoločne a nerozdielne

finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd

Žilina p o v i n n ý vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý a

uhradiť trovy konania v sume 374,81 € (slovom tristosedemdesiatštyri eur

a osemdesiatjeden centov) na účet advokáta Mgr. Róberta Kučeru, advokátska kancelária,

Veľká Okružná 39, Žilina, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -10 z 5. decembra 2017 prijal na ďalšie konanie sťažnosť

, , a ,

(ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie ich záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Následne ústavný súd 17. januára 2018 vyzval okresný súd, aby sa vyjadril

k vecnej stránke prijatej sťažnosti a oznámil, či súhlasí s upustením od ústneho

pojednávania o prijatej sťažnosti.

3. Vyjadrenie okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 7. marca 2018. V jeho

prílohe sa nachádzalo vyjadrenie podpredsedníčky okresného súdu s chronológiou úkonov

okresného súdu i účastníkov v napadnutom konaní, z ktorej vyplývajú tieto podstatné

skutočnosti:

„6.6.2005 - zapísanie nového spisu pod sp. zn.

11.8.2005 - výzva na predloženie originálu plnej moci

26.8.2005 - predloženie plnej moci práv. zást. a upresnenie úroku z omeškania

08.12.2005 - prevod spisu do C - z iného oddelenia (spis )

1.2.2006 - vydané uznesenie na doplnenie a upresnenie návrhu, právoplatné dňa

6.2.2006

6.3.2006 - podané doplnenie návrhu práv. zást.

14.3.2006 - výzva na zaplatenie súdneho poplatku za návrh

3.4.2006 - zaplatenie súdneho poplatku

18.4.2006 - vydanie platobného rozkazu

17.5.2006 - podaný odpor proti platobného rozkazu

8.6.2006 - uložené uznesením na zaplatenie súdneho poplatku za podaný odpor,

právoplatné dňa 28.6.2006

8.6.2006 - doručovanie rovnopisu odporu

24.8.2006 - doručené súdu vyjadrenie k podanému odporu proti platobnému rozkazu

30.8.2006 - pojednávanie /odročené na 20.9.2006/

6.9.2006 - podanie návrhu práv.zást. navrhovateľa na vykonanie dôkazov

20.9.2006 - pojednávanie /odročené na neurčito/

7.11.2006 - návrh práv. zást. navrhovateľa na zrušenie vykonania dôkazov

11.12.2006 - pojednávanie /odročené na 29.1.2007/

29.1.2006 - pojednávanie /odročené na neurčito/

7.10.2009 - pojednávanie /vyhlásený rozsudok: žaloba zamietnutá/

18.12.2009 - podané odvolanie práv. zást. navrhovateľa

30.12.2009 - uznesením uložené navrhovateľovi zaplatiť súdny poplatok za odvolanie

18.1.2010 - spis zaslaný na KS Žilina, odvolanie navrhovateľa

8.2.2010 - oznámenie o úmrtí účastníka konania - odporcu

24.3.2010 - žiadosť notárskemu úradu o oznámenie okruhu dedičov

13.4.2010 - oznámenie okruhu dedičov notárskym úradom

30.4.2010 - žiadosť práv. zást. navrhovateľa, či trvá na podanom návrhu, pretože

odporca zomrel

21.5.2010 - odpoveď práv. zást. o trvaní na podanom návrhu

2.6.2010 - zaslanie rozsudku OS Žilina dedičom odporcu a zároveň vyzvaní

na možnosť sa k veci vyjadriť

31.8.2010 - krajský súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie

konanie, právoplatné dňa 9.11.2010

19.10.2010 - návrat spisu

19.6.2013 - pojednávanie /odročené na neurčito/

18.7.2013 - predloženie dôkazu o špecifikácii diela

4.3.2015 - pojednávanie

11.3.2015 - zrušenie termínu ohliadky na mieste samom dňa 20.3.2015

25.1.2018 - vytýčený termín pojednávania na deň 23.2.2018.“

4. K uvedenej chronológii, ktorej úplnosť a správnosť ústavný súd overil, dodáva, že

23. februára 2018 sa pojednávanie odročilo na 6. apríl 2018 s tým, že stranám bola

poskytnutá lehota na mimosúdne riešenie sporu.

5. Podpredsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení tiež navrhla, aby ústavný

súd „obmedzil rozhodnutie Ústavného súdu na konštatovanie prieťahov bez priznania

finančného zadosťučinenia“ odôvodňujúc to tým, že „sťažovatelia vystupujú v spore

procesnom postavení žalovanej strany, ktorá aktuálne rokuje so žalobcom o zmierlivom

usporiadaní ich záväzkovo- právneho vzťahu, pri súčasnom zohľadnení možnej ujmy, príp.

neistoty spôsobenej sťažovateľom postupom súdu“.

6. Právny zástupca sťažovateľov vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu 19. marca

2018 vyjadril súhlas s upustením od verejného pojednávania vo veci v konaní

pred ústavným súdom. Vo svojom vyjadrení zotrval na stanovisku o dôvodnosti sťažnosti

a uviedol, že „sťažovatelia však pristúpili k rokovaniu o mimosúdnom riešení sporu len

z dôvodu, že nemajú dôveru v spravodlivé a rýchle rozhodnutie Okresného súdu Žilina

v predmetnej veci, pretože prieťahy naďalej trvajú“.

7. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

II.

8. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia svojho základného

práva zaručeného a práva podľa dohovoru.

10. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

11. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

12. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ

ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno

v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, , ).

13. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

(i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry

ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca

sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota

osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza

zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (, ).

14. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

15. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z Civilný

sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ktorý súdom prikazuje,

aby postupovali v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,

predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného

zaťažovania strán sporu a iných osôb, ďalej z , podľa ktorého súd

postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom

pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.

16. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými

sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho

konania a postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje

aj povahu prerokúvanej veci.

Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť sporu, v ktorom sú sťažovatelia žalovanými,

ústavný súd konštatuje, že predmetom konania je zaplatenie sumy 3 033,33 € (91 381 Sk)

s príslušenstvom z titulu vykonaných, ale nezaplatených stavebných prác v rodinnom dome

sťažovateľov. Ústavný súd v nadväznosti na to ďalej konštatuje, že predmetné konanie

môže v danej veci predstavovať určitý stupeň zložitosti súvisiaci s preukázaním vykonaných

stavebných prác a stanovením ich celkovej ceny. Znalecké dokazovanie a ani ohliadka

na mieste samom však dosiaľ neboli okresným súdom nariadené, resp. uskutočnené, a preto

doterajší neobyčajne zdĺhavý priebeh napadnutého konania ústavný súd nemôže pripísať

na vrub zložitosti prerokovávanej veci.

17. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných

prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľov ako účastníkov tohto súdneho

konania. Ústavný súd konštatuje, že nezistil okolnosti na strane sťažovateľov, ktoré by

prispeli k doterajšej dĺžke napadnutého konania.

18. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľov, bol postup samotného Krajského súdu v Žiline

(ďalej len „krajský súd“).

19. Ústavný súd konštatuje, že konanie vo veci (od podania žalobného návrhu 6. júna

2005 až dosiaľ) trvá takmer 13 rokov, pričom vo veci bol 18. apríla 2006 vydaný platobný

rozkaz a následne 7. októbra 2009 rozsudok, ktorý bol odvolacím súdom zrušený. Táto

dĺžka napadnutého konania je celkom zjavne neprimeraná.

20. Z predloženého súdneho spisu ústavný súd identifikoval tri obdobia

neodôvodnenej nečinnosti okresného súdu, a to obdobie v trvaní viac ako dva a pol roka

od 19. októbra 2010, keď bol okresnému súdu vrátený spisový materiál po odvolacom

konaní, do uskutočnenia ďalšieho relevantného úkonu pojednávania 19. júna 2013,

a obdobie v trvaní 20 mesiacov medzi dvomi pojednávaniami (19. jún 2013 až 4. marec

2015). Za tretie obdobie bezprecedentnej nečinnosti možno označiť ďalšie takmer trojročné

obdobie od pojednávania uskutočneného 4. marca 2015 do uskutočnenia ďalšieho

pojednávania 23. februára 2018.

21. Ústavný súd uvádza, že obdobie od 19. januára 2010 do 19. októbra 2010 v trvaní

10 mesiacov, počas ktorého bol spis okresného súdu na krajskom súde, nemožno pričítať

na vrub okresnému súdu.

22. Ústavný súd vo svojej judikatúre (napr. , ) taktiež

konštatoval, že nielen nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna činnosť všeobecného súdu

môže zapríčiniť porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov, a to v prípade, ak jeho činnosť nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty

týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovatelia na neho obrátili s návrhom, aby o ich

veci rozhodol.

23. O nesústredenom postupe okresného súdu svedčí skutočnosť, že okresný súd

až po ôsmich mesiacoch od podania návrhu na vydanie platobného rozkazu uznesením

z 1. februára 2006 vyzval na upresnenie a doplnenie návrhu, hoci požadované listinné

dôkazy boli predložené už pri podaní žaloby.

24. Postup okresného súdu bol poznačený aj ďalšou neefektívnosťou, keď krajský

súd uznesením sp. zn. z 28. mája 2013 napadnutý rozsudok okresného súdu

sp. zn. zo 7. októbra 2009 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie

konanie a v odôvodnení svojho rozhodnutia okresnému súdu vytkol, že návrh zamietol

napriek tomu, že konštatoval danosť ním uplatňovaného nároku. V ďalšom konaní uložil

okresnému súdu nariadiť znalecké dokazovanie pre účely ocenenia vykonaných stavebných

prác, ktorých rozsah má stanoviť pri ohliadke za prítomnosti všetkých účastníkov konania.

25. S ohľadom na tieto skutočnosti ústavný súd dospel k záveru, že okresný súd

v napadnutom konaní nepostupoval v súlade so základným právom sťažovateľov

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj právom

na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,

preto konštatuje, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľov podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

26. Ústavný súd na základe svojho zistenia, že dochádzalo k porušovaniu označených

práv sťažovateľov aj po vyslovení príkazu konať bez zbytočných prieťahov nálezom sp. zn.

zo 4. marca 2015 v napadnutom konaní, opätovne prikázal okresnému súdu,

aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorom

sa nachádzajú sťažovatelia domáhajúci sa právoplatného rozhodnutia súdu vo svojej veci

(bod 2 výroku nálezu).

III.

27. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

28. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

29. Sťažovatelia v sťažnosti žiadali priznať primerané finančné zadosťučinenie

v sume 5 000 € každému z nich, ktoré odôvodnili intenzitou zásahov do ich práv, ako aj

dĺžkou ich trvania.

30. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu.

31. Vzhľadom na celkovú dĺžku napadnutého konania vedeného okresným súdom,

prihliadajúc na skutočnosť, že návrh vo veci bol podaný na okresnom súde ešte v roku

2005, berúc do úvahy predmet konania, správanie sťažovateľov, nerešpektovanie príkazu

vysloveného nálezom sp. zn. zo 4. marca 2015 a všetky okolnosti daného

prípadu ústavný súd považoval priznanie sumy 2 000 € sťažovateľom spoločne

a nerozdielne za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom

súde (bod 3 výroku nálezu).

32. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právny zástupca

sťažovateľov si uplatnil trovy konania, ktoré vyčíslil v celkovej sume 551,60 €.

33. Ústavný súd priznal sťažovateľom trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia

advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)

v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.

34. Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade

priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku

2016 v sume 884 €. Ústavný súd priznal sťažovateľom (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom

súde) náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2017 (príprava

a prevzatie veci, písomné vyhotovenie sťažnosti, podanie vo veci samej) po 147,33 €.

Podľa § 13 ods. 2 vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50 %, ak ide

o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. Ďalej má právny zástupca

sťažovateľov aj nárok na náhradu režijného paušálu 8,84 € za jeden úkon podľa vyhlášky.

Keďže právny zástupca sťažovateľov je zároveň platiteľom dane z pridanej hodnoty,

odmena a náhrady sa zvyšujú podľa § 18 ods. 3 vyhlášky o daň z pridanej hodnoty.

35. Ústavný súd tak priznal sťažovateľom náhradu trov konania v celkovej sume

374,81 €.

36. Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľov ( v spojení s

) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (bod 4 výroku nálezu).

37. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. marca 2018